Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/70/2010

Potvrdené rozhodnutím 2To/54/2014
„Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov senátu JUDr. Jána Vanka a JUDr. Ľubice Medveckej, v trestnej veci proti obžalovanému X. F., pre zločin krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. , o odvolaní obžalovaného X. F. proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 10.12.2013 sp. zn. 3T/70/2010, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. júna 2014 takto rozhodol: Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného X. F., z a m i e t a, ako podané oneskorene."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Kaňu a prísediacich Štefana Horvátha a Márie Szuriovej v trestnej veci obžalovaného X. F. a spol. pre zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. na hlavnom pojednávaní v Komárne 10. decembra 2013, takto

rozhodol:

Obžalovaní:

1/ X. F. narodený X. L. XXXX v U., trvalý pobyt V. - O. U., P. XXX/X, prechodné bydlisko V., I. XX,

2/ X. F., narodená XX. U. XXXX v V., trvalý pobyt V. - O. U., P. XXX/X, prechodné bydlisko U., F. XX,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

dňa 13. apríla 2007 v čase okolo 3.00 hod. v obci Z. v miestnom cintoríne odcudzili z deviatich hrobov 46 kytíc a 17 vencov, ktoré odnášali do motorového vozidla značky Škoda 120 L bielej farby EČ: V. vo vopred pripravených umelohmotných vreciach, pričom boli pristihnutí príslušníkmi policajnej hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru Zemianska Olča, pričom týmto konaním spôsobili škodu P. V., narodenému XX. L. XXXX, T. Y., narodenej XX. D. XXXX, V. F., narodenému XX. L. XXXX, U. U., narodenej XX. D. XXXX, R. F., narodenej XX. I.XX, R. F., narodenej XX. D. XXXX, U. F., narodenej XX. U.ca XXXX, L. I., narodenej XX. I.a XXXX a K. G., narodenému X. O. XXXX celkom vo výške 25 930 Sk (860,72 eur),

t e d a

spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobili tak malú škodu a čin spáchali na mieste požívajúcom pietu,

č í m s p á c h a l i

zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j ú

1/ obžalovaný X.k

podľa Tr. zák. s použitím , Tr. zák. v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. (č. ) účinného 21. decembra 2012, , , , , Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka a 6 (šiestich) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa , Tr. zák. s použitím , Tr. zák. v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. (č. ) účinného 21. decembra 2012, , , Tr. zák. súd obžalovanému ukladá súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd vo výroku o treste zrušuje trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II z 24. októbra 2008, sp. zn. , obžalovanému doručený a právoplatný 24. októbra 2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

2/ obžalovaná X.a F.

podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/, § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka a 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu 2 (dva) roky.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby okresnej prokurátorky v Komárne podanej na tunajší súd 5. mája 2010 pod č. -10 na obvinených X. F. a X. F. pre skutok uvedený v obžalobe právne kvalifikovaný ako zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. súd po predbežnom prejednaní obžaloby vykonal hlavné pojednávanie 23. septembra 2011, 29. novembra 2011, 21. februára 2012, 16. októbra 2012, 6. decembra 2012, 5. februára 2013, 19. februára 2013, 2. apríla 2013, 30. mája 2013, 16. júla 2013, 26. septembra 2013 a 10. decembra 2013.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedkov R. O., E. M., U. Z., ppráp. L. G., čítaním výpovedí svedkov (a súčasne poškodených) postupom podľa a čítaním v prípravnom konaní ako aj po podaní obžaloby zabezpečených listinných dôkazov postupom podľa

Obaja obžalovaní postupne v priebehu konania dali súhlas na vykonanie hlavného pojednávania v ich neprítomnosti.

Obaja obžalovaní spáchanie žalovaného trestného činu popreli.

Obžalovaný X. F. uviedol, že v inkriminovaný deň boli so spoluobžalovanou zastavení hliadkou polície v Z., po čom policajti vyzvali obžalovanú, aby ich nasledovala na políciu v K. D. za účelom overenia jej totožnosti. na cintoríne vôbec neboli. prípad považuje za vykonštruovaný políciou. Na polícii po ňom žiadali podpísať potvrdenie o zaistení vecí (č.l. 49), čo odmietol, nakoľko v aute mal len korpusy kytíc, ktoré však boli jeho a vozil ich tam už pol roka a „čo ich je do toho, čo si vozí v aute.“ Žiadneho policajta v okrese M. nepozná a podľa neho túto vec policajti vykonštruovali preto, že obžalovaní neboli z okresu M., čo vedeli podľa bratislavského evidenčného čísla. Na rozdiel od prípravného konania, kde sa k žalovanému skutku vyjadril len v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia tak, že policajti ich zastavili počas cesty cez obec Z., na hlavnom pojednávaní uviedol, že ich legitimovali počas prestávky v ceste, keď zastavili v Z., aby si kúpil cigarety. Taktiež v prípravnom konaní neuvádzal skutočnosť, že v predmetnom aute už pol roka vozil nejaké kvety, vysvetlil to tak, že tomu vtedy neprikladal význam. Na policajnej stanici mu policajti ukazovali nejaké fotografie zo smetiska, kde boli nejaké igelitové vrecia a iný odpad. On povedal, že o ničom nevie. Keď odchádzali z OO PZ tak im jeden z policajtov, pán „R. uviedol „ zatiaľ vyhrávate jedna nula.“

