Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Co-70-2013.pdf
PDF · 100.65 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/70/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobkyne: Z. J., bytom Z., K. X, právne zastúpená JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 19, proti žalovanému: A. Y., bytom Z., A. E. XX, právne zastúpený JUDr. Milanom Sedlákom, advokátom so sídlom Košice, Kukučínova 19, o zaplatenie 1.629,30 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 13C/39/2012-141 zo dňa 10.12.2012 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.629,30 Eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.629,30 Eur od 19.02. 2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 97,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 379,20 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobkyne.
V odôvodnení uviedol, že rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1.629,30 Eur s úrokom z omeškania. Dôvodom bolo to, že Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcov X. S. a spol. proti žalovaným Doma a.s. a spol. o určenie vlastníckeho práva rozhodol tak, že žalobu zamietol a zaviazal žalobcov nahradiť žalovaným trovy konania. Krajský súd v Prešove tento rozsudok potvrdil. Ústavný súd SR v konaní sp.zn. II. ÚS/249/2011 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/144/2010 a vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie. Žalobkyňa uhradila žalovanému trovy konania podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/144/2010 vo výške 1.629,30 Eur vkladom na účet jeho právneho zástupcu vedený v UniCredit Bank. Keďže rozsudok Krajského súdu v Prešove bol zrušený, žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie trov konania, ktorý výzvu prevzal dňa 17.02.2011. Trovy konania však nevrátil, preto žalobkyňa žiada aj úrok z omeškania. Nárok kvalifikovala ako bezdôvodné obohatenie.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil majúc za to, že aj keď Ústavný súd SR zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu, nemožno to považovať za skutočnosť zakladajúcu právo žalobkyne domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia. Preto žaloba je v súčasnosti nedôvodná a predčasná. Žalovaný zároveň namietal svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu, že dňa 10.06.2011 uzatvoril s obchodnou spoločnosťou Sweety s.r.o. a spoločnosťou Doma a.s. ako vedľajším účastníkom kúpnu zmluvu, ktorou previedol na kupujúcich nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania na okresnom súde. Vedľajší účastník tam vyhlásil, že uhradí všetky náklady, trovy a ostatné plnenia v prípade neúspechu žalovaného.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 451 ods. 1, 2, § 563, § 517 Občianskeho zákonníka ako aj § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. mal preukázané, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov 29C/114/2005 zo dňa 28. 04. 2010 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu 7/Co/144/2010 vzniklo A. Y. právo na náhradu trov konania od žalobcov v uvedenom konaní (vrátane J. Z.) vo výške 1.629,30 Eur. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa tieto trovy konania žalovanému na účet jeho právneho zástupcu aj uhradila. Žalovaný spochybňoval, že žalobkyňa trovy konania uhradila zo svojich prostriedkov a teda že jej vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa súdu prvého stupňa v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa tieto trovy konania uhradila, pričom z jej výsluchu vyplýva, že peniaze na trovy konania si požičala. Pokiaľ si žalobkyňa peniaze požičala, je jej povinnosťou tieto finančné prostriedky vrátiť na základe dohody s tým, od koho si peniaze požičala. Je však nepochybné, že pokiaľ týmito požičanými finančnými prostriedkami platila náhradu trov konania, splnila svoju povinnosť vyplývajúcu z rozhodnutia. V konaní nebolo preukázané, že to nebola žalobkyňa, ktorá trovy konania uhradila.
Prvostupňový súd ďalej uviedol, že bolo preukázané, že rozhodnutia okresného a krajského súdu sp. zn. 29/C/114/2005 a 7/Co/144/2010 boli nálezom Ústavného súdu SR II. ÚS 249/2011 zrušené. Právo na náhradu trov konania vzniká právoplatným rozhodnutím súdu, súd nárok na náhradu trov konania svojím rozhodnutím konštituuje. Pokiaľ je rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania zrušené, právny dôvod plnenia, ktorý pôvodne existoval, dodatočne odpadne a ten, kto trovy konania zaplatil, má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Takto je aj v tomto prípade, a teda po zrušení rozhodnutia okresného a krajského súdu Ústavným súdom SR žalobkyňa má právo na vrátenie trov konania, ktoré už uhradila.
