Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-136-2013.pdf
PDF · 113 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/136/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a sudkýň JUDr. Veroniky Svoradovej a Mgr. Ingrid Vallovej, v právnej veci navrhovateľky: A. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., C. XXX/XXX, zast. JUDr. Marianou Zavackou, advokátkou so sídlom v Komárne, Nádvorie Európy 32/3, proti odporcovi: L. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., G. XXXX/XX, zast. dr. jur. Ferenc Mazács, advokátom so sídlom v Dunajskej Strede, Alžbetínske nám. 328/4/1094, o zaplatenie 954,23 eura, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 11. februára 2013, č. k. 8C/41/2011-172, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 954,23 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku v sume 114 eur a trov právneho zastúpenia v sume 799,33 eura právnej zástupkyni navrhovateľky JUDr. Mariane Zavackej do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvého stupňa návrh zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť trovy konania titulom súdneho poplatku v sume 57 eur a trovy právneho zastupovania vo výške 1.162,41 eura k rukám právneho zástupcu odporcu do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 149, ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 41 OZ, § 142 ods. 1 OSP a na základe vykonaného dokazovania zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6C/195/2009-25 dňom 27. 10. 2009. Účastníci konania uzavreli dňa 07. 12. 2009 dohodu o vyporiadaní BSM. V čl. II. tejto dohody sa uvádza, že odporca do svojho výlučného vlastníctva preberie veci označené v čl. I/B a čl. I/C/b,f,g (kreditná karta Z. - zostatok ku dňu rozvodu 1.000 eur). V čl. III tejto dohody sa uvádza, že účastníci vyhlasujú, že sa vzdávajú práva na finančné vyrovnanie zaniknutého BSM a v čl. IV vyhlasujú, že veci, pri ktorých nedošlo k výslovnej dohode, a ktoré by sa eventuálne objavili pri uzavretí dohody, patria tomu, kto ich má vo faktickej moci. V čl. VI účastníci vyhlasujú, že podpisom dohody nebudú mať do budúcnosti voči sebe nároky a požiadavky z titulu zaniknutého BSM. Z predložených dôkazov súd návrh považoval za účelový s poukazom na to, že pri uzatváraní dohôd sa uplatňuje dispozitívna voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka upravuje zásady o vyporiadaní a svojou širokou formuláciou a exemplifikatívne výpočtom zásad, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM umožňuje, aby sa majetkové vzťahy manželov k spoločnému majetku upravili čo najspravodlivejšie a v súlade s dobrými mravmi, so záujmami manželov i ich maloletých detí. Z týchto zásad sa vychádza i pri vyporiadaní spoločného majetku mimosúdnou dohodou manželov. Je súdnou praxou akceptované, že k dohode účastníci pripoja vyhlásenie o tom, že voči sebe nemajú žiadne ďalšie nevyporiadané nároky z BSM (R 42/1972). S poukazom na vyššie uvedené citované ustanovenia súd mal za to, že právny úkon - dohoda v časti čl. I.C písm. g) nie je zrozumiteľný - nedostatočná špecifikácia kreditnej karty (navrhovateľka mala dva účty, ako aj karty u Z..), určitý, a preto v tejto časti je zmluva neplatná. Vzhľadom na túto skutočnosť súd návrh ako nedôvodný a účelový zamietol. Súd tiež poznamenal, že v dohode účastníkov nie je určená doba splatnosti a zo zmluvy nevyplýva, že odporca je niečo povinný navrhovateľke zaplatiť. Uvedené je, že preberá pasívum bez dohody o finančnom plnení. Ďalej súd poukázal na to, že nebol zadovážený ani súhlas jednotlivých veriteľov k právne účinnému prevzatiu záväzkov z titulu úveru (čl. II veta tretia). Keďže tento súhlas nebol daný, je neplatná dohoda v tej časti, že kreditnú kartu bližšie nešpecifikovanú preberie do svojho výlučného vlastníctva odporca. Čo sa týka vyjadrenia odporcu, že dňa 18. 10. 