Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5C-26-2024.pdf
PDF · 103.16 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/26/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. bez uvedenia ulice, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Prešov Oddelenie výkonu trestu s miestom výkonu služby v D. proti žalovanej: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. X, XXX XX D. F. H., o vydanie bezdôvodného obohatenia 115 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou dňa 23.8.2023 pôvodne Okresnému súdu Bardejov sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 115 Eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že od 30.6.2019 do 1.2.2021 bol vo väzení v Košiciach so synom žalovanej, ktorého potom prepustili na slobodu. Syn žalovanej mu sľuboval, že mu pomôže, že mu napíše na súd odvolanie, ale predtým ho pýtal, aby poslal jeho mame na adresu kde býva Nábrežie Hornádu 9, Spišská Nová Ves určitú sumu. Tak jej poslal poštovou poukážkou na dvakrát sumy 40 Eur a 75 Eur, spolu sumu 115 Eur. Syn žalovanej ho však oklamal a tak mu vznikla škoda vo výške 115 Eur. Žalobca požiadal svoju mamu B. B., D. A. XX, C., aby tieto sumy poslala poštou, ale aby ako odosielateľa nenapísala svoje meno, iba adresu trvalého pobytu kde býva, pretože sa tak dohodli so synom žalovanej, ktorý na tom trval. Jeho mama tak ako odosielateľa napísala vymyslené mená A. B. a I. B..
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť ako svedka svoju matku B. B. a predložil fotokópie poštových poukážok, podľa ktorých bola žalovanej dňa 31.3.2020 vyplatená v hotovosti suma 40 Eur od odosielateľa I. B., D. A., XXX XX C. a dňa 18.5.2020 suma 75 Eur od odosielateľa A. B., D. A., XXX XX C..
4. Žalovaná v písomnom vyjadrení sa k žalobe zo dňa 1.3.2024 uviedla, že žalobu považuje za absurdnú, pretože nikdy nebola nikomu nič dlžná. Vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti súdu a tiež námietku premlčania. K tvrdeniam žalobcu uviedla, že dňa 31.3.2020 a 18.5.2020 jej boli poslané finančné prostriedky, ktoré patrili jej synovi, pretože žalobca bol jej synovi dlžný. Jej syn a žalobca sa dohodli, že dlžnú sumu pošle žalobcova rodina na jej meno a adresu. Po dlhšom čase obdržala list od B. B., aby jej vrátila 115 Eur, pretože ju jej syn A. B. oklamal a preto na syna podala trestné oznámenie. Na list slušne odpísala a odozvou bolo niekoľko výhražných listov od syna B. B. pre prípad, ak B. B. nepošle 115 Eur (neskôr žalobca chcel 150 Eur). Zo strany žalobcu išlo doslova o psychické vydieranie. Napísala preto B. B. aby svojmu synovi napísala nech ju neobťažuje, pretože na neho podá trestné oznámenia. Odvtedy ju žalobca viac nekontaktoval. Ku konaniu žalobcu uviedla, že tento posielal prostredníctvom
svojej rodiny peniaze odsúdeným, ktoré im dlhoval za nákupy. Takto poslal žalobca prostredníctvom svojej rodiny peniaze aj jej synovi, ktoré mu dlhoval a ktoré ona prevzala a následne synovi poslala na jeho účet v ústave. Ona so žalobcom nemá nič spoločné.
5. Z dôvodu žalovanou vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti bola predmetná vec postúpená Okresným súdom Bardejov tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému na konanie a rozhodnutie.
