Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Cbi/116/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubicou Kriškovou v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Lehel Patassy, Koceľova 9, 821 08 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu MILADA, spol. s r.o., Zelenečská 83, 917 02 Trnava, IČO: 31 444 377, proti odporcovi: JUDr. Ing. Roman Liščák, súdny exekútor, Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, zastúpeného JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, advokátkou, Kollárova 8, 917 02 Trnava, o vydanie výťažku z predaja nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v prospech konkurznej podstaty úpadcu MILADA, spol. s r.o., Trnava, IČO: 31 444 377, sumu 1.388,07 eur (41.817,- Sk) predstavujúcu úrok z časti oneskorene vydaného výťažku, na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Čo do úroku z časti výťažku v sume 42.139,71 eur ( 1.269.501,- Sk) sa konanie z a s t a v u j e .

Čo do zaplatenia úrokov z omeškania sa návrh z a m i e t a .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 2.106,98 eur (63.475,- Sk) do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozsudkom č.k. -115 zo dňa 30.03.2007 po podaní odvolania zo strany odporcu potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. -74 zo dňa 20.05.2004 v časti o zaplatenie 1.269.501,- Sk v prospech podstaty ako vecne správny a vo zvyšnej časti o zaplatenie príslušenstva, ako aj súvisiaceho rozhodnutia o trovách konania vec zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd sa stotožnil s námietkou odporcu, že v časti priznaného úroku a úroku z omeškania je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný. V závere svojho rozhodnutia NS SR konštatoval, že prvostupňový súd priznal navrhovateľovi úroky bez ustálenia ich výšky a úrok z omeškania bez toho, aby sa vysporiadal s otázkou, či a kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, bez posúdenia o aký právny vzťah ide a podľa ktorého zákonného ustanovenia mu vzniká nárok na úrok z omeškania.

Následne podal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolanie proti vyššie citovanému rozsudku NS SR.

NS SR uznesením č.k. V 24/2008-170 zo dňa 30.04.2009 dovolanie žalovaného odmietol a nepriznal mu náhradu trov dovolacieho konania.

Dňa 27.1.2010 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky , ktorým bola prijatá sťažnosť Ing. Mgr. Romana Liščáka na ďalšie konanie vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu.

Konajúci súd sa v ďalšom konaní oboznámil s nálezom ÚS SR -42 zo dňa 9.12.2009, ktorým bolo rozhodnuté, že základné právo Ing. Mgr. Romana Liščáka, súdneho exekútora rozsudkom NS SR zo dňa 30.03.2007 porušené nebolo.

Súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 25.05.2010 tak, že odporcovi priznal nárok vo výške 1.388,07 eur ( 41.817,- Sk) prestavujúci úrok z časti oneskoreného výťažku, úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo 186.798,24 eur ( 5.627.484,- Sk) od 19.06.2001 do 06.09.2001 a úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 42.139,71 eur (1.269.501,- Sk) od 07.09.2001 do 03.05.2007. Vo zvyšku súd konanie zastavil a priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku.

Na základe odvolania odporcu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd uznesením zo dňa 19.09.2011 č.k. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že ak súd prvého stupňa neakceptoval ospravedlnenie odporcu zo zdravotných dôvodov a vo veci konal, svojim postupom odňal odporcovi možnosť konať pred súdom.

Súd prvého stupňa vytýčil vo veci pojednávanie na deň 02.02.2012, ktoré bolo odročené z dôvodu mimosúdneho rokovania účastníkov konania. Ďalšie pojednávania boli vytýčené na termíny 11.10.2012, 23.05.2013 a 10.10.2013 a odročené boli na základe žiadosti právnej zástupkyne odporcu z dôvodu pretrvávajúcich zdravotných problémov odporcu.

Dňa 12.12.2013 súd vo veci konal bez prítomnosti odporcu a jeho právnej zástupkyne, keď neakceptoval ospravedlnenie odporcu zo zdravotných dôvodov. Právna zástupkyňa nepripojila k ospravedlneniu vyjadrenie ošetrujúceho lekára podľa a súd tiež zobral do úvahy, že išlo o opakované ospravedlnenia odporcu, ktorého nebolo potrebné už v konaní vypočuť a ktorý má právna zástupkyňa.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a oboznámil sa s písomným podaním odporcu zo dňa 19.07.2010 (odvolanie).

Predmetom sporu bolo vydanie úroku z časti oneskoreného výťažku 1.388,07 eur a 42.139,71 eur a zaplatenie úrokov z omeškania.

V časti týkajúcej sa úroku z časti výťažku v sume 1.269.501,- Sk (42.139,71 eur) od 06.09.2001 do zaplatenia, zobral navrhovateľ svoj návrh späť. Konajúci súd preto v súlade s ustanovením konanie v tejto časti zastavil.

