Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-281-2013.pdf
PDF · 83.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4C/281/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. , Pajštúnska č.5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803 zastúpenému TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava , IČO 36 613 843 proti odporcovi: E. Q., nar.XX.XX.XXXX, bytom K., B. XXXX/XX o zaplatenie 900,35 eura s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 875,34 eura s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 29.6.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 878,34 eura od 9.12.2011 do 28.6.2012 v sume 45,19 eura, náhradu trov konania v sume 54 eur a na účet právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov právneho zastúpenia v sume 380,88 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 900,35 eura spolu s úrokom z omeškania z dôvodu, že odporca dňa 5.2.2008 uzavrel zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. , pričom na základe tejto zmluvy boli odporcovi poskytnuté peňažné prostriedky a odporca neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť a preto postupca odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy, ktorá ku dňu postúpenia predstavovala 903,35 eura a táto pohľadávka bola postúpená navrhovateľovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011. Odporca uznal svoj záväzok v dohode o uznaní záväzku a doposiaľ uhradil iba sumu 3 eura dňa 28.6.2012.
Odporca sa pojednávania nezúčastnil napriek tomu, že bol riadne predvolaný a keďže sa ani neospravedlnil, tak súd podľa § 101 ods.2 OSP pojednával v jeho neprítomnosti.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že odporca uzavrel dňa 5.2.2008 zmluvu o o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. , na základe ktorej mu bol zriadený bežný účet a poskytnutá platobná karta s denným limitom 15.000,- Sk. Dňa 15.7.2008 odporca požiadal o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu vo výške 13.000,- Sk a na základe jeho žiadosti mu nasledujúci deň bol nastavený na jeho účte kontokorentný úver v sume 13.000,- Sk, pričom veriteľ vydal dňa 15.7.2008 potvrdenie o poskytnutí flexidebetu vo výške 13.000,- Sk na účte odporcu.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011 VÚB a.s. postúpila navrhovateľovi pohľadávku voči odporcovi na jeho účte č.2414774259 v sume 903,35 eura, z čoho istina by mala predstavovať sumu 878,34 eura a podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok bola odporcovi zaslaná výpoveď zo zmluvy dňa 7.7.2011.
Dňa 11.6.2012 odporca podpísal s navrhovateľom dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, podľa ktorej uznal odporca záväzok zo zmluvy č.2414774259 uzavretej s VÚB a.s. vo výške 878,34 eura a náklady na inkasné konanie vo výške 135,50 eura. Po uznaní záväzku odporca zaplatil navrhovateľovi dňa 28.6.2012 sumu 3 eura.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy , a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 323 ods.1 ObZ ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 344 ObZ od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
Podľa § 349 ods.1 ObZ odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
Podľa § 351 ods.2 ObZ strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
Podľa § 387 ods.1 ObZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 388 ods.1 ObZ premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 392 ObZ pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.
Podľa § 397 ObZ ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 400 ObZ zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 407 ods.1 ObZ, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania, ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods.1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods.2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh na zaplatenie sumy 900,35 eura s prísl. je podaný dôvodne, avšak nie v celom rozsahu, pretože odporcovi na základe jeho žiadosti bol na bežnom účte nastavený kontokorentný úver vo výške 13.000,- Sk, ktorý však riadne prestal splácať a následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011 bola pohľadávka voči nemu postúpená navrhovateľovi a v tom čase jej výška mala predstavovať sumu 903,35 eura, z ktorej odporca uhradil iba 3 eura. Dňa 11.6.2012 odporca podpísal s navrhovateľom dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a tento uznal do výšky 878,34 eura ako nákladov na inkasné konanie vo výške 135,50 eura.
Vzhľadom k tomu, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o kontokorentnom úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, tak tento právny vzťah predstavuje tzv. absolútny obchod s poukazom na § 261 ods.3 písm.d/ ObZ a to bez zreteľa na povahu účastníkov tohto právneho vzťahu, nakoľko veriteľom môže byť ktorákoľvek právnická alebo fyzická osoba a rozhodujúcim znakom je forma vzťahu a nie jeho subjekty a preto sa nevyžaduje, aby išlo výlučne o vzťahy medzi podnikateľmi. V právnom vzťahu vyplývajúcom zo zmluvy o úvere sa jeho subjekty preto riadia Obchodným zákonníkom, keďže skutočnosť, že ide o absolútny obchod vylučuje dohodu strán o voľbe Obchodného zákonníka v zmysle § 262 ods.1,2 (tzv.voľbu práva) . Z toho dôvodu sa všetky vzťahy uzavreté zmluvou o úvere musia riadiť Obchodným zákonníkom a ustanovenia Občianskeho zákonníka neprichádzajú do úvahy pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve. Uvedené závery judikoval Najvyšší súd už vo svojich rozhodnutiach 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.3.2013 a 1Cdo/120/2010 zo dňa 29.3.2012.
