Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-152-2013.pdf
PDF · 122.16 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/152/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyniam 1/ T. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX, 2/ U. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX, obidve zastúpené advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, J. Kráľa 5/A, Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane odporkýň 1/ a 2/ - 1/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, J. Kráľa 5/A, Lučenec, 2/ Združenie bratislavských spotrebiteľov, Stavbárska 60, 821 07 Bratislava, IČO: 307 907 35, zastúpeného advokátom JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA - advokát, Advokátska kancelária Karloveská 3154/32, 841 04 Bratislava, IČO: 30790930, v konaní o zaplatenie 1.204,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkýň 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 3C/486/2012-86 zo dňa 08. 01. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporkyniam 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 1.204,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 111,49 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 829,88 Eur od 23. 02. 2011 do zaplatenia mení tak, že odporkyňa 1/ je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.204,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 111,49 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 829,88 Eur od 23. 02. 2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a návrh navrhovateľa voči odporkyni 2/ z a m i e t a .
Odporkyňa 1/ j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 630,16 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, na účet právneho zástupcu navrhovateľa číslo XXXXXXXXXX/ XXXX, vedený v H. V. F., a.s., VS XXXXXXXXXX .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni 2/ trovy konania 77,02 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, na účet právneho zástupcu odporkyne 2/ JUDr. Andreja Cifru, vedený v Z. V. a.s. G. číslo XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX.
Vedľajšiemu účastníkovi 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd vo veci samej zaviazal odporkyňu 1/, 2/ zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 1.204,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 111,49 Eur a s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 829,88 Eur od 23. 02. 2011 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdenom poplatku za návrh vo výške 72 Eur a v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 475,10 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa GE Money, a. s. uzatvoril s odporkyňou 1/ 24. 04. 2008 zmluvu o úvere č. 1261726138, na základe ktorej jej poskytol 995,81 Eur, ktoré sa zaviazala vrátiť v 72 splátkach po 24,39 Eur. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) na úver bola dohodnutá vo výške 21,07 %, cena úveru bola určená sumou 1.756,62 Eur. Odporkyňa 1/ zaplatila 3 krát po 24,39 Eur, t. j. 73,19 Eur (04. 06. 2008, 05. 07. 2008, 26. 08. 2008), splátky za september až december 2008 neboli zaplatené; nasledujúce evidované splátky sú až zo dňa 27. 01. 2009, 26. 03. 2009 po 24,40 Eur, dňa 28. 07. 2009 a 02. 09. 2009 po 61,20 Eur (započítané na dlžné úroky); splátky zo dňa 22. 12. 2009 a 20. 01. 2010 po 61,20 Eur a dňa 22. 02. 2011vo výške 20 Eur boli započítané na dlžnú istinu. Dňa 25. 01. 2011 odporkyňa 1/ dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len dohoda) uznala záväzok voči veriteľovi - navrhovateľovi vo výške 849,88 Eur (zosplatnená istina vo výške 972,28 Eur - 61,20 Eur zaplatená 22. 12. 2009 - 61,20 Eur zaplatená 20. 01. 2010). Odporkyňa 2/ dohodou pristúpila podľa § 533 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) k záväzku odporkyne 1/ a uznala záväzok voči navrhovateľovi. Súd za použitia ustanovení § 497, § 323 ods. 1, 2, § 369 ods. 1, § 407 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka, § 524 ods. 1, 2, § 533, § 544 ods. 1, 2 OZ, považujúc návrh navrhovateľa za dôvodný, v plnom rozsahu mu vyhovel. Pri uzatváraní dohody nezistil nekalé obchodné praktiky, samotné uznanie záväzku bolo individuálne dohodnuté, odporkyne 1/,2/ mali možnosť sa rozhodnúť, či záväzok uznajú; odporkyne 1/, 2/ žiadnymi právne významnými skutočnosťami nespochybnili uznanie záväzku.
