Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Co-179-2012.pdf
PDF · 134.51 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/179/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Zlaty Simkvoej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: PhDr. U. P., bytom Q. A. S. X, E. X/X, zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: SR - Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Bratislava, Stromová 1, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 13C/226/2010-141 zo dňa 19.09.2012 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 841,89 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej, advokátky.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 15.000,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
Ďalším výrokom uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 2.550,74 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobcu.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust.§ 3 ods.1,2, § 9 ods.1, § 17 ods.1 až 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, výrok o trovách konania ust.§ 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.).
V danom prípade bolo preukázané, že Krajský školský úrad ako štátny orgán v pôsobnosti Ministerstva školstva SR rozhoduje o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Pôvodné právoplatné rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru bolo zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2005. Od tohto dňa príslušné orgány a to pôvodne Úrad pre štátnu službu a od 01.06.2006 Krajský školský úrad vo veci nekonali a nevydali ani jedno meritórne rozhodnutie. Je zrejmé, že konanie Krajského školského úradu v Prešove aj jeho predchodcu Úradu pre štátnu službu je zaťažené prieťahmi, ktoré nie je možné odôvodniť skutočnosťami uvádzanými žalovaným. Aj keď Krajský školský úrad v Prešove mal povinnosť poskytnúť svoj administratívny spis na vyžiadanie konajúcim súdom, existujú prostriedky ako zabezpečiť, aby aj správny orgán v takejto veci mohol konať - príslušný správny orgán mohol zapožičať spis len na určitú dobu, resp. po vykonaní dokazovania týmto spisom mohol žiadať vrátenie tohto spisu, aby v
ňom mohol ďalej konať. V konaní nebolo preukázané, že Krajský školský úrad sa dožadoval od súdov vrátenia spisu, aby mohol pokračovať v konaní. Z toho dôvodu súd má za to, že žalovaný zodpovedá za prieťahy, ktoré vznikli v konaní a že tieto prieťahy trvajú od zrušenia veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky, teda od 24.01.2005. Zodpovednosť štátu vyplýva z § 9 ods. 1 Zák. č. 514/2003, teda je to zodpovednosť za nesprávny úradný postup spočívajúci v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote a v nečinnosti orgánu verejnej moci.
Žalobca sa žiadosťou zo dňa 8.4.2010 domáhal predbežného prerokovania uspokojenia svojho nároku, žalovaný mu však nevyhovel, na túto jeho žiadosť ani nereagoval. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa mohol domáhať svojho nároku na súde.
Žalobcovi vzniklo právo na náhradu škody, pretože Krajský školský úrad nesprávne úradne postupoval
- spôsobil v konaní prieťahy. Podľa názoru súdu vzhľadom na dĺžku nekonania, ktorá presahuje dobu piatich rokov, nie je možné uspokojiť sa len s konštatovaním porušenia práva. Rozhodnutie, ktoré je v predmetnom správnom konaní preskúmavané, je rozhodnutím o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, teda rozhodnutím, ktoré významne ovplyvňuje život občana. Istota v otázke zamestnania má vplyv na viaceré aspekty života človeka, dáva osobe sociálne a existenčné istoty, prispieva ku kvalite života. Zamestnanie a z neho vyplývajúci pravidelný príjem umožňuje osobe plánovať a rozvíjať svoj život želaným smerom, plniť svoje finančné záväzky.
Súd prvého stupňa vychádzal v danej veci z právneho názoru odvolacieho súdu, že sa javí dôvodne žalobcovi nemajetkovú ujmu priznať. Výšku nemajetkovej ujmy súd určil na požadovanú sumu 15.000,- Eur s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo (§ 17 ods. 3, písmeno b) Zákona 514/2003 Z.z). Už skoršie zistenia prvostupňového súdu odvolací súd považoval za dostatočné v tejto oblasti.
Ďalej odôvodnil výšku priznanej ujmy závažnosťou následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote. V konaní bolo preukázané a to lekárskymi správami, výsluchom žalobcu a výsluchom svedka, že žalobcovi vzniklo zhoršenie zdravotného stavu v súvislosti s nekonaním Krajského školského úradu v Prešove a to minimálne zdravotné poškodenie - reaktívny depresívny stav.