Tak súd prvého stupňa ďalej ustálil, že splatnosť pohľadávky nastala po doručení výzvy na plnenie. Výzva bola žalovanému doručená 17.02.2012, preto pohľadávka žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia sa stala splatnou 18.02.2012. Žalovaný sa od 19.02.2012 dostal do omeškania, preto je povinný platiť aj úroky z omeškania od uvedeného dňa.
Bolo nepochybné, že celé trovy konania uhradila žalobkyňa, aj keď táto povinnosť bola uložená viacerým žalobcom spoločne a nerozdielne. Z charakteru solidárneho záväzku vyplýva, že každý zo solidárnych zaviazaných dlžníkov má povinnosť uhradiť celý záväzok. Ak žalobkyňa uhradila celé trovy, jej vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Bez významu, podľa súdu prvého stupňa pre danú vec je zmluva, ktorú uzatvoril žalovaný so spoločnou Sweety s.r.o. a vedľajším účastníkom Doma a.s. Táto zmluva zaväzuje len účastníkov zmluvy a žalobkyňa nebola jej účastníčkou. Rovnako je bez právneho významu aj zmluva o budúcej zmluve, podľa ktorej mali byť nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania sp. zn. 29C/114/05 prevedené na Z. O.. Jednak nebolo preukázané, že takáto zmluva bola uzatvorená, lebo nie je podpísaná budúcim kupujúcim a keby bola, zaväzovala by len účastníkov zmluvy.
Súd prvého stupňa preto uzavrel, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, keď žalobkyňa trovy konania uhradila z požičaných peňazí a má povinnosť tieto vrátiť. Na veci nemôže zmeniť nič ani to, že vec pôvodne vedená pod sp.zn. 29C/114/2005 ešte nie je skončená. Výrok o trovách konania, ktorý pôvodne bol právoplatný, následne bol zrušený. O trovách konania vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn. 29C/114/2005 bude rozhodnuté až v budúcnosti a nie je možné predpokladať, aký bude výrok o trovách konania. Nie je však dôvodné odkladať vrátenie zaplatených trov konania až do času, kým súd znova rozhodne o náhrade trov konania. Dnes je totiž zrejmé, že trovy konania, ktoré boli vyplatené, boli vyplatené na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol.
V odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa bolo poukázané na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zverejnené v systéme Aspi pod č. 21/2012, podľa ktorého „Zaplatením náhrady trov konania advokátovi ( do jeho rúk alebo na jeho účet ) podľa neskôr zrušeného súdneho rozhodnutia, vzniká bezdôvodné obohatenie tomu, v mene koho advokát náhradu prijal, t. j. účastníkovi, ktorého v konaní zastupoval a ktorému bola ich náhrada prisúdená. Nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve a pohľadávka na náhradu trov konania vznikla až na základe právoplatného rozhodnutia súdu ( rozhodnutie súdu má v tomto smere konštitutívnu povahu ). Zánik tejto pohľadávky sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi zánik záväzkov. Pohľadávka na náhradu trov konania zaniká predovšetkým jej splnením“.
Súd prvého stupňa s poukazom na vyššie uvedené uzavrel, že právo na náhradu trov konania súd svojim rozhodnutím konštituuje, ak rozhodnutie je zrušené, vzniká bezdôvodné obohatenie už zrušením rozhodnutia.
Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a v konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 97,50 Eur a z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci po 71,37 Eur plus 4 x paušál 7,63 Eur plus 20 % DPH čo je suma 63,20 Eur. Spolu takto bola na trovách právneho zastúpenia priznaná suma 379,20 Eur. Súd prvého stupňa nepriznal odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia nového advokáta, keďže nebola zrejmá potreba zmeny právneho zástupcu, preto tento úkon bol neúčelný.
Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ O. s. p. V odvolaní zrekapituloval priebeh konania vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 29C/114/2005 a následne Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/144/2010 ako aj Nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS/247/2011 s konštatovaním, že tento nález bol v rozpore so zákonom a jeho vlastnou judikatúrou. Uviedol, že žalobkyňa ho vyzvala listom zo dňa 01.02.2012 na zaplatenie sumy 472,72 Eur a listom zo dňa 16.02.2012 na zaplatenie trov konania vo výške 1.629,30 Eur. Podľa odvolateľa v konaní vystupoval ako účastník, ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom konania ( § 221 ods. 1 písm. b/ ), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. f/ ).
