Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-63-2013.pdf
PDF · 128.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-7C/63/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľa: N., I..W..V.., X.: XX XXX XXX, I. I. N. B.. Č.. XX, XXX XX D., N. U. F. N., I..W..V.. Z. X, XXX XX D., proti odporcovi: I. W., U. K. I. I. W., Ž. R. XX, D., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Vo veci sp.zn. 7C/63/2013 sa navrhovateľ návrhom zo dňa 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 1 635,09 eur z titulu majetkovej škody a sumy 372,02 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia , pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa 4.5.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, teda s omeškaním viac ako 296 dní.
Vo veci sp.zn. 7C/213/2013 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 5340,39 eur z titulu majetkovej škody a sumy 1068,08 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia , pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa 3.5.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, teda s omeškaním viac ako 341 dní.
Vo veci sp.zn. 7C/72/2013 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 3 775,66 eur z titulu majetkovej škody a sumy 755,13 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia , pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa 7.3.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, teda s omeškaním viac ako 271 dní.
Vo veci sp.zn. 7C/71/2013 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 18190,49 eur z titulu majetkovej škody a sumy 3638,10 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia , pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa 19.8.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, teda s omeškaním viac ako 86 dní.
Vo veci sp.zn. 7C/69/2013 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 449,94 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na rozhodnutie o
žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia , pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa 10.5.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, teda s omeškaním viac ako 244 dní.
Vo veci sp.zn. 7C/74/2013 sa navrhovateľ návrhom z 17.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 275 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia , pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa 8.9.2011 a to rozhodnutím o poverení, avšak s omeškaním viac ako 5 mesiacov.
Vo veci sp.zn. 7C/68/2013 sa navrhovateľ návrhom z 17.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 330 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia , pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa 20.1.2009 a to rozhodnutím o poverení, avšak s omeškaním viac ako 6 mesiacov.
Vo veci sp.zn. 7C/66/2013 sa navrhovateľ návrhom z 17.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 440 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia , pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa 29.4.2009 a to rozhodnutím o poverení, avšak s omeškaním viac ako 8 mesiacov.
V predmetných návrhoch navrhovateľ poukazoval na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ( platný od 1.2.2002 do 31.5.2010) s tým, že v exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti a to bez ohľadu na to, čo bolo exekučným titulom, pre ktorý sa mala exekúcia vykonať. Exekučný súd však nerozhodol v zákonom stanovenom čase, pričom neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o vydanie poverenia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Vo veciach 7C/63/2013, 7C/213/2013, 7C/72/2013 a 7C/71/2013, v ktorých exekučných konaniach súd rozhodol o žiadosti na vydanie poverenia rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia si žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčísľuje nasledovne. Žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo vzťahu založeného Zmluvou o úver. Keďže nesprávny úradný postup Okresného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu, požaduje i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ďalej uviedol, že nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehoty včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, sumu, ktorá predstavuje 20 % z uplatňovanej istiny sa príslušenstvom. Vo veci 7C/69/2012 a v jej exekučnom konaní súd rozhodol o žiadosti na vydanie poverenia rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a vo veciach 7C/74/2013, 7C/68/2013, 7C/66/2013 a v ich exekučných konaniach súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia a to rozhodnutím o vydaní poverenia. V týchto konaniach si žalobca tiež z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, avšak ich vyčíslenie je rozdielne. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období: na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 eura; na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 euro; na administráciu listina komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eura; na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním stavu konania na exekučnom súde sumu 15 euro. Celkovo vynaložil žalobca márne sumu 125 euro. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup Okresného súdu je takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Poukázal na článok 48 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000 slovenských korún, t.j. 663,88 eura ( 55 EUR za každý mesiac omeškania a to podľa mesiacov omeškania súdu v jednotlivých exekučných konaniach). Žalobca vo všetkých vyššie uvedených veciach postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.
Uznesením č.k. 7C/63/2013-27 zo dňa 30.07.2013 súd spojil na spoločné konanie veci tunajšieho súdu vedené pod sp.zn. 7C/63/2013, 7C/66/2013, 7C/68/2013, 7C/69/2013, 7C/71/2013, 7C/72/2013, 7C/74/2013, 7C/213/2013 s tým, že ďalej sa konanie bude viesť pod sp.zn. 7C/63/2013.
Navrhovateľ ani odporca sa na pojednávanie nedostavili, odporca svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 6.12.2013 a žiadal o odročenie pojednávania na iný termín z dôvodu, že v určenom čase už boli vytýčené pojednávania pred OS Nové Zámky, senát 9C na 09.12.2013 od 8.30 do 09.30 hod. a pred OS Nitra, senát 14C od 11,00 do 14,00 a klient trvá na účasti splnomocneného advokáta a vylučuje substitúciu. Súd žiadosti právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania nevyhovel, nakoľko toto ospravedlnenie nespĺňalo náležitosti § 119 ods. 1,2 OSP, to znamená, že účastník súdu neoznámil dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu ako sa o ňom dozvedel, nakoľko o ním uvádzaných pojednávaniach na OS v Nitre a v Nových Zámkoch musel vedieť vopred, nie jeden pracovný deň pred pojednávaním na tunajšom súde. Okrem toho ospravedlnenie ani ničím nepodložil, to znamená nedoložil predvolanie na pojednávanie s potvrdením o tom, kedy sa o ňom dozvedel. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a odporcu. Odporca v písomnom podaní z 9.8.2013 navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť. Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukázal na konkrétne dôkazy , žiadne dôkazy však sám nepredložil . Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Ďalej uviedol, že návrh považuje za podaný predčasne, keď neuplynula 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku , v rámci ktorej navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť , na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. K postupu exekučného súdu uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok Od 1.6.2011 15- dňová lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Uviedol ďalej, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým ju súd zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohli viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne a proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia a 15 dňová lehota sa týka len prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu ( okrem titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku ). Ak ho súd nepoverí , 15- dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať , že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku , nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa , preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody , ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy , v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní , ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti. Odporca namietal i premlčanie nároku a vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15- dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009, t.j. tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Čo sa týka prípadov uplatnenia majetkovej škody vo výške istiny s príslušenstvom, tak navrhovateľ podľa názoru odporcu v prvom rade nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha, nepreukázal ani vymožiteľnosť pohľadávky ako aj vznik a výšku škody. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Odporca má za to, že navrhovateľ nepreukázal , že by v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma a majetková škoda.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhmi, vyjadrením žalovanej, list európskej komisie generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť, článok z denníka SME, správa OS Nitra o nápade v oddelení Er za roky 2009-2012 zo dňa 11.07.2013, pripojeným spisom OS Nitra 34Er/647/2010 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 24.08.2010, návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 12.07.2010, uznesenie 34Er/647/2010-9 zo dňa 13.12.2010, pripojeným spisom OS Komárno 9Er/574/2010 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 15.07.2010, zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Krutým 27.05.2010, uznesenie 9Er/574/2010-17zo dňa 51.03.2011, pripojený spis OS Nitra 7Er/813/2011 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 19.08.2011, zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Krutým 28.06.2011, poverenie zo dňa 08.09.2011, pripojený spis OS Nitra 34Er/7/2009 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 09.01.2009, zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Krutým 20.12.2008, poverenie zo dňa 20.01.2009, pripojený spis OS Nitra 27Er/196/2009 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 28.04.2009, zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Krutým 07.03.2009, poverenie zo dňa 29.04.2009, pripojený spis OS Nitra 25Er/907/2010 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 24.11.2010, zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom S.. J. XX.XX.XXXX, uznesenie 25Er/907/2010-9 zo dňa 18.02.2011, pripojený spis OS Nitra 25Er/582/2010 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 04.08.2010, zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom S.. J. 09.06.2010, uznesenie 25Er/582/2010-9 zo dňa 25.11.2010, pripojený spis OS Nitra 14Er/455/2011 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 27.07.2011, zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom S.. J. 25.05.2011, uznesenie 14Er/455/2011-10 zo dňa 01.08.2011 a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 34Er/647/2010 súd zistil, že dňa 24.08.2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného z 12.07.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 01881/10. Okresný súd Nitra rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie uznesením č.k. 34Er/647/2010-9 zo dňa 13.12.2010 tak, že žiadosť zamietol. Zo spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 9Er/574/2010 súd zistil, že dňa 15.07.2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 27.05.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 215227/09. Uznesením č.k. 9Er/574/2010-17 zo dňa 15.03.2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/582/2010 súd zistil, že dňa 04.08.2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného z 09.06.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 01268/10. Uznesením č.k. 25Er/582/2010-9 zo dňa 25.11.2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením 25Er/582/2010-16 zo dňa 05.12.2011 konanie zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov konania nepriznal.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 14Er/455/2011 súd zistil, že dňa 27.07.2011 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného z 25.05.2011. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 01222/11. Uznesením č.k. 14Er/455/2011-10 zo dňa 01.08.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením 14Er/455/2011-22 zo dňa 26.06.2012 konanie zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov konania nepriznal. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/907/2010 súd zistil, že dňa 24.11.2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného z 08.09.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 04939/10. Uznesením č.k. 25Er/907/2010-9 zo dňa 18.02.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 7Er/813/2011 súd zistil, že dňa 19.08.2011 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného z 28.06.2011. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 02765/11. Exekučný súd dňa 08.09.2011 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého - Bratislava vykonaním exekúcie. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 34Er/7/2009 súd zistil, že dňa 09.01.2009 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného z 20.12.2008. Exekučný súd dňa 20.01.2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého - Bratislava vykonaním exekúcie. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 27Er/196/2009 súd zistil, že dňa 28.04.2009 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného z 07.03.2009. Exekučný súd dňa 29.04.2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého - Bratislava vykonaním exekúcie. Z písomnej odpovedi na žiadosť o poskytnutie súčinnosti Okresného súdu Nitra vyplýva, že na Okresnom súde v Nitre bol celkový nápad oddelenia Er v roku 2009 v počte 15.113, z toho počet vecí spoločnosti Pohotovosť 464, v roku 2010 bol celkový nápad 14.879 vecí, z toho počet vecí spoločnosti Pohotovosť 370, v roku 2011 celkový nápad 21.196, z toho Pohotovosť bola 230 vecí a v roku 2012 bol celkový nápad 24.980 vecí a z nich veci týkajúce sa spoločnosti Pohotovosť v počte 198. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a) Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) platného do 31.5.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) platného od 1.6.2010 do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) platného od 1.6.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade
rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Navrhovateľ pred podaním žaloby v predmetných veciach podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania predmetných žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval. Žalovaná sa vyjadrila, že dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom je zrejmé, že žalobca podal žalobu na súd ešte pred uplynutím 6-mesačnej lehoty( 1.10.2010). Má za to, že žalobca sa môže domáhať svojho nároku na súde až po uplynutí tejto lehoty, preto považuje podaný návrh za predčasne uplatnený na súde. K tejto námietke odporcu, že navrhovateľ podal návrh na súd predčasne uvádza, že aj keď návrh bol podaný pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, ku dňu rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil, čo vyplynulo aj z vyjadrenie odporcu a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula. Preto návrh už nemožno považovať za predčasne podaný. Súd na základe vykonaného dokazovania a v zmysle citovaných zákonných ustanovení návrh zamietol. Návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý má spočívať v tom, že k rozhodnutiu súdu o žiadosti na vydanie poverenia nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote, resp. primeranej lehote ako aj preto, že exekučný súd skúmal opätovne právo navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup. Súd po vykonaní dokazovania dospel k tomu, že vo veciach sp.zn. 7C/68/2013 a 7C/69/2013 je návrh navrhovateľa nedôvodný preto, že z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 34Er/7/2009 vyplýva, že dňa 09.01.2009 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, pričom exekučný súd dňa 20.01.2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie, to znamená, že súd rozhodol o vydaní poverenia v rámci 15-dňovej lehoty. Z ďalšieho o spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 27Er/196/2009 vyplýva, že dňa 28.04.2009 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia a exekučný súd rozhodol dňa 29.04.2009 tak, že poveril súdneho exekútora S.. W. J. vykonaním exekúcie, to znamená, že súd rozhodol hneď na druhý deň po podaní návrhu na súd. V ďalšej veci sp.zn. 7C/74/2013 považuje súd návrh navrhovateľa za nedôvodný preto, že zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 7Er/813/2011 vyplýva, že dňa 19.08.2011 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, pričom exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 02765/11. Exekučný súd rozhodol dňa 08.09.2011 tak, že poveril súdneho exekútora S.. W. J. vykonaním exekúcie, to znamená, že súd rozhodol 20.deň od doručenia návrhu. Tento návrh v danej exekučnej veci však bol podaný už za účinnosti Exekučného poriadku, kde § 44 ods. 2 platný pre konania od 1.6.2011 už neuvádza lehotu 15 dní pre vydanie poverenia, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d), to znamená rozhodcovský rozsudok.
Vo zvyšných veciach sp.zn. 7C/63/2013, 7C/213/2013, 7C/72/2013, 7C/71/2013 bolo zistené, že v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. v čase podania týchto návrhov na vydanie poverenia bol exekučným titulom aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a to podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že exekučné konania v týchto veciach boli vedené v čase účinnosti Exekučného poriadku, kde v § 44 ods. 2 ( platné po 1.6.2010) je uvedené, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Žiadosti o udelenie poverenia vo vyššie uvedených veciach boli súdu doručené až po 1.6.2010 a súd rozhodol o nich rozhodol podstatne skôr ako to uvádza navrhovateľ vo svojich návrhoch. Súd ďalej udáva, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, ale sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. S poukazom na uvedené je potom zrejmé, že v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa lehota 15 dní nevzťahovala na rozhodnutie o žiadosti na udelenie poverenia v predmetných exekučných veciach, keďže exekučným titulom bolo rozhodnutie rozhodcovského súdu. I v prípade, že by sa nejednalo o rozhodnutie podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, je súd toho názoru že zo samotného znenia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva to, že lehota 15 dní sa týka prípadu , keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie.
Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.
Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, súd poukazuje na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku , podľa ktorého je exekučný súd ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. Ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení
( úbytku ) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Keďže súd dospel k názoru, že na strane odporcu konajúceho cestou exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, vo veci sa ďalej nezaoberal ani výškou majetkovej škody ani nemajetkovej ujmy, pretože nebol zistený právny základ a to zodpovednosť odporcu za škodu.
K odporcom vnesenej námietke premlčania súd uvádza, že nárok navrhovateľa za premlčaný nepovažuje, keďže od podania návrhov na vykonanie exekúcie v jednotlivých exekučných veciach do podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu ( 23.4.2012) neuplynula lehota 3 rokov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne si neuplatnil a taktiež mu žiadne zo spisu nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Topoľčany. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./ Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.