Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17C-33-2013.pdf
PDF · 78.13 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/33/2013
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: W.. V. X., I.. XX.XX.XXXX, Z. K. X, XXX XX Bratislava, štátny občan SR, zast.: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, proti odporkyni: W.. F. X. N., I.. XX.XX.XXXX, K. X, XXX XX Bratislava, štátny občan SR, o návrhu na vydanie predbežného opatrenia ohľadom dočasného zákazu vstupu do spoločnej domácnosti, zo dňa 02.12.2013, takto
rozhodol:
Súd návrh na vydanie predbežného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 02.12.2013 domáhal, aby súd vydal predbežné opatrenie, v ktorom by odporkyni zakázal vstupovať do spoločnej domácnosti - nehnuteľnosti rodinného domu postaveného na parc. L. ,,H. Č.. XXXX/X, E.Í. na Y. Č.. XXXX, N..Ú.. M. W. (Ď. Y. ,,I.), O. N. M. E. W. V. X., I.. XX.XX.XXXX F. W. F. X., I.. XX.XX.XXXX, a to do času právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, vedenom na Okresnom súde Bratislava I, pod sp. zn. 1P 187/2013.
Navrhovateľ sa tým istým návrhom domáhal, aby súd dočasne zveril W.. V. X., I.. XX.XX.XXXX F. W.. F. X., I.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľa. Súd zistil, že konanie o tomto návrhu sa na tunajšom súde vedie pod sp. zn. 1P 188/2013.
Navrhovateľ svoj návrh na dočasný zákaz vstupu odôvodnil tvrdením, podľa ktorého sa s odporkyňou nachádza v rozvodom konaní, odporkyňa má sklon nadmerne a neprimerane konzumovať alkoholické nápoje, čo má negatívny vplyv na chod domácnosti (neumytý kuchynský riad sa povaľuje po celej kuchyni, dopité fľašky od alkoholu sú poskrývané medzi oblečením po celom dome, odporkyňa sa voči navrhovateľovi správa vulgárne, slovne ho napáda, provokuje a kričí) a na výchovu dvoch maloletých detí, pochádzajúcich z ich manželstva (u W.. F. z tohto dôvodu došlo k zhoršeniu prospechu v škole a taktiež k pomočovaniu). Uvedené skutočnosti boli zistené a potvrdené, aj pri neohlásenej kontrole, uskutočnenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v spoločnej domácnosti navrhovateľa a odporkyne. Podľa navrhovateľa tu existuje reálna hrozba, že zdravie a priaznivý vývoj maloletých detí bude ohrozený a bude sa každým dňom zhoršovať, čo v prípade W. F. môže do budúcnosti mať trvalé následky na jeho psychickom a duševnom stave.
Z výpisu z listu vlastníctva Č.. XXXX vyplýva, že navrhovateľ a odporkyňa sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v pomere 1/1.
Z fotokópie trestného oznámenia vyplýva, že R.. S. X. (matka navrhovateľa) dňa 8.11.2013 podala trestné oznámenie okrem iného aj na odporkyňu z dôvodu dlhodobého šikanovania, psychického teroru,
fyzického napadnutia, osočovania, obmedzovania osobnej slobody a to vo vzťahu k navrhovateľovi a k mal. deťom.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok (§ 75 ods. 5 druhá veta O.s.p.).
Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010).
Účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov konania alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia.
Základnou podmienkou nariadenia predbežného opatrenia je, že navrhovateľ preukáže, že ohrozenie jeho záujmov je naliehavé a existuje odôvodnená potreba, aby súd predbežným opatrením pomery účastníkov dočasne upravil. Predbežným opatrením sa zabezpečuje predbežná, nie konečná úprava pomerov účastníkov. Súd preto pri skúmaní splnenia podmienok na nariadenie predbežného opatrenia skúma len existenciu najzákladnejších skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie dočasnej ochrany nároku uplatňovaného v súdnom konaní.
Jedným z predpokladov nariadenie predbežného opatrenia je, aby navrhovateľ odôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy. To znamená, že navrhovateľ musí osvedčiť, že bez vydania požadovaného predbežného opatrenia by mu mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca neodstrániteľná.
V posudzovanej veci sa navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia domáhal zákazu užívania a vstupu odporkyne k nehnuteľnosti, tvrdiac, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, nakoľko tu existuje reálna hrozba, že zdravie a priaznivý vývoj maloletých detí bude ohrozený a bude sa každým dňom zhoršovať, čo v prípade W. F. môže do budúcnosti mať trvalé následky na jeho psychickom a duševnom stave. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Po vyhodnotení všetkých ponúknutých dôkazných prostriedkov (t.j. návrh na vydanie predbežného opatrenia, výpisu z listu vlastníctva, návrh na rozvod, trestné oznámenie) má súd za to, že navrhovateľ nedostatočne osvedčil opodstatnenosť vydania predbežného opatrenia. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že odporkyňa má sklon k nadmernému požívaniu alkoholických nápojov, v dôsledku čoho zanedbáva starostlivosť o spoločnú domácnosť a osobnú starostlivosť o maloleté deti nepostačuje súdu k tomu, aby bez pochybností zakázal odporkyni vstupovať do spoločnej domácnosti, ktorá patrí do jej bezpodielového spoluvlastníctva. Zákaz vstupu do obydlia predstavuje pre človeka vážny zásah do jeho ústavného práva na nerušený výkon vlastníckeho práva a ústavného práva na nedotknuteľnosť obydlia. Dočasnosť úpravy právneho vzťahu medzi účastníkmi konania v rámci predbežného opatrenia musí spĺňať atribúty vymedzené v § 74 a nasl. O.s.p. S prihliadnutím na skutočnosti, uvedené v návrhu a na ponúknuté dôkazné prostriedky má súd za to, že v danom prípade neexistujú dôvody na to, aby súd riešil manželské nezhody sankcionovaním jedného z manželov a to zákazom vstupu do obydlia. Súd rešpektuje právo navrhovateľa na to, aby žil v jednej domácnosti s manželkou, ktorá sa stará o spoločnú domácnosť a o mal. deti, a ktorá nemá sklon k nadmernému požívaniu alkoholických nápojov, avšak na druhej strane súd rešpektuje vlastnícke právo odporkyne k nehnuteľnosti, preto súd s prihliadnutím na horeuvedené skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti uzneseniu je možné podať odvolanie, v lehote 15 dní od doručenia,
Krajskému súdu v Bratislave, písomným podaním na tunajšom súde
v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).