Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-388-2013.pdf
PDF · 82 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/388/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. verita, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. R. (trvalý pobyt v ohlasovni v mieste, kde sa zdržiava), o vymoženie sumy 1 198,03 eura s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Janou Sitášovou, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, pod sp. zn. EX 1290/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/3567/2012-9 zo dňa 04.01.2013, jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/3567/2012-9 zo dňa 04.01.2013 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej v texte aj „exekučný súd“ alebo „okresný súd“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodol tak po zistení, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882 (ďalej len „rozhodcovský súd“) zo dňa 23.03.2012, sp. zn. IIB12100071, predložený ako exekučný titul, bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval zmluvu o úvere uzatvorenú dňa 27.11.2007 medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s.) za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené súd konštatoval, že za takéhoto stavu musí súd predmetnú zmluvu podrobiť súdnej kontrole, či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Exekučný súd skúmal rozhodcovskú doložku upravenú v článku 3 bod 6 zmluvy o úvere a článku 11.2 Obchodných podmienok pre úver [verzia 1/2007] (ďalej aj „OP“) berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená do štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka). Exekučný súd s poukazom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúru Súdneho dvora EÚ v spotrebiteľských veciach uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť právomoc rozhodcovského súdu, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Exekučný súd ďalej uviedol, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto podľa
§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) návrh na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vyhovuje, alebo, aby odvolací súd zrušil uznesenie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolateľ namietal, že vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. V rámci skúmania formálnej a materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu ani rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ďalej odvolateľ uviedol, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ust. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Na podporu svojich tvrdení odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoE/27/2011 zo dňa 21.12.2011.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdna exekútorka požiadala o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku rozhodcovského súdu. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovská doložka bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami v zmluve o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Podľa článku 3 bod 6 zmluvy o úvere, sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné. Rozhodcovskú doložku obsahujú aj OP pre úver, a to v článku 11.2 v nasledovnom znení: Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.
Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu v tom, že zmluva o úvere, ktorú uzavrel 23.11.2007 právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s., so sídlom v Bratislave) ako veriteľ a povinný ako dlžník, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 50 000,- Sk (1 659,70 eura), je zmluvou spotrebiteľskou, čo napokon odvolateľ v odvolaní ani nespochybňoval. Exekučný súd preto postupoval správne, keď rozhodcovskú doložku ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy o úvere posudzoval z hľadiska jej primeranosti s poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.
Oprávnený uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu a exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Odvolací súd k tomuto dôvodu odvolania uvádza, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre vedenie exekúcie. Z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2) vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Najvyšší súd SR už v Uznesení zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46, zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Exekučný súd teda postupoval správne, keď po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku (ako exekučného titulu) zisťoval, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve, teda či bol rozhodcovský súd oprávnený konať a rozhodovať vo veci sporu účastníkov zmluvy o úvere. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, a teda či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor.
Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov konania účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory však neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom exekučného súdu, že vyššie uvedeným spôsobom dohodnutá rozhodcovská doložka, ktorá určuje výlučnú príslušnosť Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. na rozhodovanie sporov z uzavretej zmluvy, spĺňa všetky podmienky z pohľadu ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka na to, aby bola súdom hodnotená ako neprijateľná podmienka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy neplatná. Rozhodcovská doložka nebola v predmetnej veci dohodnutá individuálne, vyplýva zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, obsah ktorej spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom exekučného súdu v tom, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu a rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paktu (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011).
Pokiaľ odvolateľ poukázal na uznesenie tunajšieho súdu č.k. 2CoE/292/2012-59, ktorým súd zrušil rozhodnutie Okresného súdu Lučenec, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia z dôvodu, že exekučný súd nesprávne vec právne posúdil, keď rozhodcovskú doložku považoval za spotrebiteľom vnútenú, odvolací súd uvádza, že v tomto prípade sa jednalo o odlišnú skutkovú situáciu (skutkový stav). V danom prípade súd konštatoval, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľovi vnútená, nakoľko mu bolo dané na výber, či uzatvorí zmluvu o úvere o úvere s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. V prejednávanej veci povinný (dlžník) nemal na výber či uzatvorí zmluvu o úvere s rozhodcovskou doložkou alebo bez nej.
Povinnosť ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania zmlúv (vrátane predmetnej zmluvy) ukladal bankám zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov, neznamená, že banka bola povinná (mala právo) túto rozhodcovskú doložku klientovi vnútiť, preto neobstojí námietka odvolateľa, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti právneho predchodcu oprávneného podľa § 93b ods. 1 cit. zákona o bankách.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.