Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/86/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Rudolfa Ďurtu na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2013 prejednal sťažnosť odsúdeného R. W. proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 18. 9. 2013 takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného R. W. sa z a m i e t a .

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 18. 9. 2013 bol návrh na povolenie obnovy konania u ods. R. W. zamietnutý podľa Svoje rozhodnutie zdôvodnil okresný súd tým, že nezistil podmienky obnovy konania. Ods. R. W. bol pôvodne uložený rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 12. 10. 2011, sp. zn. podľa Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, pričom pre výkon trestu bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Trestná sadzba zločinu lúpeže podľa Tr. zák. bola určená od 7 do 12 rokov. Pri použití asperačnej zásady podľa Tr. zák. v čase ukladania trestu súd vychádzal zo sprísnenej trestnej sadzby v rozpätí 11 rokov 6 mesiacov až 16 rokov. Pri ukladaní trestu súd uložil obžalovanému trest za použití , Tr. zák. a trest mimoriadne znížil pod dolnú hranicu trestnej sadzby a uložil mu trest vo výmere 6 rokov nepodmienečne. Trestná sadzba za zločin lúpeže podľa Tr. zák. za použitia ust. Tr. zák. v znení po náleze ÚS SR je 7 rokov až 16 rokov. Za tohto stavu potom uložený trest je aj tak uložený pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby aj po Náleze ÚS SR.

Proti uzneseniu podal odsúdený sťažnosť písomne sám ako aj prostredníctvom svojho obhajcu, domáhajúc sa zrušenia napadnutého uznesenia, vrátenia veci prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Poukazoval na to, že dňa 21. 12. 2012 bol v Zbierke Ústavného súdu SR sp. zn. z 28. 11. 2012, v ktorom podľa SR Ústavný SR vyslovil nesúlad ust. v slovách v texte za bodkočiarkou: „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody “ Za tohto stavu podľa jeho názoru mal prvostupňový súd prihliadnuť na túto okolnosť a povoliť obnovu konania.

Krajský súd podľa pri rozhodovaní sťažnosti preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Ako zistil krajský súd návrh na obnovu konania podal odsúdený sám dňa 3. 5. 2013. Poukazujúc na Nález ÚS z 28. 11. 2012, sp. zn. . Na verejnom zasadnutí 18. 9. 2013 poukazoval odsúdený na túto okolnosť a mal za to, že pôvodne uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov je trestnom neprimerane prísnym a mal by mu byť uložený s prihliadnutím na rozhodnutie ÚS SR trest miernejší.

Ako zistil krajský súd obž. R. W. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 12. 10. 2011, sp. zn. pre súhrnný trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, 7 Tr. zák., § 37 písm. h), m), § 41 ods. 1, 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. a § 46 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov nepodmienečne. Pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen z 31. 3. 2010, sp. zn. , ktorým bol obžalovanému uložený pôvodne nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Okresný súd rozhodol aj o náhrade škody a taktiež ochranným opatrením o zhabaní veci. Keďže po vyhlásení rozsudku sa oprávnené strany opravného prostriedku, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom vyhlásenia, t.j. 12. 10. 2011.

Krajský súd sa stotožňuje s právnym názorom uvedeným v uznesení prvostupňového súdu ako aj s jeho dôvodmi v plnom rozsahu.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Nad rámec uznesenia okresného súdu poukazuje krajský súd na Stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR Tpj 44/13 z 26. 11. 2013, podľa ktorého I.Ustanovenie upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa- ako skutočnosti alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s , preto nemôže byť „novou skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle a tým len jednou z podmienok obnovy konania, ale ak bol z tohto dôvodu podaný návrh na obnovu konania , je dôvodom obnovy konania „ex lege“, t.j. na základe o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

II.Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Preto súd už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v , ale obnovu konania povolí podľa z dôvodu uvedeného v v znení neskorších predpisov.

III. Ak bolo použité ustanovenie podľa alebo ods. 2 písmeno a) až c) alebo písm. e) o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu ku trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa v znení účinnom do 21. decembra 2012, ustanovenie o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, v spojitosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. , vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012, 21. decembra 2012, sa nepoužije.

Vzhľadom k tomu, že postup v obnove konania bol zahrnutý v stanovisku trestnoprávneho kolégia NS SR v bode III. nebolo možné povoliť obnovu konania tak, ako sa to domáhal ods. R. W..

Z týchto dôvodov krajský súd sťažnosť odsúdeného R. W. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.