Podľa odvolateľa v konaní nebola daná aktívna ani pasívna vecná legitimácia účastníkov konania. V tejto súvislosti poukázal na to, že zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi X. S., O. S. a žalobkyňou ako budúcimi predávajúcimi a Z. O. CORYN ako budúcim kupujúcim, podľa ktorej v článku II. sa budúci kupujúci zaviazal znášať všetky náklady spojené so súdnym konaním.
Vyjadril sa, že výpoveď žalobkyne v konaní je rozporuplná a nedôveryhodná. Táto tvrdila, že zmluvu nepodpísala a že nemá uzatvorenú zmluvu s inou osobou, na základe ktorej by za ňu mal platiť trovy konania v prípade neúspechu v súdnych konaniach niekto iný. Vyjadrila sa, že nevie, kto znášal náklady konania vo veci sp. zn. 29C/114/2005. Podľa vkladového lístku peňažné prostriedky vo výške 1.629,30 Eur vložil na účet právneho zástupcu žalovaného O. Z., bytom P. B. XX, Z., ktorý je konateľom obchodnej spoločnosti Akant, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom je obchodná spoločnosť Benc, s.r.o., v ktorej Z. O. vykonáva funkciu konateľa. Žalobkyňa uviedla, že sa osobne dostavila do banky „s pánom z rodiny“, ktorý jej pomáhal peňažné prostriedky uhradiť v hotovosti a pána Z. nepozná. Po predložení vkladového lístka zmenila výpoveď v tom, že v čase vkladania peňažných prostriedkov bol s ňou pán, ktorého nepozná. Je preto pochybné, že žalobkyňa dala peňažné prostriedky niekomu, koho nepozná.
Aj samotný svedok O. Z. vypovedal, že pri vkladaní peňažných prostriedkov bol sám, s osobou žalobkyne sa nestretol, peňažné prostriedky mu dal pán O. a nie žalobkyňa, ako sa to snažila prezentovať v konaní pred súdom. Teda nie žalobkyňa, ale tretia osoba peňažné prostriedky vkladala, teda nejedná sa o jej peňažné prostriedky, čo preukazuje nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne v tomto konaní.
Ani žalovaný nemá postavenie pasívne vecne legitimovaného účastníka konania, nakoľko medzi ním ako kupujúcim a obchodnou spoločnosťou Doma a.s., ako predávajúcim, došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, podľa ktorej sa obchodná spoločnosť Doma a.s. zaviazala hradiť všetky náklady súvisiace s konaním, vrátane trov právneho zastúpenia. S touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa nesprávne vysporiadal.
S poukazom na § 451 ods. 1 a § 456 OZ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne, nakoľko žalovaný nič nehradil a ani nič neprijal a teda nemožno ho v zmysle § 451 ods. 1 OZ považovať za osobu, ktorá sa bezdôvodne obohatila. Súd prvého stupňa sa stotožnil s účelovým vyjadrením žalobkyne o požičaní peňažných prostriedkov.
Taktiež vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nedostatočne vysporiadal aj s príslušenstvom pohľadávky, t. j. s úrokmi z omeškania, lebo tento sa nemohol dostať do omeškania dňom 19.02.2012. V konaní pred Ústavným súdom SR žalovaný nebol účastníkom konania a o zrušení rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/14/2010 sa mohol dozvedieť až doručením uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/51/2012 zo dňa 30.04.2012, ktorým súd zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 29C/114/2005-562, ktoré mu bolo prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručené dňa 05.06.2012. Žalovaný sa mohol dostať do omeškania najskôr dňom doručenia rozhodnutia o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa. Žalobkyňa nesprávne ustálila okruh účastníkov konania, tak by mala znášať dôsledky z toho plynúce.
Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a konanie zastaviť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania celkom vo výške 1.001,80 Eur, a to na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Milana Sedláka, advokáta v Košiciach.
Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd v Prešove ( ďalej len "odvolací súd" ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s. p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O. s. p. ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 02.12.2013 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil ( § 153 ods. 1 O. s. p. ). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným v rozsudku súdu prvého stupňa.
Bezdôvodné obohatenie je v ust. § 451 ods. 1 OZ konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na koho úkor sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je podľa odseku 2 citovaného ustanovenia konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Bezdôvodné obohatenie môže vzniknúť okrem iného aj plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale dodatočne odpadol.
