Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-364-2010.pdf
PDF · 99.17 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/364/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudcom Attilom Csabom v právnej veci navrhovateľa: E.. I. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. J., I. XXXX/XX, zast. JUDr. Jozefom Nyúlom, advokátom v Leviciach, Ul. kpt. Jaroša 6 proti odporkyni: I. L. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. J., P. XXXX/XX, zast. D.. E. D. J., bytom ako odporkyňa o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného na plnoleté dieťa a o vzájomnom návrhu odporkyne na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Súd vzájomný návrh odporkyne z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojím písomným návrhom podaným na Okresný súd Dunajská Streda dňa 22.2.2010 sa domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyni. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. 7Nc/1/2010 zo dňa 8.10.2010 s poukazom na ust. § 12 ods. 2 OSP prikázal predmetnú vec tunajšiemu súdu na prejednanie a rozhodnutie.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že naposledy bolo určené výživné na odporkyňu (v tom čase ešte ako maloletú) rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 24.6.2009 č. 25CoP/10/2004 v sume 465,- Eur mesačne s tým, že zaostalé výživné v sume 5 118,08 Eur bol povinný splácať v mesačných splátkach po 200,- Eur, teda celkom má platiť mesačne 665,- Eur. Z tohto dôvodu bol nútený si zobrať hotovostnú pôžičku v sume X XXX,-Eur a to napriek tomu, že musí splácať hypotekárny úver vo výške XX XXX,- Eur, ktorý čerpal z dôvodu prestavby rodinného domu. V r. 2009 jeho príjem bol o XX XXX,XX L. nižší ako v r. 2008, teda v r. 2009 mal čistý mesačný príjem X XXX,XX L.. Ďalej uviedol, že má pravidelné mesačné výdavky na domácnosť v celkovej výške X XXX,XX L., ktoré výdavky v písomnom návrhu položkovite špecifikoval. Za paradoxné považoval, že na odporkyňu platí mesačne 665,- Eur a po odpočítaní mesačných nákladov na domácnosť pre Q. S. mu ostáva iba XXX,XX Eur. Poukázal ďalej na tú skutočnosť, že matka odporkyne ako J. má tiež vysoký príjem a má aj ona vyživovaciu povinnosť voči odporkyni. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd od 1.2.2010 znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyni zo sumy 465,- Eur na 150,- Eur mesačne.
Odporkyňa dňa 1.3.2011 súdu doručila svoje písomné vyjadrenie k návrhu a súčasne podala aj vzájomný návrh na zvýšenie výživného zo sumy 465,- Eur na 665,- Eur počnúc od 1.3.2011. Vo svojom podaní uviedla, že návrh navrhovateľ na zníženie výživného podáva už po uplynutí siedmych mesiacov od
právoplatnosti skoršieho rozsudku, ktorým bolo určené výživné, pritom pomery účastníkov sa nezmenili a navrhovateľ poukazuje na také skutočnosti, ktoré boli súdu známe pri vyhlásení posledného rozhodnutia o určenie výživného a na ktoré skutočnosti súdy aj prihliadli. Namietala, že navrhovateľ po právnej stránke svoj návrh vôbec neodôvodnil a nepoukázal na to, že síce z druhého manželstva sa mu narodilo maloleté dieťa, avšak maloletý má už J. rokov a jeho matka, manželka navrhovateľa po ukončení materskej dovolenky by už mohla nastúpiť do zamestnania najmä, keď má vysokoškolské ekonomické vzdelanie. Okrem toho navrhovateľ si môže dovoliť kúpiť ďalšie motorové vozidlo, absolvovať so svojou rodinou dovolenku v I., má uzavretú rôzne poistné zmluvy, čo si jej matka nemôže dovoliť. Vzhľadom na to, že na strane odporkyne sa zmenili pomery tým, že v r. 2010 navštevovala maturitný ročník gymnázia, pripravovala sa na vysokoškolské štúdium a od 1.9.2010 je študentkou J.-L. M. K. P. R. T.. O svojich nákladoch na štúdium súdu predložila aj listinné dôkazy. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení ďalej uviedla, že má zdravotné problémy (J. B., W. U. B., I., C.), čím má zvýšené výdavky na lieky, stravu a podobne. Odporkyňa ďalej uviedla, že podľa jej informácii manželka navrhovateľa pracuje ako dílerka s morskými riasami, teda rodina navrhovateľa aj z tejto činnosti musí mať príjem. Navyše manželka navrhovateľa vlastní byt v C. J., ktorý prenajala. Odporkyňa vyslovila podozrenie, že navrhovateľ tiež vlastní nehnuteľnosť v C. a môže mať finančné prostriedky uložené na účtoch v rôznych peňažných ústavoch Slovenskej republiky.