Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-175-2013.pdf
PDF · 82.22 KB
No categories available
13C/175/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom, v právnej veci navrhovateľa SECAPITAL S.a.r.l., 2,Avenue Charles de Gaulle, L-1653 Luxemburg, v konaní zastúpeného KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 17, IČO: 36 851 574, proti odporkyni W. E., W.. XX. XX. XXXX, F. H. Y. XXX, o zaplatenie 425,70 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 150,81 Eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 15,-- Eur, splatných vždy k 25-temu dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek zo splátok sa stáva splatným celý dlh.
Súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom, ktorý bol doručený súdu dňa 19. 06. 2013, žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 425,70 Eur spolu s príslušenstvom, čo predstavuje sumu, ktorú odporkyňa neuhradila napriek svojej povinnosti vyplývajúcej z uzavretej zmluvy o pôžičke.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že uvedenú sumu neuhradila len z nedostatku finančných prostriedkov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 10. 2012, na základe ktorej zistil, že právny predchodca navrhovateľa postúpil pohľadávku voči odporkyni zmluvou zo dňa 23. 10. 2012.
Súd ďalej vykonal dokazovanie zmluvou o poskytnutí pôžičky zo dňa 07. 11. 2007, z ktorej zistil, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni pôžičku vo výške 15 000,-- Sk s výškou mesačnej splátky 485,-- Sk, pričom týchto mesačných splátok malo byť celkovo 48. Zároveň zo zmluvy vyplýva ročná percentuálna miera nákladov vo výške 26,22 %. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke bola odporkyni poskytnutá suma v celkovej výške 497,91 Eur. Zároveň sa odporkyňa zaviazala v 48 splátkach uhradiť celkovo 772,80 Eur v splátkach po 16,10 Eur, splatných vždy k 20-temu dňu toho ktorého mesiaca. Mesačná splátka pozostáva zo splátky istiny a úroku v zmysle dohodnutej ročnej úrokovej sadzby vo výške 26,22 % v súlade s § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Zároveň navrhovateľ uviedol, že celková výška pôžičky, ktorá zahŕňa istinu, úrok v zmysle dohodnutej úrokovej sadzby predstavuje sumu 772,80 Eur pri ročnej percentuálnej miere nákladov v zmysle uzatvorenej zmluvy vo výške 26,22 %. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca zaplatil z predpísaných 48 splátok len 21, pričom splátku č. 22 len vo výške 9,-- Eur. Nesplatená časť pôžičky tak predstavuje sumu 425,70 Eur, pretože odporkyňa uhradila celkovo len 347,10 Eur. Navrhovateľ si zároveň uplatnil právo na úrok z omeškania vo výške 9,25 % v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka od 21. 11. 2011, kedy sa dostal odporca do omeškania, pretože posledná splátka bola splatná dňom 20. 11. 2011.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v skutočnosti jej takáto pôžička bola poskytnutá a túto neuhradila len z dôvodov zlej finančnej situácie.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 4 ods.1 zákona č. 258/2001 Z. z., v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy o pôžičke, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods.5 zákona č. 258/2001 Z. z., v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy o pôžičke, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa odporkyni sumu 497,91 Eur. Túto mala splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach po 16,10 Eur. Splátka zahŕňala jednak istinu a úrok v zmysle dohodnutej úrokovej sadzby tak, ako to tvrdil navrhovateľ tak, že malo byť zaplatené celkovo 772,80 Eur. Odporkyňa uhradila však len 21 splátok a jednu splátku len vo výške 9,-- Eur, pričom uhradila celkovo 347,10 Eur. Súd však v danej veci konštatuje, že medzi účastníkmi konania, ktorí boli účastníkmi zmluvy o pôžičke, nedošlo k dohode ohľadne úrokovej sadzby tak, ako to tvrdí navrhovateľ v návrhu, kedy uvádza, že dohoda ohľadne ročnej úrokovej sadzby predstavovala sumu 26,22 %, pričom zároveň uvádza, že takéto isté percentuálne vyjadrenie predstavuje aj ročná percentuálna miera nákladov.
Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi jednoznačne vyplýva, že táto obsahuje ustanovenie len o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorá je v rozsahu 26,22 %. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pôžičke nevyplýva, že by medzi účastníkmi došlo k dohode o poskytnutí úroku ako ročnej úrokovej sadzby za poskytnutú pôžičku. V danej súvislosti súd poukazuje, že nie je možné zamieňať, resp. považovať za totožný pojem ročná úroková sadzba, resp. ročná percentuálna miera nákladov tak, ako to tvrdí navrhovateľ vo svojom návrhu a označuje dohodu účastníkov tak, že v oboch prípadoch došlo k jej dohode na výšku 26,22 %.
Z uvedeného potom súd konštatuje, že medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nedošlo k dohode ohľadne úroku a vzhľadom k ustanoveniu § 4 ods.5 zákona č. 258/2001 Z. z. nie je možné vyžadovať od dlžníka úrok alebo poplatok, ktorý nie je uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere tak, ako to je v danom prípade.
Z tohto dôvodu preto súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy 150,81 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutou celkovou výškou pôžičky, ktorá bola poskytnutá v rozsahu 497,91 Eur a časťou, ktorú odporkyňa v priebehu zmluvného vzťahu uhradila, t. j. 347,10 Eur.
Zároveň súd priznal navrhovateľovi právo na úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne v zmysle § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, a to od 21. 11. 2011, teda prvý deň omeškania, ktorý nasledoval po splatnosti danej pôžičky. Zároveň súd, keďže medzi účastníkmi došlo k dohode ohľadne uhradenia žalovanej sumy v splátkach, umožnil odporkyni túto neuhradenú časť poskytnutej pôžičky zaplatiť v splátkach vo výške 15,-- Eur, splatných vždy k 25-temu dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek zo splátok sa stáva sa splatným celý dlh.
Na základe vyššie uvedeného potom súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol ako nedôvodný.
Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania, ktoré nepriznal ani jednému z účastníkov konania, pretože ich pomer úspechu a neúspechu je v žalovanej veci temer rovnaký.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.
233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.