Súd nevyhovel vznesenej námietke premlčania zo strany vedľajšieho účastníka konania, pretože písomným uznaním záväzku dlžníkom plynie (od tohto uznania) nová štvorročná premlčacia doba. K uznaniu záväzku odporkyňami 1/, 2/ došlo 25. 01. 2011; od tohto dňa začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba, ktorá by uplynula až 25. 01. 2015. Návrh na začatie konania bol súdu doručený 08. 10. 2012.
Súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania (z istiny, nie aj z vyčísleného úroku), pretože odporkyne 1/, 2/ boli v omeškaní so zaplatením dlhu, ktoré boli vyčíslené podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ a nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. odo dňa postúpenia pohľadávky, jednak v pevne vyčíslenej sume 111,49 Eur (podľa platieb odporkýň za čas ich omeškania od 22. 12. 2009 do 22. 02. 2011), jednak v percentuálnej výške od 23. 02. 2011 do zaplatenia.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že spoločne a nerozdielne zaviazal odporkyne 1/, 2/ aj vedľajšieho účastníka zaplatiť navrhovateľovi trovy konania; keďže vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania, má tiež právo na náhradu nákladov konania, ak ním podporovaní účastníci v spore zvíťazili; rovnako je ale povinný spoločne s účastníkmi, ktorým v spore pomáhal, zaplatiť náhradu trov konania víťaznému účastníkovi.
Záverom súd konštatoval, že nie je povinný požiadať Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, pretože tento návrh (na prerokovanie o prejudiciálnej otázke) nepovažoval za dôvodný.
Proti rozsudku okresného súdu vo všetkých jeho výrokoch podali odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporkyne 1/, 2/, ako aj vedľajší účastník. Žiadali rozsudok zmeniť, návrh v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať navrhovateľa aj na náhradu trov konania nielen prvostupňového, ale aj odvolacieho konania, pričom trovy právneho zastúpenia z hodnoty 1.204,05 Eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za 1 úkon právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. a/ advokátskej tarify (ďalej len „AT“) predstavujú odmenu 61,41 Eur, resp. podľa § 13 ods. 2 advokátskej tarify 91,12 Eur a 7,63 Eur, prípadne 7,81 Eur režijný paušál (1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - 92,12 Eur + režijný paušál 7,63 Eur, 2. vyjadrenie z 15. 11. 2012 podľa § 14 ods. 1 písm. b/ AT 61,41 Eur + 7,63 Eur režijný paušál, 3. odvolanie z 19. 02. 2013 podľa § 14 ods. 1 písm. b/ AT 91,12 Eur + režijný paušál 7,81 Eur), trovy právneho zastúpenia spolu 268,72 Eur. Poukázali na to, že rozhodnutie prvostupňového súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. prvostupňový súd neúplne zistil skutkový
stav. Prvostupňový súd nezohľadnil náležite skutočnosť, že v rámci posudzovaného právneho vzťahu vystupuje navrhovateľ (nie iba jeho právny predchodca) v postavení dodávateľa, a odporkyne 1/, 2/ v postavení spotrebiteľa. Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti, zapísaným od 13. 08. 1997 na prvom mieste je faktoring a forfaiting - mimo súdneho vymáhania pohľadávok. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 25. 01. 2011 (ďalej len „dohoda“) je formulár, ktorý vopred pripravil navrhovateľ ako veriteľ pre odporcu ako dlžníka - spotrebiteľa, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Vo vzťahu ku zmluve o úvere z 24. 04. 2008, ako k hlavnej spotrebiteľskej zmluve, je dohoda akcesorickým právnym úkonom, ktorý v rámci predmetu svojho podnikania uzatvára navrhovateľ v právnom postavení dodávateľa s dlžníkom v postavení spotrebiteľa a podľa § 153 ods. 3 O. s. p. súd musí podrobiť každú spotrebiteľskú zmluvu kontrole pri náležitej aplikácii relevantných spotrebiteľských predpisov.