Súd prvého stupňa sa riadil vyššie uvedeným, preto vo veci správne zistil skutkový stav a správne aj rozhodol. Na veci sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Odvolací súd ešte k dôvodom odvolania uvádza, že v konaní bola daná tak aktívna, ako aj pasívna vecná legitimácia účastníkov konania. Z výsluchu žalobkyne a svedka O. Z. vyplýva, že sumu 6.316,38 Eur ako sumu patriacu do vlastníctva žalobkyne vložil na účet právneho zástupcu žalovaného O. Z. dňa 07.04.2011, a to cez UniCredit Bank. Uvedené vyplýva aj z listinného dôkazu vystaveného peňažným ústavom UniCredit Bank ako vklad v hotovosti zo dňa 07.04.2011, na ktorom okrem rukou vypísaných údajov o vlastníctve peňažných prostriedkov a mene klienta je bankou vypísané v kolónke popis Z. J. a Z. J. Pri mene Z. J. je uvedené aj jej rodné číslo. Uvedená skutočnosť potvrdzuje to, že eurá boli vložené na účet právneho zástupcu žalovaného žalobkyňou. Samotný svedok O. Z. tiež tvrdil vo svojej svedeckej výpovedi, že žalobkyňa mu peniaze dala a on jej s úhradou pomohol. Námietka aktívnej legitimácie žalobkyne z tohto dôvodu je preto nedôvodná.
Rovnako je nedôvodné aj tvrdenie odvolateľa, že mala byť uzavretá „Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy“, na základe ktorej mal Z. O. - CORYN ako budúci kupujúci znášať náklady spojené so súdnym konaním. Z obsahu spisu vyplýva, že zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 10.05.2005 nebola podpísaná budúcim kupujúcim. Dá sa preto vychádzať z toho, že nebola uzavretá. Opak preukázaný nebol. Preto ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná.
Tiež nie je dôvodná námietka pasívnej legitimácie žalovaného s poukazom na uzavretie zmluvy medzi ním a spoločnosťou Doma a.s., ktorá sa mala zaviazať hradiť všetky náklady súvisiace s konaním, vrátane trov právneho zastúpenia. Aj táto zmluva môže zaväzovať iba jej účastníkov konania, pričom žalobkyňa účastníčkou nebola, preto jej nárok nemohol smerovať proti obchodnej spoločnosti Doma a.s. Ak má žalovaný takúto zmluvu uzavretú, môže sa domáhať sám voči spoločnosti Doma a.s. úhrady nákladov trov konania. Žalobkyňa však priamo žiaden právny titul voči spoločnosti Doma a.s. nemá.
Správne súd prvého stupňa rozhodol aj čo do príslušenstva pohľadávky. Jeho rozhodnutie v uvedenej časti vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zverejneného v systéme Aspi pod č. 21/2012, podľa ktorého nárok na náhradu trov konania vychádza z procesného práva a pohľadávka na náhradu trov konania vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, teda rozhodnutie súdu má v tomto smere konštitutívnu povahu. Ak teda bol rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/144/2010 nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/249/2011 zo dňa 29.09.2011 zrušený, zanikol právny dôvod na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, lebo neexistoval právoplatný rozsudok ukladajúci povinnosť na náhradu trov konania. Ak na základe uvedeného žalobkyňa vyzvala žalovaného výzvou zo dňa 16.02.2012 na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.629,30 Eur s lehotou úhrady prvý deň po doručení tejto výzvy, a túto výzvu žalovaný prevzal 17.02.2012, čo plynie z poštovej doručenky pripojenej do spisu na č.l. 24, správne súd prvého stupňa určil splatnosť, ktorá bola daná 18.02.2012. Dňom 19.02.2012 sa tak žalovaný dostal do omeškania so zaplatením priznanej sumy, preto správne súd prvého stupňa ho zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne. Na veci nemôže zmeniť nič ani tvrdenie odvolateľa, že o zrušení rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/144/2010 sa objektívne mohol dozvedieť až doručením uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 7Co/51/2012 zo dňa 30.04.2012, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 29C/114/2005-562. Žalobkyňa totiž vo svojej výzve zo dňa 16.02.2012 mu oznámila, že rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/144/2010 bol zrušený nálezom Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS/294/2011 zo dňa 30.09.2011 a v uvedenej výzve bola žalovanému uložená aj lehota na zaplatenie sumy 1.629,30 Eur.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny spolu s výrokom o trovách konania postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešná žalobkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, preto v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. o jej trovách ani nebolo rozhodované.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.