Obžalovaná X. F. uviedla, že v obci Z. ich zastavila policajná hliadka, na rozdiel od výpovede obžalovaného to bolo po tom, čo sa na ceste otočili pri benzínovej pumpe, ktorá bola zatvorená, a vracali sa do obce, kde chceli kúpiť cigarety, pričom k zastaveniu ich vozidla došlo na hlavnej ceste po tom, čo ich predbehlo policajné auto. Zastavila na hlavnej ceste, nikde neodbočila. Vozidlo viedla ona hoci nemá vodičský preukaz. Vystúpili dva policajti, ktorí od nej požadovali doklady od vozidla a občiansky preukaz. Povedala, že si zabudla všetky doklady, na čo ju vyzvali, aby ich autom nasledovala na OO PZ Zemianska Olča za účelom zistenia totožnosti. Ešte predtým sa jej policajt pýtal, či za sedadlom nič nemajú, presvecoval im auto, na čo odklopila zadné sedadlo a ukazovala mu, že nikde nič nemá, ukazovala mu len sáčok, v ktorom boli kahance a stopky a následne ona alebo manžel išli ten sáčok vyhodiť do koša, ktorý bol v blízkosti, policajti zatiaľ čakali. Na polícii ju vypočúvali ohľadne jej jazdy bez vodičského preukazu. Ešte než ju pustili, prehliadali policajti aj ich motorové vozidlo, ale nič nenašli. Z obvodného oddelenia odchádzali svojim motorovým vozidlom, čo policajti videli (hoci jej manžel bol pod vplyvom alkoholu a ona nemala vodičský preukaz). V aute mali zahádzané za sedadlom tri alebo štyri kahance a holé stopky od kvetín, tie tam vozili 5 až 6 mesiacov, chceli ich doma zahodiť, ale asi na to zabudli. Žiadnych policajtov v okrese M. nepozná, nevie o žiadnom konflikte s nimi v minulosti. V prípravnom konaní (ktorá výpoveď bola čítaní podľa ) obžalovaná vypovedala menej podrobne, neuvádzala, že by v Z. niekde zastavovali ani to, že by im kontrolovali policajti po zastavení auto. Na otázky na odstránenie rozporov uviedla, že v prípravnom konaní nebol záujem zo strany vypočúvajúceho ju podrobne vypočuť, preto detaily vtedy neuvádzala.

Z výpovedí svedkov - príslušníkov polície R. O., E. M., U. Z. a L. G. bolo zistené, že obžalovaných priamo pri čine pred bránou cintorína v obci Z. pristihla policajná hliadka v zložení R. O. a E. M.. Táto hliadka sledovala motorové vozidlo obžalovaných po tom, čo bolo spozorované na odstavnej ploche pri čerpacej stanici OMV, dôvodom bolo, že uvedené vozidlo malo evidenčnú značku vyhotovenú z kartónu, na dotyk bola kapota vozidla ešte teplá a súčasne išlo o obdobie, kde dochádzalo v danom mieste a jeho okolí ku krádežiam na cintorínoch, pričom vozidlo stálo v blízkosti cintorína. Hliadka po sledovaní vozidla toto nasledovala po tom, čo vozidlo začalo jazdu smerom k cintorínu. Po príchode k cintorínu členovia hliadky videli obžalovaných nakladať kytice a vence do motorového vozidla, pričom časť kytíc a vencov bolo pripravených vo vreciach pri bráne cintorína. Členovia hliadky zavolali na pomoc členov ďalšej hliadky v zložení U. Z. a L. G., ktorí pomáhali pri zisťovaní rozsahu krádeže a poškodených osôb.

Výpovediam svedkov M. a O. zodpovedá aj obsah zápisnice o ohliadke miesta činu z inkriminovaného dňa, fotodokumentácia predmetných kvetov a vencov, ako aj čiernych vriec, potvrdenie o zaistení veci obžalovanému F. - igelitové vrecá a jedna biela taška s 10 umelými kvetmi spísaná o 3.00 hod. dňa 13. apríla 2007.