2010 hotovostným vkladom v prospech navrhovateľky vložil 580 eur a tým čiastočne svoj záväzok uhradil a žiadal túto sumu vrátiť, súd mal za to, že tento prejav posudzoval len ako obranu odporcu proti návrhu s poukazom na to, že si uplatnil menej ako si uplatňovala navrhovateľka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnému odporcovi priznal trovy konania titulom súdneho poplatku za odpor 57 eur a trovy právneho zastúpenia 1.162,41 eura.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, odôvodniac ho tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že v danej veci sa nejedná o nárok nad rámec podpísanej dohody, ale o vymáhanie nesplnenia bodu „g“ dohody zo strany odporcu. V rámci pasív v dohode o vyporiadaní BSM sú všetky pasíva rovnako špecifikované a účastníci ich aj plnili. Nebol splnený len posledný bod dohody „g“, ktorý prevzal odporca. Na výzvu banky ho uhradila navrhovateľka, pričom po výpočte banky bol stanovený na sumu 954,23 eura. Nesúhlasí s názorom súdu, že dohoda, ktorá je vo všetkých bodoch platná, je len v bode „g“ neplatná. Nesúhlasí ani s tvrdením súdu, že vymáhanie zaplatenia tejto čiastky je neplatné z dôvodu, že z dohody nevyplýva, že odporca je niečo povinný zaplatiť navrhovateľke. Takáto zmienka v dohode nie je, pretože odporca mal svoj záväzok splniť voči banke - veriteľovi, a nie voči navrhovateľke. Dohodu v časti pasíva uzatvárali z dôvodu, že každý z účastníkov preberá na seba časť pasív za účelom ich postupného uhrádzania, a nie len konštatovanie, že mali voči veriteľom záväzky bez povinnosti ich uhradiť. V časti pasív sa všetky body týkali úverov, boli účastníkmi prevzaté a dodnes sa splácajú bez toho, aby bol daný súhlas veriteľa. Ak by táto teória platila, potom je celý odsek „C“ dohody neplatný, ale nie len jeden bod, práve ten, čo mal zaplatiť odporca. Nie je tiež pravdou, že predmetom dohody mali byť dva účty v Z. pretože druhý účet bol vyporiadaný pred podpísaním dohody a spoločne zaplatený. Vyjadrenie odporcu, že zo žalovanej sumy uhradil sumu 580 eur, nebolo ničím podložené a nebol ani predložený doklad o zaplatení na potrebný účet. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a odporcu zaviazať zaplatiť navrhovateľke žalovanú sumu.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie aj odporca, odôvodniac ho tým, že odporca v konaní pred prvostupňovým súdom poukazoval na to, že časť C pasíva dohody je neurčitý, nezrozumiteľný, a preto aj nevykonateľný, a preto je toto ustanovenie dohody neplatné. Podľa odporcu ide o absolútnu neplatnosť tohto bodu dohody. V priebehu konania sa jasne preukázalo, že navrhovateľka mala v rovnakej banke 2 bežné účty, k obom účtom mala vydané kreditné karty, ale odporca do rozvodu manželstva účastníkov konania a následného vyporiadania BSM používal a mal vedomosť len o jednom z týchto účtov. Odporca preto čiastku 580 eur plnil na jemu známy účet navrhovateľky. Z dohody vôbec nevyplýva, na ktorý účet a ku ktorej kreditnej karte mal odporca plniť. Vzhľadom na túto skutočnosť je predmetný bod dohody neurčitý, nezrozumiteľný a okrem iného je absolútne neplatný. Naviac, k platnosti a účinnosti a následnej vykonateľnosti záväzku odporcu bol potrebný aj súhlas banky ako veriteľa a bez súhlasu veriteľa je ustanovenie článku I časť C písm. g) dohody neúčinné a neplatné. Navrhovateľka počas konania nepredložila súdu súhlas veriteľa, preto toto ustanovenie dohody nemohlo vstúpiť do platnosti a vyvolať akékoľvek právne účinky. Súd 1. stupňa sa správne s uvedeným tvrdením odporcu stotožnil a vzhľadom k tomu návrh ako nedôvodný zamietol. Nakoľko časť C dohody je absolútne neplatné, navrhovateľka je povinná z titulu bezdôvodného obohatenia vydať odporcovi všetko, čo na základe neplatného ustanovenia dohody dostala. Odporca si preto v konaní nárokoval od navrhovateľky vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške jeho doterajších plnení, teda 580 eur. Uvedenú sumu odporca plnil navrhovateľke bez právneho dôvodu, čím mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného vyplýva aj povinnosť navrhovateľky vydať odporcovi aj ostatné úžitky s tým spojené, t. j. vydať bezdôvodné obohatenie so zákonnými úrokmi z omeškania od 19. 10. 