Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_17C-189-2013.pdf
PDF · 81.08 KB
No categories available
17C/189/2013
Uznesenie
Okresný súd D. D. v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni K.. W. F. Z., D. D. D., T. XX, R.. XX. XX. XXXX, štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, v konaní zastúpený AK JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Svidník, ul. Sov. Hrdinov 163/66, o zaplatenie X XXX,XX Eur s príslušenstvom, o odpore podanom vedľajším účastníkom na strane odporkyne zo dňa XX. XX. XXXX, takto
rozhodol:
Súd o d m i e t a odpor proti platobnému rozkazu č.k. XRO/XXX/XXXX - XX zo dňa XX. XX. XXXX, podaný vedľajším účastníkom na strane odporkyne dňa XX. XX. XXXX.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom zo dňa XX. XX. XXXX domáhal na tunajšom súde od odporkyne zaplatenia sumy X XXX,XX Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že dňa XX. XX. XXXX uzatvoril postupca Všeobecná úverová banka, a.s. s odporkyňou zmluvu č. XXXXXXXXXX. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol odporkyni peňažné prostriedky. Platne uzatvorenou zmluvou sa odporkyňa zaviazla uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Odporkyňa si však túto zmluvnú povinnosť neplnila v stanovených termínoch, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Navrhovateľ v súdenej veci navrhol vydanie platobného rozkazu v zmysle § 172 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. (ďalej len „O.s.p.“).
Tunajší súd dňa XX. XX. XXXX vydal vo veci platobný rozkaz č.k. XRO/XXX/XXXX - XX, ktorým uložil odporkyni povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi sumu X XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy X XXX,XX Eur od XX. XX. XXXX do zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote podala odpor s odôvodnením vo veci samej na súde.
Odporkyni bol platobný rozkaz doručený dňa XX. XX. XXXX, pričom odpor voči vydanému platobnému rozkazu nepodala.
Dňa XX. XX. XXXX oznámením vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporkyne - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, ktorý požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Požadované písomnosti spolu s vydaným platobným rozkazom boli právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporkyne doručené dňa XX. XX. XXXX /č.l. XX/.
Vedľajší účastník podaním zo dňa XX. XX. XXXX podal odpor voči platobnému rozkazu, ktorý odôvodnil tým, že v súdenej veci ide o spotrebiteľskú vec a zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, preto podľa § 172 ods. 9 O.s.p., nemal byť vydaný platobný rozkaz, pričom neprijateľnosť zmluvnej podmienky súd skúma ex offo. Vedľajší účastník zároveň vzniesol námietku premlčania. V ďalšom uviedol, že navrhovateľom predložená Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pretože pri uzatváraní Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa.
V zmysle § 93 ods. 4 O.s.p., bol odpor vedľajšieho účastníka na strane odporkyne dňa XX. XX. XXXX /..Q.. XX/ doručený odporkyni na vyjadrenie s tým, aby uviedla, či s odporom podaným vedľajším účastníkom súhlasí. Odporkyňa bola zároveň v prípise tunajšieho súdu poučená v zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. Podaním tunajšiemu súdu doručeným dňa XX. XX. XXXX odporkyňa uviedla, že súhlasí s odporom podaným vedľajším účastníkom na strane odporkyne v konaní sp. zn. XRO/XXX/XXXX.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa ustanovenia § 174 ods. 1 O.s.p., platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.
Podľa ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p., ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba ( § 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.
Podľa ustanovenia § 174 ods. 3 O.s.p., súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný
a) oneskorene,
b) bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze,
c) neoprávnenou osobou.
Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p., bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Takáto ochrana, resp. „pomoc v spore“ je pre účastníkov konania (spotrebiteľov), ktorí sú zväčša bez potrebných znalostí spotrebiteľskej problematiky prínosom.
Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Z ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. možno vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov. To však neznamená, že tieto účinky nastávajú vždy v každom konaní, resp. v každom štádiu konania. V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo 357/2012 zo dňa 30. 10. 2013 možno konštatovať, že § 93 ods. 3 O.s.p., treba vykladať tak, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. To však neplatí napr. pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom (rozkaznom) konaní, ktorého výsledkom je platobný rozkaz. Pokiaľ odporca v tzv. skrátenom konaní, v ktorom sa platobný rozkaz vydáva spravidla bez jeho vypočutia, len na základe skutočností uvádzaných navrhovateľom a návrh vo veci samej sa odporcovi doručuje až spolu s platobným rozkazom, nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu, nemôže tak procesne účinne urobiť ani iný subjekt, domáhajúci sa vstupu do konania na jeho strane ako vedľajší účastník. Vstupom takého subjektu do konania sa totiž nemôže naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc v spore“. (1Cdo 210/2012; 3Cdo 319/2009; 7Cdo 135/2013) V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo 357/2012 zo dňa 30. 10. 2013, možno konštatovať, že oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu v štádiu skráteného konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom.
Na podporu vyššie uvedeného tunajší súd konštatuje, že z ustanovenia § 174 ods. 1 O.s.p., jednoznačne vyplýva, že odpor proti platobnému rozkazu je riadnym opravným prostriedkom „sui generis“ proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Na jeho podanie je z povahy veci subjektívne legitimovaný len odporca. V zmysle názoru NS SR v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 210/2012 zo dňa 28. 10. 2013, ustanovenie § 174 ods. 2 O.s.p., nie je možné vykladať extenzívne v tom zmysle, že pokiaľ odporca odpor v zákonnej lehote nepodal, môže tak urobiť vedľajší účastník. V zákone nie je výslovne upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu tak, ako je to v prípade podania odvolania v zmysle ustanovenia § 201 O.s.p. Na základe uvedeného, možno teda uviesť, že odpor proti vydanému platobnému rozkazu môže podať v zmysle zákona, len odporca (žalovaný) nie vedľajší účastník.
Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a s poukazom na neustále sa vyvíjajúcu judikatúru NS SR (1Cdo 210/2012 zo dňa 28. 10. 2013, 6Cdo/357/2012 zo dňa 30. 10. 2013, 7Cdo 135/2013 zo dňa 21. 10. 2013) rozhodol súd tak, že odpor podaný vedľajším účastníkom odmietol ako podaný neoprávnenou osobou v zmysle ustanovenia § 174 ods. 3 písm. c) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresnom súde Banská Bystrica, písomne v troch (3) vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.