Podľa listinných dokladov, ktoré mu boli doručené, odporkyňa 1/ žiadnu dohodu nepodpísala, na obidvoch dohodách je iba podpis odporkyne 2/. Preto voči odporkyni 1/ premlčacia doba nemohla byť predĺžená. V texte dohody tiež nikde nie je uvedené výslovné prehlásenie odporkyne 2/ o jej pristúpení k záväzku dlžníka, preto odporkyňa 2/ platne nepristúpila k záväzku odporkyne 1/. Dohodu je nutné považovať vo vzťahu k odporkyni 2/ za nulitný právny akt. Odporkyňa 2/ nebola a ani nie je dlžníkom navrhovateľa, preto ani nemohla uznať záväzok, ktorý nebol jej záväzkom, ako je to v dohode formulované. Navrhovateľ nedisponuje žiadnym právnym titulom voči odporkyni 2/; vedľajší účastník namietol nedostatok jej pasívnej vecnej legitimácie.
Vedľajší účastník na strane odporkyne 1/ namietol premlčanie uplatneného nároku v trojročnej premlčacej dobe a poukázal na to, že nárok navrhovateľa bol splatný v decembri 2008 (platobná história - položka zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu, t. j. deň predčasného zosplatnenia úveru), pričom navrhovateľ podal návrh dňa 08. 10. 2012. Zdôraznil a poukázal na jednotlivé aspekty neprijateľných podmienok v dohode, ako aj samotnej zmluvy o úvere, v ktorej podčiarkol viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky súčasne s nesúladom so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj rozpor s § 4 ods. 2 písm. g/ (v zmluve nie je konečná splatnosť úveru), s písm. h/ (nie je uvedená ročná úroková sadzba), s písm. j/ (RPMN vo výške 21,07 % nezodpovedá skutočnosti, v skutočnosti je vyššia, pretože nezahŕňa všetky náklady spotrebiteľa spojené s úverom, resp. v zmluve o úvere sa neuvádzajú ďalšie náklady spotrebiteľa, ktoré však preukázateľne platil, konkrétne poplatok 5.040,-Sk uhradený dňa 24. 04. 2008). Vzhľadom na tieto nedostatky sa zmluva o úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Okrem toho obchodné podmienky, tvoriace prílohu zmluvy o úvere, sú prakticky nečitateľné. Zmluvná pokuta za omeškanie so splácaním úveru vo výške 20 % z dlžnej čiastky a úrok z omeškania 0,1 % denne z dlžnej čiastky (36,5 % ročne) v takejto kumulácii sankcií je neadekvátne vysoká plneniu, ktoré má zabezpečovať. Poukázal na to, že plnenie, ktoré by spotrebiteľ poskytol navrhovateľovi bez platného právneho titulu, zakladá na strane spotrebiteľa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázal na spôsob a techniku uzatvárania dohôd medzi navrhovateľom a spotrebiteľmi, pričom nie sú ojedinelé konania, kde žalovaní spotrebitelia vo viacerých prípadoch popierali aj autentickosť svojho podpisu na dohodách. Žiadal, aby súd zvážil, či je namieste priznávať takémuto nekalému konaniu navrhovateľa súdnu ochranu. Zdôraznil, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je kombináciou právnych úkonov, upravujúcich právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy, je to formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Vzhľadom k predformulovanému obsahu dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. Podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa sa takéto konanie navrhovateľa považuje za nekalú obchodnú praktiku a uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Okrem toho dohoda ako právny úkon je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť a rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná.
Poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov Slovenskej republiky a právne rozobral inštitúty predĺženia premlčacej doby podľa ustanovenia § 558 OZ v porovnaní s § 110 ods. 1 OZ.
