Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/94/2013

Potvrdené rozhodnutím 7Co/61/2014, 7Co/324/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne I. D., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v S., na ul. O. č. XX/XX, právne zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 61, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s. so sídlom v Košiciach, na ul. Garbiarskej č. 2, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniela Blyštana s.r.o. so sídlom v Košiciach, na ul. Rastislavovej č. 68, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 9.12.2013 č. k. 28C/94/2013-114 takto jednohlasne rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa."
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: I. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., O. XX/XX proti žalovanému: V., so sídlom v D., A., o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaniach žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 11. 09. 2014, č. k. 28C/94/2013-186 a uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 24. 09. 2014, č. k. 28C/94/2013-190 takto jednohlasne rozhodol: Potvrdzuje uznesenie zo dňa 11. 09. 2014 č. k. 28C/94/2013-186. Potvrdzuje uznesenie zo dňa 24. 09. 2014 č. k. 28C/94/2013-190. Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a žalovaný nemá právo na ich náhradu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky: I. D., nar. XX.X.XXXX, bytom S., O. XX/XX, právne zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom v Košiciach, ul. Garbiarska 2, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniela Blyšťana, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rastislavova 68, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

návrh na prerušenie konania zo strany odporcu z a m i e t a ,

zrušuje rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina č. 41, Košice, sp. zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2012,

odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, sp. zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2012,

o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 16.7.2013 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach návrhom na odklad vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu bol vydaný dňa 19.1.2012, ktorým bola navrhovateľke uložená povinnosť do 5 dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku zaplatiť peňažnú sumu vo výške 41,14 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur. Navrhovateľka si napadnutý rozsudok prevzala 26.4.2013. Navrhovateľka vo svojom návrhu namietala, že rozhodcovská doložka, ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľky. Na základe tejto doložky došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku napriek tomu, že rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Poukazovala pritom aj na rozhodovanie NS SR. Navrhovala, aby súd zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu, odložil vykonateľnosť predmetného rozsudku a nahradil jej trovy konania.

Odporca s návrhom nesúhlasil. V prvom rade poukazoval na to, že konanie nie je spotrebiteľským sporom. Taktiež poukazoval na to, že navrhovateľka nezaplatila súdny poplatok a teda nie sú splnené podmienky na to, aby súd vo veci konal. Poukazoval na to, že rozhodcovská doložka bola dojednávaná individuálne ako osobitné zmluvné dojednanie, ktoré podpísala navrhovateľka 30.7.2008. Navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Odporca podal dňa 9.12.2013 návrh na prerušenie konania podľa vzhľadom na konanie Ústavného súdu SR, ktoré je podľa názoru odporcu právne významné v tejto veci.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, obsahom spisu, podaniami právneho zástupcu odporcu, poistnou zmluvou, rozhodcovským rozsudkom XC/XXXX/XXXX, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že uzavrela poistnú zmluvu prostredníctvom svojej známej. Ona hovorila, že je to veľmi výhodné. Podrobnosti si už teraz nepamätá, ale opätovne ju v nedávnej dobe navštívila. Hovorila jej, že jej nerozprávala o tom, že ak poistku zruší, musí zaplatiť nejaké peniaze. Tá známa jej povedala, že ona to tiež nevedela a že jej to je ľúto. Návrh podala kvôli tým poplatkom, ktoré prišli ohľadne zrušenia zmluvy. Je jednoduchá žena, je prvýkrát na súde a nevie sa právnicky vyjadrovať. Navrhovateľka uviedla, že nebola plne oboznámená s obsahom zmluvy, čo sa týka toho rozhodcovského rozsudku. Ak by vedela, že takáto klauzula tam je, tak by takúto zmluvu nepodpísala. Uviedla, že už v živote nejaké zmluvy podpísala, a keď od nich odstúpila, tak žiadne poplatky platiť nemusela.

Právny zástupca odporcu vo svojom písomnom vyjadrení ako aj ústne na pojednávaní uviedol nasledovné:

I.V prvom rade poukazoval na to, že podľa jeho názoru navrhovateľ nie je oslobodený od súdnych poplatkov, pretože sa v žiadnom prípade nejedná o spotrebiteľský spor špecifikovaný v . Z toho dôvodu má právny zástupca odporcu za to, že by malo byť toto konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku spoplatnené podľa zákona.