6. Žalobca v replike zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že má za to, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila a keďže ide o obohatenie úmyselné, nie je nárok premlčaný. Žalobu podal na žalovanú preto, lebo jej adresu na zaslanie peňazí mu dal syn žalovanej a ona tieto sumy prebrala. Poprel, že by bol dlžný synovi žalovanej. Zároveň potvrdil, že syn žalovanej mu napísal odvolanie na súd, ktoré ale nakoniec na súd neposlal. Uviedol, že syn žalovanej ho vo väzení pýtal, aby mu požičal určitú sumu peňazí, ako požičal aj ostatným spoluväzňom, ktorí ho tiež oklamali. So synom žalovanej sa dohodli, že peniaze mu pošle na meno jeho mamy (žalovanej), ktoré mu sám dal aj s adresou. Preto napísal svojej mame, aby na jeho pokyn poslala žalovanej podľa dohody s jej synom uvedené sumy poštou z adresy kde býva avšak z vymyslených mien. Poprel, že by žalovanej písala jeho matka, nemá takú vedomosť. Žalovanej z väzenia písal on sám jeden alebo dva listy (neskôr uviedol, že najviac tri) a vyzval ju, aby mu vrátila 115 Eur, ktoré požičal jej synovi a ktoré mu nevrátil. Tiež jej napísal, že tieto sumy poslala jeho mama z iných mien. Písal jej v čase keď už bol jej syn prepustený. Žalovaná na jeho listy nereagovala, preto na ňu podal túto žalobu. Poukázal na to, že určité sumy peňazí požičal aj iným spolu odsúdeným na oddiely a tiež mu ich nevrátili, preto aj na nich podal žaloby a v súdnych konaniach bol úspešný. Chce aby to súd zobral do úvahy, pričom uviedol spisové značky konaní a súdy, na ktorých boli konania vedené.
7. Žalovaná v duplike a následnom písomnom podaní zotrvala na tom, že žalobca jej žiadne peniaze neposlal, nikdy ho o ne nežiadala a ani ich od neho neprevzala. Finančné prostriedky odoslali I. B. a A. B. a boli určené pre jej syna. Nerozumie prečo je žalovaná ona. O uvedených skutočnostiach vie len od svojho syna, ktorému tieto finančné prostriedky odovzdala a preto ho navrhla vypočuť ako svedka.
8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 24.7.2024, na ktoré predvolal obe strany sporu. Súd sa oboznámil s vyjadreniami sporových strán a vykonal dokazovanie výsluchom svedka, oboznámením stranami predložených listinných dôkazov a oboznámením výsledkov konaní vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/4/2023 a 11C/10/2023. Na základe uvedeného súd zistil nasledovné:
9. Žalobca vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že synovi žalovanej peniaze požičal, nedal mu ich zadarmo. Syn žalovanej ho na izbe vyslovene pýtal aby mu pomohol tým, že mu požičia peniaze. Nie je pravdou tvrdenie žalovanej, že jej syn mu písal podania na súdy. To isté tvrdili aj ostatní odsúdení, ktorým požičal peniaze, na ktorých podal žaloby. On mal peniaze odložené v dome svojej matky a z nich požičiaval spoluväzňom. Požičal asi 20-30 spoluväzňom, z ktorých 13 súdnych konaní už bolo skončených a v ostatných má podané žaloby. Jeho mama tieto peniaze posielala na základe jeho pokynu, išlo o jeho peniaze. Peniaze ktoré poslal žalovanej boli určené pre jej syna. On sám mu kázal, aby mu ich poslal na meno jeho matky. Zmluvu so synom žalovanej nemali, urobil tak na dobré slovo. To, že ako odosielateľ je uvedený B. a B. je preto, lebo to tak chcel syn žalovanej, aby ostatní spoluväzni nevedeli od koho peniaze idú.