Nesprávne meritórne rozhodnutie prvostupňového súdu sa premietlo aj do nesprávneho rozhodnutia o náhrade trov konania, ak prvostupňový súd zaviazal vedľajšieho účastníka na zaplatenie náhrady trov konania spoločne a nerozdielne s odporkyňami 1/, 2/. Vedľajší účastník nie je v predmetnom konaní nositeľom pasívnej vecnej legitimácie. Návrh voči nemu nesmeroval, preto nemohol spôsobiť trovy súvisiace s podaním návrhu a ďalšie trovy by navrhovateľovi v predmetnej veci vznikli aj bez
aktivity vedľajšieho účastníka, teda by nebol ani hypoteticky žiadny dôvod (ani v prípade plného úspechu navrhovateľa) zaväzovať vedľajšieho účastníka na náhradu trov spoločne a nerozdielne s odporkyňami 1/ a 2/. Žiadal akceptovať námietku premlčania odporkyne 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka a námietku nedostatočnej pasívnej vecnej legitimácie na strane odporkyne 2/.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol odmietnuť podané odvolanie podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. a zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 83,06 Eur s DPH pozostávajúce z odmeny za 1 úkon právnej služby vo výške 73,69 Eur s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,37 Eur s DPH. Vedľajší účastník nie je oprávnený na podanie odvolania; prvostupňový súd vydal 08. 01. 2013 rozsudok, voči ktorému odporca odvolanie nepodal. V prípade, ak má združenie skutočný záujem na ochrane spotrebiteľov, mal by pomoc poskytovať tým, ktorí o ňu prejavia záujem a nie predlžovať konanie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania. Poukázal na to, že vedľajší účastník má podľa ustanovenia § 201 O. s. p. právo podať odvolanie iba v tých prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovný spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkmi, pričom jeho lehota na odvolanie je limitovaná lehotou na odvolanie účastníka a nemôže podať odvolanie proti vôli účastníka.
Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase uznania. Dohoda nepredstavuje dodatok k pôvodnej zmluve, ide len o zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán, pričom navrhovateľ ako postupník nemá postavenie dodávateľa a na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Navyše, odporca potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Žiadal, ani pri náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva a konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho zastúpenia.
Navrhovateľ tiež poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov Slovenskej republiky a žiadal posúdiť návrh vedľajšieho účastníka na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie ako nedôvodný a účelový, pretože tento nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť, pretože preskúmavaním vnútroštátneho práva by prekročil svoje právomoci.
Navrhol, aby odvolací súd podané odvolanie v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odmietol a navrhovateľovi priznal trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu sčasti potvrdil podľa § 219 a sčasti zmenil podľa § 220 O. s. p. z nasledovných dôvodov:
Podľa § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Navrhovateľ vo svojom návrhu zo dňa 08. 10. 2012 žiadal od odporkýň 1/, 2/ priznať sumu 1.204,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 111,49 Eur a s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 829,88 Eur od 23. 02. 2011 do zaplatenia, ako aj náhradu súdneho poplatku vzhľadom na skutočnosť, že jeho právny predchodca uzatvoril dňa 24. 04. 2008 zmluvu o úvere č. 1261726138. Túto pripojil ako dôkaz k návrhu spolu s dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 25. 01. 2011, ktorou (podľa tvrdenia navrhovateľa) odporkyňa 1/ uznala dlh a odporkyňa 2/ pristúpila k záväzku odporkyne 1/. Okresný súd návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel z dôvodu pasivity odporkýň 1/, 2/ napriek riadnemu poučeniu zo strany súdu o ich procesných právach a povinnostiach a aj napriek vznesenej námietke premlčania vedľajším účastníkom po vstupe do konania. Zmluvu o úvere považoval za riadne uzatvorenú s určenou výškou mesačných splátok, RPMN, so stanovenou cenou úveru, z čoho vyplýva, že úver nebol bezúročný; je možné vyvodiť dohodnutú odplatu za úver a tiež sadzbu úroku. Žiadne zo istených skutočností odporkyňami 1/, 2/ neboli rozporované; neboli zistené nekalé
obchodné praktiky pri uzatváraní dohody o pristúpení k záväzku a uznaní záväzku, pretože samotné uznanie záväzku bolo individuálne dohodnuté a odporkyne 1/,2/ mali možnosť sa rozhodnúť, či záväzok uznajú alebo nie.
