Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/91/2013

Potvrdené rozhodnutím 6Sžf/21/2014
„Identifikačné číslo spisu: 6013200195 Dátum vydania rozhodnutia: 25.03.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:6013200195.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu: X., bytom G., právne zastúpeného Mgr. Ivicou Sišolákovou, advokátkou so sídlom Galanta, Nová Doba 920/5, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 7. januára 2013, č. 1100306/1/4046/2013/5199-r, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/91/2013-59 zo dňa 11. decembra 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/91/2013-59 zo dňa 11. decembra 2013 p o t v r d z u j e. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu X. V., bytom G., F. XXX, práv. zast. Mgr. Ivicou Šišolákovou, advokátkou so sídlom Galanta, Nová Doba 920/5, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 7. januára 2013, č. XXXXXXX/X/XXXX/XXXX/XXXX-r jednomyseľne, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa potvrdil rozhodnutie Daňového úradu K., pobočka Z. F. Z. V. č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX/Štef zo dňa 4. októbra 2012, ktorým podľa , vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 26.124,-€ na dani z priadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2011 (správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet DPH za uvedené zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2011 v sume 22.630,58 € a vyrubil žalobcovi vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 3.493,42 €), keď správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH z nákupu stavebných prác fakturovaných na základe zmluvy o dielo č. XXXXX zo dňa 17. decembra 2010 uzatvorenej so spoločnosťou C., s.r.o. G., I. XXXX a podľa odsúhlaseného súpisu vykonaných prác nasledovnými dodávateľskými faktúrami, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť C., s.r.o. G., I. XXXX v celkovej hodnote 156.744,-€, z toho DPH celkovo vo výške 26.124,- €, a to:

- faktúra číslo XXXXXXX/X zo dňa 1. júla 2011 na celkovú sumu 36.758,04 €, z toho 20 % DPH 6.126,34 €,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 14. júla 2011 na celkovú sumu 38.000,76 €, z toho 20 % DPH 6.333,46 €,

- faktúra číslo XXXXXXX/X zo dňa 29. júla 2011 na celkovú sumu 12.004,92 €, z toho 20 % DPH 2.000,82 €,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 3. augusta 2011 na celkovú sumu 22.102,80 €, z toho 20 % DPH 3.683,80 €,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 10. augusta 2011 na celkovú sumu 21.120,- €, z toho 20 % DPH 3.520,- €,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 26. augusta 2011 na celkovú sumu 14.997,48 €, z toho 20 % DPH 2.499,58 €,

- faktúra číslo XXXXXXX/X zo dňa 31. augusta 2011 na celkovú sumu 11.760,- €, z toho 20 % DPH 1.960,- €.

Žalobca tvrdí, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodov uvedených v , , , a , z dôvodu porušenia ust. , , , , , z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia a aplikácie ust. , pričom žalobca poukázal na Rozsudok tretej komory Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 21. júna 2012 v spojených veciach Mahagében kft. proti Nemzeti Adó-és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Főigazgatósága (C-80/11) a Péter Dávid proti Nemzeti Adó-és Vámhivatal ňEszak-alföldi Regionális Adó Főigazgatósága (C-142/11). Žalobca v žalobe konkrétne vytýka žalovanému, že bol jeho postupom a rozhodnutím ukrátený na svojich právach z týchto dôvodov:

1. Žalovaný nepopiera a v žiadnej časti svojho rozhodnutia ani nespochybňuje, že by práce, ktoré majú byť predmetom zdaniteľného plnenia neboli vykonané, avšak spochybňuje ich reálne uskutočnenie zhotoviteľom diela - obchodnou spoločnosťou C., s.r.o.. Pochybnosti správcu dane, ako aj žalovaného vyvstali na základe tých skutočností, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti C., s.r.o., so správcom dane nekomunikoval, na ústne prejednanie veci sa nedostavil, resp. sa so správcom dane skontaktoval iba ojedinele a nepredložil žiadne daňové doklady vzťahujúce sa na vec. V rámci vyjadrenia F. B., štatutárneho orgánu spoločnosti C., s.r.o., však boli potvrdené skutočnosti uvádzané žalobcom, a teda, že pre žalobcu zabezpečil zhotovenie diela v zmysle zmluvy o dielo.

2. Správca dane a žalovaný popierajú uskutočnenie zdaniteľného plnenia a tým aj nárok na nadmerný odpočet z dôvodu, že na základe vyjadrenia štatutárneho orgánu spoločnosti C., s.r.o., boli stavebné práce uskutočnené subdodávateľsky, a teda zo strany žalobcu neprišlo k realizácii žiadnych stavebných prác, čo by v tomto prípade znamenalo, že zhotoviteľ nemá nárok na odpočet dane, z čoho nepriamo vyplýva, že zo zmluvy o dielo svoj záväzok neplnil. Žalobca je toho názoru, že postup žalovaného, ako aj správcu dane v tomto prípade je nezákonný, modifikujú zmluvné vzťahy medzi zmluvnými stranami a popierajú riadne zrealizovanie diela. Nesprávneho právneho posúdenia sa žalovaný dopustil aj tým, že v daňovom konaní pri daňovej kontrole vykladal obsah ustanovenia príliš extenzívnym spôsobom až do takej miery, že tým v zásade poprel znenie ustanovenia a citovaného zákona. Správca dane pri daňovej kontrole a neskôr aj žalovaný pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia postupovali tak, že rozširovali dôkaznú povinnosť žalobcu nad rámec, ktorý mohol žalobca ako subjekt súkromného práva uniesť. Svojím prístupom totiž žalovaný navodil vznik situácie, kedy na ťarchu žalobcu boli vykladané pochybnosti a pochybenie na strane dodávateľa plnení pre žalobcu, ktorým žalobca (ctiaci si poctivý obchodný styk) nijako nemôže predchádzať a ani ich nemôže korigovať. Žalovaný tak založením predpokladu zodpovednosti žalobcu bez zavinenia prekročil rozsah nevyhnutný na ochranu práv vo vzťahu k verejným financiám. Žalovaný a správca dane totiž v rozpore so zákonnými ustanoveniami preniesli svoju vlastnú kontrolnú úlohu a pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva na žalobcu ako kontrolovaný subjekt. Ako ďalej uviedol žalobca, je potrebné zdôrazniť, že prináleží zásadne daňovým orgánom, aby vykonávali u zdaniteľných osôb kontrolu nevyhnutnú na odhalenie prípadnej nezákonnosti vo vzťahu k DPH a uložili tresty tým zdaniteľným osobám, ktoré sa dopustili týchto nezákonností.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že ani on a ani správca dane nespochybnili uskutočnenie zdaniteľného obchodu - stavebných prác na objekte pre žalobcu, spochybnili jeho uskutočnenie dodávateľom C., s.r.o.. Na základe vlastných zistení v priebehu daňovej kontroly správca dane prijal záver a žalovaný ho potvrdil, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie stavebných prác deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou C., s.r.o., z dôvodu, že správca dane mal od policajných orgánov i vlastným miestnym zisťovaním v registrovanom sídle dodávateľa (vykonaným jednak v súvislosti s kontrolou u žalobcu, ale aj na základe dožiadania iných daňových úradov) a v súvislosti s kontrolou tohto dodávateľa zistené, že F. B. sa na adrese bydliska v X. ani v registrovanom sídle spoločnosti nezdržuje, dlhodobo sa zdržiava v G. republike. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj bývalý konateľ spoločnosti C., s.r.o., X. A., ktorý sa pred správcom dane vyjadril, že F. B. sa zdržiava v G. republike, kontakt na neho nemá a F. B. chodí k nemu na sídlo spoločnosti len sporadicky pre oznámenia o uložení zásielok, pričom X. A. nevedel, či si tieto zásielky na pošte F. B. aj preberá. Z toho vyplýva podľa žalovaného, že spoločnosť C., s.r.o. nevykonávala reálne ekonomickú činnosť. Žalovaný ďalej dodal, že ani svedkovia, ktorých navrhol vypočuť žalobca (D.. B. T., V. G. a P. B.), nepotvrdili zabezpečenie vykonania stavebných prác deklarovaným dodávateľom C., s.r.o. pre žalobcu. Svedok P. B. sa s F. B. podľa zápisnice z ústneho pojednávania zoznámil prostredníctvom žalobcu, tzn. F. B. ho sám nekontaktoval za účelovom možnej spolupráce ako subdodávateľa pri rekonštrukcii objektu pre žalobcu. Svedok V. G. (označený subdodávateľ pre spoločnosť C., s.r.o., ktorý predložil faktúru č. 4/2011 za vykonanie zatepľovacích prác na objekte pre žalobcu, nebol platiteľom DPH), správcovi dane však nepredložil ani na výzvu účtovnú evidenciu ani žiadne účtovné doklady za rok 2011, prestal so správcom dane komunikovať a nepreukázal vyjadrenia uvedené vo výpovedi pred správcom dane zo 7. augusta 2012. Výpoveď ďalšieho svedka, D. B. T., je podľa žalovaného všeobecná a tiež nepotvrdzuje bez akýchkoľvek pochybností, že práce na prestavbe objektu zabezpečoval označený dodávateľ, nakoľko D.. B. T. nevykonával na stavbe stavebný dozor, nemal na to ako inžinier - strojár príslušné odborné vzdelanie. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca si nepreveroval referencie o dodávateľovi, žalobca sa vyjadril, že oproti ponukám iných firiem (správcovi dane iné ponuky nepredložil ako dôkaz) mu bola ponúknutá najvýhodnejšia cenová ponuka práve od deklarovaného dodávateľa. Na ústnom pojednávaní dňa 2. mája 2012 sa žalobca vyjadril, že spoločnosť C., s.r.o. si vybral na základe toho, že F. B. staval dom jeho otcovi a tento mu dal predbežnú ponuku, ktorú porovnal s ponukami iných firiem a na základe kvality odvedenej práce u otca a najvýhodnejšej cenovej ponuky si vybral práve tohto dodávateľa. Nevedel však, kto práce na prestavbe rodinného domu na podnikateľský objekt riadil, nepoznal pracovníkov, ktorí práce vykonávali, mali to byť ľudia z H. (podľa výpovede žalobcom označeného svedka V. G. - „F.“). Žalobca nevedel uviesť žiadne mená, žiadnych subdodávateľov, všetko mal zabezpečovať a riadiť F. B. (zabezpečovať nákup materiálu, aj dodávateľov stavebných prác a zariadení montovaných v objekte), alebo v jeho neprítomnosti jeho parťáci (i keď spoločnosť C., s.r.o. neevidovala žiadnych zamestnancov). X. žalobca tiež nepoznal. Nevedel uviesť, kto bol zodpovedný za kvalitu vykonaných prác, on jednal len s F. B.. V priebehu kontroly nepredložil žalobca žiaden protokol z uskutočnených kontrolných dní na stavbe, tak ako je uvedené v uzatvorenej zmluve o dielo so spoločnosťou C., s.r.o., č. XXXXX. Z predloženého kolaudačného rozhodnutia zn. SU-442/2011 - 2 vydaného stavebným úradom Obce G. vyplýva, že na stavbu „prestavba rodinného domu na objekt s podnikaním“ bolo vydané dodatočné rozhodnutie o povolení stavby dňa 12. júna 2011 a užívanie stavby bolo povolené už 18. júla 2013, pričom dotknuté orgány posudzovali hotovú stavbu dňa 11. júla 2011. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nepristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu s dostatočnou odbornou starostlivosťou, keď stavebné práce na podnikateľskom objekte vykonával bez stavebného povolenia, čím sa vyhol preukázaniu splnenia príslušných technických požiadaviek, ktoré musí spĺňať stavenisko, požiadavke na overenú projektovú dokumentáciu stavebným úradom, vedeniu stavebného denníka, prítomnosti osoby vykonávajúcej stavebný dozor na stavbe, ako to ustanovuje stavebný zákon a správcovi dane nepredložil žiadne dôkazy (napr. stavebný denník, protokoly z uskutočnených kontrolných dní na stavbe), ktoré by preukázali, že stavebné práce pre neho skutočne vykonala spoločnosť C., s.r.o.. Žalobca nepredložil ani žiadne protokoly o vykonaných montážach zariadení v objekte. Predloženie troch fotografií, na ktorých je F. B. odfotený dňa 29. marca 2011 v časovom rozpätí od 12:49 do 12:56 hod. nie je dôkazom, že práce zabezpečovala spoločnosť C., s.r.o.. Žalobca sa v rámci kontroly vyjadril, že „od konateľa deklarovaného dodávateľa preberal len faktúry a úhrady vykonával v hotovosti a až následne vystavoval výdavkové pokladničné doklady o úhrade faktúr“. Žalobca predložil správcovi dane pri kontrole doklady o úhrade sporných faktúr v hotovosti, kde na príjmových pokladničných dokladoch spoločnosti C., s.r.o. je podpis a pečiatka jej konateľa. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že nie je zrejmé, z akého dôvodu požadoval žalobca od F. B. ešte aj čestné prehlásenie (podpis overený notárom dňa 22. decembra 2011) o prevzatí hotovostných platieb za vykonané rekonštrukčné práce na objekte pre žalobcu, ktoré tiež žalobca predložil správcovi dane dňa 14. mája 2012. Žalovaný vo svojom vyjadrení zdôraznil, že zo zistení správcu dane vyplýva, že spoločnosť C., s.r.o., nie je reálne fungujúcou spoločnosťou, schopnou zabezpečiť dodanie deklarovaných stavebných prác pre žalobcu. Od policajných orgánov, a od bývalého konateľa spoločnosti C., s.r.o. mal správca dane zistené, že F. B.

žije v G. republike, v bydlisku v F. sa vôbec nezdržuje a len sporadicky - nepravidelne chodí pre oznámenia o zásielkach k bývalému konateľovi X. A.. Z iných konaní - daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2012 u dotknutého dodávateľa, ktorá bola pre jeho nespoluprácu so správcom dane a z dôvodu nepredloženia účtovných a daňových dokladov ukončená podľa pomôcok, ale aj pri preverovaní uskutočnenia zdaniteľného obchodu v inom konaní bolo zistené, že F. B. sa správa podobne, t.j. v mieste bydliska, ani v sídle spoločnosti v tuzemsku sa dlhodobo nezdržuje, spoločnosť C., s.r.o. nevykonáva žiadnu reálnu činnosť, len formálne vyhotovuje faktúry. Žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, že by správca dane rozširoval dôkaznú povinnosť žalobcu nad rámec, ktorý mohol uniesť. Správca dane nezaťažoval jednostranne a extenzívne žalobcu, ale sám vykonal preverenie deklarovaného zdaniteľného obchodu, od žalobcu nepožadoval žiadny z dokladov požadovaných od deklarovaného dodávateľa C., s.r.o.. Žalovaný sa taktiež nestotožňuje s názorom žalobcu, že by správca dane, ako aj žalovaný porušili judikatúru Európskeho súdneho dvora (rozsudky ESD C-80/11 a C-142/11). K aplikácii smernice Rady 2006/112/ES žalovaný uviedol, že v súlade s článkom 273, prvý odsek smernice, členské štáty môžu uložiť iné povinnosti ako je uvedené v tejto smernici, ak ich považujú za potrebné na zabezpečenie riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom. Podľa judikatúry súdneho dvora subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu DPH, alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Aj v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 21. júna 2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 ESD uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (napr. rozsudok C-285/09 Halifax zo dňa 7. decembra 2010, Kittel a RecoltaRecycling, č. C-439/04, C-440/04, bod 51, C-409/04 Teleos plc. a spol.). Podľa názoru žalovaného, žalobca nemal dôvod uvádzať predmetný rozsudok ESD, nakoľko dôvodom nepriznania žalobcom uplatneného nároku na odpočítanie dane bolo zistenie správcu dane, že konateľ dodávateľa C., s.r.o. fakturované práce v skutočnosti nevykonal ani nezabezpečil ich vykonanie, lebo v tuzemsku sa nezdržuje, neeviduje zamestnancov (parťákov), ktorí by zabezpečovali a riadili práce pri prestavbe objektu na podnikanie, nebolo preukázané, že F. B. kontaktoval označených svedkov, títo sa okrem V. G. vyjadrili, že ich s konateľom C., s.r.o. zoznámil žalobca. Aj z iných konaní vyplynulo, že F. B. sa dlhodobo zdržuje v G. republike, so správcom dane nespolupracuje, nepredkladá na výzvu správcu dane daňové a účtovné doklady k daňovej kontrole, tzn. len formálne vyhotovil sporné faktúry, aby si žalobca mohol uplatniť odpočítanie dane. Žalovaný zdôraznil, že žalobca si nepreveroval referencie o dodávateľovi, vyjadril sa, že oproti ponukám iných firiem (správcovi dane iné ponuky nepredložil ako dôkaz) mu bola ponúknutá najvýhodnejšia cenová ponuka práve od deklarovaného dodávateľa. Žalobca opakovane (aj v odvolaní) uviedol, že pre neho bola podstatná informácia, že práce boli vykonané kvalitne, v dohodnutom termíne a v dohodnutej cene. Žalobca vykonával rekonštrukciu objektu na podnikanie bez stavebného povolenia, ako sa pred správcom dane vyjadril - neskúmal, kto na stavbe pracuje, nežiadal od nikoho občiansky preukaz ani živnostenský list, jeho zaujímal len výsledok práce dohodnutý v zmluve o dielo so spoločnosťou C., s.r.o.. Podľa žalovaného tak žalobca v konkrétnom prípade neprijal všetky opatrenia, aby sa vyhol účasti na možnom daňovom podvode, keď práce na stavbe vykonávali neznáme osoby, neregistrovaní platitelia dane, tak ako svedok V. G., ktorý správcovi dane nepreukázal, že faktúru č. X/ XXXX má riadne zaevidovaná v účtovnej evidencii. Na výzvu, aby svedok V. G. predložil správcovi dane účtovné a daňové doklady, prestal s ním menovaný svedok komunikovať a nepreukázal svoje tvrdenia z ústneho pojednávania pred správcom dane. Žalovaný uzavrel, že žalobca sa ako podnikateľský subjekt pri výbere dodávateľa neriadil patričnou dávkou opatrnosti a nepreukázal, že vykonanie stavebných prác na objekte zabezpečil C., s.r.o.. Námietky žalobcu spočívajúce v porušení , , , a v porušení zákona o DPH žalovaný taktiež nepovažuje za dôvodné. Žalovaný poukázal na to, že žalobca neuviedol v žalobe konkrétne dôvody porušenia vyššie uvedených ustanovení daňového poriadku. Zdôraznil, že v zmysle zásady zákonnosti ( v spojitosti s ) vykonáva správca dane dokazovanie tým spôsobom, že sa zameriava na preukázanie skutočností pre správne určenie daňovej povinnosti, pričom daňový subjekt je zaťažený dôkazným bremenom. V okamihu, kedy správca dane dôvodne spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt preukázať, že k zdaniteľnému obchodu skutočne došlo dodávateľom uvedeným vo faktúre.

V daňovom konaní (pri dôkaznej povinnosti daňovníka) platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia (vyšetrovacia). Správca dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby platiteľ mohol (ale nemusel) v konaní uplatniť nároky na zníženie daňovej povinnosti uplatnením nároku na odpočítanie dane. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené platiteľom, je tieto prejednať, umožniť platiteľovi ich existenciu preukázať relevantnými dôkazmi, pričom sám má zabezpečiť k tomu len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť platiteľ. Žalovaný zdôraznil, že správca dane postupoval v súlade s , keď okrem pojednávania so žalobcom a vypočutia žalobcom navrhnutých svedkov sám miestnym zisťovaním na registrovanom sídle dodávateľa a dožiadaním na políciu požiadal o predvedenie konateľa C., s.r.o., za účelom vykonania pojednávania s F. B. na preverenie reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu deklarovaným dodávateľom pre žalobcu v jeho účtovnej a daňovej evidencii. Podľa žalovaného, žalobca nemal dôvod uvádzať porušenie , nakoľko z iných konaní (kontrola DPH u spoločnosti C., s.r.o., pri ktorej bola z dôvodu nepredloženia daňovej a účtovnej evidencie ku kontrole daň určená pomôckami), ako i zo zistení pri kontrole u iného daňového subjektu, ktorý si uplatňoval odpočítanie dane z faktúry dodávateľa mal správca dane preukázané, že F. B. so správcom dane nekomunikuje, nenachádza sa v mieste bydliska ani v mieste sídla spoločnosti, len formálne vyhotovuje faktúry, aby si odberatelia mohli uplatniť odpočítanie dane. Nie je preto dôvodné tvrdenie žalobcu, že „správca dane ani žalovaný nepovažovali zabezpečenie realizácie diela bez samotného zrealizovanie stavebných prác sa zdaniteľné plnenie, čo je v rozpore s “. Zo zistení správcu dane v priebehu kontroly, z výpovedí žalobcom označených svedkov nebolo preukázané, že uskutočnenie zdaniteľného obchodu zabezpečil deklarovaný dodávateľ C., s.r.o.. Nebolo preukázané, že tento dodávateľ obstaral pre žalobcu dodanie služby, keď nebolo zistené, že táto spoločnosť prijala zdaniteľnú službu a sama ju dodala, naopak z tohto konania a aj z iných konaní mal správca dane zistené, že konateľ deklarovaného dodávateľa sa zdržuje dlhodobo v G. republike, vystavuje len formálne faktúry, aby si odberatelia mohli z nich uplatniť odpočítanie dane. Je nepochybné, že žalobca vykonával rekonštrukciu bez stavebného povolenia, nemal informácie o tom, kto konkrétne vykonával rekonštrukciu objektu, ktorý chcel využívať na podnikanie, zaujímala ho okrem kvality, len ponúknutá cena. Označení svedkovia, ktorých on zoznámil s osobou F. B. nepotvrdili, príp. nepreukázali, že práce na objekte vykonávali osoby nakontaktované F. B.. Žalobca nepredložil relevantné dôkazy napr. protokoly z kontrolných dní na stavbe (tak ako je uvedené v zmluve o dielo), príp. iné dôkazy o tom, kto konkrétne práce na rekonštrukcii objektu vykonal. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v rozsudku sp. zn. , , podľa ktorých je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len vykonáva. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že správu daní a príjmov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, vykonávajú finančné orgány samostatne. V rámci tejto kompetencie daňové úrady ako finančné orgány okrem iného zisťujú a overujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Robia tak v daňovom konaní, a v rámci tohto konania majú a môžu daňové subjekty uplatniť svoje práva, ktoré im zákon priznáva a súčasne, a to predovšetkým, aj splniť svoju dôkaznú povinnosť. V daňovom konaní, v ktorom sa podľa zákona kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný, na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložená a ústavne podložená poplatková povinnosť voči štátu, platí totiž nielen obvyklá procesná zásada voľného hodnotenia dôkazov kompetentným orgánom, ale aj zásada prejednávacia. Pre daný prípad správca dane aj žalovaný postupovali v súlade so zásadami daňového konania.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa , bez nariadenia pojednávania, pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom ( ), v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný ( argumentum a contrario) a ustálil, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 7. januára 2013, č. XXXXXXX/X/XXXX/XXXX/XXXX-r, ktorým žalovaný podľa potvrdil rozhodnutie Daňového úradu K., pobočka Z. F. Z. V. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/Štef zo dňa 4. októbra 2012, ktorým podľa , vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 26.124,-€ na dani z priadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2011 (správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet DPH za uvedené zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2011 v sume 22.630,58 € a vyrubil žalobcovi vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 3.493,42 €), keď správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH z nákupu stavebných prác fakturovaných na základe zmluvy o dielo č. XXXXX zo dňa 17. decembra 2010 uzatvorenej so spoločnosťou C., s.r.o. G., I. XXXX a podľa odsúhlaseného súpisu vykonaných prác nasledovnými dodávateľskými faktúrami, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť C., s.r.o. G., I. XXXX v celkovej hodnote 156.744,-€, z toho DPH celkovo vo výške 26.124,- € (faktúry č. XXXXXXX/ X, XXXXXXX, XXXXXXX/X, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX/X).

Zo správneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

Daňový úrad K., pobočka Z. F. Z. V. rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/ Štef zo dňa 4. októbra 2012 podľa , vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 26.124,- € na dani z priadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2011 (správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet DPH za uvedené zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2011 v sume 22.630,58 € a vyrubil žalobcovi vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 3.493,42 €), keď správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH z nákupu stavebných prác fakturovaných na základe zmluvy o dielo č. XXXXX zo dňa 17. decembra 2010 uzatvorenej so spoločnosťou C., s.r.o. G., I. XXXX a podľa odsúhlaseného súpisu vykonaných prác nasledovnými dodávateľskými faktúrami, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť C., s.r.o. G., I. XXXX v celkovej hodnote 156.744,-€, z toho DPH celkovo vo výške 26.124,- € (faktúry č. XXXXXXX/X, XXXXXXX, XXXXXXX/X, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX/X). Správca dane vo svojom odôvodnení poukázal na to, že žalobca ako doklady o zaplatení jednotlivých faktúr v hotovosti predložil ku kontrole príjmové pokladničné doklady bez čísla, na ktorých je ako príjemca uvedená spoločnosť C., s.r.o. G., I. XXXX, v celkovej hodnote 156 744 euro. Správca dane z dôvodu preskúmania oprávnenosti odpočítania DPH a preverenia predmetných obchodov so spoločnosťou C., s.r.o. G., I. XXXX predvolal k ústnemu pojednávaniu ako svedka konateľa spoločnosti C., s.r.o. F. B., ktorý poštovú zásielku neprevzal a k ústnemu pojednávaniu sa ani po opakovanom predvolaní nedostavil, z ktorého dôvodu správca dane pristúpil k jeho predvedeniu políciou, ktoré však taktiež nebolo úspešné, nakoľko F. B. sa nezdržiaval ani v mieste trvalého pobytu, ani v sídle v spoločnosti C., s.r.o.. Následne sa F. B. telefonicky a tiež e-mailom spojil so správcom dane, pričom na otázky správcu dane F. B. uviedol, že spoločnosť C., s.r.o. nemá vlastných zamestnancov a stavebné práce spoločnosť zabezpečila dodávateľským spôsobom. I keď F. B. prisľúbil dohodnutie si termínu výsluchu u správcu dane a prisľúbil taktiež predloženie účtovných dokladov spoločnosti C., s.r.o., viac sa správcovi dane F. B. neozval a na e-mail neodpovedal. Správcovi dane je z jeho predchádzajúcej kontrolnej činnosti známe, že F. B. ako konateľ spoločnosti C., s.r.o. ani v minulosti v súvislosti s kontrolou u iného daňového subjektu nereagoval na výzvy správcu dane, nedostavil sa k ústnemu pojednávaniu, nepredložil správcovi dane žiadne doklady spoločnosti a jeho predvedenie políciou bolo neúspešné, čo vytvára u správcu dane pochybnosti o existencii účtovných dokladov a vedení účtovníctva touto spoločnosťou a v konečnom dôsledku aj o vykonaní prác touto spoločnosťou. Žalobca sa k predmetným obchodom so spoločnosťou C., s.r.o. vyjadril v tom zmysle, že koncom roku 2010 kúpil nehnuteľnosť v G. za účelom podnikania, pričom išlo o starý rodinný dom prerobený na prevádzku, ktorý ako sa neskôr ukázalo bolo treba zbúrať a postaviť nové priestory - kaviareň a piváreň. F. B. v tom čase staval dom žalobcovmu otcovi, preto žalobca požiadal F. B. o vyhotovenie predbežnej cenovej ponuky, ktorú následne žalobca porovnal s inými firmami a na základe odvedenej práce a ceny u svojho otca žalobca zistil, že firma C., s.r.o. (firma F. B.) je lacnejšia ako ostatné firmy. Žalobca tak stavebné práce objednal u spoločnosti C., s.r.o., ktorá vykonala všetky práce počnúc búracími prácami, cez postavenie nových základov, murovku, strechu, omietky, kúrenie, vodu, elektroinštalácie, odsávanie resp. ventiláciu, krb, okná, dvere, čiže kompletne všetky stavebné práce celkom za 7 - 8 mesiacov. Zmluvu so spoločnosťou C., s.r.o. podpísal žalobca s F. B. vo svojej kancelárii, súpisy prác boli odsúhlasované tak, že žalobca a F. B. sa na základe telefonického dohovoru stretli na stavbe a odsúhlasili položku po položke na konkrétne prevedenej práci. Žalobca nevedel odpovedať na otázky, kto konkrétne vykonával predmetné práce za spoločnosť C., s.r.o., kto bol zodpovedný za vykonané práce, kto zadeľoval prácu jednotlivým pracovníkom, kto ich riadil. Uviedol len, že tam boli pracovníci na autách rôznych značiek od I., H., pričom zodpovedným za všetko bol F. B. a v jeho neprítomnosti jeho parťáci, alebo vedúci, ktorých mená žalobca uviesť nevedel. Žalobca osobne s nikým iným okrem F. B. nejednal, aj stavebný materiál nakupoval hlavne F. B. (dvere, okná, drevo na strechu, plechy a pod.), žalobca však nevedel uviesť odkiaľ. Žalobca si ani nepamätal, kedy presne boli práce a dielo ukončené, uviedol len, že to bolo podľa kolaudačného rozhodnutia. Dielo žalobca prevzal po častiach, tak ako boli vyhotovené jednotlivé faktúry a k nim súpisy vykonaných prác a dodávok. Všetky doklady, faktúry aj pokladničné doklady obdržal žalobca od F. B., ktorý mu ich doniesol osobne na stavbu už vypísané a podpísané. Žalobca vždy po odsúhlasení vykonaných prác po obdržaní faktúr vyplatil F. B. uvedenú hotovosť buď naraz, keď bola väčšia faktúra, tak na viackrát a následne po zaplatení celej sumy obdržal doklad o zaplatení. Na nákup tovaru dával žalobca F. B. niekedy aj preddavky, o čom spísali len ručný zápis, ktorý bol pri vyúčtovaní odčítaný. Z popísaných skutkových zistení správca dane ustálil, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne informácie, ktoré by preukazovali, že služby boli skutočne dodané spoločnosťou C., s.r.o. (žalobca nevedel, kto konkrétne vykonával predmetné práce, kto dohliadal na priebeh stavebných prác - kto bol stavbyvedúcim s odôvodnením, že žalobca jednal iba s F. B., ktorý všetko zabezpečoval), resp. nie je zrejmé, kto predmetné práce za spoločnosť C., s.r.o. uskutočnil (akí subdodávatelia), čo spochybňuje prevedenie prác touto spoločnosťou. Samotné materiály - doklady, ktoré žalobca správcovi dane predložil (kolaudačné rozhodnutie, preberací protokol o prevzatí a odovzdaní diela a fotodokumentácia zo stavby) svedčia síce o tom, že stavebné práce boli skutočne zrealizované, no nepreukazujú, že tieto práce dodala spoločnosť C., s.r.o.. Správca dane tak nespochybňuje samotnú existenciu vykonaných stavebných prác, ale spochybňuje ich dodanie spoločnosťou C., s.r.o.. Vyjadrenie žalobcu, že práce vykonali rôzne partie pracovníkov z H. a zo I., nie sú žiadnymi konkrétnymi informáciami, ktoré by správca dane mohol preveriť. Správca dane vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že pokiaľ si žalobca ako daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane z dodaných stavebných prác, musí okrem iného preukázať, že tieto práce boli realizované spoločnosťou uvedenou na predložených dokladoch. Skutočnosť, že kontrolovaný daňový subjekt vlastní faktúry od spoločnosti C., s.r.o. ešte nedokazuje, že stavebné práce boli skutočne touto spoločnosťou aj vykonané. Predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane a i keď majú doklady všetky náležitosti daňového dokladu a sú riadne zaúčtované, neznamená to, že daň z pridanej hodnoty bola odpočítaná oprávnene. Faktúra, súpis vykonaných prác, zmluva, krycí list, či preberací protokol samé osebe nie sú preukázaním realizácie prác, nakoľko akýkoľvek listinný dôkaz nie je bez preukázania skutkovej podstaty dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj uskutočnené tou - ktorou spoločnosťou. Je to len tvrdenie o takejto skutočnosti. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo poskytnuté uvedenou spoločnosťou. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Nestačia teda iba slovné tvrdenia žalobcu ako daňového subjektu a jeho dodávateľa, ak nie sú podložené konkrétnymi faktami. S poukazom na správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane z predložených faktúr, keďže nepreukázal reálne dodanie služieb dodávateľom uvedeným na faktúre, t. j. v danom prípade žalobca nepreukázal dodanie stavebných prác uvedených na predmetných dodávateľských faktúrach spoločnosťou C., s.r.o., a teda žalobca ako daňový subjekt si z predmetných dodávateľských faktúr odpočítal daň neoprávnene (celkovo DPH vo výške 26.124,- €), čím porušil a . Správca dane v závere svojho rozhodnutia poukázal i na tú skutočnosť, že vo veci vykonal ďalšie dokazovanie výsluchom zo strany žalobcu navrhnutých svedkov, a to D.. B. T., P. B. a V. G., ktorých svedecké výpovede však nijakým spôsobom nepreukázali, že predmetné stavebné práce pre žalobcu boli dodané spoločnosťou C., s.r.o.. Žiadny z menovaných svedkov nevedel uviesť, kto konkrétne stavebné práce previedol, jedine svedok V. G. potvrdil, že vykonal časť stavebných prác pre spoločnosť C., s.r.o., avšak uvedené nepreukázal a správca dane tak jeho svedeckú výpoveď posúdil ako nevierohodnú. Správca dane za účelom úplného zistenia skutkového stavu vykonal dňa 5. septembra 2012 miestne zisťovanie v sídle spoločnosti C., s.r.o. a zistil, že sídlo spoločnosti C., s.r.o. je len fiktívne, spoločnosť na uvedenej adrese nesídli, ide o rodinný dom vo vlastníctve rodičov bývalého majiteľa spoločnosti C., s.r.o. X. A.. Konateľ spoločnosti F. B. po odkúpení spoločnosti C., s.r.o. jej sídlo nezmenil, na uvedenú adresu si chodí iba sporadicky vyzdvihnúť poštu. Na základe uvedeného správca dane konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by preukazovali, že predmetné stavebné práce mu boli dodané spoločnosťou C., s.r.o..

Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie z dôvodov, ktoré sú totožné so žalobnými dôvodmi.

O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil s tým, že žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by odstránil pochybnosti správcu dane o tom, že stavebné práce deklarované faktúrami č. XXXXXXX/X, XXXXXXX, XXXXXXX/X, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX/X zabezpečila a vykonala reálne osoba v nich uvedená. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval skutočnosti zistené správcom dane, zopakoval podklady, z ktorých správca dane vychádzal, pričom rovnako ako správca dane i žalovaný dospel jednoznačne k záveru, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pričom poukázal na to, že správca dane neprenášal dôkazné bremeno na žalobcu (ako to tvrdil žalobca), ale sám preveroval tvrdenia žalobcu. Ako ďalej dodal žalovaný, aj v odvolaní žalobca uviedol, že neskúmal kto na stavbe pracuje, pre neho bolo podstatné, že stavebné práce boli vykonané kvalitne v dohodnutom termíne a cene. Žalovaný v závere napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že základnou zásadou obchodného práva, poctivého obchodného styku a súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie ( ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva a podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných platiteľom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení oprávnené.

Predmetom sporu v prejednávanej veci sú 2 otázky (tak ako ich žalobca v žalobe vymedzil, keď dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný), a to:

1. Či medzi žalobcom a spoločnosťou C., s.r.o. došlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov a či existenciu týchto obchodov žalobca dostatočne preukázal.

2. Či správca dane nad zákonné medze preniesol na žalobcu dôkazné bremeno

Po oboznámení sa so súdnym ako i s administratívnym spisom musí súd konštatovať, že žalovaný (správny orgán II. stupňa) ako aj správca dane (správny orgán I. stupňa) sa s vyššie uvedenými spornými otázkami dôsledne, logicky a vyčerpávajúco vysporiadali.

K spornej otázke pod bodom č. 1 krajský súd uvádza:

Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare, alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

Pokiaľ zdaniteľné plnenie - stavebná činnosť bola reálne uskutočnená, či už medzi dodávateľom a odberateľom priamo, alebo za pomoci subdodávateľa, ako tomu malo byť aj v prejednávanej veci, je zrejmé, že osoba subdodávateľa nemôže byť pre odberateľa, ale najmä pre dodávateľa neznámou osobou. Je teda nemysliteľné, aby odberateľ nemal absolútne žiadnu vedomosť, kto konkrétne vykonával predmetné práce za spoločnosť C., s.r.o., kto bol zodpovedný za vykonanie práce, kto dohliadal na priebeh stavebných prác - kto bol stavbyvedúcim, kto zadeľoval prácu jednotlivým pracovníkom a kto ich riadil. Ešte absurdnejšie - nevedomosť o tom, kto konkrétne vykonával stavebné činnosti - sa javí uvedená skutočnosť vo vzťahu k samotnej spoločnosti C., s.r.o. ako dodávateľa. Pokiaľ subdodávateľa zabezpečovala táto spoločnosť (C., s.r.o.) musí bezpodmienečne byť schopná označiť subjekty, ktoré uvedené stavebné činnosti realizovali. F. B. ako konateľ tejto spoločnosti (C., s.r.o.) však k uvedenej veci uviedol len to, že jeho spoločnosť (C., s.r.o.) nemá žiadnych vlastných zamestnancov a predmetné stavebné práce zabezpečila jeho spoločnosť (C., s.r.o.) len subdodávateľsky, pričom žiadneho zo subdodávateľov F. B. neoznačil. Argumentum a contrario, pokiaľ odberateľ, ale najmä dodávateľ nevedia správcovi dane pri daňovej kontrole uviesť meno subdodávateľa, a popísať podrobnosti obchodného prípadu, nemožno inak ako dať správcovi dane za pravdu, že tým vzniknú u správcu dane dôvodné pochybnosti o samotnej existencii reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na faktúre.

A práve o takýto prípad v prejednávanej veci ide. Žalobca síce disponuje faktúrami od svojho dodávateľa - spoločnosti C., s.r.o.. Šetrením, ktoré vykonal správca dane u spoločnosti C., s.r.o., však nebolo potvrdené reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Sám konateľ menovanej spoločnosti F. B. uviedol, že jeho spoločnosť (C., s.r.o.) nemá žiadnych vlastných zamestnancov a predmetné stavebné práce zabezpečila jeho spoločnosť (C., s.r.o.) len subdodávateľsky, pričom žiadneho zo subdodávateľov F. B. neoznačil a ani nepopísal podrobnosti samotného obchodného prípadu. Miestnym zisťovaním v sídle spoločnosti C., s.r.o. bolo preukázané, že sídlo spoločnosti C., s.r.o. je len fiktívne, spoločnosť na uvedenej adrese nesídli, ide o rodinný dom vo vlastníctve rodičov bývalého majiteľa spoločnosti C., s.r.o. X. A., pričom konateľ spoločnosti, F. B., po odkúpení spoločnosti C., s.r.o. jej sídlo nezmenil, na uvedenú adresu si chodí iba sporadicky vyzdvihnúť poštu. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť uplatnenia si nároku na odpočet DPH zaplatenej na vstupe Krajský súd v Trenčíne zaujal totožný záver so záverom správnych orgánov oboch stupňov, ktorí za danej situácie ustálili, že k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného plnenia nedošlo osobou uvedenou na faktúre. Správca dane za účelom zistenia skutkového stavu vykonal rozsiahle šetrenie, či už u žalobcu alebo spoločnosti C., s.r.o., príp. výsluchom žalobcom navrhnutých svedkov, a v tomto smere mu nemožno nič vytýkať. Pokiaľ šetrením v rámci daňového konania nebolo preukázané, že k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo osobou uvedenou na faktúre, pričom reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia (osobou uvedenou na faktúre) a uplatnenie si DPH voči žalobcovi zo strany jeho dodávateľa (C., s.r.o.) je v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH podmienkou na uplatnenie si práva na odpočet, jeho záver o nepriznaní práva na odpočítanie DPH z faktúr, ktoré boli vystavené pre žalobcu spoločnosťou C., s.r.o. (f.č. XXXXXXX/X, XXXXXXX, XXXXXXX/X, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX/X) je správny.

K spornej otázke pod bodom č. 2 krajský súd uvádza:

Žalobca v žalobe tvrdí, že správca dane nad zákonné medze preniesol na žalobcu dôkazné bremeno. Uvedené však pravdou nie je. Správca dane sa pri zisťovaní skutkového stavu správne vždy priamo obrátil na ten subjekt, ktorý mohol a mal správcovi dane dôkaz predložiť. Správca dane tak nepreniesol dôkazné bremeno na žalobcu, nepoňal ho extenzívne a nijakým spôsobom ho na úkor žalobcu nerozširoval, ako tvrdí žalobca. Spochybnenie uskutočnenia zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na faktúre v súdenej veci nie je dôsledkom toho, že spoločnosť C., s.r.o. so správcom dane nespolupracovala, ale je výsledkom vyhodnotenia všetkých dôkazov a skutočností zistených v rámci daňového konania v ich súhrne. Uvedená námietka žalobcu tak nie je dôvodnou. Rovnako nie je dôvodné zo strany žalobcu v súdenej veci poukazovať na rozsudok ESD zo dňa 21. júna 2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11. Ako správne uviedol žalovaný, dôvodom nepriznania žalobcom uplatneného nároku je v prejednávanej veci len tá skutočnosť (žiadna iná), že správca dane zistil, že spoločnosť C., s.r.o. (ako dodávateľ) fakturované práce v skutočnosti nevykonala, ani ich vykonanie nezabezpečila. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že aplikácia citovaného rozsudku ESD je na daný prípad vylúčená.

Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia a procesných postupov predchádzajúcich jeho vydaniu konštatuje, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Krajský súd vyhodnotil rozsah a dôvody žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pričom súd musel skonštatovať, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. S poukazom na uvedené je zrejmé, že krajský súd považuje námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné. Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia ( ), v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Krajský súd v Trenčíne teda nemohol inak ako žalobu zamietnuť. Krajský súd v Trenčíne podľa žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa a , pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.