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 18.1.2012 reagujúc na vzájomný návrh odporkyne uviedol, že jeho terajšia manželka je už zamestnaná v jeho notárskej kancelárii, avšak len s minimálnou mzdou. Pokiaľ odporkyňa tvrdila, že manželka má obchodné aktivity so spoločnosťou V., tak od tejto spoločnosti síce zakúpili mikroriasy, ale výlučne pre potreby rodiny a príbuzných, preto z tejto oblasti nemali žiadne finančné príjmy. Na námietku odporkyne, že s rodinou bol na pobyte v I. uviedol, že sa to nezakladá na pravde, totiž boli len na T. v E. a synovi z prvého manželstva poslal SMS-ku, pozdrav z I. len ironicky, narážajúc na to, že mesiac pred tým odporkyňa s matkou a jej manželom boli na dovolenke v I.. Ohľadne nehnuteľností, o ktorých odporkyňa píše vo vzájomnom návrhu, navrhovateľ uviedol, že on rodinný dom v C. nevlastní (je vo vlastníctve jeho matky) a pokiaľ ide o dvojizbový byt vo vlastnícke jeho manželky tento je síce daný do prenájmu, avšak z prenájmu po odpočítaní výdavkov na byt jeho manželka má mesačný príjem len 150,- Eur. Navrhovateľ na pojednávaní ďalej uviedol, že pokiaľ ide o syna z prvého manželstva tak vzájomné vzťahy sa znormalizovali, ale s dcérou (odporkyňou) sa nezlepšili z dôvodu, že matka odporkyne ešte počas trvania manželstva v čase ich rozchodu vyhlásila, že aby sa navrhovateľ zdržal kontaktov s ich deťmi a aby zo spoločného domu vypadol, inak zavolá na neho policajtov. Podľa názoru navrhovateľa z toho pramení aj postoj odporkyne k nemu, ktorá sa v r. 2008 vyjadrila, že navrhovateľa nechce ani vidieť.
Odporkyňa a jej splnomocnená zástupkyňa sa na pojednávanie nedostavili, svoju neprítomnosť ospravedlnili a žiadali, aby boli vypočuté dožiadaným súdom. Konajúci súd podľa § 122 ods. 2 OSP požiadal Z. J. C. J. o vykonanie výsluchu odporkyne.
Pri výsluchu odporkyňa uviedla, že trvá na svojom písomnom vyjadrení a na návrhu o zvýšenie výživného zo sumy 465,- Eur na 665,- Eur mesačne, nakoľko od poslednej úpravy výživného uplynuli tri roky a od 1.9.2010 nastúpila na vysokú školu v T., o čom predložila aj listinný dôkaz. Odporkyňa zdôraznila, že sa zvýšili jej výdavky spojené s dopravou, internátom, stravovaním a podobne, ako aj výdavky z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Ďalej uviedla, že návrh navrhovateľ podáva už pár mesiacov od právoplatného rozsudku, v ktorom bolo naposledy určené výživné a to účelovo, zavádzajúc a klamajúc súd s polopravdami, pričom svoje tvrdenia o nákupe morských rias, zamestnania terajšej manželky a jej príjmov vrátane príjmu z prenájmu bytu nepreukázal. Uviedla, že navrhovateľ zavádza súd aj ohľadne majetkových pomerov manžela matky odporkyne, najmä pokiaľ sa vyjadroval k nákupu motorového vozidla zn. Q. a vlastníctva jeho bytov. Pritom odporkyňa zdôraznila, že manžel jej matky nemá žiadnu zákonnú vyživovaciu povinnosť voči nej. Odporkyňa ďalej poukázala na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, keď matka je J. a otec F.. Bola toho názoru, že navrhovateľ nemá ani potuchy o tom, aké sú náklady vysokoškoláčky, na obliekanie, cestovanie, osobnú hygienu, antikoncepciu, stravovanie, nákup učebníc, vrátane návštevy kultúrnych a športových podujatí ako aj na výdavky v súvislosti s jej zdravotným stavom. Okrem výdavkov na internát, prenosný internet, kurz anglického jazyka, na učebné pomôcky a cestovné sa zúčastnila výletov v Krakove, Budapešti a v Prahe. K finančným pomerom navrhovateľa sa odporkyňa vyjadrila v tom smere,
že pri vykazovaní príjmu je zrejmá účelovosť jeho konania, keď od posledného rozhodnutia súdu o výživnom v daňovom priznaní stále vykazoval menšie príjmy a väčšie výdavky, ktoré výdavky úmyselne zvyšuje a za tým účelom zamestnal aj manželku za minimálnu mzdu. Zakúpil si motorové vozidlo za údajnú pôžičku a tieto výdavky si tiež zaúčtuje v daňovom priznaní do nákladov. Navrhovateľ o odporkyňu nemal záujem a nie je pravdou jeho tvrdenie, že ju matka v tomto smere ovplyvňovala.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie po dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného , ak aj na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy , ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania , zárobku , majetkového prospechu .
