Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/238/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Martin, so sídlom Námestie S. H. Vajanského 1, 036 49 Martin, IČO: 00 316 792, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 855 278, proti žalovanému: RETAS a.s., so sídlom M. R. Štefánika 7, 036 01 Martin, IČO: 31 587 551, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Vladimírom Zajacom, advokátom, so sídlom ul. P. S. XX, XXX XX S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: 3 s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 7, 036 01 Martin, IČO: 36 391 344, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Patrikom Pálffym, advokátom, so sídlom J. N. X, XXX XX S., v konaní o určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 08.12.2010 a o neplatnosti stanov žalovaného, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -322 zo dňa 11.4.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -322 zo dňa 11.4.2013 p o t v r d z u j e .

Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi konania vystupujúcemu na strane žalovaného náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách súdneho konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovanému vo výške 198,39 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného vo výške 379,92 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách štátu bolo rozhodnuté tak, že žalobca je povinný ich nahradiť vo výške 25,44 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal určenia, že uznesenia Mimoriadneho valného zhromaždenia (ďalej len „MVZ“) žalovaného, prijaté dňa 8.12.2010 pod bodom 4 a 6, ods. 3, ktorými boli zrušené pôvodné Stanovy žalovaného a prijaté nové Stanovy spoločnosti v znení, ako sú uvedené v prílohe č. 1 k Notárskej zápisnici č. N 165/2010, , NCRls 52037/2010 zo dňa 8.12.2010 sú neplatné a ďalej sa domáhal, aby súd určil, že Stanovy spoločnosti v znení, ako sú uvedené v prílohe č. 1 k Notárskej zápisnici č. N 165/2010, , NCRls 52037/2010 zo dňa 8.12.2010, sú neplatné. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. , , , , , , skonštatoval, že z ust. taxatívne vyplýva okruh osôb oprávnených podať žalobu na určenie neplatnosti uznesenia VZ, súčasne sa upravuje aj lehota na podanie takéhoto návrhu. Žalobu na určenie neplatnosti uznesenia VZ je potrebné uplatniť do troch mesiacov od prijatia takéhoto uznesenia. Toto právo zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní v trojmesačnej prekluzívnej lehote. Žiadna z osôb uvedených v sa po uplynutí tejto lehoty nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti uznesenia VZ na súde. Súd z úradnej povinnosti skúma dodržanie tejto lehoty a v prípade oneskoreného podania žaloby na súde je dôsledkom

zamietnutie takéhoto návrhu. Okresný súd preto aj v danom prípade primárne skúmal včasnosť podania žaloby žalobcom. Bolo preukázané Notárskou zápisnicou, ako aj zhodnými vyjadreniami účastníkov, že uznesenia MVZ boli prijaté dňa 8.12.2010. Žaloba bola podaná na okresnom súde dňa 16.3.2012, t.j. po uplynutí troch mesiacov od prijatia napádaných uznesení MVZ. Súčasne okresný súd uviedol, že bolo dôvodné skúmať, či došlo k riadnemu zvolaniu MVZ. V prípade, ak MVZ nebolo riadne zvolané, táto lehota začína plynúť odo dňa, keď sa mohla osoba oprávnená podať návrh na určenie neplatnosti uznesenia MVZ, t.j. žalobca, o tomto uznesení dozvedieť.

Listinným dôkazom - pozvánkou na MVZ, ktorá je súčasťou spisu na č.l. 208 vo fotokópii, pričom originál bol vykonaný a poskytnutý k nahliadnutiu účastníkom na pojednávaní dňa 11.4.2013, mal okresný súd preukázané, že do programu MVZ, ktoré bolo zvolané na deň 8.12.2010 o 10,00 hod., bola v programe MVZ o.i. pod bodom 4./ zaradená zmena stanov. Podľa prvá veta , ak v programe VZ je zaradená zmena stanov, pozvánka na VZ musí obsahovať aspoň podstatu navrhovaných zmien, čo pozvánka na MVZ na deň 8.12.2010 neobsahuje. Už na základe tejto skutočnosti bolo dôvodné skonštatovať, že napadnuté uznesenia MVZ z 8.12.2010 boli prijaté v rozpore so zákonom, a to s ust. . Rozpor sa týkal formálnych nedostatkov pri postupe a spôsobe zvolávania MVZ, t.j. že pozvánka neobsahovala náležitosti podľa ust. , keďže absentovala podstata navrhovaných zmien pri zaradení zmeny stanov do programu tohto MVZ. Vzhľadom k zistenému preto okresný súd skúmal, či bola žaloba podaná v zákonnej lehote odo dňa, keď sa žalobca ako oprávnená osoba v zmysle na podanie návrhu na okresný súd na určenie neplatnosti MVZ mohol o uznesení dozvedieť.