10. Z vyjadrenia žalovanej na pojednávaní vyplynulo, že žalobca klamal, keď tvrdil, že mu jeho mama nepísala listy, pretože v mesiaci apríl a máj 2021 od nej a od žalobcu dostala 9 listov. Sám žalobca jej v nich písal, že nemá z čoho vrátiť peniaze mame. Matka žalobcu je chudobná, písala jej, že jej zateká strecha a tiež jej písala, že jej syn (žalobca) ju oklamal. Pani B. osobne nepozná a nepozná ani ľudí uvedených ako odosielateľov peňazí. Nie je pravda, že jej syn nepísal žalobcovi žiadne podanie, nakoľko jedno má k dispozícii. Žalobca na uvedené na pojednávaní reagoval otázkou, či za toto podanie chce jej syn od neho 115 Eur. Uviedol tiež, že predmetné podanie pre súd ani nepoužil, nepadlo slovo, že za to chce nejaké peniaze a preto nevie, že by bol synovi žalovanej za niečo dlžný.
11. Žalovaná tiež na pojednávaní uviedla, že žalobca jej opakovane písal listy, v ktorých sa jej vyhrážal, že skončím v base a podobne. Preto v roku 2021 napísala druhý list jeho mame, ktorú požiadala aby svojmu synovi dohovorila nech s tým prestane, pretože ja na neho podá trestné oznámenie. Potom sa žalobca odmlčal až dovtedy, kým jej v roku 2024 neprišla žaloba. Peniaze, ktoré jej boli poslané spolu
v sume 115 Eur prevzala, nakoľko od svojho syna mala vedomosť, že mu je niekto dlžný a že mu ich vracia s tým, že budú poslané na jej meno keďže syn bol vo výkone trestu. Peniaze potom odovzdala svojmu synovi na účet v ústave.
12. Zo svedeckej výpovede svedka A. D. – syna žalovanej a bývalého spoluväzňa žalobcu vyplynulo, že jeho matka nemá so žalobcom nič spoločné a tvrdenia žalobcu sú vymyslené. Žalobca mu žiadne peniaze nepožičal, nebol na to odkázaný, mal príjem od svojej rodiny a dostával aj balíky. Žalobca poslal len peniaze za to, za čo bol svedkovi dlžný - za dovolanie, ktoré mu napísal, za tabak a iné veci. Ak by si potreboval požičať od žalobcu, bol by ho žiadal, aby mu urobil nákup a nie aby peniaze poslal domov jeho matke. So žalobcom boli počas výkonu trestu problémy, preto bol aj daný na izbu s ním, kde pôsobil ako veliteľ izby. Žalobca vypisoval svojej mame, aby na ním zadané adresy posielala rôzne sumy lebo, že inak sa obesí.
13. Zo žalobcom predložených poštových poukážok vyplynulo, že dňa 31.3.2020 bola na meno žalovanej zaslaná suma 40 Eur od odosielateľa I. B., D. A., XXX XX C. a dňa 18.5.2020 bola na meno žalovanej zaslaná suma 75 Eur od odosielateľa A. B., D. A., XX XX C..
14. Z listov a obálok predložených žalovanou súd zistil, že dňa 22.4.2021, 3.5.2021 a 26.5.2021 boli žalovanej poštovou prepravou odoslané listy podpísané B. B.. Žalobca potvrdil, že ide o listy, ktoré podľa písma veľmi pravdepodobne písala jeho matka B. B.. Z obsahu týchto listov vyplynulo, že syn žalovanej bol dlžný peniaze jej synovi (t.j. žalobcovi) za nejaké podanie, ktoré pre žalobcu napísal na súd. Jej syn nemal peniaze, preto jej napísal a ona mu dala 115 Eur. Ona poslala žalovanej 75 Eur 18.5.2020 a 40 Eur 31.3.2020. Jej syn ju oklamal o peniaze. Išlo o jej peniaze, ktoré pýta naspäť, ale syn žalovanej jej ich nechce vrátiť. Chce len svoje peniaze.