Všetky lekárske správy, ktoré boli predložené a ktoré svedčia o určitých zdravotných problémoch žalobcu, sú dôkazom len o tom, že žalobca týmito zdravotnými problémami trpí. Nedokazujú však príčinu zhoršenia zdravotného stavu, resp. že príčinou tohto zhoršeného zdravotného stavu je nekonanie Krajského školského úradu. Pri žiadnom z ochorení, ktorými trpí žalobca, nie je príčinou len jeden faktor. Vždy sa jedná o viacero možných faktorov a pravidelne sa medzi príčinami zhoršenia zdravotného stavu vyskytuje aj stres, ktorým žalobca nepochybne trpí. Súd prvého stupňa konštatoval, že niektoré choroby sa u žalobcu začali prejavovať už v roku 2002 (vysoký krvný tlak) a nie je u nich preukázaný príčinný vzťah s nekonaním Krajského školského úradu. Súd prvého stupňa na základe všetkých dôkazov uzatvoril, že minimálne depresívna porucha žalobcu je následkom dlhého nekonania Krajského školského úradu. Prvé vyšetrenia na tento stav sa uskutočnili až v roku 2012. Toto ochorenie nemohlo vzniknúť pred nekonaním Krajského školského úradu. Až po prežívanom strese z dlhého konania príslušného orgánu (ktorý potvrdil žalobca aj svedkyňa), sa táto choroba prejavila. Súd má teda za preukázané, že je následkom nekonania Krajského školského úradu.
Aj keby žalobca trpel ľahkou formou reaktívnej depresívnej poruchy (Žalobca popisoval pocity smútku, nepochopenia, podráždenosti), aj táto je podľa názoru súdu takým závažným ochorením, že odôvodňuje priznanie požadovanej nemajetkovej ujmy 15.000,-Eur ( v súvislosti s ostatnými dôvodmi, ktoré sú uvedené vyššie).
Následky v spoločenskom uplatnení žalobcu neboli v konaní ako následok nekonania príslušného orgánu preukázané. Aj súd za príčinu profesionálneho neuplatnenia sa žalobcu po ukončení štátnozamestatneckého pomeru považuje skôr všeobecne nepriaznivú situáciu na trhu práce.
Súd prvého stupňa nezistil žiadne okolnosti týkajúce sa osoby žalobcu, jeho doterajšieho života a prostredia, v ktorom žije, ktoré by mali mať vplyv na výšku nemajetkovej ujmy.
Súd prvého stupňa zároveň k obrane žalovaného uviedol, že aj keď orgánom, ktorý pôvodne vo veci mal konať, bol Úrad pre štátnu službu, ktorý bol s účinnosťou od 01.06.2006 zrušený, nezbavuje to žalovaného zodpovednosti. Vo veci mal ďalej konať Krajský školský úrad ako nástupca Úradu pre štátnu službu. Zodpovednosť za nesprávny úradný postup nesie štát a ten sa nemôže svojej zodpovednosti zbaviť tým, že poukáže na zánik orgánu, ktorý mal vo veci konať a rozhodnúť. Aj nečinnosť v konaní pred Krajským školským úradom je už veľmi dlhá, počínajúc od 01.06.2006 do apríla 2011.