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možnom zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 OSP rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.
Podľa § 97 ods. 1 OSP odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.
Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Ustanovenie § 78 Zákona o rodine vyjadruje zásadu, že úprava výživného sa robí vždy podľa stavu, ktorý je v čase, keď je rozhodnutie vydané. Je pravidlom, že musí ísť o zmenu závažnejšieho rázu a nie o prechodnú alebo o bežnú zmenu. V konaní o zvýšenie alebo o zníženie výživného treba zisťovať zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov a to i keď návrh smeruje k úprave nového výživného, ktorým sa domáha novej úpravy len u jedného z rodičov. Je treba prihliadnuť pri posudzovaní zmien ich pomerov ku všetkým okolnostiam, ako aj k pomerom plnoletého dieťaťa. K takej zmene môže dôjsť najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom dieťaťa, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie.
Zo spisu Okresného súdu Topoľčany č. 9P/296/2008 súd zistil, že naposledy výživné bolo upravené rozsudkom tohto súdu zo dňa 26.2.2009 v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu Nitra zo dňa 24.6.2009 č. 25CoP/10/2009-260. Týmto rozsudkom navrhovateľ bol zaviazaný na platenie výživného mesačne sumou 465,- Eur a Krajský súd v Nitre v rozsudku rozhodol aj o zročnom výživnom v sume 5 118,08 Eur, ktoré bolo odporcovi povolené splácať v mesačných splátkach po 200,- Eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.7.2009. Je treba dať za pravdu odporkyni, že navrhovateľ už po siedmych mesiacoch podal návrh na zníženie výživného. Navrhovateľ v r. 2009 podľa daňového priznania mal čistý príjem X XXX,XX L., v r. 2011 X XXX,XX L. a v r. 2012 X XXX,XX L.. V čase rozhodnutia o poslednom výživnom navrhovateľ mal čistý príjem v priemere X XXX,XX L.. Z tohto prehľadu vyplýva, že u navrhovateľa každý rok dochádza k zníženiu príjmu zo závislej činnosti. Vzhľadom však na vykonané dokazovanie a prehľad výdavkov, o ktorých hovorí navrhovateľ, súd nemohol automaticky a plošne prihliadnuť na uvedené príjmy. V prvom rade treba poukázať na to, že navrhovateľ už v návrhu uvádza také položky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a ktoré nemajú prednosť pred výživným. Ide o životné poistenie na manželku ročne v sume XXX,XX L., na dcéru P. ročne XXX,XX L. a jeho životné poistenie ročne XXX,XX L.. Súd nemohol prihliadnuť ani na splácanie hypotekárneho úveru, ani na pôžičku, ktorú čerpal od H.. E. D.Z. v sume 10 000,- Eur zo dňa XX.X.XXXX, ktorú podľa zmluvy o pôžičke má splácať do júna 2014 v polročných splátkach po 1 250,- Eur (č. l. 272 v spise). Aj v tomto smere súd poukazuje na citované ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Vo svojom písomnom návrhu navrhovateľ uvádza, že na odporkyňu platí mesačne 665,- Eur, ktorú čiastku treba tiež odpočítať z jeho príjmov. Suma 665,- Eur však zahŕňa aj platby zročného výživného mesačne 200,- Eur, ktorú čiastku však navrhovateľ už mesačne nespláca, keď ako sám uviedol, zaostalé zročné výživné zaplatil naraz. Od poslednej úpravy výživného u navrhovateľa došlo k zmene pomerov aj v tom smere, že voči manželke už nemá vyživovaciu povinnosť. Súd však poukazuje na to, že navrhovateľ svoju manželku zamestnal (č. l. 268 - 270 v spise) vo svojom F. Ú. s minimálnou mzdou a v daňových priznaniach táto skutočnosť sa tiež odráža v nákladoch.