Z uvedeného dôvodu je potrebné právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa Obchodného zákonníka, pričom súd zistil, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 13.000,- Sk a výpoveď zo zmluvy mu bola daná dňa 7.7.2011. V dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany veriteľa došlo k zániku zmluvy zo dňa 15.7.2008 a veriteľovi vzniklo právo na vrátenie plnenia poskytnutého odporcovi. Od uvedeného dátumu začala plynúť 4-ročná premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky veriteľa na súde, pričom odporca dňa 11.6.2012 teda ešte pred uplynutím tejto premlčacej doby písomne uznal svoj záväzok do výšky 878,34 eura ako aj v časti bližšie nešpecifikovaných nákladov na inkasné konanie v sume 135,50 eura. Uznaním záväzku začala plynúť odo dňa 11.6.2012 nová 4-ročná premlčacia doba a v rámci tejto premlčacej doby podal navrhovateľ dňa 27.3.2013 proti odporcovi na súde návrh na zaplatenie sumy 900,35 eura s prísl. . Vzhľadom na uvedené súd skúmal iba oprávnenosť pohľadávky navrhovateľa, keďže tento nepredložil žiaden doklad o tom, z čoho pozostáva vymáhaná pohľadávka v sume 900,35 eura a za doklad o výške pohľadávky nie je možné považovať prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011, v ktorej je uvedený zostatok pohľadávky v sume 903,35 eura pozostávajúcej z istiny v sume 878,34 eura a z úroku z omeškania v sume 25,01 eura. Súd teda musel vychádzať iba z dohody o uznaní záväzku zo dňa 11.6.2012, ktorú považoval za platne uzavretú pokiaľ ide o uznaný dlh v časti istiny v sume 878,34 eura a preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 875,34 eura (odporca po uznaní dlhu zaplatil dňa 28.6.2012 sumu 3 eura), nakoľko do tejto výšky bol v dôsledku uznania dlhu nárok navrhovateľa preukázaný a vo zvyšku nad uvedenú sumu súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, pretože v dohode o uznaní záväzku zo dňa 11.6.2012 nie je výška nákladov na inkasné konanie v sume 135,50 eura určite a zrozumiteľne špecifikovaná a teda nie je jasné, z čoho táto suma pozostáva a o aký nárok navrhovateľa vlastne ide a preto v tejto časti súd dohodu o uznaní záväzku považoval za neplatnú s poukazom na § 37 ods.1 OZ. Zároveň súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania z istiny v sume 875,34 eura od 29.6.2012 do zaplatenia v zmysle § 369 ods.1 ObZ a § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., pretože čiastočná úhrada dlhu v sume 3 eura bola zaplatená odporcom dňa 28.6.2012 a od nasledujúceho dňa sa počíta úrok z omeškania zo sumy 875,34 eura. Súd navrhovateľovi priznal aj úrok z omeškania vo výške 45,19 eura, čo predstavuje 9,25 % ročne zo sumy 878,34 eura od 9.12.2011 do 28.6.2012, nakoľko v uvedenom období bol odporca v omeškaní so zaplatením sumy 878,34 eura na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011.
Súd zároveň skúmal, či záväzkový vzťah medzi účastníkmi neodporuje ustanoveniam § 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách, keďže v tomto prípade je odporca zároveň aj spotrebiteľom, avšak zmluva o kontokorentnom úvere neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by sa priečili zákonu a ktoré by bolo možné hodnotiť ako neprijateľné zmluvné podmienky.
Vzhľadom k tomu, že návrh navrhovateľa bol dôvodný do zaplatenia sumy 875,34 eura s prísl. , tak súd vo zvyšku návrh zamietol, keďže nad priznanú sumu nepovažoval pohľadávku navrhovateľa za riadne preukázanú.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.3 OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci nesúpech iba v pomerne nepatrnej časti priznal náhradu trov konania v plnej výške a to za zaplatený súdny poplatok v sume 54 eur a náhradu trov právneho zastúpenia podľa Vyhl.č.655/2004 Z.z. v sume 380,88 eura za 3 úkony právnej služby po 51,45 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, písomný návrh na súd a účasť na pojednávaní dňa 3.12.2013) , 3 x paušál po 7,81 eura , čo je spolu 177,78 eura. Okrem toho bola priznaná právnemu zástupcovi navrhovateľa náhrada za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 3.12.2013 za 6 polhodín po 13,01 eura v sume 78,06 eura a cestovné z Bratislavy do Topoľčian a späť v sume 61,56 eura (trasa 218 km pri priemernej spotrebe 7,1 litra / 100 km a cene pohonných hmôt v sume 1,40 eura , t.j. spolu 21,67 eura a náhrada v sume 0,183 eura / 1 km , t.j. 39,89 eura) . Spolu náhrada trov právneho zastúpenia aj s uvedenými náhradami predstavuje sumu 317,40 eura, k čomu je potrebné pripočítať DPH vo výške 20 %, t.j. 63,48 eura a preto trovy právneho zastúpenia boli súdom vyčíslené na sumu 380,88 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre . Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .