Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/14/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpenej: JUDr. Alexander Milko, advokát so sídlom kancelárie Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, IČO: 35 574 861, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 512959/2022 zo dňa 01.12.2022, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Z a m i e t a návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 18.01.2023, doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 20.01.2023, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 512959/2022 zo dňa 01.12.2022, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Mesta Rožňava (ďalej aj ako „správca dane“) č. 090661/2018-2 zo dňa 25.05.2022, ktorým bol žalobkyni podľa miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Daňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane z nehnuteľností na rok 2018 v sume 3.051,90 €.

2. Žalobkyňa v rámci podanej správnej žaloby navrhla tiež priznať predmetnej správnej žalobe odkladný účinok podľa (ďalej len ako „SSP“). Tento návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že okamžitým výkonom predmetného prvostupňového rozhodnutia by žalobkyni hrozila vážna ujma, značná hospodárska a finančná škoda, s prihliadnutím na výšku vyrubených rozdielov dane z nehnuteľností na roky 2017, 2018, 2019, 2020, 2021 a 2022, voči ktorým žalobkyňa aj v iných konaniach podala správnu žalobu, v prípade, ak žalovaný, resp. prvostupňový orgán, pristúpi k nútenému výkonu rozhodnutia exekúciou, dôjde k postihnutiu majetku žalobkyne nenapraviteľným spôsobom, čo môže mať pre žalobkyňu, s ohľadom na jej majetkové, ale aj ekonomické a hospodárske pomery, likvidačný charakter. Žalobkyňa podniká v oblasti poskytovania sociálnych služieb a s prihliadnutím na súčasný stav a zlú energetickú situáciu nie je schopná zabezpečiť plnohodnotný výkon poskytovaných služieb už len z tohto dôvodu.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26.04.2023 k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žaloby uviedol, že navrhuje, aby správny súd návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe nevyhovel. Žalovaný ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 15.07.2003 a uznesenia Krajského súdu Žilina sp. zn. -50 zo dňa 07.12.2010 a sp. zn. zo dňa 10.11.2006, podľa ktorých: „Zákonom vyžadovanými požiadavkami pre odklad vykonateľnosti napadnutých právoplatných rozhodnutí správnych orgánov je tvrdenie skutočností, z ktorých vyplýva hrozba závažnej ujmy ich okamžitým výkonom. Nevyžaduje sa, aby žalobca preukázal, že ujma bezprostredne nastala, ale naopak, je potrebné preukázať hrozbu závažnej ujmy a ak je tá preukázaná, je dôvodné odložiť vykonateľnosť správneho rozhodnutia, voči ktorému smeruje žaloba.“. Poukázal tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

-196 zo dňa 30.05.2017, z ktorého vyplýva, že preukázanie (osvedčenie) hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Podľa žalovaného žalobkyňa iba vo všeobecnej a hypotetickej rovine (bez ďalšieho) uviedla, že nepriznaním odkladného účinku by jej hrozila vážna ujma, značná hospodárska a finančná škoda, dôjde k postihnutiu jeho majetku nenapraviteľným spôsobom, v dôsledku čoho nebude schopná zabezpečiť plnohodnotný výkon poskytovaných služieb, čo môže mať pre žalobkyňu (s ohľadom na jeho majetkové, ale aj ekonomické a hospodárske pomery) likvidačný charakter. Podľa mienky žalovaného žalobkyňa žiadnu hrozbu závažnej ujmy nielen nepreukázala, ale svoj návrh ani riadne neodôvodnila. Žalobkyňa poukázala iba vo všeobecnej rovine na svoje majetkové, ekonomické a hospodárske pomery, ale aká je jej finančná situácia, konkrétne neuviedla. Žalovaný za mimoriadne podstatnú vo veci považoval aj skutočnosť, že odvolaním napadnutým rozhodnutím správcu dane, ktoré žalovaný potvrdil žalobou napadnutým rozhodnutím, bola vyrubená daň (rozdiel dane) za nehnuteľnosti (rodinný dom, altánok, dvor a TTP), ktoré žalobkyňa podľa výpisu z LV č. XXXX, k. ú. C. a taktiež priznania na rok 2017, podaného daňovým subjektom, v ktorom sa žalobkyňa označila za fyzickú osobu a uviedla svoje rodné číslo, vlastní ako fyzická osoba (občan), a nie ako podnikateľský subjekt (identifikovaný IČO), t. j. nie, ako právnická osoba, resp. fyzická osoba, oprávnená na podnikanie. Žalobkyňa nekonkretizovala (ani nepreukázala), akým spôsobom by mali zdanené nehnuteľnosti súvisieť s podnikaním žalobkyne, resp. že sú súčasťou obchodného imania (majetku) nejakej podnikateľskej spoločnosti. Žalovaný preto k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku uviedol, že tento návrh považuje za neopodstatnený a nedostačujúci, keďže ním nebolo preukázané, ani osvedčené, že by žalobkyni hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a taktiež z neho nevyplýva, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, na základe čoho je v zmysle správnej žalobe možné priznať odkladný účinok.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. ( a )

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe sa súd oboznámil tak s obsahom podanej správnej žaloby, ako aj s administratívnym spisom a vyjadrením žalovaného.

9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v . Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok.

10. V prejednávanej veci žalobkyňa navrhla priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa , z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobkyne a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy,

značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobkyne.

11. V predmetnom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobkyni hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

12. V konaní o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobkyňa ( veta druhá ), ktorá je povinná správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ňou predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobkyne, osvedčených ňou predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

13. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami (teda v priamej príčinnej súvislosti) hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako to možno vyvodiť z účelu relevantných ustanovení upravujúcich tento inštitút, je vyhradené len mimoriadnym prípadom.

14. Žalobkyňa svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnila všeobecnými tvrdeniami o hrozbe vážnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, skutočnosťou, že rozdiel dane z nehnuteľností jej bol vyrubený aj za roky 2017, 2018, 2019, 2020, 2021 a 2022, následkami výkonu rozhodnutia, ktoré pre ňu môžu mať likvidačný charakter a tiež jej prípadnou neschopnosťou zabezpečiť plnohodnotný výkon poskytovaných služieb v oblasti sociálnych služieb, ktoré poskytuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

15. Správny súd konštatuje, že žalobkyňa ňou všeobecne prezentované obavy z následného vývoja udalostí súvisiaceho s výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia nepodporila žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že žalobkyni reálne hrozí závažná ujma, finančná škoda, či iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobkyňa žiadnym konkrétnym spôsobom neosvedčila, že jej nejaký negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne, nielen hypotetické dopady. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nekonkretizovala ani svoju ekonomickú situáciu (napr. uvedením príjmov, disponibilných zdrojov, hodnotou majetku a pod.), aby podporila svoje všeobecné tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy, resp. finančnej škody, ktoré by následne správny súd v súhrne mohol vyhodnotiť ako spôsobilé na prijatie záveru o splnení podmienok na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe. S ohľadom na uvedené má správny súd za to, že žalobkyňa svoje tvrdenia, ktorými odôvodnila návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, relevantným spôsobom nepreukázala.

16. Správny súd konštatuje, že z vyššie uvedených tvrdení žalobkyne nebolo zistené, že by v prejednávanej veci išlo o mimoriadny prípad, v ktorom by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozil právny následok uvedený v , ktorého reálna a preukázaná hrozba je jednou z podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe. Žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti (zostal len v rovine všeobecných tvrdení), z

ktorých by bolo možné dospieť k vyššie uvedenému záveru, ani nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by vyššie zmienený následok preukazovali.

17. V prejednávanej veci žalobkyňa, v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd z uvedeného dôvodu, keďže nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, spočívajúcej v hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, nemohol návrhu žalobkyne vyhovieť a preto ho týmto uznesením podľa zamietol.

18. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) správny súd, s ohľadom na vyššie uvedené závery, nepristúpil.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).