Úrok vo výške 1.388,07 eur (41.817,- Sk) predstavujúci úrok z časti oneskorene vydaného výťažku súd priznal tak ako požadoval navrhovateľ, keďže navrhovateľ pri výpočte vychádzal z listu odporcu zo dňa 16.01.2002, ktorý obsahoval rozpis výpočtu úroku v sume 159.499,- Sk za obdobie od 28.12.1999 do 05.09.2001, zo sumy 5.426 250,- Sk (2.619.000,- Sk + 2.807.250,- Sk). Odporca pri výpočte úroku ako základ určil nasledovné sumy:

- sumu vo výške 2.807.250,- Sk, pričom vklad je zo dňa 28.12.1999,

- sumu vo výške 1.539.589,- Sk, vklad po odpočítaní sumy 1.037.661,- Sk (odmena, trovy) a po odpočítaní sumy 230.000,- Sk (DPH),

- sumu vo výške 2.619.000,- Sk, vklad zo dňa 04.11.1999.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporca nesprávne znížil základ pre výpočet úroku o sumu v celkovej výške 1.267.661,- Sk (odmena, trovy, DPH), vydal nižší úrok o sumu 41.817,- Sk. Pri výpočte úroku navrhovateľ, t.j. správca konkurznej podstaty vychádzal z výšky úrokovej sadzby tak, ako mu ju oznámil odporca v liste zo dňa 16.01.2002.

Relevantné doklady a výpočty sú obsahom spisu na č.l. 127-129.

Súd taktiež zobral do úvahy, že odporca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 25.05.2010 výšku priznaného úroku nespochybnil, jeho odvolanie smerovalo predovšetkým voči priznaným úrokom z omeškania.

Navrhovateľ si uplatnil okrem nároku na vydanie úroku tak ako je vyššie uvedené, aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

K úroku z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 5.627.484,- Sk (186.798,24 eur) od 19.06.2001 do 06.09.2001 navrhovateľ zdokladoval, že nehnuteľnosť patriaca úpadcovi - spoločnosti MILADA, spol. s r.o., Trnava, bola v rámci exekučného konania vydražená za sumu 5.627.484,- Sk. Navrhovateľ listom zo dňa 14.06.2001 vyzval odporcu na vydanie výťažku z exekučného konania. Výzvu odporca prevzal dňa 18.06.2001 a dňa 06.09.2001 poukázal na účet navrhovateľa čiastku 4.357.983,- Sk.

Podľa upravuje majetkové vzťahy fyzických osôb a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa o konkurze a vyrovnaní (ZKV) ak je dlžník v úpadku, možno na konkurznom súde (ďalej len „“) začať za podmienok ustanovených týmto zákonom konkurzné konanie (ďalej len „konkurz“) alebo vyrovnacie konanie.

Podľa § 14 ods. 1 písm. e/ ZKV, veta druhá, ak sa v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní prerušených podľa písmena d/ speňažil dlžníkov majetok a výťažok nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty. Trovy týchto konaní sú pohľadávkou proti podstate.

sa stotožnil s právnym názorom odporcu, že navrhovateľovi nie je možné priznať právo na zaplatenie úrokov u omeškania podľa príslušných ustanovení , pretože vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania nie je vzťahom občianskoprávnym podliehajúcim režimu .

Navrhovateľ si uplatnil nárok podľa príslušných ustanovení ZKV, pričom ZKV je procesným právnym predpisom. Priamo z formulácie § 14 ods. 1 písm. e/ vyplýva, že speňažený majetok sa v tomto prípade stal súčasťou podstaty úpadcu t.j. MILADA, spol. s r.o. Za výťažok nie je možné považovať úrok z omeškania, ktorý je príslušenstvom pohľadávky a nárok na jeho zaplatenie vzniká podľa príslušných ustanovení , resp. v obchodnoprávnych vzťahoch podľa .

Odporca vystupuje ako súdny exekútor, ktorý je v zmysle § 2 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Na súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu stanovenom zákonom a to Exekučným poriadkom a subsidiárne .

Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah (rozhodnutie Najvyššieho Slovenskej republiky č. 13/2010, č. 67/2013 ).

Ako už bolo uvedené navrhovateľ si uplatnil nárok podľa príslušných ustanovení ZKV a vzhľadom na citované rozhodnutia Najvyššieho Slovenskej republiky nie je možné považovať právny vzťah za občianskoprávny vzťah. Úroky z omeškania sú inštitútom hmotnoprávneho charakteru, pričom vzhľadom na povahu vzťahu je v tomto prípade vylúčené subsidiárne použitie . Neexistuje teda právny základ pre priznanie úrokov z omeškania podľa .

V tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho Českej republiky z 24.06.2004 sp. zn. , podľa ktorého povinnosť platiť úroky z omeškania s plnením peňažného záväzku je hmotnoprávneho charakteru. V prípade vzniku nároku na peňažné plnenie majúce základ v procesnom práve, úroky z omeškania nemožno požadovať.

Vzhľadom na vyššie uvedené, priznal navrhovateľovi nárok na úrok z časti oneskorene vydaného výťažku tak ako je špecifikované, nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol ako právne nedôvodný a v časti, v ktorej bol návrh vzatý späť konanie zastavil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa Keďže navrhovateľ bol neúspešný iba čo do príslušenstva (úroky z omeškania), priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 63 475,- Sk (2 106,98 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Z podania musí byť zjavné, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované ( O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( a/ );

f) rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.