2010 do zaplatenia, ktoré zákonné úroky z omeškania boli v uvedenom čase vo výške 9% ročne. Súd 1. stupňa v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že prejav odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia posudzoval len ako obranu proti návrhu v zmysle ustanovenia § 98 OSP, avšak ďalej sa týmto návrhom odporcu nezaoberal a odporca má za to, že súd 1. stupňa o tomto jeho návrhu ním náležite a jasne nerozhodol. Súd 1. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom, týkajúcim sa nároku odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko sa náležite nevysporiadal s týmto návrhom odporcu. Súd mal o nároku odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia rozhodnúť tak, že odporcovi tento jeho nárok prizná v plnom rozsahu s príslušenstvom, nakoľko odporca pred súdom 1. stupňa svoj nárok náležite preukázal. Súd 1. stupňa odporcovi, vzhľadom k jeho úspechu vo veci, priznal náhradu trov konania, avšak nesprávne vypočítal ich výšku. Súd DPH prirátal len k tým úkonom právnej služby, ktoré predstavujú odmenu advokáta, avšak nepripočítaval ich aj k náhradám spojeným s úkonmi právnej služby, keďže k trovám právneho zastúpenia titulom cestovného a náhrady za stratu času DPH neprirátal a konal v rozpore s ustanovením § 18 ods. 3 vyhlášky. Podľa jeho výpočtu mu ako právnemu zástupcovi úspešného odporcu mal súd 1. stupňa priznať náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.221,89 eura s DPH. Súd mal priznať odporcovi aj doteraz zaplatené súdne poplatky. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu 1. stupňa zmenil tak, že popri zamietnutí návrhu navrhovateľku zaviaže k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške 580 eur s príslušenstvom, ktorými sú zákonné úroky z omeškania vo výške 9% ročne od 19. 10. 2010 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania v súlade s vyhláškou.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka a jej právna zástupkyňa si vec nesprávne vykladajú a neuvedomujú si ani, na kom v konaní leží dôkazné bremeno a čo by mali pre úspech žaloby vo veci pred súdom preukázať. Podľa jeho názoru súd správne dospel k záveru o neplatnosti predmetného ustanovenia dohody z dôvodu jeho neurčitosti, resp. absencie súhlasu veriteľa s prevzatím záväzku. Súd sa však riadne nevyporiadal s nárokom odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a súd nesprávne vypočítal a určil trovy konania v prospech odporcu. V ostatnom sa pridržiava všetkých svojich ústnych aj písomných vyjadrení, ako aj vyjadrení v samotnom odvolaní. K tvrdeniu navrhovateľky, že v prípade, ak súd rozsudkom vyslovil, že predmetné ustanovenie dohody je neplatné, potom neplatným musí byť celá časť C pasíva čl. I dohody, uviedol, že predmetom súdneho sporu je len ustanovenie čl. I časť C pasíva písm. g) dohody, z ktorého údajne mala odporcovi podľa navrhovateľky vyplývať povinnosť uhradiť dlh na kreditnej karte. Navrhovateľka, ani právna zástupkyňa však až doteraz v konaní pred súdom nenamietali platnosť, či neplatnosť celej časti C pasíva čl. I dohody, uvedené mali namietať a preukazovať do skončenia dokazovania v prvostupňovom konaní, nakoľko na návrhy a dôkazy, ktoré mohli byť uplatnené už v prvostupňovom konaní v zmysle § 205a v spojení s § 120 ods. 4 OSP sa v odvolacom konaní neprihliada. Skutočnosť, že odporca uhradil v prospech bankového účtu navrhovateľky sumu 580 eur odporca súdu riadne nepreukázal už v podanom odpore, naviac, účastníci túto skutočnosť počas celého konania nesporovali. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu 1. stupňa zmeniť tak, že pri zamietnutí návrhu navrhovateľku zaviaže zároveň k vydaniu bezdôvodného obohatenia v prospech odporcu vo výške 580 eura s príslušenstvom, ktorými sú zákonné úroky z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 19. 10. 2010 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok postupom podľa § 212 ods. 1 OSP na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 2 OSP) a po zopakovaní dokazovania výsluchom účastníkov konania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť a návrhu navrhovateľky vyhovieť.
Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 01. 03. 2003 a rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 9. októbra 2009, č. k. 6C/195/2009-25, právoplatným 27. 10. 2003. Po rozvode manželstva účastníci konania uzavreli dňa 07. 12. 2009 dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe ktorej okrem iného podľa čl. I bodu A) boli medzi účastníkmi konania vyporiadané nehnuteľné veci, podľa bodu B) boli medzi účastníkmi konania vyporiadané hnuteľné veci a podľa bodu C) boli medzi účastníkmi konania vyporiadané pasíva, a to: a) hypotekárny úver S., a. s. vo výške 720.000,-Sk (23.899,62 eura), b) spotrebný úver poskytnutý Z., a. s. vo výške 200.000,-Sk (6.638,78 eura), c) HOME CREDIT so zostatkom 470 eur, d) QUATRO so zostatkom 790 eur, e) splátková karta QUATRO so zostatkom 480 eur, f) TRIANGEL so zostatkom 850 eur a g) kreditná karta Z., a. s. so zostatkom 1.000 eur. Podľa čl. II dohody bolo dohodnuté, že navrhovateľka do svojho výlučného vlastníctva preberie veci označené v čl. I/A a čl. I/C/a) c) d) e). Odporca do svojho výlučného vlastníctva preberie veci označené v čl. I/B a čl. I/C/b) f) g). Podľa ustanovenia dohody je účastníkom dohody zrejmé, že k právne účinnému prevzatiu záväzkov z titulu úverov je potrebný súhlas jednotlivých veriteľov. Podľa čl. III. dohody účastníci dohody vyhlásili, že sa vzájomne vzdávajú práva na finančné vyrovnanie rozvodom zaniknutého BSM. Podľa čl. IV. dohody sa dohodli, že veci, pri ktorých nedošlo k výslovnej dohode a ktoré by sa eventuálne objavili po uzavretí dohody, patria tomu, kto ich má vo faktickej moci. Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala od odporcu zaplatenia sumy 954,23 eura ako plnenia, ktoré mal v zmysle bodu I C) pasíva g) dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 07. 12. 2009 plniť odporca, a keďže túto pohľadávku voči Z. neuhradil a uhradila ju navrhovateľka, domáhala sa od odporcu tohto plnenia v zmysle dohody o vyporiadaní BSM.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že Občiansky zákonník kladie v ustanovení § 149 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, na prvé miesto dohodu účastníkov a až potom, keď sa nerealizuje vyporiadanie týmto spôsobom, vykoná ho na návrh niektorého z manželov (bývalých manželov) súd. Všeobecne možno povedať, že pre dohodu o vyporiadaní BSM nie je stanovená písomná forma, preto môže byť dohoda uzatvorená písomne, ústne i konkludentným činom, pokiaľ z neho možno bezpečne usúdiť, že prejavy vôle účastníkov smerovali zhodne k tomu, aby bolo (a akým spôsobom) vyporiadané ich zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo. V písomnej forme však musí byť uzatvorená dohoda o vyporiadaní, ak je predmetom vyporiadania nehnuteľnosť (§ 149a OZ). Pod vyporiadaním je treba rozumieť nielen rozdelenie vecí tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva, ale kompletné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Vyporiadanie sa má v zásade týkať všetkých vecí patriacich do BSM. Zo znenia ustanovenia § 149 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka treba vyvodiť, že vyporiadanie dohodou manželov sa musí týkať všetkého majetku, ktorý v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka do ich bezpodielového spoluvlastníctva patril a ktorý ako spoločný existoval v čase zániku tohto spoluvlastníctva (R 42/1972).
Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je dvojstranný právny úkon. Vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne (náležitosti vôle), zrozumiteľne a určito (náležitosti prejavu vôle). Nedostatok ktorejkoľvek z uvedených náležitostí má za následok, že právny úkon je úplne alebo sčasti neplatný. Právne následky spája Občiansky zákonník iba s platným právnym úkonom, k neplatnosti právneho úkonu súd prihliada z úradnej povinnosti. Právny úkon je zrozumiteľný, ak ním prejavenej vôli možno pri výklade v zmysle ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka dobre porozumieť a pochopiť ho a je určitý, ak je vôľa vyjadrená presne, spôsobom, ktorým možno spoľahlivo usúdiť jeho obsah.
Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli počas jeho trvania. Pokiaľ tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, je potrebné vychádzať podľa ustanovenia § 853 Občianskeho zákonníka z ustanovení, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom im najbližšie a primerane použiť ustanovenia § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka a vykonať aj vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva. Vyporiadanie týchto spoločných práv a povinností sa týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva a námietky vrátane námietky premlčania (R 42/1972).
Medzi účastníkmi konania došlo po zániku ich manželstva rozvodom k vyporiadaniu ich BSM dohodou zo dňa 07. 12. 2009 v písomnej forme, pretože obsahom dohody boli aj nehnuteľnosti, pri ktorých zákon vyžaduje písomnú formu tohto právneho úkonu. Predmetom
tejto dohody boli aj pasíva účastníkov, ktoré v čase uzavretia predmetnej dohody mali, pričom aj dohoda v tejto časti bola uzavretá v písomnej forme (pretože bola súčasťou dohody o vyporiadaní nehnuteľností), aj keď pre jej platnosť zákon písomnú formu nevyžaduje. Pre jej platnosť je však potrebné, aby dohoda bola urobená slobodne a vážne, zrozumiteľne a určito. V priebehu konania účastníci nedostatky náležitostí vôle pri uzavieraní dohody o vyporiadaní BSM účastníkmi konania neuvádzali, avšak odporca, keďže navrhovateľka si svoj nárok uplatňovala v zmysle bodu I C) g) dohody, namietal neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM v tejto časti z dôvodu nedostatku náležitostí prejavu vôle, teda jej zrozumiteľnosti a určitosti. Namietal tiež to, že ním nedošlo k právne účinnému prevzatiu tohto záväzku, pretože na to bol potrebný súhlas jednotlivých veriteľov, pričom súhlas veriteľa v danom prípade nebol daný.
Odvolací súd po preskúmaní veci na odvolacom pojednávaní a zopakovaní výsluchu účastníkov konania, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že dohoda o vyporiadaní BSM je v časti C) pasív, a teda aj bodu g), na základe ktorého si navrhovateľka uplatňuje svoj nárok, platná, pretože spĺňa požiadavku zrozumiteľnosti právneho úkonu, pretože ním prejavenej vôli možno pri výklade v zmysle ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka dobre porozumieť a pochopiť ho a je určitý, pretože jeho vôľa je vyjadrená presne, spôsobom, ktorým možno spoľahlivo usúdiť jeho obsah.
Účastníci konania si v bode C) pasíva dohody, okrem predmetnej kreditnej karty Z., a. s., vysporiadali aj ostatné pasíva, teda hypotekárny úver S., a. s. vo výške 720.000,-Sk, spotrebný úver poskytnutý Z., a. s. v júni 2007 vo výške 200.000,-Sk, HOME CREDIT so zostatkom 470 eur, QUATRO so zostatkom 790 eur, splátkovou kartou QUATRO so zostatkom 480 eur a TRIANGEL so zostatkom 850 eur. Aj keď ani ostatné pohľadávky v dohode neboli špecifikované presne, uvedením zmluvy a presným zostatkom ku dňu vyporiadania, obaja účastníci konania túto dohodu rešpektovali, ani v priebehu konania jej neplatnosť nenamietali a na základe nej dlhy splatili alebo ešte splácajú. Účastníci konania teda v čase uzavretia dohody o vyporiadaní BSM vedeli, aké pasíva sú predmetom ich dohody, dohoda v tejto časti je vyjadrená dostatočne zrozumiteľne a účastníkmi konania prejavenej vôli možno dobre porozumieť a pochopiť ju a obsah dohody je aj dostatočne určitý tak, že možno spoľahlivo usúdiť jeho obsah. Z uvedených dôvodov odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že dohoda o vyporiadaní BSM je v tejto časti platná. Na tomto závere odvolacieho súdu nič nemení ani skutočnosť, namietaná odporcom, že nebol daný súhlas veriteľa k právne účinnému prevzatiu záväzku, pretože vyporiadanie spoločných práv a povinností v dohode o vyporiadaní BSM sa týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb - veriteľov, ktorých práva zostávajú nedotknuté. Aj v danom prípade bol súhlas veriteľa k prevzatiu záväzku daný iba v bode C) a) pasív, pričom v bode C) b) súhlas veriteľa nebol daný a spláca ho odporca, teda rešpektuje dohodu o vyporiadaní BSM a pri bodoch C) c) d) e) súhlas veriteľa tiež nebol daný a spláca ich navrhovateľka, teda rešpektuje dohodu. Dohoda účastníkov ohľadne pasív teda nebola rešpektovaná len ohľadom bodu C) g), ktorý mal podľa dohody zaplatiť odporca. Keďže odporca ho veriteľovi neuhradil a po výzvach veriteľa ho uhradila navrhovateľka, vzniklo jej v zmysle dohody o vyporiadaní BSM právo požadovať sumu, ktorú namiesto odporcu veriteľovi - Z. uhradila. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že zostatok na kreditnej karte bol ku dňu rozvodu uvedený v sume 1.000 eur a navrhovateľka v skutočnosti vyplatila sumu 954,23 eura, pretože účastníkom dohody bolo zrejmé, o aký záväzok ide, pričom aj zostatky ostatných pasív neboli určené presne, avšak účastníci konania ich nespochybňovali.
Pokiaľ ide o tvrdenie, že účastníci konania mali v Z., a. s. dva účty, a teda, pokiaľ sa v dohode o vyporiadaní BSM uvádza len kreditná karta Z., a. s., nie je z toho zrejmé, ktorého účtu sa táto pohľadávka týka, odvolací súd k tomu uvádza, že navrhovateľka od začiatku uvádzala, že pohľadávka Z., a. s. sa týka kreditnej karty č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý uhradila dňa 24. 05. 2010 sumu 300 eur a dňa 31. 08. 2010 sumu 654,23 eura, teda celkovo sumu 954,23 eura. Druhý účet, č. XXXXXXXXXX/
XXXX považovala ku dňu uzavretia dohody o vyporiadaní BSM za vyporiadaný, pretože pred uzavretím dohody vyplatila odporcovi sumu 280 eur, teda polovicu zostatku na tomto účte, pričom odporca jej prevzatie tejto sumy dňa 07. 12. 2009 aj podpísal, o čom súdu predložila potvrdenie. Odporca však v odpore uvádzal, že úverový rámec kreditnej karty k č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX bol 863,04 eura, teda podľa bodu C) g) dohody prevzal túto sumu, a nie sumu 954,23 eura, preto nárok navrhovateľky nad celkový úverový rámec neuznáva. Keďže hotovostným vkladom uhradil dňa 18. 10. 2010 sumu 580 eur, uznával svoj záväzok voči navrhovateľke v sume 283,04 eura. V priebehu konania odporca svoj postoj zmenil, jeho právny zástupca uvádzal, že keďže účastníci konania mali v Z., a. s. dva účty, je bod C) g) dohody neurčitý, pretože nie je špecifikované, o ktorý účet ide, pričom odporca uviedol, že napriek tomu, že jeho právny zástupca hovorí o dvoch účtoch, on nevie, že by mali dva účty, pričom to, že v priebehu manželstva účastníci konania dva účty mali je z vykonaného dokazovania preukázané a vyplýva to už zo samotného návrhu a odporu odporcu. Svoj postoj odporca zmenil v tom, že svoj záväzok voči navrhovateľke v sume 283,04 eura už v priebehu konania neuznával a od navrhovateľky sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 580 eur. Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania, vykonaného súdom prvého stupňa a zopakovaných výsluchov účastníkov konania, dospel k záveru, že tvrdenia navrhovateľky ohľadne vysporiadania účtu č. XXXXXXXXXX/ XXXX pred uzavretím dohody o vyporiadaní BSM sú pravdivé, čo preukazuje aj potvrdenie z č. l. 26 zo dňa 07. 12. 2009 a napriek tomu, že odporca svoj podpis na tomto potvrdení spochybnil, odvolací súd, vychádzajúc z celého vykonaného dokazovania, tvrdení účastníkov konania v priebehu konania a posúdení pravdivosti ich tvrdení, dospel k záveru, že navrhovateľka v konaní uniesla dôkazné bremeno a preukázala vyporiadanie účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX pred uzavretím dohody o vyporiadaní BSM, a teda aj platnosť tejto dohody v bode C) g), od ktorého svoj nárok v konaní odvodzovala. Na rozdiel od nej, odporca svoje vyjadrenia v priebehu konania menil a poprel aj pravosť svojho podpisu na potvrdení zo dňa 07. 12. 2009, čo považoval odvolací súd za účelové. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a návrhu navrhovateľky vyhovel. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval návrh odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 580 eur s príslušenstvom za nedôvodný, pretože išlo o plnenie v zmysle ústnej dohody, uzavretej ešte pred podpisom dohody o vyporiadaní BSM.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 57 eur a súdneho poplatku za odvolanie v sume 57 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 799,33 eura. Trovy právneho zastúpenia pozostávali z 11 úkonov právnej pomoci - prevzatie veci, podanie návrhu, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 22. 06. 2011, účasť na odročenom pojednávaní dňa 12. 12. 2011, vyjadrenie k vyjadreniu odporcu zo dňa 12. 01. 2012, účasť na pojednávaní v dňoch 05. 03. 2012 a 21. 05. 2012, podanie odvolania, účasť na pojednávaní dňa 11. 02. 2013, podanie odvolania). Odvolací súd právnej zástupkyni navrhovateľky trovy právneho zastúpenia za účasť na odvolacom pojednávaní dňa 25. 10. 2012, 03. 10. 2013 a 14. 11. 2013 nepriznal, pretože tieto priznať nežiadala. Trovy konania si vyčíslila v odvolaní zo dňa 08. 03. 2013. Celkovo teda bolo právnej zástupkyni navrhovateľky priznaných 10 úkonov právnej pomoci podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) po 51,45 eura = 514,50 eura a 1 štvrtinový úkon právnej pomoci (účasť na odročenom pojednávaní dňa 12. 12. 2011) podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky po 12,86 eura a režijný paušál k týmto úkonom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, za úkony vykonané v roku 2010 v sume 7,21 eura, teda 2x 7,21 eura, za úkony vykonané v roku 2011 v sume 7,41 eura, teda 3x 7,41 eura, za úkony vykonané v roku 2012 v sume 7,63 eura, teda 4x 7,63 eura a za úkony vykonané v roku 2013 v sume 7,81 eura, teda 2x 7,81 eura. Právnej zástupkyni navrhovateľky bolo priznané z úkonov uskutočnených v roku 2012 a 2013, teda za 6 úkonov aj DPH z odmeny a režijného paušálu k týmto úkonom v sume 70,97 eura, pretože DPH žiadala priznať len k týmto úkonom (t.j. 20% zo sumy 6x 51,45 + 4x 7,63 eura + 2x 7,81 eura) a priznaná tiež náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky a cestovné náhrady podľa § 16 ods. 4 vyhlášky za účasť na odvolacom pojednávaní dňa 25. 10. 2012 v sume 91,51 eura (6 polhodín x 12,71 eura + DPH) a cestovné 26,70 eura (za 140 km, 0,18 eura za 1km pri spotrebe 6,71/100km a cene 1,50 eura za 1l).
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.