Žalobca namietal, že pozvánka na MVZ nedostal, resp. že mu nebola doručená. Vedľajší účastník na strane žalovaného poukázal na pečiatku Mestského úradu Martin s dátumom 5.11.2010 s podpisom preberajúceho na pozvánke s tým, že uvedené preukazuje, že žalobca ako akcionár bol na MVZ riadne predvolaný. Rozpor ohľadne doručenia pozvánky na MVZ žalobcovi nebol odstránený ani výsluchom svedkyne - pracovníčky žalobcu, ktorá mala predmetnú pozvánku prevziať a jej prevzatie podpísať na prezenčnej pečiatke žalobcu. Svedkyňa S. Z. si na okolnosti prevzatia tejto pozvánky nespomínala a s určitosťou nevedela povedať, či podpis v kolónke „prílohy/listy“ je jej podpisom, čo však súčasne ani nevylúčila. Samotná skutočnosť, že pozvánka ako písomnosť doručená žalobcovi nebola zaevidovaná v informačnom systéme Mesta Martin, ani do programu viceprimátora v tom období, ešte nemôže byť na ťarchu vo vzťahu k preukazovaniu tej skutočnosti, či bola, resp. nebola pozvánka žalobcovi doručená. Okresný súd ale nemohol prijať ani záver o jej doručení žalobcovi práve pre tvrdenie žalobcu, že mu nebola doručená, a preto žalobca navrhol vykonať dokazovanie ohľadne pravosti podpisu svedkyne na tomto listinnom dôkaze a tiež pravosti samotnej listiny, t.j. či ide o pravý originál tejto listiny.

Okresný súd však s ohľadom na prijatý záver o formálnych nedostatkoch pri postupe a spôsobe zvolávania MZV a na základe doteraz vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je hospodárne ani účelné vykonávať žalobcom navrhnuté dokazovanie ohľadne pravosti podpisu a pravosti listiny - pozvánky na MVZ, pretože z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že žaloba bola podaná po uplynutí lehoty podľa . Pre zachovanie zákonnej trojmesačnej prekluzívnej lehoty podľa bolo potrebné skúmať plynutie tejto lehoty, ak VZ nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa žalobca o uznesení mohol dozvedieť. Pre začiatok plynutia tejto lehoty nebolo dôležité, kedy sa oprávnená osoba o uznesení skutočne dozvedela. V prípade žalobcu, vychádzajúc z obsahu žaloby, dňa 16.12.2011, oboznámením sa s písomnou formou Notárskej zápisnice vrátane jej príloh cestou Zbierky listín Obchodného registra Okresného súdu Žilina, bol rozhodujúci deň, keď sa žalobca objektívne o uznesení mohol dozvedieť a týmto dňom za aplikácie ust. podľa názoru okresného súdu bol deň, ktorý vyplýval z oznámenia v Obchodnom vestníku, vo vydaní 18/2011 z 27.1.2011, z ktorého bolo preukázané, že dňa 27.1.2011 bolo zverejnené oznámenie, že žalovaný vo vložke SA 165/L-Zbl., uložil do Zbierky listín listinu, a to NZ 51304/2010 zo dňa 8.12.2010 - Osvedčenie MVZ, dátum doručenia: 7.01.2011. Za aplikácie ust. koniec 3-mesačnej lehoty potom pripadol na deň 27.4.2011, t.j. na deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť. Trojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby uplynula 27.4.2011. Žaloba bola podaná na okresný súd dňa 16.3.2012, t.j. po uplynutí prekluzívnej trojmesačnej lehoty. Z dôvodu zmeškania lehoty vyplývajúcej z ust. musel okresný súd žalobu na určenie neplatnosti napadnutých uznesení

prijatých na MVZ dňa 8.12.2010 zamietnuť. Žalobca zmeškal prekluzívnu lehotu na podanie žaloby aj v prípade jej počítania odo dňa zverejnenia oznámenia o vykonaní zápisu alebo uloženia listín do zbierky listín, ktorá bola predmetom rokovania MVZ, a preto nebolo dôvodné vykonať dokazovanie, či pozvánka bola alebo nebola žalobcovi riadne doručená.

K druhej časti podanej žaloby o určenie, že Stanovy spoločnosti v znení, ako sú uvedené v prílohe č. 1 k Notárskej zápisnici č. N 165/2010, , NCRls 52037/2010 zo dňa 8.12.2010, sú neplatné, poukázal prvostupňový súd na vzájomnú súvislosť tohto určovacieho petitu s určením neplatnosti uznesení, pretože práve napádanými uzneseniami na MVZ došlo k zmene Stanov, ktorých neplatnosti sa žalobca v konaní domáha. Okresný súd preto mal za to, že podstatné bolo, či bol daný a preukázaný naliehavý právny záujem na takomto určovacom výroku v zmysle ust. . Naliehavý právny záujem prezentoval žalobca v tom, že novoprijaté Stanovy na MVZ dňa 8.12.2010 obmedzujú jeho postavenie ako akcionára žalovaného a bez určenia neplatnosti novoprijatých Stanov by bolo jeho postavenie neisté, keďže bez ohľadu na jeho prítomnosť alebo neprítomnosť si podľa novoprijatého znenia Stanov spoločnosti väčšinový akcionár jednouchou väčšinou odhlasuje akékoľvek otázky spadajúce do pôsobnosti VZ. Okresný súd však uzavrel, že naliehavosť nebola daná, a to pre zákonnú úpravu vyplývajúcu z ust. , podľa ktorého VZ rozhoduje väčšinou hlasov prítomných akcionárov, pokiaľ tento zákon alebo stanovy nevyžadujú inú väčšinu. Právna úprava dáva dispozíciu spoločnosti určiť pravidlá v stanovách pri rozhodovaní VZ, a preto nemôže byť takéto dojednanie Stanov v rozpore so zákonom, s ust. , ako to tvrdí žalobca. Pokiaľ okresný súd zamietol návrh na určenie neplatnosti uznesení, ktorými bola prijatá zmena Stanov, určenia neplatnosti ktorých sa žalobca domáha, potom požadovaným určením by okresný súd svojim rozhodnutím neprimeraným spôsobom zasiahol do pôsobnosti VZ, ktorú mu dáva zákon, ust. a ktorá pôsobnosť podľa názoru okresného súdu nemôže byť obmedzená ani zverená iným orgánom. V zmysle ust. do pôsobnosti VZ patrí zmena stanov, ak zákon neustanovuje inak. Pokiaľ sú to akcionári spoločnosti, ktorí v rámci výkonu svojich akcionárskych práv zákonom majú zverenú právomoc na VZ rozhodovať aj o zmene Stanov, tak do tejto pôsobnosti nemohol v časti navrhovaného petitu ohľadne určenia neplatnosti Stanov pri súčasnom zamietavom výroku o určení neplatností uznesení, na ktorých boli napádané Stanovy prijaté, vstúpiť súd a svojim rozhodnutím tak odňať právo akcionárom o zmene Stanov rozhodnúť hlasovaním. Ak zákon v ust. výslovne do pôsobnosti VZ, prostredníctvom ktorého akcionári vykonávajú svoje práva, dal aj zmenu Stanov, nebol daný súdu priestor na vstup do chodu spoločnosti žalovaného tak, ako to žiadal žalobca v druhej časti žalobného petitu. Podľa záveru okresného súdu neboli naplnené zákonné podmienky pre zásah súdu do vôle spoločnosti pri zamietavom výroku ohľadne prvej časti žalobného petitu. Prvostupňový súd uviedol, že stanovy sú zmluvou sui generis, ktorá vzniká osobitým kontraktačným postupom a sú základným dokumentom, ktorým sa riadi chod spoločnosti. Pri zamietavom výroku súdu ohľadne prvej časti žalobného petitu potom bolo dôvodné konštatovať, že žalobcom napadnuté Stanovy boli prijaté postupom podľa v spojení s ust. , v rámci výkonu pôsobnosti VZ podľa .

O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol podľa a žalobcu ako neúspešného účastníka súdneho konania zaviazal nahradiť žalovanému trovy súdneho konania 198, Eur a trovy konania vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaného vo výške 379,92 Eur. O trovách štátu okresný súd rozhodol podľa ust. tak, že žalobca ako neúspešný účastník konania je povinný nahradiť trovy konania štátu vo výške 25, Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca uviedol odvolací dôvod v zmysle ust. , , keďže mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca odkázal na to, že základnou zásadou občianskeho súdneho konania je i zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov. Ďalej žalobca poukázal na ust. , , s tým, že žalobca právne, ako aj skutkovo dôvodil skutočnosťou, že MVZ žalovaného nebolo zvolané spôsobom

predpísaným zákonom podľa ust. a Stanov žalovaného, pretože písomnou pozvánkou neboli pozvaní akcionári spoločnosti, prezentácia akcionárov nebola vykonaná a overená v súlade s ust. a . Z obsahu Notárskej zápisnice zo dňa 08.12.2010, ktorá má s poukazom na ust. Notárskeho poriadku osvedčovať priebeh mimoriadneho valného zhromaždenia, nebolo zrejmé, akí akcionári, ktorí majú 121 hlasov, čo predstavuje 60,5% všetkých akcionárov, sa na MVZ zúčastnili. V rozpore s Stanov žalovaného, prílohou zápisnice o rokovaní MVZ nebola prezenčná listina. S poukazom na ust. a ust. Stanov žalovaného v znení ku dňu 19.12.2002 neboli splnené zákonné podmienky na konanie MVZ, keďže žalobca ako akcionár nielenže neobdržal pozvánku na mimoriadne valné zhromaždenia, ale ani znenie navrhovanej zmeny stanov, ktoré mali nahradiť pôvodnú úpravu stanov. V súvislosti s naliehavosťou právneho záujmu na určovacom výroku o neplatnosti novoprijatých Stanov žalovaného zo dňa 08.12.2010 v zmysle ust. žalobca poukazoval aj na rozpor s ust. , teda, že akcionár nesmie vykonávať svoje práva na ujmu práv a oprávnených záujmov ostaných akcionárov. V súvislosti s podanou žalobou medzi žalobcom a žalovaným došlo v priebehu konania ku konsenzu, ktorého výsledkom bol návrh na uzavretie zmieru vo veci, a to priamo na pojednávaní. Prvostupňový súd návrh na uzavretie zmieru vo veci zamietol z dôvodu námietky vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Žalobca však takýto postup okresného súdu spochybňuje, keďže ním prvostupňový súd neumožnil účastníkom konania uzavretie zmieru, pretože odlišná vôľa vedľajšieho účastníka od vôle hlavného účastníka, na strane ktorého stojí, nemôže byť prekážkou schválenia zmieru. Okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia týmito skutočnosťami nezaoberal. Vedľajší účastník na strane žalovaného okresnému súdu predložil pozvánku na MVZ, na ktorom je údajná pečiatka Mestského úradu Martin s podpisom pracovníčky mesta Bc. S. Z.. Žalobca doručenie pozvánky spochybnil, poukazujúc na evidenčný systém mestského úradu, kde predmetná pozvánka nebola zaregistrovaná a samotnú výpoveď pracovníčky Mestského úradu Martin, ktorej podpis mal byť na pozvánke uvedený. Svedkyňa na pojednávaní dňa 11.04.2013 rozporovala prijatie pozvánky na MVZ, svedkyňa uviedla, že predmetnú pozvánku neprevzala, nepodpísala. Žalobca preto spochybnil závery prvostupňového súdu v tejto súvislosti a síce, že svedkyňa nevylúčila pravosť svojho podpisu na pozvánke. Ak bola spochybnená pozvánka na MVZ, ktorá mala byť doručená žalobcovi, tak žalobca nesúhlasil ani s názorom okresného súdu, že samotná absencia doručenia pozvánky v informačnom systéme žalobcu nemôže byť na ťarchu preukazovania doručenia pozvánky. Žalobca v tejto súvislosti navrhol vykonať znalecké dokazovanie na overenie pravosti podpisu svedkyne na pozvánke na MZV, ktoré dokazovanie však prvostupňový súd zamietol. Súčasne sa okresný súd nevysporiadal ani s predloženým dôkazom, a to uznesením ORPZ Martin zo dňa 23.03.2012 vo veci trestného konania voči S. H. ako bývalého predsedu predstavenstva žalovaného. V rámci uvedeného trestného konania sa vykonalo šetrenie, ktorého závery sú uvedené v odôvodnení uznesenia, v ktorom sa konštatuje, že pokiaľ ide o pozvánku na MZV, tak táto nebola na Mestský úrad v Martine doručená. Zo strany trestného konania tu bola tak prejudiciálne vyriešená otázka nedoručenia pozvánky žalovaného na MZV dňa 08.12.2010. Žalobca mal za to, že okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s viacerými okolnosťami majúcimi význam pre rozhodnutie vo veci. Odvolateľ uviedol, že rozhodnutie okresného súdu nemá náležitosti vyžadované ustanovením tak, ako to vyžaduje aj ustálená judikatúra ESĽP. Žalobca poukázal na to, že ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ďalej žalobca poukázal na Ústavný súd Slovenskej republiky a jeho Nález č.k. -30, z ktorého tiež vyplývajú požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktorým sa musí jasne a zrozumiteľne dať odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, prípadne rozhodnutie okresného súdu zmeniť podľa ust. .

K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný ani vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného nevyjadrili.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. bez nariadenia pojednávania podľa a za rešpektovania ust. , verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa , sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -358 zo dňa 24.10.2013 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania, ako aj vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaného prostredníctvom ich zástupcov s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 26.11.2013, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. .

V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu, obsiahnutými v písomnom podaní zo dňa 28.05.2013, ktoré smerovali proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -322 zo dňa 11.4.2013, krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia bola aplikácia ust. , keďže sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu, na závery ktorého odkazuje, pričom k zvýrazneniu vecnej správnosti tohto rozhodnutia sa poukazuje na nasledovné skutočnosti.

Predmetom súdneho konania bolo určenie neplatnosti uznesení MVZ žalovaného konaného dňa 08.12.2010, prijatých pod bodom 4. a 6. ods. 3, ktorými boli zrušené pôvodné Stanovy spoločnosti RETAS a.s. (žalovaného) a prijaté nové Stanovy spoločnosti v znení ako sú uvedené v Prílohe č. 1 k Notárskej zápisnici č. N 165/2010, , NCRls 52037/2010 zo dňa 08.12.2010. To bola prvá časť určovacieho žalobného petitu.

Podľa ust. (v znení platnom k dátumu konaného MVZ žalovaného) každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia okrem iného vyplýva, že k úspešnosti podanej žaloby o určenie neplatnosti uznesení VZ, resp. MVZ je potrebné zachovanie hmotno-právnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby, a to v lehote do troch mesiacov od prijatia uznesenia VZ, alebo ak VZ nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla oprávnená osoba o uznesení dozvedieť. Okresný súd na základe výsledkov dokazovania skonštatoval, že nebola zachovaná zákonom stanovená prekluzívna lehota troch mesiacov pre podanie žaloby, ktorá bola doručená na Okresný súd Martin dňa 16.03.2012, a to ani pri počítaní lehoty troch mesiacov od prijatia uznesení MVZ žalovaného konaného dňa 08.12.2010, na ktorom boli prijaté tieto uznesenia a nedošlo k zachovaniu lehoty na podanie žaloby, ani od momentu, kedy sa žalobca mohol o prijatých uzneseniach dozvedieť, a to vzhľadom na dátum zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku zo dňa 27.01.2011, keď spoločnosť RETAS a.s., t.j. žalovaný, uložila listiny do zbierky listín, a to Notársku zápisnicu č. N 165/2010, , NCRls 52037/2010 zo dňa 08.12.2010 - Osvedčenie MVZ žalovaného, za aplikácie princípu materiálnej publicity Obchodného registra, vyplývajúcej k tejto sporovej veci z ust. , čo správne uzavrel okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Okresný súd správne ustálil, s čím sa krajský súd stotožňuje, že účinnosť obsahu listiny o konanom MVZ žalovaného dňa 08.12.2010, zverejnením v Obchodnom vestníku dňa 27.01.2011, nastala voči žalobcovi, ako aj voči tretím osobám týmto dátumom zverejnenia oznámenia o uložení listiny, a to Notárskej zápisnice č. N 165/2010, , NCRls 52037/2010 zo dňa 08.12.2010 - Osvedčenie MVZ žalovaného, ktorým dňom sa žalobca mohol o uzneseniach prijatých na MVZ žalovaného konaného dňa 08.12.2010 dozvedieť. Od tohto dátumu, t.j. od 27.01.2011 počítaná trojmesačná prekluzívna lehota, vyplývajúca z ust. tak nebola žalobcom dodržaná pri doručení žaloby na Okresný súd Martin až dňa 16.03.2012.

Krajský súd má za to, že pokiaľ nebola dodržaná trojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby žalobcom, počítaná odo dňa, kedy sa žalobca mohol o uznesení MVZ žalovaného dozvedieť, tak nebolo

za tohto skutkového a právneho stavu hospodárne a ani účelné vykonávať dokazovanie navrhnuté žalobcom, a to znalecké dokazovanie k pravosti Pozvánky na MVZ žalovaného zo dňa 5. novembra 2010, zvolané na deň 08.12.2010 (č.l. 208 spisu), doručovanej žalobcovi a skúmania podpisu vypočutej svedkyne S. Z.. Tento záver krajského súdu vyplýva aj z logickej argumentácie, v zmysle ktorej hmotno- právna lehota troch mesiacov pri situácii počiatku plynutia odo dňa, keď sa oprávnená osoba mohla o uzneseniach dozvedieť, začína plynúť neskôr, než pri jej počítaní od momentu prijatia uznesenia VZ, v danom prípade uznesení prijatých MVZ žalovaného konaného dňa 08.12.2010.

K úplnosti krajský súd dodáva, že zákonná lehota vyplývajúca z ust. posledná veta nezačína plynúť odo dňa, kedy sa oprávnená osoba skutočne o tomto prijatom uznesení dozvedela, ale odo dňa, kedy sa najskôr mohla o uznesení dozvedieť, čo v danom prípade bolo účinnosťou, ktorá nastala zverejnením oznámenia o uložení listín do zbierky listín podľa ust. , a to Notárskej zápisnice č. N 165/2010, , NCRls 52037/2010 zo dňa 08.12.2010 - Osvedčenie MVZ žalovaného do obchodného registra.

Záver krajského súdu, ako aj okresného súdu o nevykonaní navrhovaného dokazovania žalobcom je v súlade aj s ust. druhá veta , pretože len súd rozhodne, ktoré z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutkovým a právnym zhodnoteniam je zrejmé, že dôkaz navrhnutý žalobcom na znalecké dokazovanie bol neopodstatnený, ktorému záveru aj krajského súdu predchádzala racionálna úvaha vychádzajúca z priebehu konania, stavu dokazovania, ako aj aplikácie ust. posledná veta , keď aj v prípade počítania zákonnej lehoty u žalobcu ako oprávnenej osoby od momentu, kedy sa žalobca mohol o uznesení dozvedieť, a to zverejnením oznámenia zapísaných údajov do obchodného registra dňa 27.01.2011, žaloba doručená na Okresný súd Martin dňa 16.03.2012 bola podaná oneskorene. Nevykonaním navrhnutého dokazovania žalobcom nedošlo k porušeniu procesných práv, ani SR garantovaných práv žalobcovi ako účastníkovi súdneho konania a nedošlo ani k zásahu do základného práva na súdnu ochranu, či práv na spravodlivé súdne konanie.

Dokazovanie vykonané okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu a z neho krajský súd vychádzal, za jeho viazanosti vyplývajúcej z ust. , keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. . Pokiaľ okresný súd žalobu žalobcu o určenie neplatnosti uznesení MVZ žalovaného konaného dňa 08.12.2010 zamietol pre nesplnenie jednej z hmotno-právnych podmienok, a to pre nepodanie žaloby v trojmesačnej prekluzívnej lehote, vyplývajúcej z ust. posledná veta , tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené za aplikácie ust. , .

Krajský súd uvádza, že jeho záver v odvolacom konaní, ako aj postup zodpovedal na odvolacie argumenty žalobcu o nie riadnom zvolaní MVZ konaného dňa 08.12.2010, keď sa tak krajský súd, ako aj okresný súd zaoberal plynutím prekluzívnej trojmesačnej lehoty v zmysle ust. posledná veta odo dňa, keď sa žalobca mohol o uzneseniach dozvedieť. Všetky námietky žalobcu a argumentácia žalobcu o nie riadnom zvolaní MVZ žalovaného konaného dňa 08.12.2010 je tak zahrnutá v postupe nielen prvostupňového, ale aj krajského súdu, keď tieto všeobecné súdy skúmali podmienku zachovania prekluzívnej trojmesačnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesení MVZ žalovaného konaného dňa 08.12.2010 a plynutie tejto lehoty odo dňa, keď sa žalobca mohol o týchto uzneseniach dozvedieť. Ak táto zákonná prekluzívna lehota nebola zo strany žalobcu splnená, tak následne nemohol byť úspešným účastníkom súdneho konania v prvej časti určovacieho žalobného petitu. Vzhľadom k uvedenému, pri konštatovaní nezachovania lehoty na podanie žaloby v zmysle ust. posledná veta , a to počítanej tak od prijatia uznesení MVZ žalovaného, ako aj odo dňa, kedy sa žalobca mohol o týchto uzneseniach dozvedieť, potom nebolo potrebné, aby sa okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadroval k argumentácii žalobcu v súvislosti s trestným konaním voči S. H. ako bývalému predsedovi predstavenstva žalovaného.

K odvolaciemu dôvodu žalobcu, že postupom prvostupňového súdu nebolo umožnené uzavretie zmieru v danej sporovej veci, krajský súd uvádza, že nebol relevantným odvolacím dôvodom. Krajský súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu a zistil, že okresný súd uznesením č.k. -267 zo dňa 29.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.01.2013, neschválil súdny zmier v znení, že Uznesenia MVZ žalovaného prijaté dňa 8.12.2010 pod bodom 4. a 6. ods. 3/, ktorými boli zrušené pôvodné Stanovy spoločnosti RETAS a.s., a prijaté nové Stanovy spoločnosti v znení ako sú uvedené v prílohe č. 1 k Notárskej zápisnici č. N 165/2010, , NCRls 52037/2010 zo dňa 8.12.2010 sú neplatné a Stanovy spoločnosti v znení ako sú uvedené v prílohe č. 1 k Notárskej zápisnici č. N 165/2010, , NCRls 52037/2010 zo dňa 8.12.2010, spoločnosti RETAS a.s. sú neplatné. V tomto právoplatnom uznesení sa už okresný súd vyjadril, prečo neschválil uzavretý súdny zmier medzi žalobcom a žalovaným, keď mal za to v zmysle ust. , že je v rozpore s právnymi predpismi, a to s ust. posledná veta , pretože na schválenie takto uzavretého zmieru nebola splnená zákonom vyžadovaná hmotno-právna podmienka podania žaloby v trojmesačnej prekluzívnej lehote, a to počítanej tak od prijatia uznesení MVZ žalovaného, ako aj odo dňa, keď sa žalobca o týchto uzneseniach mohol dozvedieť. Okresný súd v odôvodnení tohto samostatného uznesenia vyslovil, pre ktorú skutočnosť neschválil uzavretý súdny zmier, a preto nebolo potrebné, aby sa opätovne o neschválenom zmieri vyjadroval aj v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu. Pokiaľ účastníci súdneho konania proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. -267 zo dňa 29.11.2012 nepodali odvolanie a predmetné prvostupňové uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.1.2013, tak v rámci tohto odvolacieho konania krajský súd nemohol vstupovať do tohto právoplatného súdneho rozhodnutia.

Pre úplnosť v súvislosti s uzatváraním zmieru pri žalobách o určenie neplatnosti uznesení VZ, má krajský súd za to, že o takýchto žalobách je možné rozhodnúť len rozsudkom vo veci samej, čo vyplýva z ust. , podľa ktorého právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné pre každého v spojení s ust. , v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Krajský súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu aj v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, o určenie neplatnosti Stanov žalovaného, ako sú uvedené v prílohe č. 1 k Notárskej zápisnici č. N 165/2010, , NCRls 52037/2010 zo dňa 8.12.2010 spoločnosti RETAS a.s. (žalovaného). Krajský súd aj v tejto súvislosti poukazuje na ust. , keďže sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi okresného súdu. Bolo nepochybne preukázané, že neplatnosť Stanov zo dňa 08.12.2010, ktorej sa žalobca domáhal druhou časťou určovacieho žalobného petitu, bola vo väzbe s konaním MVZ žalovaného, na ktorom boli prijaté tieto Stanovy, preto pokiaľ bola žaloba žalobcu o určenie neplatnosti uznesení MVZ konaného dňa 08.12.2010 zamietnutá pre nedodržanie prekluzívnej lehoty, tak nemôže byť žalobca úspešný v konaní o určenie neplatnosti Stanov prijatých na takomto MVZ konanom dňa 08.12.2010, keďže takéto konanie by obchádzalo konanie o určenie neplatnosti uznesení VZ, na ktorom boli takéto Stanovy prijaté, pre ktoré konanie však zákon už vyžaduje prekluzívnu trojmesačnú lehotu. Tento záver krajského súdu vyplýva aj zo samotných Stanov žalovaného, a to ust. , keď do pôsobnosti VZ patrí zmena Stanov, t.j. opätovne aj pri tomto určovacom výroku išlo o konanie MVZ žalovaného zo dňa 08.12.2010, na ktorom boli prijaté uznesenia, neplatnosť ktorých sa namieta primárne cez ust. v spojení s ust. , , pretože postup podľa týchto zákonných ustanovení nemôže byť obchádzaný vyvolaním iných súdnych konaní, tak ako to už vyslovil krajský súd aj vo svojom uznesení č.k. -244 zo dňa 03. septembra 2012, ktoré sa vzťahovalo ku konaniu o predbežnom opatrení. Aj z titulu aplikácie ust. krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje. Naviac k neúspešnosti žalobcu, aj v tomto navrhovanom určovacom žalobnom petite pristupuje zákonné znenie ust. , podľa ktorého valné zhromaždenie rozhoduje väčšinou hlasov prítomných akcionárov, pokiaľ tento zákon alebo stanovy nevyžadujú inú väčšinu. Tak, ako správne uviedol okresný súd, z tohto zákonného ustanovenia vyplýva dispozícia daná spoločnosti, ktorá si môže spôsob rozhodovania VZ upraviť v Stanovách odlišne, ako len väčšinou hlasov prítomných akcionárov. Ak podľa novoprijatej zmeny Stanov bude VZ rozhodovať väčšinou hlasov prítomných akcionárov, tak nemožno konštatovať rozpor, prípadne neplatnosť takýchto Stanov so zákonom, keďže uvedené znenie zodpovedá ust.

. Pôsobnosť VZ, v danom prípade MVZ žalovaného, je daná aj v rámci Stanov a ak bola naplnená, zrealizovaná táto pôsobnosť na MVZ žalovaného konaného dňa 08.12.2010 prijatím nového znenia Stanov, tak krajský súd nezistil zákonný dôvod pre vstup do tejto pôsobnosti MVZ žalovaného, a to ani prípadným určením neplatnosti týchto Stanov, tak ako sa domáhal žalobca.

K zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu uviedol krajský súd vyššie uvedené zhodnotenia, závery, avšak pre aplikáciu ust. nie je potrebné, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery, stanoviská, ktoré sú obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu, s ktorými sa krajský súd stotožňuje a je postačujúce na ne len odkázať. Takýto postup krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„ak v odvolacom konaní krajský súd potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa, v zásade sa môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.

Krajský súd nezistil ako relevantný ani odvolací dôvod žalobcu, ktorým sa namietalo nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Krajský súd uvádza, že napadnutý rozsudok okresného súdu spĺňa všetky atribúty vyplývajúce z ust. , keďže okresný súd jasným spôsobom uviedol, z ktorých skutočností vychádzal, ako ich právne zhodnotil a zdôvodnil aj nevykonanie navrhnutého dôkazu žalobcom. Odôvodnenie prvostupňového rozsudku svojimi náležitosťami zodpovedá aj ustálenej judikatúre nielen Najvyššieho súdu SR, ale aj Ústavného súdu SR, podľa ktorej ...„odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré jasne a stručne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces“ (m.m. , ). Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníkov konania. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, k čomu podľa názoru krajského súdu v predmetnom rozhodnutí došlo a tieto atribúty rozsudok okresného súdu spĺňa.

Krajský súd uvádza, že v danej veci nebol relevantný odvolací dôvod nesprávneho skutkového zistenia a ani nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože na úplne zistený skutkový stav, potrebný pre rozhodnutie, bolo okresným súdom aplikované správne právo, a to v zmysle vyššie uvedených konkrétnych zákonných ustanovení.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného, preto im patrila náhrada trov odvolacieho konania. Žalovaný a ani vedľajší účastník konania vystupujúci na strane žalovaného však neuskutočnili návrh na priznanie trov odvolacieho konania ako jednej z dvoch kumulatívnych podmienok pre priznanie trov (1/ podanie návrhu, 2/ ich vyčíslenie v zákonom stanovenej lehote), preto z titulu absencie tohto návrhu žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi konania vystupujúcemu na strane žalovaného náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. Z dôvodu, že žalovaný, ani vedľajší účastník konania vystupujúci na strane žalovaného neuskutočnili písomné vyjadrenie k odvolaniu, v konečnom dôsledku ani vznik takýchto trov odvolacieho konania nebol preukázaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.