Na horeuvedené okolnosti súd nemohol prihliadnuť ako na skutočnosti potvrdzujúce zvýšenie nákladov navrhovateľa. Z druhej strany však súd musel prihliadnuť na daňové priznania navrhovateľa, ktoré svedčia o tom, že každým rokom sa jeho netto príjem znižuje. Súd nemal za preukázané, že by k tomuto zníženiu príjmu z podnikateľskej činnosti došlo nejaký úmyselnými machináciami zo strany navrhovateľa. Tieto úvahy súdu sú relevantné pri posudzovaní vzájomného návrhu odporkyne na zvýšenie výživného.
Na strane odporkyne tiež došlo k zmene pomerov a to tým, že v r. 2010 bola v maturitnom ročníku gymnázia a následne nastúpila na vysokoškolské štúdium a nepochybne treba konštatovať, že náklady na jej živobytie či už z hľadiska nákupu školských potrieb, cestovného, stravovania a ubytovania sa zvýšili. Súd porovnal aj príjem matky odporkyne v čase rozhodnutia o poslednej úprave výživného a porovnal ho s príjmom matky, ktorý dosahuje v súčasnosti. Matka odporkyne v čase rozhodovania v r. 2009 mala príjem XX XXX,- J. (X XXX,XX L.) a v r. 2011, 2012 jej príjem činil v priemere mesačne X XXX,XX L.. V tomto smere treba konštatovať, že na strane matky odporkyne došlo k zvýšeniu mesačného príjmu, teda došlo k zmene pomerov na jej strane v pozitívnom smere. Keďže obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojho dieťaťa a aj matka odporkyne vzhľadom na jej vek a skutočnosť, že študuje na vysokej škole, jej vyživovacia povinnosť už nie je vyvážená osobnou starostlivosťou a musí sa pričiniť aj ona o zabezpečenie výživy odporkyne finančnými prostriedkami a to minimálne sumou 400,- Eur. Pokiaľ odporkyňa hovorí o štandardnosti, resp. nadštandardnosti životnej úrovni účastníkov konania, treba mať za to, že pokiaľ odporkyňa od svojich rodičov vo finančnom vyjadrení dostane výživné
v celkovej sume 865,- Eur je to nadštandardné výživné berúc do úvahy životnú úroveň plnoletých detí
- vysokoškolákov.
Obaja účastníci v priebehu konania poukazovali aj na také okolnosti (bytové podmienky, ochorenia, dovŕšenie plnoletosti Q. B. a zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa a matky odporkyne voči synovi, kurz anglického jazyka navštevovaný odporkyňou, vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči dcére P.), ktoré boli posúdené už súdmi v skorších konaniach, teda ide o okolnosti, ktoré neodôvodňujú zmenu pomerov účastníkov, resp. matky odporkyne a preto na tieto okolnosti súd ani neprihliadol.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a úvahy súdu súd dospel k záveru, že u oboch účastníkov došlo k zmene pomerov a to u navrhovateľa tým, že dosahuje nižšie príjmy a u odporkyne tým, že v súčasnosti má vyššie potreby na zabezpečenie študijných, životných, kultúrnospoločenských nárokov. Preto súd tak návrh navrhovateľa ako aj vzájomný návrh odporkyne zamietol.
V tomto konaní obaja účastníci mali čiastočný úspech a to odporkyňa o návrhu na zníženie výživného a navrhovateľa v konaní o vzájomnom návrhu na zvýšenie výživného, preto súd podľa § 142 ods. 2 OSP rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na
Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Pokiaľ povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia.