Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-233-2013.pdf
PDF · 117.22 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/233/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a z členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu Ing. W. O., bytom B., G. XX proti žalovanému Spravbytkomfort, a. s., Volgogradská 88, Prešov, v konaní o neplatnosť hlasovania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 26. 06. 2013 č. k. 17C 449/2012-41, o odvolaní žalobcu proti uzneseniam Okresného súdu Prešov z 06. 09. 2013, č. k. 17C 449/2012-60 a zo dňa 11. 09. 2013, č. k. 17C 449/2012-62, takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
III. P o t v r d z u j e uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
IV. P o t v r d z u j e uznesenie o zaplatení súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu o neplatnosť hlasovania zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca sa v predmetnom konaní domáhal určenia neplatnosti hlasovania, ku ktorému došlo v dňoch 7. až 10. 12. 2012 odôvodňujúc, že bol porušený zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, konkrétne ust. § 14 ods. 3, ods. 6, § 8a ods. 5, § 8b ods. 3, lebo vlastníci bytov bytového domu na ulici G. č. XX až XX v B. neboli informovaní ohľadne finančnej náročnosti rekonštrukcie bytového domu, o založení alebo nezaložení bytov, alebo inej nehnuteľnosti za poskytnutý úver, neboli informovaní, že v prípade neposkytnutia úveru zo štátneho fondu z akých finančných prostriedkov bude realizovaný projekt obnovy bytového domu, neboli informovaní aká bude výška poskytnutého úroku a úroková sadzba. Žalobca ďalej tvrdil, že v priebehu hlasovania išlo o 4 dňovú manipuláciu s hlasmi, výsledok hlasovania nie je dôveryhodný a vlastníci bytov sa nemali možnosť vyjadriť k predmetu hlasovania, nakoľko neboli dostatočne informovaní o otázkach, o ktorých sa hlasovalo. Písomné hlasovanie prebehlo tak, že vlastníci bytov odovzdali hlasovanie lístky pred dvoma overovateľmi. Podľa tvrdenia žalobcu hlasovacie lístky boli vydané v rozpore so zákonom, pretože neobsahovali údaj, že jedno písomné hlasovanie bude vykonané podľa ust. § 14 ods. 3 a druhé hlasovanie bude vykonané podľa ust. § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z.. Z dôvodu, že išlo o manipuláciu s hlasovacími lístkami, považuje žalobca písomné hlasovanie za neplatné. Obrana žalovaného v konaní spočívala v tom, že nie je pasívne legitimovaným účastníkom konania. V súvislosti s neplatnosťou hlasovania žalovaný poukázal, že je
správcom bytového domu na ul. G.. XX až XX v B., a to na základe písomnej zmluvy uzatvorenej o výkone správy tohto bytového domu s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Ako správca bytového domu realizuje len tie úlohy, ku ktorým ho splnomocnili, resp. ktoré odsúhlasili vlastníci v bytovom dome. Vlastníci bytov na schôdzi odsúhlasili investičný zámer za účelom obnovy bytového domu a pre tento účel si spomedzi vlastníkov bytov zvolili výberovú komisiu, ktorá posudzovala cenové ponuky od oslovených subjektov na realizáciu obnovy bytového domu. Výberová komisia odporučila generálneho zhotoviteľa diela a definitívny výber generálneho zhotoviteľa bol na rozhodnutí vlastníkov bytového domu, nie na rozhodnutí výberovej komisie. O schválení zhotoviteľa diela, tiež o schválení odsúhlasenia financovania obnovy bytového domu a o schválení úveru prebiehalo písomné hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré sa konalo v dňoch 07. až 10. 12. 2012. Vyhlasovateľom písomného hlasovania bol správca domu, t. j. žalovaný, ktorý spolu s hlasovacím lístkom doručil vlastníkom bytového domu oznámenie o písomnom hlasovaní v uvedených dňoch. Podľa názoru žalovaného zákon výslovne nezakazuje písomné hlasovanie vo viacerých dňoch, pričom práve poskytnutím väčšieho priestoru na písomné hlasovanie možno získať lepšie kvalifikovaný počet hlasov pre konkrétne rozhodnutie a tento účel sledoval aj predkladateľ zákona. Zápisnica o výsledku písomného hlasovania bola vyvesená dňa 12. 12. 2012, a preto podľa názoru žalovaného celé písomné hlasovanie bolo vykonané v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Na základe takto zisteného skutkového stavu prvostupňový súd citujúc ust. § 14 ods. 3 a 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uzavrel, že prehlasovaný vlastník bytu môže podať žalobu do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania a takáto žaloba musí smerovať proti tým vlastníkom bytového domu, ktorí ho prehlasovali. Žalovaný nie je vlastníkom bytov v bytovom dome na ul. G. č. XX až XX v B., je správcom uvedeného bytového domu, a preto nie je pasívne legitimovaným pri prejednaní predmetnej žaloby. Žalovaný ako správca nemá ani hlasovacie právo a takáto povinnosť hlasovať mu nevyplýva zo žiadnych ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z.. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva alebo povinností, ktorá je predmetom konania. Jej nedostatok je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Pretože žaloba smerovala proti žalovanému, ktorý nie je vecne pasívne legitimovaným účastníkom konania, prvostupňový súd z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie na strane žalovaného žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Úspešný žalovaný nežiadal priznať náhradu trov konania a neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, z obsahu ktorého vyplýva, že nesúhlasí s právnym posúdením veci a vytýka prvostupňovému súdu, že v odôvodnení rozsudku sa neuvádza, ktoré ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov boli pri písomnom hlasovaní porušené. Pred písomným hlasovaním vlastníci bytov neboli 7 dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, neboli informovaní o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Hlasovacie lístky boli žalovaným vydané v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z. z., konkrétne s ust. § 14 ods. 3 a ods. 6, pretože neobsahovali základný rozlišovací údaj, že písomné hlasovanie na hlasovacom lístku so 6 otázkami bude vykonané podľa § 14 ods. 3 a písomné hlasovanie na hlasovacom lístku s 5 otázkami bude vykonané podľa § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z.. Hlasovacie lístky neobsahovali ani meno a priezvisko vlastníka bytu, čím došlo k zavádzaniu vlastníkov bytov a manipulácii s hlasovacími lístkami. Pre porušenie ust. § 14 ods. 3 a ods. 6 je hlas zákona č. 182/1993 Z. z. je hlasovanie neplatné. Naviac v priebehu písomného hlasovania išlo o 4 dňovú manipuláciu s hlasovacími lístkami, keď žalobcovi zástupca vlastníkov doručil hlasovací lístok až tretí deň písomného hlasovania, t. j. 09. 12. 2012 o 16:00 hod., zároveň mu oznámil, že overovatelia si prídu po hlasovací lístok po 20:00 hod.. V ostatných vchodoch bytového domu písomné hlasovanie prebiehalo s vedomým porušovaním citovaného zákona, pretože písomné hlasovanie nezabezpečovali overovatelia písomného hlasovania, ale protizákonne zástupcovia vlastníkov bytov. Žalovaný tak znova porušil ust. § 14 ods. 3 citovaného zákona, lebo hlasovací lístok podľa uvedeného ustanovenia mali priniesť overovatelia zvolení na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov a mali vykonať overenie podpisu a totožnosť vlastníkov bytov, ktorí sa písomného hlasovania aktívne zúčastnili. Po vykonaní písomného hlasovania žalovaný nedodržal zákonnú lehotu pre oznámenie zistených výsledkov písomného hlasovania, lebo si vytvoril nezákonné 3 dni pre priebežné spracovanie výsledkov hlasovania. Preto odvolateľ žiada, aby sa v konaní vierohodne dokázalo deň vyvesenia, zverejnenia výsledkov písomného hlasovania, lebo zo strany žalovaného uvedené skutočnosti preukázané neboli. Dňa 14. 12. 2012 boli len oznámené „výsledky písomného hlasovania“, pričom protizákonne bola zvesená zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 29. 11. 2012, ku ktorej bol pripojený záznam
podpísaný zástupcom vlastníkov, v ktorom vlastníci bytov mali uviesť dátum a podpisom potvrdiť, že s obsahom zápisnice boli oboznámení. Žiadna zápisnica o výsledku písomného hlasovania nebola vyhotovená, a preto nemohla byť vyvesená dňa 12. 12. 2012. Tým žalobca v konaní dostatočne preukázal, že celé písomné hlasovanie nebolo vykonané v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z., a preto navrhuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť, alternatívne žiada napadnutý rozsudok zmeniť a určiť hlasovanie za neplatné. Žalobca považuje písomné hlasovanie z 07. až 10. 12. 2012 za neúspešné a neplatné z dôvodu porušenia zákona č. 182/1993 Z. z., a preto žiada, aby súd nariadil žalovanému opätovne zvolať schôdzu vlastníkov bytov na prerokovanie zabezpečenia úveru na obnovu bytového domu, lebo opakované písomné hlasovanie o tej istej veci sa v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. nepovoľuje. Na záver uviedol, že citovaný zákon v ust. § 14 ods. 6 neuvádza proti komu má prehlasovaný vlastník bytu podať žalobu, naopak z obsahu citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že prehlasovaný vlastník bytu má právo obrátiť sa na súd, aby vo veci rozhodol. Preto žiada, aby súd vyhlásil písomné hlasovanie o zabezpečení úveru na obnovu bytového domu za neplatné a nariadil žalovanému zvolať schôdzu vlastníkov bytov a pripraviť všetky dôležité doklady, ktoré pri takomto projekte musia byť s vlastníkmi bytov na schôdzi vlastníkov prejednané.
K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, náhradu trov konania si neuplatnil. Uviedol, že oznámenie o písomnom hlasovaní bolo doručené vlastníkom bytov dňa 30. 11. 2012, teda v zákonnej lehote 7 dní pred konaním hlasovania. Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov výslovne nezakazuje, aby sa písomné hlasovanie nemohlo uskutočniť vo viacerých dňoch. Tým je zaručená aj možnosť získania dostatočného počtu hlasov pre odsúhlasenie investície väčšieho rozsahu ako je napr. úver na obnovu bytového domu. V zákone nie je uvedené, že na hlasovacom lístku má byť výslovne uvedený § a odsek ako to v odvolaní uvádza žalobca. Overovateľmi výsledkov písomného hlasovania boli vlastníci bytov riadne zvolení na schôdzi vlastníkov bytov, čo vyplýva aj zo zápisnice zo schôdze zo dňa 29. 11. 2012. Výsledok písomného hlasovania bol oznámený dňa 12. 12. 2012 a v tento deň aj zverejnený v bytovom dome obvyklým spôsobom. Skutočnosť, že niekto zápisnicu o výsledku schôdze, resp. hlasovania zvesil, nemôže byť dané za vinu žalovanému ako správcovi domu. Ak takáto skutočnosť nastala, mal žalobca žalovaného o tom informovať a bola by zverejnená kópia zápisnice. Žalovaný žiadnym spôsobom nemanipuloval a neovplyvňoval priebeh a výsledok písomného hlasovania, ako to uvádza žalobca. V zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, o veciach, ktoré súvisia s bytovým domom rozhodujú vlastníci bytov, nie správca domu. Z uvedeného vyplýva, že ak sa žalobca cíti byť poškodený na svojich právach ako vlastník bytu a spoluvlastník v bytovom dome, má právo obrátiť sa v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia výsledku hlasovania na príslušný súd. Žalovaný nie je vlastníkom bytu, je iba správcom domu a na hlasovaní sa aktívne nezúčastnil. Z výkladu zákona vyplýva, že prehlasovaný vlastník nemá svoj návrh smerovať voči správcovi domu, ale proti tým vlastníkom, ktorí žalobcu prehlasovali, čo znamená, že žalovaný nemôže byť pasívne legitimovaným účastníkom konania.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O. s. p.). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1, 3 O. s. p.). Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O. s. p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené.
Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaný je správcom bytového domu na ul. G.. XX až XX v B. (ďalej len bytového domu), a to na základe zmluvy uzavretej o výkone správy tohto bytového domu. Vlastníci bytov bytového domu sa na jednotlivých schôdzach dohodli, resp. odhlasovali investičný zámer za účelom obnovy bytového domu. Pre tento účel si vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zvolili výberovú komisiu, ktorá posudzovala cenové ponuky od jednotlivých dodávateľov na realizáciu obnovy bytového domu. Dňa 29. 11. 2012 sa konala schôdza vlastníkov bytového domu. Vzhľadom na skutočnosť, že na schôdzi konanej dňa 29. 11. 2012 nebola prítomná kvalifikovaná 2/3 väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov pre schválenie odsúhlasenia financovania obnovy bytového domu, pre schválenie úveru a pre schválenie zhotoviteľa diela bolo na dni od 07. 12. do 10. 12. 2012 vyhlásené písomné hlasovanie. Žalovaný ako správca bytového domu sa na písomnom hlasovaní v dňoch od 07.
12. do 10. 12. 2012 aktívne nezúčastnil, lebo hlasovali len vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí žalobcu prehlasovali.
Podľa ust. § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o stavbe alebo nadstavbe bytov, alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkony správy, rozhoduje sa hlasovaním na schôdzi vlastníkov 2/3 väčšinovou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podľa tohto odseku, podpis vlastníka potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Overiť písomné hlasovanie môže aj notár alebo obecný úrad.
Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do 3 mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov alebo, ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa ods. 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
Z podaného odvolania vyplýva, že žalobca má výhrady voči právnemu posúdeniu veci zo strany prvostupňového súdu vo vzťahu k otázke vecnej legitimácie žalovaného. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.
Pokiaľ žalobca vytýka súdu prvého stupňa, že odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom nevyhovuje požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska princípov spravodlivého procesu, a to najmä pokiaľ ide o jeho úplnosť, presvedčivosť a zrozumiteľnosť, odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. Ú S 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné upozorniť aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, podľa ktorého: „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p.. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O. s. p.). Odvodnenie súdneho rozhodnutia však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvého stupňa zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O. s. p. na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného náležite sa vyrovnal s argumentmi žalobcu významnými pre vyriešenie podstatnej otázky pasívnej legitimácie v žalobe označeného žalovaného. Vecná legitimácia totiž vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca zažaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) ( porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9)
Prejav vôle vlastníkov realizovaný formou písomného hlasovania má v prípade prijatia konkrétneho návrhu, o ktorom sa hlasuje, vždy formu rozhodnutia( uznesenia). Rozhodnutie prijímajú samotní vlastníci bytov.
Správca teda je formou správy, ktorú si vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zvolili na účel správy ich spoločného majetku. Právny vzťah medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a správcom je regulovaný primárne ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zmluvou o výkone správy. Správca vykonáva správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom (§ 8b zákona č. 182/1993 Z. z.).
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že správca môže vykonávať činnosti vymedzené zákonom (obstarávanie služieb a tovaru, prevádzka, údržba, udržiavanie spoločných častí domu, služby spojené s užívaním bytu, vedenie účtu, vymáhanie škody a iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu). Správca je teda subjekt odlišný od vlastníkov, z tohto dôvodu nemá ani oprávnenie spojené s hlasovaním na schôdzach vlastníkov, okrem prípadu ak by spravoval byt alebo nebytový priestor, alebo vlastnil v dome takýto priestor.
Prvostupňový súd správne dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v žalobe označeného žalovaného. Žalovaný nie je vlastníkom bytu ani nebytového priestoru v bytovom dome, je iba správcom bytového domu a na písomnom hlasovaní sa aktívne nezúčastnil. Z ust. § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov vyplýva, že prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo sa obrátiť do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby súd vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že prehlasovaný vlastník, teda žalobca, nemá svoj návrh smerovať voči správcovi domu, ale proti tým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí žalobcu prehlasovali.
Z tohto dôvodu nie je žalovaný v konaní pasívne legitimovaný, keďže nie je nositeľom hmotného práva, ktoré bolo predmetom tohto konania. Vzhľadom na skutočnosť, že prijaté rozhodnutie zaväzuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, musí potom žaloba na určenie neplatnosti prijatého rozhodnutia alebo o zrušenie alebo aj podľa ust. 14 ods. 6 cit. zákona smerovať proti všetkým ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov.
Napriek tomu, že ustanovenie § 14 ods. 6 citovaného zákona priznáva právo na ochranu prehlasovanému vlastníkovi alebo vlastníkovi ktorý sa o výsledkoch písomného hlasovania nemohol dozvedieť a žalobca nie je takýmto vlastníkom možno mu predsa len priznať právo na právnu ochranu, ak nie podľa § 14 ods. 6, tak má žalobca ako vlastník bytu popri špecifickom právnom prostriedku obsiahnutom v ustanovení § 14 ods. 4, 6 citovaného zákona aj obecné právne prostriedky súdnej ochrany na zvrátenie stavu ktorý vznikol v dôsledku rozhodnutia prijatého aj formou písomného hlasovania, a to určovacou žalobou podľa ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p.. Nemožno tak vylúčiť možnosť preskúmavania rozhodnutia vlastníkov bytov okrem prípadov podľa § 14 ods. 4, 6 cit. zákona. Súd je oprávnený rozhodovať o určení neplatnosti, či o zrušení prijatých rozhodnutí a je oprávnený preskúmavať prijaté rozhodnutia a existuje viacero možností kedy sa môžu vlastníci obrátiť s návrhom na preskúmanie rozhodnutia na súd, ale v prejednávanej veci prijaté rozhodnutie je výsledkom procesu kolektívneho rozhodovania, je vôľou vlastníkov bytov, ide o rozhodovanie a rozhodovací proces určitej
skupiny oprávnených subjektov formou hlasovania ktorému predchádza určitý formálny postup upravený v zákone podľa formy hlasovania.
Vzhľadom na nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v prejednávanej veci, odvolací súd potvrdil rozsudok o zamietnutí žaloby (§ 219 ods.1 O. s. p.).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Úspešný žalovaný nežiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania a neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, preto súd vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. V priebehu odvolacieho konania žalobca dňa 26. 09. 2013 doručil návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd zrušil písomné hlasovanie uskutočnené v dňoch 07. až 10. 12. 2012 žalovaným, ďalej žiadal, aby súd predbežným opatrením zakázal žalovanému vykonávať akékoľvek úkony týkajúce sa písomného hlasovania, aby nepodával v mene vlastníkov bytov žiadosť o poskytnutie úveru na rekonštrukciu bytového domu, nezadával žiadne cenové ponuky firmám na prevedenie rekonštrukčných prác, overovanie meračov tepla (predražené ponuky) a nezvýšil platby do fondu opráv. Žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že pri hlasovaní, ktoré prebehlo v dňoch 07. až 10. 12. 2013 boli hlasovacie lístky odovzdané a po ukončení boli zozbierané overovateľmi písomného hlasovania, ktorí podpis vlastníkov bytov žiadnym spôsobom neoverili. Týmto písomným hlasovaním sa hlasovalo o úvere a o jeho zabezpečení, pričom žalovaný ako správca bytového domu nepostupoval v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z.. Žalovaný mal povinnosť začať obnovu termovíznym vyhodnotením teplo-technických vlastností bytového domu, pred rozhodovaním sa pre zatepľovanie bytového domu malo byť popri energetickom audite prevedené aj termovízne meranie bytového domu kvôli posúdeniu teplo-technických kvalít obvodových konštrukcií. Energetický audit nebol vykonaný a vlastníci bytov neboli ani informovaní o zadaní druhého projektu v čase výberového konania, neboli informovaní o cenových ponukách na jednotlivé položky projektu a nebola vypracovaná ani finančná analýza jednotlivých položiek obnovy bytového domu. Pri zadaní projektu žalovaný ako správca bytového domu projektantovi neodovzdal výsledky termovízie a z neho vyplývajúce ďalšie postupy v neprospech vlastníkov bytov. Zápisnica zo schôdze vlastníkov bytového domu z 02. 12. 2011 je neplatná, lebo nebola overená a podpísaná zvolenými overovateľmi zápisnice na tejto schôdzi a oznámenie o písomnom hlasovaní bolo zrealizované v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z. z..
Prvostupňový súd uznesením z 06. 09. 2013, č. k. 17C 449/2012-60 návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol odôvodňujúc, že predmetom konania vo veci samej je neplatnosť písomného hlasovania a žaloba žalobcu prvostupňovým súdom z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie bola zamietnutá. Uloženia zákazov, ktorých sa žalobca domáha podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, t. j. zákaz vykonávania akýchkoľvek úkonov, ktoré sa týkajú písomného hlasovania, nepodávania žiadosti o poskytnutie úveru na rekonštrukciu bytového domu v mene vlastníkov, nezadávanie cenovej ponuky firmy na prevedenie rekonštrukčných prác, overovanie meračov tepla a nezvýšenie platby do opráv pre žalovaného sú nedôvodné, lebo žalobca nepreukázal potrebu dočasnej predbežnej úpravy. Skutočnosť, že sa vedie spor o neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov, nemôže viesť k obmedzeniu práv žalovaného v takom rozsahu, ako to žalobca žiada. Žalovaný je správcom bytového domu a realizuje úlohy, na ktoré ho splnomocnili vlastníci v bytovom dome, alebo ktoré boli odsúhlasené. Už zo samotného dokazovania v spore o neplatnosť hlasovania vyplynulo, že vlastníci bytov na schôdzi odsúhlasili investičný zámer za účelom obnovy bytového domu, zvolili si výberovú komisiu, ktorá posudzoval cenové ponuky, odporučili generálneho zhotoviteľa diela a definitívny výber generálneho zhotoviteľa diela bol na rozhodnutí vlastníkov bytového domu, ktorý o tomto návrhu písomne hlasovali v dňoch 07. až 10. 12. 2012. Žalobca nepreukázal, aby žalovaný pristúpil k takým úkonom, čím nepreukázal potrebu nariadenia dočasného opatrenia ani nepreukázal, žeby došlo k takej úprave vzťahov medzi účastníkmi, žeby tu bol ohrozený výkon práva žalobcu. Pre nesplnenie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia súd návrh zamietol.
Žalobca v odvolaní uviedol, že z dôvodu podania odvolania vo veci samej žiada, aby „odvolací súd aj túto záležitosť vyriešil“.
Odvolací súd preskúmal uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad upravených v § 212 O. s. p. a dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého uznesenia (§ 219 ods. 1 O. s. p.).
Podľa ust. § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f/ O. s,. p., predbežným opatrením možno nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal.
Predbežné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníka a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia. Základnou zákonnou podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je:
a) osvedčiť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, b) osvedčiť obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Odvolací súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci neboli zistené také okolnosti na strane žalobcu, ktoré by osvedčovali naliehavosť potreby dočasne upraviť pomery účastníkov konania a nariadiť predbežné opatrenie. Cieľom konania o nariadenie predbežného opatrenia je zaručiť plnú účinnosť budúceho konečného rozhodnutia. Na účely dosiahnutia tohto cieľa sa musí naliehavosť návrhu posudzovať vo vzťahu k nevyhnutnosti predbežne rozhodnúť, aby sa zabránilo tomu, že účastníkovi konania, ktorý žiada o nariadenie predbežného opatrenia bude spôsobená vážna a nenapraviteľná škoda.
Aj odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa musí skonštatovať, že v prejednávanej veci neexistuje bezprostredná existencia hroziacej ujmy nároku žalobcu, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana. Odvolací súd tak uzatvára, že v prejednávanej veci neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože nie sú preukázané, ani osvedčené také právne vzťahy medzi účastníkmi konania, ktoré by vyžadovali dočasnú úpravu predbežným opatrením.
Súdy pri nariaďovaní predbežného opatrenia musia vziať na zreteľ fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania (nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 18. 06. 2002, sp. zn. IV. ÚS 89/02, Sbírka nálezů a usnesení Ústavního soudu, svazek 27, nález č. 97).
Z uvedených dôvodov tak dospel odvolací súd k záveru, že nariadenie predbežného opatrenia v tomto prípade nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).
Uznesením z 11. 09. 2013, č. k. 17C 449/2012-62 prvostupňový súd uložil žalobcovi, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33 Eur podľa položky č. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov.
Žalobca v odvolaní uviedol, že o zaplatení súdneho poplatku za nariadené predbežné opatrenie žiada doložiť citáciu zákona, podľa ktorého sa má poplatok zaplatiť vopred, aj keď predbežné opatrenie nebolo nariadené.
Odvolací súd prejednal vec spolu s konaním mu predchádzajúcim a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
Žalobca podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia dňa 28. 08. 2013 (č. l. 58 až 59 spisu). Tento úkon je spoplatňovaný v zmysle vyššie uvedeného ust. § 5 zákona č. 71/1992 Zb. účinného v čase vykonania výkonu, teda v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Nakoľko žalobca svoju poplatkovú povinnosť vykonaním úkonu nesplnil, súd prvého stupňa ho správne vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 28. 08. 2013, podľa položky č. 1 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších právnych predpisov. Odvolací súd pritom podotýka, že prvostupňový súd postupoval správne v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. účinného v čase vykonania poplatkového úkonu, pričom súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa vyrubuje bez ohľadu na to, či návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bolo vyhovené alebo návrh bol zamietnutý.
Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd postupoval správne, keď uložil žalobcovi, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok vo výške 33 Eur. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.