Odporkyne 1/, 2/ ako aj vedľajší účastník, všetci zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, podali odvolanie do celého rozsudku vrátane výrokov o náhrade trov konania; odvolací súd sa zaoberal dôvodnosťou nároku vo všetkých jeho častiach a zistil, že odvolanie je sčasti dôvodné.
Odvolací súd rovnako ako okresný je toho názoru, že v danej veci je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ObZ), pretože predmetnú zmluvu ako hlavný záväzok je potrebné posudzovať ako zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. ObZ, ktorá patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d/ ObZ medzi tzv. absolútne obchody. Preto je daná pôsobnosť ObZ bez ohľadu na povahu účastníkov. To však nič nemení na potrebe aplikácie ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere. Z ustanovení tohto zákona (§ 2) je zrejmé, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský úver a teda ustanovenia OZ, týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, je nevyhnutné použiť aj v prípadoch, ak sa právny vzťah účastníkov konania má spravovať ObZ. V danej veci odporkyňa 1/ jednoznačne podpísala zmluvu o úvere, označenú ako Zmluva o úvere Expres pôžička Bronze (viď č. l. 9 spisu). V spodnej časti zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch sú drobnými písmenami uvedené dojednania zmluvy o kreditnej karte a podmienky čerpania revolvingového úveru, ale aj to, že zákazník sa oboznámil s podmienkami a sadzobníkom, najmä s výškou úrokovej sadzby z čerpaných peňažných prostriedkov a úroku z omeškania, s obchodnými podmienkami, s formulárom o zmluvných podmienkach. K zmluve o úvere navrhovateľ doložil súhlas a podmienky spracúvania osobných údajov (č. l. 9 p. v. ) a obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty (č. l. 11 spisu). Podľa bodu 2.2.3 zákazník je povinný platiť za služby, úroky, poplatky, ostatné náklady podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, obsahuje poplatky, pokuty a úrokové sadzby s vyznačením, ktoré z položiek v ňom uvedených sú zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Súčasťou obchodných podmienok pre úver, vydávanie a používanie platobnej karty je výňatok zo sadzobníka poplatkov spoločnosti GE Money Multiservis. Nemožno prisvedčiť tvrdeniu vedľajšieho účastníka, že v zmluve nie je konečná splatnosť úveru, nie je uvedená ročná úroková sadzba, RPMN vo výške 21,07 % nezodpovedá skutočnosti, lebo v skutočnosti je vyššia, pretože nezahŕňa všetky náklady spotrebiteľa spojené s úverom, resp. v zmluve o úvere sa neuvádzajú ďalšie náklady spotrebiteľa, ktoré však preukázateľne platil, konkrétne poplatok 5.040,-Sk uhradený dňa 24. 04. 2008 a vzhľadom na tieto nedostatky sa zmluva o úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. V kontexte odvolania, ktorým žiada zamietnuť návrh v plnom rozsahu, takýto argument ani právne neobstojí. Ani ďalšie argumenty vedľajšieho účastníka, uvádzané v odvolaní, nie sú relevantné, pretože z návrhu a obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia svojho nároku len titulom úverovej zmluvy, nie aj revolvingového úveru (zo zmluvy o úvere a ďalších úverových produktov vyplýva, že odporkyňa 1/ podpísala dňa 24. 04. 2008 aj zmluvu o kreditnej karte, teda danou zmluvou jej vopred vnútil aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu a ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, ktorý by mal vzniknúť až v budúcnosti). Preto súd správne preskúmaval zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a správne konštatoval, že zmluva obsahovala všetky náležitosti, vyžadované § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Pokiaľ okresný súd vyhovel návrhu napriek námietke premlčania nároku, postupoval správne len vo vzťahu ku odporkyni 1/. Aj pre posúdenie premlčania je potrebné aplikovať ustanovenia §§ 397 - 408 ObZ so štvorročnou premlčacou dobou, ak zákon neustanovuje inak. Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, že zmluva o úvere je zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou. Z ustanovenia § 54 ods. 1 OZ vyplýva, že zmluvné podmienky, upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od OZ v neprospech spotrebiteľa a poskytuje spotrebiteľovi zvýšenú ochranu v prípade, ak k odchýleniu od kogentných ustanovení OZ v neprospech spotrebiteľa došlo v rámci zmluvných dojednaní obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve. Úprava premlčania vo všeobecnosti nie je úpravou, ktorá smeruje k zabezpečeniu ochrany spotrebiteľa, pretože voči obom stranám právneho vzťahu pôsobí rovnako. V danom prípade nárok navrhovateľa voči odporkyni 1/ nie je premlčaný v štvorročnej premlčacej dobe, pretože premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňom nasledujúcim po dátume zosplatnenia úveru,
t.j. 15.12.2008 a návrh bol súdu doručený dňa 08.10.2012. Na plynutie lehoty nemá uznanie dlhu odporkyňou1/ žiadny vplyv, ako bude vysvetlené nižšie.
Okresný súd právne i skutkovo nesprávne posúdil uznávací a pristupovací prejav odporkyne 2/, ale aj uznávací prejav odporkyne 1/. Vedľajší účastník a odporkyne 1/, 2/ vo svojom odvolaní namietli, že k podpísaniu Dohody nedošlo obidvomi odporkyňami. Navrhovateľ však súdu predložil dohodu zo dňa 25. 01. 2011, podpísanú aj odporkyňou 2/. Preto odvolací súd vyhodnocoval Dohodu aj v súvislosti s právnym úkonom odporkyne 2/. Pri uznaní záväzku je nutné vychádzať z ustanovenia § 323 ods. 1 ObZ, ktorý obsahuje komplexnú úpravu uznania záväzku (§ 323 ods. 1, 2 ObZ), použiteľnú pre všetky záväzkové vzťahy, spadajúce pod režim ObZ; ObZ pristúpenie k záväzku nerieši vôbec, preto je potrebné vychádzať zo všeobecnej zákonnej úpravy § 533 OZ. Predmetnú dohodu uzatvárala s navrhovateľom odporkyňa 1/ (uznanie), ale aj odporkyňa 2/, ktorá je označená ako „osoba pristupujúca k záväzku“ podľa § 533 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.. Podľa všeobecnej právnej úpravy (Občianskeho zákonníka) pri výklade právnych úkonov je nutné vychádzať z obsahu toho - ktorého právneho úkonu. Obsahom Dohody napriek názvu v bode 1.3. nie je dohoda odporkyne 2/ s veriteľom o tom, že splní za dlžníčku jej peňažný záväzok. Odvolací súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu odporkýň a vedľajšieho účastníka o tom, že odporkyňa 2/ v danej veci nie je pasívne legitimovaná, pretože u nej nedošlo k právne účinnému pristúpeniu k záväzku odporkyne 1/. Podľa právnej teórie pristúpenie k záväzku spočíva v tom, že k doterajšiemu dlžníkovi pristupuje ďalší, a to ten, kto bez dohody s dlžníkom (hoci aj bez jeho súhlasu a proti jeho vôli) uzavrie s veriteľom písomnú dohodu, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok. Tento dlžník sa potom stáva dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a bude s ním zaviazaný spoločne a nerozdielne (solidárne). K navrhovateľom tvrdenému pristúpeniu k záväzku odporkyne 1/ odporkyňou 2/ nedošlo. Odporkyne 1/ a 2/ mali v konaní postavenie samostatných spoločníkov podľa § 91 ods. 1 O. s. p.. Preto odvolací súd posudzoval povinnosti odporkýň 1/,2/ z tohto hľadiska a voči odporkyni 2/ rozsudok prvostupňového súdu zmenil a návrh pre nedostatok pasívnej legitimácie zamietol.
Uznanie záväzku odporkyňou 1/ v Dohode vyhodnotil odvolací súd nasledovne: nemožno sa stotožniť s tvrdením navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu, že po postúpení pohľadávky nie je v pozícii dodávateľa a preto nejde o spotrebiteľský vzťah. Dohoda (o uznaní dlhu) sa riadi režimom hlavného záväzku a jej podpisom nevzniká nový záväzok. Konanie navrhovateľa pri predkladaní Dohôd na podpis spotrebiteľom je výkon práva odporujúci dobrým mravom (nekalou praktikou), ktorému nemožno poskytnúť súdnu ochranu. Obsah samotnej Dohody bol vytvorený predtlačeným formulárom, ktorý obsahoval voľný priestor iba na vpísanie osobných údajov či už dlžníka alebo „osoby pristupujúcej k záväzku“; zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Povinnosťou súdu je ex offo skúmať, či Dohoda obsahuje alebo neobsahuje dojednanie, ktoré predstavuje neprimerané zvýhodnenie dodávateľa v porovnaní so spotrebiteľom. Postup navrhovateľa nemožno hodnotiť inak ako zneužitie práva, ktorého výkon je v rozpore s dobrými mravmi a nemožno mu poskytnúť právnu ochranu. Na Dohodu o uznaní záväzku a splátkach medzi zmluvnými stranami nemožno prihliadnuť a nevyvoláva žiaden účinok. Preto odvolací súd v tejto časti rozsudok okresného súdu voči odporkyni 2/ zmenil a návrh voči nej zamietol.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu sčasti potvrdil (voči odporkyni 1/ - nepremlčaný nárok zo zmluvy o úvere) a sčasti zmenil (voči odporkyni 2/ - nedostatok pasívnej legitimácie) a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Predmetom odvolania vedľajšieho účastníka a odporkýň 1/, 2/ boli aj trovy konania, prisúdené zo strany vedľajšieho účastníka a odporkýň 1/, 2/ navrhovateľovi. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu namietal jednak nedostatok oprávnenia vedľajšieho účastníka podávať odvolanie za hlavného účastníka a namietal aj účelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Práva a povinnosti vedľajšieho účastníka vyplývajú z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ako aj z § 93 ods. 2 O. s. p.. V danom prípade nie je nevyhnutné rozoberať postavenie vedľajšieho účastníka v zmysle vyššie citovaných ustanovení v spojení s § 93 ods. 4 O. s. p. vzhľadom na skutočnosť, že právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka odporkyne 1/, 2/ v odvolacom konaní podpísali plnú moc na zastupovanie osobne, čím jednoznačne vyjadrili svoj názor a súhlas s podaním odvolania, a preto nie je nevyhnutné riešiť postavenie vedľajšieho účastníka ako takého. Vedľajší účastník je zastúpený rovnakým právnym zástupcom ako samotné odporkyne 1/, 2/ a preto všetky jeho vyjadrenia v rámci odvolania sú akceptované odvolacím súdom.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. má úspešný účastník právo na náhradu trov konania od účastníka v konaní neúspešného. V danom prípade po rozhodnutí odvolacieho súdu za úspešného účastníka je možné považovať len odporkyňu 2/ za pomoci vedľajšieho účastníka, zastúpeného rovnakým právnym zástupcom, ako odporkyňa 2/.