II. Právny zástupca odporcu v súvislosti s tým zdôraznil aj skutočnosť, že podľa názoru odporcu predmetom tohto konania ani nie je spotrebiteľský spor, keďže predmetom konania je len prieskum toho, či nie sú alebo sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok nie je hmotnoprávnym úkonom a je celkom vzdialený od inštitútu spotrebiteľskej zmluvy, pretože sa jedná o individuálny právny akt rozhodcovského súdu svojimi účinkami postavený na roveň rozsudku všeobecného súdu.

III. Z tohto dôvodu právny zástupca odporcu pre nezaplatenie súdneho poplatku má za to, že nie sú splnené podmienky na začatie konania a je teda povinnosť súdu zastaviť konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku.

IV. Podaný návrh považuje odporca za neurčitý a bezdôvodný. Presný, zrozumiteľný a určitý petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitosti návrhu, ale aj nevyhnutne predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním návrhu sledoval. Takto formulovaný petit je nevyhnutným predpokladom na to, aby súd vôbec mohol návrh prejednať a vecne o ňom rozhodnúť. Z návrhu navrhovateľky však toto nevyplýva, aké právne účinky podanou žalobou navrhovateľ sledoval. Nie je z podanej žaloby zrejmé, z ktorého právneho dôvodu navrhovateľ žiadal rozsudok zrušiť, čo podľa názoru odporcu môže mať za následok vznik právnej neistoty.

V. Navrhovateľ nekonkretizoval, ktoré ustanovenia akého právneho predpisu o ochrane spotrebiteľa boli pri rozhodovaní Arbitrážneho súdu porušené. V rozhodcovskom konaní pri rozhodovaní neboli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Navrhovateľ bol v rozhodcovskom konaní pasívny, nevyužil žiadne zo svojich procesných práv. S poukazom na individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky považuje odporca tvrdenie navrhovateľa o neprijateľnosti za nepravdivé. Rozhodcovská doložka bola medzi navrhovateľom a odporcom dojednaná individuálne, nie je preto neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je platná. Poistník síce podpisuje celý súvislý text všeobecných poistných podmienok, je však individuálne viazaný len tými ustanoveniami, na ktoré poukazuje poistná zmluva

VI.. Odporca poukazuje na skutočnosť, že text osobitných zmluvných dojednaní je samostatne graficky, vizuálne aj právne oddelený a obsahuje len dva body, teda je stručný, jasný a zrozumiteľný, bez toho, aby mohol spotrebiteľa akokoľvek zavádzať, pričom na znak vôle a súhlasu s jeho s obsahom je samostatne verifikovaný menom a priezviskom, miestom, dátumom, číslom občianskeho preukazu a osobitným podpisom navrhovateľa vzťahujúci sa len k týmto dojednaniam. V dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky nemôže súd skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Navrhovateľ súhlasil so znením rozhodcovskej doložky, teda aj keby

rozhodcovská doložka založila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nebol by súd oprávnený ju skúmať.

VII. V tejto súvislosti právny zástupca odporcu poukázal na koncepciu priemerne vnímavého a obozretného spotrebiteľa vypracovaného judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

VIII. Poisťovňa pri uzavretí rozhodcovskej doložky splnila podľa odporcu, že poistník má možnosť ovplyvniť dojednanie rozhodcovskej doložky, poskytla aj možnosť poistníkovi dodatočného odmietnutia rozhodcovského konania po uzavretí poistenia v lehote 30 dní. Poistník bol pred uzavretím poistenia treťou osobou náležite informovaný a mal možnosť si vyžiadať akékoľvek ďalšie informácie - poukazujúc na to Záznam o požiadavkách a potrebách klienta.

IX. Odporca poukazuje na nesprávny všeobecný záver navrhovateľa o neplatnosti rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách, pretože žiadny právny predpis nezakazuje dojednať rozhodcovskú doložku aj v spotrebiteľskej zmluve a rozhodcovské doložky samé o sebe nie sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

X. Vzhľadom na vyššie uvedené má odporca za to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne a nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku a to aj v prípade, ak zakladala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo však nie je daný prípad.

Na záver ešte právny zástupca odporcu poukazoval na aplikáciu noriem Európskej únie a Smernice 93/13 EHS, na nesprávny preklad z anglického textu predmetnej smernice. Zároveň nesúhlasil s odkladom vykonateľnosti, keďže by sa malo jednať o výnimočné existujúce skutkové okolnosti, ktoré musia byť riadne odôvodnené. Navrhoval, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľka uzatvorila s Prvou československou poisťovňou Rapid, a.s. (odporca) poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 30.7.2008. Vo všeobecných poistných podmienkach v časti XV. je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom konaní. Obsahom je dohoda poisťovne a poistníka o tom, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. V závere všeobecných podmienok je ako osobitné zmluvné dojednanie číslo XX/XXXX znovu dojednaná rozhodcovská doložka vo forme samostatnej tabuľky, s uvedením textu : „poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.“

Na základe rozhodcovskej doložky dojednanej v poistnej zmluve bol dňa 2.1.2012 pod sp. zn. XC/XXXX/ XXXX vydaný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, ktorým bola navrhovateľke uložená povinnosť, aby do piatich dní od doručenia tejto zmluvy zaplatila 41,16 Eur a 276 Eur trovy rozhodcovského konania. Tento rozsudok bol navrhovateľke doručený 24.6.2013.

Podľa až ods. 4 , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa až ods. 3 , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa , pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Súd návrh na prerušenie konania zamietol a to s poukazom na skutočnosť, že podľa názoru súdu nie je dôvod na prerušenie konania v súvislosti s konaním na Ústavnom súde II , keďže ide o inú skutkovú situáciu ako v prejednávanej veci. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie tunajšieho súdu XXC/XX/XXXX a rozhodnutie Krajského súdu Prešov v danej veci, ktorý návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

V danom prípade bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená poistná zmluva. Táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože odporca konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a navrhovateľka nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vo všeobecných poistných podmienkach v tejto poistnej zmluve v článku XV. je dojednanie o rozhodcovskej doložke. Na konci zmluvných podmienok ako osobitné zmluvné dojednanie číslo XX/XXXX k tejto poistnej zmluve, je dojednaná taktiež rozhodcovská doložka odkazujúca na článok XV. Všeobecných poistných podmienok. Na základe uvedenej rozhodcovskej doložky bol dňa 19.01.2012 pod sp. zn. XC/XXXX/XXXX vydaný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice. Odporca tvrdí, že sa jednalo o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v článku XV a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti

poukazuje na prílohu smernice ES/93/13 EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa vyššie uvedeného je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený a preto nemá súd žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou.

Súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. z 21.3.2012 v obdobnej právnej veci, kde NS SR vyslovil názor, že takto dojednaná rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednané rozhodcovskou doložkou a že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

V rozhodnutí NS SR okrem iného uviedol:

„V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Listiny predložené oprávnenou takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinnou vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.“

Súd sa s vyššie uvedenou argumentáciou stotožňuje a preto súdu neostalo nič iné, len zrušiť rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, ktorý bol vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky v súlade s o rozhodcovskom konaní.

V tejto súvislosti na podporu svojich tvrdení súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax odvolacieho Krajského súdu v Prešove, ktorý vo viacerých veciach potvrdil rozsudky okresných súdov ohľadne zrušenia arbitrážneho rozsudku a v ich odôvodneniach súd poukazuje na nasledovné:

„Môže sa vyskytnúť otázka, či by vôbec spotrebiteľa napadla myšlienka namietať neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Tú odvolací súd poukazuje na nutnosť objektívneho posúdenia rozhodcovskej doložky a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná ( ) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Odvolací súd tak nadobudol presvedčenie, že aj toto konanie je prejavom nerešpektovania práv spotrebiteľov, resp. reflexiou absencie nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu.

Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach sa ponúka napríklad osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Arbitráž môže fungovať, ale za transparentných podmienok ako efektívny prostriedok ochrany a keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcu ide.

Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v . Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktík (klamlivá obchodná praktika; o ochrane spotrebiteľa; ďalej len ,,ZOS“). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti

formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.

Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací súd neprijíma, a odsudzuje ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku.

Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. ...“

Odvolací súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval a je to uvedené aj v spomínanom stanovisku kolégia, že nijako nespochybňuje význam materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, a to predovšetkým v záujme právnej istoty vyplývajúcej z právoplatného súdneho rozhodnutia. Na druhej strane však materiálna právoplatnosť rozhodnutia štátneho orgánu nie je bezvýnimočná a možno ju prelomiť v zákonom stanovených prípadoch (porov. účinky rozhodnutia v blokovom konaní, ktorým súd nie je viazaný, in fine )..

Podľa názoru vyjadreného v odvolaní by platilo, že všetky rozhodcovské zmluvy dohodnuté so spotrebiteľom sú individuálne vyjednané len z dôvodu, že spotrebiteľ uviedol o jeden podpis v zmluve naviac. Úplne by sa strácal cieľ a zmysel súdnej kontroly formulárových podmienok , ktorých obsah spotrebiteľ nemôže nejako zmeniť. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo odmietnuť, a na otázku, či si rozhodcovskú doložku vymienil, možno iba ťažko odpovedať kladne, keďže jej obsah, vrátane relevantných pravidiel rozhodcovského procesu zjavne nepoznal.

Na strane odporcu je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si vo svetle vyššie uvedených požiadaviek odvolacieho súdu (nielen formálne) individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere popri nedôslednej argumentácii neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky. Nie spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale dodávateľa zaťažuje bremeno presvedčivo preukázať individuálne vyjednanie ( ) - ani tento aspekt nie je v odvolaní zohľadnený. Z predloženej zmluvy nevyplýva individuálne vyjednaná rozhodcovská zmluva a odporca neoznačil žiadne iné relevantné dôkazy. Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť , že si individuálne (podľa predstav spotrebiteľa) vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver rozhodne nemožno prijať. Dôvodne teda možno konštatovať, že odporca si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnil.

Navrhovateľka nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Mohla ju buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom (odporcom) vopred pripravený a na jej obsahu navrhovateľka nijakým spôsobom neparticipovala. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie odporcu, že ide o individuálny návrh navrhovateľky na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní.

Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutá, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice).

Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, na ktorú odporca poukazoval v odvolaní, že vyjednaniu tejto rozhodcovskej doložky predchádzal záznam sprostredkovateľa poistenia o potrebách klienta, ktorý bol spísaný pri uzatváraní poistnej zmluvy. Ak by sa navrhovateľka rozhodla osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú doložku, zaiste by tento záznam o sprostredkovaní poistenia, aj samotná zmluva neboli na predtlačenom formulári, ale osobitne konkrétne vyjednané a špecifikované tak, aby odrážali to, čo si navrhovateľka individuálne želala.

Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej zmluve (č. l. 37 spisu) preukazuje, že v danom prípade opäť ide o predtlačený formulár, kde navrhovateľka nemala na výber možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky. Takto predtlačený formulár (aj keď vo forme záznamu sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta), odvolací súd nepovažoval za dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že navrhovateľka individuálne dojednala rozhodcovskú doložku.

Z obsahu spisu a napokon aj tvrdenia samotného odporcu nevyplýva, že by ako dodávateľ vysvetlil navrhovateľke význam rozhodcovskej doložky, pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť tento proces a po preukázateľnom poučení, jej dal na výber sa rozhodnúť. Preto, ak napríklad spotrebiteľ mal vyjednať tento súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. O nich však v spise tiež niet žiadnej zmienky. Preto tvrdenie odporcu o tom, že takýto proces si dojednal spotrebiteľ (v danom prípade navrhovateľka) a pritom nepoznala jeho obsah, je z pohľadu vykonaného dokazovania neudržateľné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda navrhovateľky. Doklady predložené navrhovateľkou takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcom vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. v časti týchto podmienok. Na tom nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu obe strany podpísali (pokračovanie predtlačeného formulára) aj formulárovú časť odkazujúcu na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.

Záverom odvolací súd zhŕňa, že odvolacie námietky odporcu sú neadekvátne skutkovému a právnemu stavu veci. Občianske súdne konanie má svoje zásady a nemôže predstavovať len akýsi nástroj na vymáhanie plnení bez rešpektovania princípov, ktoré sú v súlade s hodnotovým poriadkom uznávaným väčšinou v spoločnosti (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, -19).“

Súd poukazujúc práve na ustálenú rozhodovaciu prax krajského súdu a s poukazom na vyššie uvedené argumenty, ako aj svoje odôvodnenie v danom rozhodnutí, návrhu navrhovateľky na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel a v tejto súvislosti s poukazom na § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku a to s poukazom na jeho zrušenie.

O trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.