Svedkovia, ktorí boli súčasne poškodenými vo výpovediach uvádzali len okolnosti po inkriminovanom čine, po ktorom sa na základe výzvy miestneho rozhlasu dostavili na cintorín za účelom identifikácie,

komu patria zaistené kvety a vence. K samotnému skutku sa žiadny z nich nevedel vyjadriť. Uvedené veci boli poškodeným po ich opoznaní vrátené, pričom hodnota odcudzených vecí bola určená odborným vyjadrením.

Z takto vykonaného dokazovania vo vzťahu k otázke viny mal súd preukázané, že žalovaný skutok sa stal, že tento je zločinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák., pričom tento skutok spáchali obžalovaní X. F. a X. F. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. tým, že spôsobom uvedeným v skutkovej vete výroku tohto rozsudku spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobili tak malú škodu a čin spáchali na mieste požívajúcom pietu (na cintoríne).

Vina obžalovaných bola preukázaná primárne výpoveďami príslušníkov polície, ktorí obžalovaných pristihli priamo pri čine pred cintorínom obce Z. O. a M.. Ich výpovede v časti potvrdzujú ďalší príslušníci polície, ktorí sa na miesto dostavili s časovým odstupom Z. a G.. Títo, i keď nie sú svedkami priamo manipulácie obžalovaných k kvetmi a vencami, potvrdzujú, že po ich privolaní prvou hliadkou, obžalovaní sa nachádzali na mieste v blízkosti cintorína, kde boli ako podozrivé osoby vyťažované členmi prvej hliadky, pričom potvrdzujú aj to, že predmetné veci boli poukladané v blízkosti vozidla obžalovaných. Pokiaľ sa vo výpovediach týchto svedkov vyskytli rozpory, tieto nie sú takého charakteru, ktoré by spochybňovali hodnovernosť ich výpovedí vo vyššie uvedených podstatných okolnostiach a ktoré možno pričítať odstupu času, ktorý uplynul od skutku ku dňu ich výpovedí na hlavnom pojednávaní. Dokazovaním pritom nebol zistený žiadny motív, pre ktorí by mali byť príslušníci polície motivovaní nepravdivo krivo obviňovať obžalovaných, resp. umelo navodzovať situáciu spáchania trestného činu krádeže.

Súd obhajobným tvrdeniam obžalovaných, popierajúcich odcudzenie predmetných vecí z cintorína, neuveril. Obžalovaný v prípravnom konaní využil právo nevypovedať, pričom obžalovaná na hlavnom pojednávaní vypovedala o viacerých skutočnostiach (detailoch), ktoré v prvotnej výpovedi neuvádzala. Ich rozpory sa týkali už samotného pohybu v daný deň (obžalovaná neuvádzala v prípravnom konaní, že by boli v F.), miesta, kde mali byť zastavení a legitimovaní policajnou hliadkou (obžalovaná v prípravnom konaní uviedla, že nikde nezastavovali ani neodbáčali, na hlavnom pojednávaní už uvádzala, že najskôr zastavili na konci Z. na benzínovej pumpe, potom sa vracali naspäť do obce a zastavení boli po predbehnutí hliadkou polície). Obžalovaný zasa uviedol, že legitimovaní boli v čase keď stáli v obci mimo hlavnej cesty, keď chcel ísť kúpiť cigarety. Obžalovaná v prípravnom konaní neuvádzala nič o tom, že by hliadka polície kontrolovala ich vozidlo (presvecovala ho) a že by sa príslušníci pýtali na to, či „nemajú niečo za zadným sedadlom“, neuvádzala ani to, že by za sedadlami mali nejaké kahance a časti umelých kvetov (hoci vypovedala už v čase keď vedela z čoho je obvinená). Za hodnoverné nemožno považovať ani tvrdenie o tom, že keď ukazovala policajtom sáčok s kahancami a stopkami kvetov, že by tento práve v danej chvíli (keď bola legitimovaná a nemala občiansky preukaz a súčasne viedla motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia) chcela ísť vyhodiť do smetného koša (prečo, keď tieto veci prevážala v aute už pol roka a dovtedy jej to nevadilo). Taktiež súd nepovažoval za pravdepodobné, že by príslušníci polície mali záujem klamlivo privodiť trestné stíhanie obžalovaným len preto, že videli vozidlo s bratislavským evidenčným číslom.