Voči odporkyni 1/ bol úspešný navrhovateľ, ktorý bol súčasne neúspešný voči odporkyni 2/. Preto odvolací súd zaviazal neúspešnú odporkyňu 1/ nahradiť navrhovateľovi trovy konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. za zaplatený súdny poplatok vo výške 72 € a za 3 úkony právnej služby (prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania, účasť na pojednávaní dňa 08.01.2013), t. j. celkovo 3 x 61,41 Eur = 184,23 Eur. Nepriznal mu trovy právneho zastúpenia a jeden režijný paušál, uplatňovaný za úkon „pokus o zmier“, pretože tento úkon bol vykonaný ešte pred podaním návrhu na súd. Podľa zákona o cestovných náhradách mu priznal základnú náhradu za cestu z Košíc do Revúcej a späť vo výške 40,26 Eur, keďže právny zástupca nepredložil súdu žiadne doklady o kúpe pohonných látok, súd v súlade s § 7 ods. 5 zákona o cestovných náhradách krátil náhradu za spotrebované pohonné hmoty z 1,51 Eur / l na 1,431 Eur / l, a to podľa priemernej ceny pohonných látok v SR v druhom týždni roka 2013 podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky, a teda na 12,76 l x 1,431 Eur = 18,26 Eur. Náhradu za stratu času súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa v uplatnenej výške 130,10 Eur; teda celkom trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú 395,92 Eur. Keďže platným osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty navrhovateľ preukázal, že je platiteľom DPH, podľa § 18 ods. 3 vyhlášky mu súd priznal aj sumu zodpovedajúcu DPH, a to vo výške 79,18 Eur. Spolu súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy konania vo výške 547,10 Eur (zaplatený súdny poplatok 72 Eur + trovy právneho zastúpenia 475,10 Eur) v prvostupňovom konaní a 69,22 Eur + DPH (13,84 Eur) v druhostupňovom konaní; spolu trovy právneho zastúpenia podľa § 224 ods. 1 O.s.p. predstavujú 630,16 Eur, ktoré je odporkyňa 1/ povinná zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Odporkyňa 2/ ako účastníčka úspešná v konaní, si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnila a vyčíslila náhradu trov konania. Jej právny zástupca (len v odvolacom konaní) zastupoval aj vedľajšieho účastníka (aj v prvostupňovom konaní). Uplatnil si trovy konania za 4 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie z 15. 11. 2012, podanie odvolania z 19. 02. 2013, vyjadrenie z 11.11.2013 a sám navrhol, aby súd postupoval podľa § 13 ods. 2 advokátskej tarify, podľa ktorého sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. V prvostupňovom konaní však odporkyni 2/ žiadne trovy konania nevznikli, ani v podobe vecných nákladov ani v podobe právneho zastúpenia. Až v odvolacom konaní, kedy podpísala plnú moc právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka a bola v konaní úspešná, jej vznikli trovy, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia. Za úkon právnej služby, počítaný z hodnoty sporu 1.204,05 Eur, má právo na odmenu vo výške 61,41Eur : 2 (50%) = 30,70 + 7,81 Eur režijný paušál = 38,51 Eur x 2 úkony = 77,02 Eur (2 úkony - podanie odvolania, vyjadrenie 11.11.2013), ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu odporkyne 2/ JUDr. Andreja Cifru, vedený v Tatra banke, a.s. Lučenec, č. ú. 2620036847/1100, VS: 8250312, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p. odvolací súd nepriznal trovy konania prvostupňového ani odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi 1/, pretože vystupoval vo vzťahu k odporkyni 1/, ktorá bola v konaní neúspešná v plnom rozsahu, ale aj vo vzťahu k odporkyni 2/, ktorá bola v konaní v konečnom dôsledku úspešná aj v prvostupňovom aj v odvolacom konaní.
Vedľajší účastník 2/ návrh na prisúdenie náhrady trov konania nepodal, ani mu zo spisu žiadne nevyplývajú.
O návrhu na prerušenie konania vedľajšieho účastníka odvolací súd nerozhodoval, pretože táto otázka nebola predmetom odvolacieho konania.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.