Skutočnosť, že spisový materiál žalobcu správne orgány zapožičiavali súdom v súvislosti s rozhodovaním žalôb žalobcu, neospravedlňuje postup správnych orgánov, ktoré vo veci konali. Správne orgány si mali svoju prácu naplánovať tak, aby spis zapožičali len na nevyhnutnú dobu a následne v konaní pokračovali. Je všeobecne známe, že zapožičané spisy nie sú v konaní pred súdom potrebné po celú dobu konania, sú potrebné len v období keď sa vykonávajú dôkazy obsiahnuté v týchto spisoch, potom je možné spisy vrátiť.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bol úspešný žalobca, má preto právo na náhradu trov konania. Žalobcovi vznikli trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci po 320,34 Eur (prevzatie zastúpenia, podanie žaloby), zastupovanie na pojednávaniach dňa 16. 3. 2011, 2. 7. 2012 a 19. 9. 2012, podanie vo veci - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 7. 6. 2011). K týmto úkonom patrí ďalej režijný paušál 2 x 7,21 Eur, 2 x 7,41 Eur a 2 x 7,63 Eur. Právnemu zástupcovi ďalej patrí náhrada cestovného a straty času vo výške 164,53 Eur v súvislosti s cestami, ktoré sa uskutočnili mimo sídla advokátskej kancelárie. Vyúčtovanie právneho zástupcu zodpovedá zákonu. Spolu trovy právneho zastúpenia žalobcu činia 2.131,07 Eur. Odmena právneho zástupcu je ďalej zvýšená o 19 % DPH za úkony vykonané v roku 2010 (124,47 Eur) a 20 % DPH za úkony v roku 2011-2011 (295,20,-Eur). Spolu s DPH teda trovy konania činia 2.550,74 Eur.
Nepriznanie odmeny za podania právneho zástupcu žalobcu z 14.05.2012 a z 01.08.2012 odôvodnil súd prvého stupňa tak, že sa nejedná o podania vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Právne odôvodnil svoje odvolanie podľa ust.§ 205 ods.2 písm.d/ O.s.p., teda že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa ust.§ 205 ods.2 písm.f/ O.s.p., teda že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/68/2011-77 zo dňa 23.02.2012. Odvolací súd ako dôvod zrušenia uviedol, že v danom prípade skutočnosti tvrdené žalobcom aplikujúc ust.§ 17 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z. neboli riadne preukázané. Skutočne je potrebné zistiť, či len tvrdené zhoršenie zdravotného stavu žalobcu bolo alebo nebolo v priamej príčinnej súvislosti s konaním KŠÚ v Prešove. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že jediným dôvodom prečo súd priznal žalobcovi nemajetkovú ujmu v požadovanej výške je to, že zo všetkých dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané uzavrel, že minimálne depresívna porucha je následkom dlhého nekonania KŠÚ v Prešove. Toto konštatovanie súdu je nepochopiteľné aj z toho hľadiska, že na pojednávaní dňa 02.07.2012, na ktorom boli oboznámované všetky žalobcom predložené lekárske správy vyjadril súd právny názor, že oboznamované lekárske správy môžu svedčiť o zhoršenom zdravotnom stave žalobcu, ale nie sú spoľahlivým dôkazom o tom, že tento zhoršený zdravotný stav je v príčinnej súvislosti s nekonaním štátnych orgánov. Nie je zrejmé na základe čoho súd prvého stupňa dospel k záveru, že práve depresívna porucha žalobcu je spôsobená nekonaním Krajského školského úradu v Prešove a zmenil tak vyššie uvedený právny názor. Rovnako ako v prípade iných chorôb, ani pri depresívnej poruche nebola a nie je podľa názoru žalovaného jednoznačne a bez pochybností preukázaná priama príčinná súvislosť medzi nekonaním Krajského školského úradu v Prešove a žalobcovým ochorením. Samotná skutočnosť, že žalovaný bol na prvom psychiatrickom vyšetrení v živote až v roku 2012 nepreukazuje kedy u neho dané ochorenie vzniklo. Najmä psychické ochorenia môžu vznikať dlhodobo a ako následok pôsobenia rôznych vonkajších faktorov. Sám žalobca pritom vo výpovediach uviedol, že stres prežíval aj z toho, že stratil zamestnanie, že sa nedokázal
uplatniť na trhu práce, že sa u neho striedali obdobia zamestnanosti a nezamestnanosti, že bol evidovaný na úrade práce, ako aj z toho, že nedokázal zabezpečiť stály príjem. Manželka žalobcu ako svedkyňa vo výpovedi uviedla, že hlavnou príčinou rozporov v ich rodine bol nedostatok financií, ktorý je zapríčinený tým, že manžel nemá stály príjem. Všetky vyššie uvedené faktory sú spôsobilé vyvolávať u žalobcu stres a môže byť spúšťačom jeho psychiatrického ochorenia. Súd prvého stupňa ich však pri posudzovaní nebral na zreteľa a arbitrárne uzavrel, že príčinou reaktívnej depresívnej poruchy u žalobcu je práve nekonanie Krajského školského úradu v Prešove. Takýto záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Všetky žalobcom predložené dôkazy, najmä lekárske správy vypovedajú len o zdravotnom stave žalobcu, resp. osvedčujú skutočnosť, že trpí chorobami ako cukrovka, vysoký krvný tlak, depresívny reaktívny stav a iné. Tieto dôkazy nepreukazujú príčinnú súvislosť s nečinnosťou Krajského školského úradu v Prešove. Taktiež nemožno vyvodiť objektívny, jasný a jednoznačný záver aj o príčinách jeho psychického ochorenia tak, ako to urobil súd prvého stupňa. Priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a žalobcovou diagnózov, teda reaktívnou depresívnou poruchou nebola preukázaná. Súd nesprávne právne posúdil existenciu príčinnej súvislosti ako jedného zo základných predpokladov na priznanie nemajetkovej ujmy. Žalobcom predložené dôkazy a to lekárske správy nepreukazujú odôvodnenosť priznania nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- Eur a to z dôvodu, že nie sú spoľahlivým dôkazom o tom, že zhoršený zdravotný stav žalobcu je v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Krajského školského úradu v Prešove. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať predložené lekárske správy za relevantné dôkazy odôvodňujúce priznanie nemajetkovej ujmy v požadovanej výške. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vznik nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi konaním a opomenutím a následkom. Nemajetková ujma a ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažuje žalobcu. Vzťah medzi príčinnou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, teda s tým, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/76/2008. Z hľadiska naplnenia podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zaťažuje dôkazné bremeno poškodeného - žalobcu. Z vykonaného dokazovania možno vyvodiť záver, že v predmetnom konaní nebola preukázaná tretia podmienka a to príčinná súvislosť. Žalovaný tiež poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 61/2009, ktorý rozhoduje o tom či bolo alebo nebolo porušené základné právo fyzických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods.2 Ústavy SR. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné vychádzať zo zásad spravodlivosti a prikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorých spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa článku 31 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Žalovaný je toho názoru, že uvedenú doktrínu je možno analogicky aplikovať aj na rozhodovanie o nemajetkovej ujme v predmetnom súdnom spore. Žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku a v konaní neboli preukázané ani rozhodné skutočnosti pre stanovenie výšky uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy. Pri všetkých listinných dôkazoch predložených žalobcom nie je preukázaná priama a bezprostredná príčinná súvislosť jeho zdravotného stavu a nesprávneho úradného postupu Krajského školského úradu. V zmysle uvedeného nepovažuje žalovaný majetkovú ujmu vo výške 15.000,- Eur za spravodlivú a odrážajúcu všetky okolnosti predmetného prípadu. Výšku požadovanej nemajetkovej ujmy považuje za neprimeranú a neodôvodnenú. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne aby rozhodol tak, že podanú žalobu v celom rozsahu zamieta.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia. Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na tomto základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, pričom sa dôkladne riadil právnym názorom Krajského súdu v Prešove vysloveným v uznesení č.k. 5Co/68/2011-77 zo dňa 23.02.2012. Odvolacie námietky žalovaného považuje žalobca za právne irelevantné. V konaní si neuplatňuje žalovaný nárok na náhradu škody na zdraví, ale uplatňuje si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného, ktorý o jeho odvolaní proti rozhodnutiu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru nerozhodol odo dňa 24.01.2005, kedy
nadobudol právoplatnosť rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sž179/2003 zo dňa 24.11.2004, ktorým bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené rozhodnutie Úradu pre štátnu službu o odvolaní žalobcu. Žalovaný rozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru až rozhodnutím zo dňa 18.04.2011, ktorým potvrdil napadnuté rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajský súd v Prešove žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že nečinnosť žalovaného pri rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru trvala od 24.01.2005 až do 18.04.2011, teda viac ako 6 rokov. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/35/2011-69 zo dňa 12.10.2012 bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.04.2011 sp.zn. Spr. 3/2004 v spojení s rozhodnutím vedúceho služobného úradu Okresného úradu vo Vranove nad Topľou zo dňa 16.07.2003 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.12.2012 a stal sa vykonateľným dňa 29.12.2012. Vzhľadom na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/35/2011-69 zo dňa 12.10.2012, ktorým bolo rozhodnutím žalovaného o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu zrušené je nepochybné, že od 24.01.2005 až do dňa zaslania vyjadrenia nebolo zákonným spôsobom právoplatne rozhodnuté o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, teda o tom, či je alebo nie je štátnym zamestnancom. Z toho je zrejmé, že sa žalobca nachádza v stave právnej neistoty, či jeho štátnozamestnanecký pomer bol skončený alebo trvá a to odo dňa 24.01.2005, pričom táto právna neistota pretrváva aj v súčasnosti. Uvedený stav právnej neistoty v tak dôležitej otázke bytia jednotlivca, jeho rodiny, ako je pracovný pomer trvá takmer 8 rokov, keďže prostredníctvom práce, za ktorú mu prináleží plat zabezpečuje nielen svoje potreby, ale aj potreby maloletých detí. Už samotná skutočnosť, že stav právnej neistoty v takej dôležitej a významnej život ovplyvňujúcej otázke pretrváva takmer 8 rokov, čo predstavuje zhruba 1/5 pracovného života jednotlivca jednoznačne odôvodňuje nemajetkovú ujmu, ktorú mu priznal súd prvého stupňa. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust.§ 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania.
Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa ust.§ 214 ods.1 písm.a/ O.s.p., lebo považoval za potrebné zapakovať a doplniť dokazovanie a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Ust.§ 205 ods.2 O.s.p. taxatívne určuje dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej. Odvolací dôvod podľa ust.§ 205 ods.2 písm.d/ O.s.p., teda nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa kritérií uvedených v ust.§ 132 až § 135 O.s.p., teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotil z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska. Nesprávne právne posúdenie veci podľa ust.§ 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav.
Za mylnú aplikáciu právnych predpisov sa považuje použitie iného právneho predpisu než sa správne mal použiť alebo síce aplikácia správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávny výklad.
Podľa ust.§ 3 ods.1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej mocia) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ust.§ 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ust. § 17 ods. 1-3 vyššie citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza zo správneho skutkového a právneho záveru čo do konštatovania skutočnosti, že konanie Krajského školského úradu a jeho predchodcu Úradu pre štátnu službu je zaťažené prieťahmi, ktoré nie je možné odôvodniť skutočnosťami uvádzanými žalovaným. Aj keď Krajský školský úrad v Prešove mal povinnosť svoj administratívny spis, predložiť na vyžiadanie konajúcim súdom, skutočne existujú prostriedky ako zabezpečiť aby aj správny orgán v takej veci mohol konať. Teda príslušný správny orgán mohol zapožičať spis len na určitú dobu, resp. po vykonaní dokazovania týmto spisom mohol žiadať vrátenie spisu. V konaní skutočne nebolo preukázané, že by Krajský školský úrad sa dožadoval od súdov vrátenia spisu, aby mohol pokračovať v konaní. I odvolací súd má za to, že žalovaný zodpovedá za prieťahy, ktoré vznikli v konaní a že tieto prieťahy trvajú od zrušenia veci Najvyšším súdom SR, teda od 24.01.2005. Zodpovednosť štátu skutočne vyplýva z ust.§ 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. Ide skutočne o zodpovednosť za nesprávny úradný postup spočívajúci v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote a v nečinnosti orgánu verejnej moci.
Žalobca sa domáhal žiadosťou zo dňa 08.04.2010 predbežného prerokovania uspokojenia svojho nároku, žalovaný mu však nevyhovel, na túto jeho žiadosť ani nereagoval. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa mohol domáhať svojho nároku na súde.
Žalobcovi skutočne vzniklo právo na náhradu škody z dôvodu, že Krajský školský úrad nesprávne úradne postupoval a spôsobil v konaní prieťahy. I odvolací súd má za to, že vzhľadom na dĺžku nekonania, ktorá v čase rozhodovania súdu prvého stupňa presiahla dobu piatich rokov, nie je možné sa uspokojiť len s konštatovaním porušenia práva. Ide skutočne o rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, teda rozhodnutie, ktoré významne ovplyvňuje život človeka.
Odvolací súd sa stotožňuje i so záverom súdu prvého stupňa o istote v otázke zamestnania a jej vplyve na viaceré aspekty života človeka, teda aj žalobcu.
Nesprávnym úradným postupom, tak ako to vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 514/2003 Z.z. je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.
Odvolací súd má za to, že úradný postup nie je možné právnym predpisom upraviť čo do podrobnosti tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci štátneho orgánu vykonať. Právomoc úradného postupu preto odvolací súd posudzuje aj z hľadiska účelu k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca bol štátnym zamestnancom, prácu vykonával na Okresnom úrade vo Vranove nad Topľou, vo funkcii samostatného radcu a to od 10.01.2000. Rozhodnutím o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 16.07.2003 bol žalobca odvolaný s tým, že deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru je deň doručenia tohto rozhodnutia. Proti tomuto
rozhodnutiu sa žalobca odvolal. O jeho odvolaní rozhodol Úrad pre štátnu službu rozhodnutím zo dňa 04.11.2003 tak, že potvrdil rozhodnutie vedúceho služobného úradu Okresného úradu vo Vranove nad Topľou. Žalobou na Najvyšší súd SR sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Úradu pre štátnu službu zo dňa 04.11.2003, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho návrhu vyhovel rozsudkom vydaným pod sp. zn 6Sž 179/2003 dňa 24.11.2004. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.01.2005. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí uviedol, že dospel k záveru, že doterajším dokazovaním v konaní nebolo zistené na základe akého právneho aktu žalovaný vyslovil, že funkčné miesto na ktoré bol žalobca zaradený, je jedným zo znížených funkčných miest. Rozhodnutie teda zrušil pre nedostatočne zistený skutkový stav a pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia vyplývajúcu z nedostatku dôvodov rozhodnutia. Úrad pre štátnu službu po zrušení svojho rozhodnutia zo dňa 04.11.2003 vo veci nekonal a následne bol Úrad pre štátnu službu zrušený zákonom 231/2006 Z.z. s účinnosťou k 1.6.2006. Od 7.7.2006 spis týkajúci sa žalobcu bol predložený Krajskému školskému úradu v Prešove.
Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. 3S/21/2009 uložil Krajskému školskému úradu v Prešove v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia rozhodnúť o odvolaní navrhovateľa zo dňa 12.08.2003 proti rozhodnutiu vedúceho služobného úradu Okresného úradu vo Vranove nad Topľou po skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 16.7.2003. Toto rozhodnutie bolo vydané dňa 26.02.2010 a nadobudlo právoplatnosť.
Krajský školský úrad v Prešove, vedúci Služobného úradu so sídlom v Prešove, Terasa Ševčenka č.11, vydal rozhodnutie dňa 18.04.2011, ktoré bolo následne tak ako odvolací súd zistil v odvolacom konaní zrušené rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/35/2011-69 zo dňa 12.10.2012, pričom rozsudok Krajského súdu v Prešove nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2012.
Z uvedeného vyplýva, že vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a odvolania žalobcu z funkcie samostatného radcu vydaného v zmysle § 40 ods. 2 písm. b) Zákona o štátnej službe doposiaľ nie je právoplatne rozhodnuté.
Z dôvodov rozsudku Krajského súdu Prešov, ktoré boli oboznámené na odvolacom pojednávaní vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné aj z dôvodu, že podľa § 138 ods. 1 Zákona o štátnej službe je odvolacím orgánom vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru vedúci úradu. Napadnuté rozhodnutie však nevydal vedúci Služobného úrade Krajského školského úradu v Prešove, ale Krajský školský úrad v Prešove. Rozhodnutie teda vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený ( §250j ods. 3 O.s.p.).