Obžalovaní boli usvedčení vyššie uvedenými svedkami a ich obhajobné tvrdenia súd vyhodnotil ako nepravdivé, účelové v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti a na ňu nadväzujúcemu trestu. O tomto napokon svedčí aj snaha obžalovaného počas hlavného pojednávania naznačovať obžalovanej ako má vypovedať tak, aby ich obhajobné tvrdenia boli zhodné.

Z vyššie uvedených dôvodov súd obžalovaných uznal za vinných zo spáchania žalovaného trestného činu na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd sa pri ukladaní trestu spravoval základnými zásadami ukladania trestov uvedenými v § 34 Tr. zák. hodnotiac okolnosti prípadu, ako aj osobné pomery obžalovaných a závažnosť spáchaného zločinu.

U obžalovanej X. F. zistil, že do úvahy by prichádzalo ukladanie súhrnného trestu vzhľadom na jej odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III z 10. decembra 2009, č.k. -75, právoplatným 6. januára 2010. Súd však ako predbežnú otázku vyhodnotil uvedené odsúdenie tak, že na odsúdenú sa v súčasnosti hľadí tak, akoby nebola odsúdená, preto jej ukladal samostatný trest. Súd u obžalovanej nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Obžalovaná sa k spáchania žalovaného činu nepriznala, pričom vzhľadom na jej skoršie odsúdenia nemožno konštatovať, že by do spáchania prejednávaného činu viedla riadny život. Odsúdená pred spáchaní žalovaného skutku (13. apríl 2007) bola odsúdená trikrát, pričom však jej prvé odsúdenie je takej povahy, že sa na ňu hľadí akoby nebola odsúdená (z roku 1983), pričom ďalšie dve odsúdenia síce nie sú zahladené (nepodmienečné tresty odňatia slobody sčasti vykonala), avšak ide o odsúdenia ešte z rokov 1991 a 1992. Súd vzhľadom na odstup času od uvedených odsúdení preto na tieto ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. neprihliadal. Naopak, pri ukladaní trestu odňatia slobody, ktorý prichádzal do úvahy podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. v trestnej sadzbe 3 (tri) až 10 (desať) rokov dospel k záveru, že trest uložený v uvedenej trestnej sadzbe by bol pre obžalovanú neprimerane prísny, a to vzhľadom na čas, ktorý uplynul od spáchania žalovaného činu (apríl 2007) do vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku (december 2013). Z toho dôvodu pri aplikácii mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. uložil obžalovanej trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 1 (jedného) roka a 6 (šiestich) mesiacov s určením skúšobnej doby 2 (dva) roky, ktorý považoval za primeraný a zodpovedajúci základným zásadám ukladania trestov vrátane účelu trestu.

Obžalovanému X. F. súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody pri aplikácii tzv. asperačnej zásady podľa Tr. zák. s použitím , Tr. zák. v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. (č. ) účinného 21. decembra 2012, a to vzhľadom na odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II z 24. októbra 2008, sp. zn. , obžalovanému doručeným a právoplatným 24. októbra 2008 (ktoré odsúdenie doposiaľ nie je zahladené). Pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa Tr. zák. (pred spáchaním zbiehajúcich sa skutkov viedol riadny život) a jednej priťažujúcej okolnosti podľa Tr. zák. (spáchal viacej trestných činov) tak prichádzalo do úvahy ukladanie trestu odňatia slobody v sadzbe 3 (tri) roky až 13 (trinásť) rokov a 4 (štyri) mesiace.

Vzhľadom na zbiehajúci sa prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, pre ktorý bol odsúdený citovaným trestným rozkazom na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov, súd obžalovanému ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody. Pri výmere trestu rovnako ako u spoluobžalovanej prihliadol na čas, ktorý uplynul od spáchania žalovaného činu, ktorý zohľadnil aplikáciou mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák., na základe čoho mu uložil trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby -súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka a 6 (šiestich) mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., čo odôvodňuje skutočnosť, že pre spáchaním zbiehajúcich sa trestných činov nebol obžalovaný (vôbec) vo výkone trestu odňatia slobody.

Súčasne obžalovanému súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 (dvoch) rokov, ktorý mu bol uložený za zbiehajúci sa prečin trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II z 24. októbra 2008, sp. zn. v súlade s § 42 ods. 2 Tr. zák. a tento trestný rozkaz podľa citovaného zákonného ustanovenia vo výroku o treste zrušil, pričom súčasne zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Nakoľko odcudzené veci boli poškodeným vrátené a poškodení si neuplatnili nárok na náhradu škody, adhézne konanie nebolo súčasťou tohto trestného konania.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na tunajší súd, pričom o odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.