15. V priebehu mesiacov apríl a máj 2021 boli žalovanej odoslané listy aj od žalobcu, ktorú skutočnosť žalobca po ich predložení na pojednávaní potvrdil. Z obsahu týchto listov okrem iného vyplynulo, že žalobca dal synovi žalovanej 115 Eur, neboli to však jeho peniaze, ale peniaze, ktoré si žalobca požičal od svojej mamy. Jeho mama mu stále píše, aby jej ich vrátil, ale nemá odkiaľ. B. mu písala, že na neho podala trestné oznámenie. Ak tieto peniaze žalovaná jeho mame nevráti, tak jeho matka podá trestné oznámenie aj na žalovanú a jej syna, pretože žalovaná tie peniaze prebrala. O vrátenie 115 Eur matke žalobcu žiadal žalobca žalovanú opakovane, aj v ostatných listoch, a to z dôvodu, že jeho matka je stará, chorá, nemá peniaze a on ju oklamal a má z toho teraz problémy. Žalovanej dal čas na vrátenie sumy 115 Eur matke žalobcu do 19.5.2021, inak bude platiť aj súd a úroky z omeškania.
16. Zo spisov tunajšieho súdu sp. zn. 11C/4/2023 a sp. zn. 11C/10/2023, na ktoré taktiež poukazoval žalobca, bolo zistené, že na strane žalobcu v nich vystupoval A. B. (žalobca), išlo o obdobný predmet konaní ako v prejednávanej veci, pričom obe konania boli skončené v tzv. skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu.
17. Podľa čl. 8 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj iba ako „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
18. Podľa § 150 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
19. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
20. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj iba ako „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
22. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
23. Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci v zmysle citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, a to z viacerých dôvodov, ktorými sú jednak neunesenie dôkazného bremena žalobcom, ako aj nedostatok vecnej legitimácie.
24. Predmetné konanie je konaním sporovým, v ktorom sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na preukázanie svojich tvrdení dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok žalobcu nevzniklo, prípadne zaniklo alebo sa zmenilo. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za následok procesný neúspech tej strany sporu, ktorá nedokázala preukázať ním tvrdené skutočnosti.
25. Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je súd vždy povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného) je zákonnú povinnosť súdov v každom štádiu konania. Uvedené je zrejme napr. z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.6.2010, podľa ktorého „skúmanie otázky aktívnej vecnej legitimácie odvolacím súdom vyplynulo jednak z povahy sporového civilného súdneho konania, v ktorom súd skúma, či je žalobca nositeľom tvrdeného práva na určité plnenie voči označenému žalovanému“. Taktiež Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach uvádza „Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.“ (nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III. ÚS 266/2014-27).
26. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno- právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide - stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne vníma žalovaného ako účastníka určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či žalobca a žalovaný účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), v skutočnosti objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 192/2004.
27. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
28. V posudzovanej veci sa žalobca žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 115 Eur s príslušenstvom. V konaní nebola spornou skutočnosť, že žalovaná uvedenú sumu prevzala a neskôr ani skutočnosť, že išlo o prostriedky určené pre syna žalovanej. Spornou ostalo to, koho finančné prostriedky boli takto zaslané a z akého titulu, s čím súvisí aj otázka vecnej legitimácie. Spornou napokon bola aj otázka prípadného premlčania uplatneného nároku, ktorej posúdenie však nebolo možné bez vykonania dokazovania vo veci samej.
29. Žalobca v žalobe skutkovo tvrdil, že syn žalovanej mu sľúbil napísať odvolanie, ale predtým ho pýtal poslať určitú sumu. Žalobca tak prostredníctvom svoje matky poslal matke menovaného (žalovanej) sumu 115 Eur. Syn žalovanej ho však oklamal a tak mu vznikla škoda v tejto výške. V replike už žalobca uviedol iný dôvod zaslania predmetnej sumy, a síce pôžičku pre syna žalovanej, o ktorú ho tento mal požiadal. Na základe dohody žalobcu so synom žalovanej bola suma zaslaná na meno a adresu žalovanej. Syn žalovanej mu pôžičku nevrátil. Žalovanú označil ako stranu konania preto, lebo ona uvedenú sumu prevzala, čím sa bezdôvodne obohatila. Žalobca v ďalšom konaní zotrval na tvrdení, že išlo o pôžičku pre syna žalovanej. Peniaze (pôžičku) na jeho pokyn zaslala jeho matka, avšak išlo o jeho peniaze, ktoré mal u nej doma odložené.
30. Žalovaná potvrdila, že uvedenú sumu 115 Eur prevzala ako peniaze patriace jej synovi (jemu určené), ktorému ich aj následne odovzdala (zaslala do výkonu trestu). Od počiatku uvádzala, že išlo o splnenie dlhu žalobcu voči jej synovi, ktoré mala zaslať rodina žalobcu (na základe dohody žalobcu s jej synom).
31. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná pravdivosť tvrdení žalovanej. Svedok A. D. (syn žalovanej) potvrdil, že dôvodom zaslania peňazí jeho matke bolo splnenie dlhu žalobcu svedkovi. Tento dlh súvisel s podaním na súd, ktoré pre žalobcu svedok napísal. Žalobca na pojednávaní spočiatku poprel existenciu takéhoto podania, pričom ho však ako dôvod zaslania sumy 115 Eur sám uvádzal v podanej žalobe. Potom, čo žalovaná na pojednávaní uviedla, že týmto podaním fyzicky disponuje, žalovaný potvrdil jeho existenciu. Následne položenou otázkou, či za toto chcel od neho syn žalovanej 115 Eur, žalobca v podstate potvrdil aj skutočnosť, že syn žalovanej od neho žiadal za vyhotovenie tohto podania odmenu. Existencia dlhu žalobcu voči synovi žalovanej bola potvrdená aj predloženými listinnými dôkazmi – listami B. B. (matky žalobcu) odoslanými žalovanej v mesiacoch apríl, máj 2021. Matka žalobcu v uvedených listoch zároveň opakovane uvádzala, že zaslané peniaze patrili jej. Žalobca síce tvrdil, že išlo o jeho peniaze, ktoré mal v dome svojej matky, avšak aj on sám v listoch odoslaných žalovanej v roku 2021 uvádzal, že išlo o peniaze jeho matky. Aj okolnosť, že žalobca v predmetných listoch požadoval vrátenie peňazí jeho matke (nie jemu) potvrdzuje, že nešlo o finančné prostriedky žalobcu.
32. Na základe uvedeného súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú a žalobcom uvádzané tvrdenia za nepreukázané a účelové. Žalobca nepreukázal, že titulom zaslania sumy 115 Eur bola existencia pôžičky. Zároveň, keďže peniaze prevzaté žalovanou boli nepochybne určené pre jej syna, žalovanej nesvedčí pasívna vecná legitimácia. Vzhľadom na vyššie uvedený záver o pôvode zaslaných peňazí nedostatok vecnej legitimácie je aj na strane žalobcu. Z vykonaného dokazovania nevyplynula ani existencia iného právneho, či už zmluvného alebo zodpovednostného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, ktorá by umožňovala konštatovať dôvodnosť žalobou uplatneného nároku na plnenie. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu zamietol. Námietkou premlčania sa bližšie nezaoberal z dôvodu neexistencie nároku žalobcu voči žalovanej.
33. S prihliadnutím na výsledky už vykonaného dokazovania a prijaté závery súdu, poukazujúc na zásadu hospodárnosti konania súd zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom jeho matky a pedagógov z ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Skutočnosti, ktoré chcel nimi žalobca preukazovať nie sú pre rozhodnutie vo veci podstatné resp. nie sú spôsobilé vzhľadom na už vykonané dokazovanie zmeniť záver súdu o potrebe zamietnutia žaloby.
34. Podľa § 255 ods. ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní súd stranám náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že neúspešnému žalobcovi ich náhrada nepatrí a v konaní úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, nakoľko jej žiadne trovy ani nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v dvoch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)