V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobca, ktorý bol vypočutý na odvolacom pojednávaní uviedol, že sa snažil kontaktovať okresný úrad konkrétne p. U., ktorý je teraz nástupcom Krajského školského úradu s tým, aby bolo vydané riadne rozhodnutie vo veci. Tvrdili mu, že malo by konať Ministerstvo vnútra, lebo školstvo prešlo pod Ministerstvo vnútra, ale že sa na tú vec pozrú a uvidia čo sa dá robiť. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že je nepredstaviteľné, že sa konania vedie už od roku 2004. Je to nepredstaviteľné prežívanie, je ťažké to aj slovami vyjadriť. Po ukončení štátnozamestnaneckého pomeru ešte stále nemá platné rozhodnutie o triede. Orgány ani v tejto veci nekonajú, aj keď to možno s touto vecou nesúvisí v podstate je ešte stále v stave neistoty. Vznikajú doma hádky, konflikty kvôli peniazom, lebo nie je zaplatený tak ako by mal byť. Ťažko je sa vyjadriť, keď sa človek ocitne na Úrade práce, nemá dostatok finančných prostriedkov a musí žiadať aj dávku v hmotnej núdzi. Vplýva to na žalobcu tak, že je smutný, pretože sa nekonalo. Vo vzťahu k tretím osobám to možno vyzerá tak, že je neúspešný, pretože konanie trvá veľmi dlho. Problém čo do tlaku má už od roku 2002, pretože vtedy bol zle zaradený do platovej triedy.
Tak ako odvolací súd konštatoval vyššie súd 1.stupňa správne zistil, že žalobcovi vzniklo právo na náhradu škody, pretože Krajský školský úrad v Prešove a jeho predchodca úrad pre štátnu službu spôsobili v konaní prieťahy. Tieto možno počítať od právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.01.2005, pričom doba nekonania ešte neskončila.
V odvolacom konaní hodnotenie dôkazov súdom 1.stupňa nemožno preskúmavať. Môže ho robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenie a jeho logického myšlienkového postupu. Tak je to i čo do otázky priznania nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- Eur súdom 1.stupňa. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že náhrada škody by mala predstavovať spravodlivé zadosťučinenie a tým by mala byť i peňažná náhrada nemajetkovej ujmy.
Odvolací súd už v svojom zrušujúcom uznesení č.k. 5Co/68/2011- 77 zo dňa 23.02.2012 súhlasil s názorom súdu 1.stupňa, že vzhľadom na dĺžku nekonania, ktorá presahovala dobu 5 rokov, nie je možné uspokojiť sa len s konštatovaním porušenia práva.
Odvolací súd uložil súdu 1.stupňa zistiť či zhoršenie zdravotného stavu žalobcu bolo alebo nebolo v priamej príčinnej súvislosti so skončením jeho štátnozamestnaneckého pomeru prípadne s konaním Krajského školského úrade v Prešove. Zároveň z rozsudku nebolo zrejmé ako ujma žalobcovi vznikla, aké následky mu vznikli v súkromnom alebo spoločenskom uplatnení a či tieto následky súd v príčinnej súvislosti s nečinnosťou orgánu verejnej správy.
Súd 1.stupňa potom čo doplnil dokazovanie konštatoval, že všetky lekárske správy, ktoré boli predložené, a ktoré svedčia o určitých zdravotných problémoch žalobcu, sú dôkazom len o tom , že žalobca týmito zdravotnými problémami trpí. Nedokazujú však príčinu zhoršenia zdravotného stavu. Dospel však k záveru, že minimálne depresívna porucha žalobcu je následkom dlhého nekonania Krajského školského úradu. Prvé vyšetrenie na tento stav sa uskutočnilo až v roku 2012. Ochorenie teda nemohlo vzniknúť pred nekonaním Krajského školského úradu. Až po prežívanom strese z dlhého konania príslušného orgánu, ktorý potvrdil žalobca aj svedkyňa, sa mala choroba prejaviť. Vo vzťahu k priznanej sume 15.000,- Eur súd 1.stupňa vyslovil názor, že aj keby žalobca trpel ľahkou formou reaktívnej depresívnej poruchy, keď žalobca popisoval pocity smútku, nepochopenia, podráždenosti je táto takým závažným ochorením, že odôvodňuje priznanie požadovanej nemajetkovej ujmy 15.000,- Eur v súvislosti s ostatnými dôvodmi, ktoré popísal vyššie.
S týmto právnym názorom súdu 1.stupňa odvolací súd čiastočne nesúhlasí. V danom prípade si žalobca v konaní neuplatnil bolestné ani sťaženie spoločenského uplatnenia.
V tejto súvislosti je rozhodujúca aplikácia ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, z ktorého vyplýva, že je potrebné prihliadnuť na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje.
Odvolací súd má za to, že vo vzťahu k osobe žalobcu išlo tak ako to konštatuje súd 1.stupňa o stres z dlhého konania príslušného orgánu. Následne sa mohla prejaviť aj ľahká forma reaktívnej depresívnej poruchy tak ako to konštatuje súd 1.stupňa. Zároveň podľa § 17 ods. 3 písm. b) je potrebné prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo.
V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že o závažnosti ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo niet pochybností. Vo veci sa nekonalo riadne, pričom v súčasnosti ešte nie je jasné, kto má po zrušení Služobného úradu Krajského školského úradu vo veci konať.
Keďže ustanovenia § 17 ods. 3 hovorí o výške nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím najme na tieto okolnosti, ide o príkladný výpočet a výška priznanej ujmy závisí od úvahy súdu.
Súd 1.stupňa posudzoval nečinnosť v konaní pred Krajským školským úradom od 01.06.2006 do apríla 2011.
Odvolací súd vo vzťahu k tejto dobe pri svojom prvom rozhodnutí zo dňa 23.02.2012 považoval výšku priznanej nemajetkovej ujmy za veľmi vysokú vzhľadom na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva.
V odvolacom konaní sa však situácia zmenila. Rozhodnutie Krajského školského úradu bolo zrušené a tak ako bolo konštatované vyššie nie je daný orgán, ktorý by mal vo veci znova rozhodnúť. Stav neistoty vo vzťahu k žalobcovi stále trvá. Preto i s ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd s ohľadom na hľadisko účelu k dosiahnutie, ktorého má postup štátneho orgánu smerovať považoval sumu 15.000,- Eur priznaných súdom 1.stupňa za sumu primeranú satisfakčnému charakteru nemajetkovej ujmy.
Príčinná súvislosť medzi prieťahmi v konaní a vznikom nemajetkovej ujmy je zrejmá zo samotnej povahy prieťahov. V tejto časti sa odvolací súd odkláňa od názoru vysloveného vo svojom zrušujúcom uznesení z dôvodu, že judikatúra sa v otázke podmienok na priznanie nemajetkovej ujmy vyvíjala. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozsudok Najvyššieho súdu SR 6CdO/193/2011 zo dňa 25.04.2012.
Súd 1.stupňa správne rozhodol i o trovách konania, preto odvolací súd rozsudok súdu 1.stupňa čiastočne aj z iných dôvodov tak ako bolo popísané vyššie podľa ustanovenia § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešný žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jeho právna zástupkyňa vyčíslila v zákonnej lehote 3 dní. Trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní pozostávajú z 2 úkonov právnej služby, a to vyjadrenie vo veci dňa 09.01.2013 a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 10.12.2013. Z tarifnej hodnoty 15.000,- Eur jeden úkon vo výške 320,34 Eur, plus 2 x režijný paušál 7,81 Eur, teda spolu 656,30 Eur. Právna zástupkyňa žalobcu je platcom DPH, teda jej patrí 20% DPH vo výške 131,26 Eur. Spolu teda právna služba predstavuje sumu 787,56 Eur.
Právna zástupkyňa žalobcu si uplatnila aj náhradu za stratu času a náhradu cestovného na pojednávanie dňa 10.12.2013 vo výške 54,33 Eur, a to cena pohonných hmôt 6,69 Eur s DPH 16,42 Eur za spotrebu 4,6 litra pri priemernej spotrebe 6,1 litra na 100 km. Strata času dve pol hodiny teda spolu 31,22 Eur. Spolu teda s DPH cestovné a strata času predstavuje 54,33 Eur.
Žalobca mal v odvolacom konaní úspech preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 841,89 Eur od neúspešného žalovaného. Trovy je žalovaný povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Ivety Rajtákovej, advokátky (§ 149 O.s.p.) o 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.