Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Tv-5-2013.pdf
PDF · 84.22 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tv/5/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Mariána Mačuru a prísediacich Verony Bebkovej a Anny Papcúnovej na hlavnom pojednávaní konanom v Prešove 3. decembra 2013, takto
rozhodol:
J.. E. O., Z.. X.X.XXXX V. Q., K. B. Q., F. Č.. XXX/XX, B. X. A.D., E. Č.. XX
je vinný, že
- napriek tomu, že vedel, že ako osoba, ktorá žije v spoločnej domácnosti s nájomcom bytu, ktorý je vo vlastníctve obce v zmysle ustanovenia § 170 ods. 2 psím. h/ zák. č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v znení zákona č. 253/2007 Z.Z. (ďalej len „zákon“) je oprávnený poberať príspevok na bývanie vo výške jednej polovice sumy ustanovenej § 170 ods. 1 zákona, po tom čo dňa 14.8.2010 uzatvoril manželstvo s F.. I. O., nájomníčkou bytu vo vlastníctve F. J., žil s ňou v spoločnej domácnosti, uvedenú skutočnosť nenahlásil príslušným orgánom V. XXXX J., ktorého je príslušníkom a od 14.8.2010 do 30.9.2012 neoprávnene poberal naďalej príspevok na bývanie v plnej výške priznaný mu na základe čestného vyhlásenia podľa § 171 ods. 2 zákona zo dňa 29.2.2008, čím takto svojim konaním spôsobil pre Ministerstvo obrany SR škodu vo výške 2.938,- €,
teda
- svojím konaním vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia a tak mu spôsobil väčšiu škodu,
čím spáchal
- zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 225 ods. 4 Trestného zákona za použitia § 36 písm. j) Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona sa mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona sa mu stanovuje skúšobná doba v trvaní 5 (piatich) rokov.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j/ Tr. zákona sa mu ukladá povinnosť spočívajúca zamestnať sa v skúšobnej dobe, alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry X. podal dňa 25.9.2013 obžalobu na J.. E. O., pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 ods. 4 písm. a/ Tr. zákona tak, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku.
Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol ustálený skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a to najmä výsluchom obžalovaného E. O., Q. Q. Q., čítaním svedeckých výpovedí F.. F. F., P.. H. A. a ďalších listinných dôkazov.
Obžalovaný J.. E. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že od septembra 2007 bol profesionálnym vojakom, pričom v marci 2008 nastúpil na V. XXXX V. J., kde 29.2.2008 podpisoval mimo iné i čestné prehlásenie, ktoré podpísal spolu s ďalšími dvomi vojakmi na finančnej službe. Predmetné čestné vyhlásenie (č. l. 38 - mimo iné, že nežije v domácnosti s nájomcom či vlastníkom obecného bytu) vypísal podľa aktuálneho stavu. Následne sa 14. augusta 2010 oženil s F.. I. O., ktorá medzičasom v júli 2010 dostala do podnájmu byt od mesta J.. Ďalej uviedol, že po sobáši sa presťahoval k nej do bytu, ktorý mala v prenájme od mesta J.. Ako vojak mal povinnosť nahlásiť zmenu svojho rodinného stavu, taktiež zmenu trvalého bydliska, čo aj predložil funkcionárom na útvare. Netušil však, že má povinnosť ohlasovať v akom byte býva V. J.. O tom vypĺňal oficiálne hlásenky - oficiálny formulár, ktorý dostal. O tom, že je v tom problém sa mal dozvedieť tak, že vo vedľajšom byte býval jeho kolega F.. F. E., u ktorého prišli na problém s príspevkom na bývanie. Ako náhle zistil, že je s tým problém, tak to hlásil na finančnú službu. Následne si dohodol splátkový kalendár, kde celá dlžná čiastka (2.938 €) bola zrážkami zo mzdy splatená ešte pred tým, ako opustil armádu (28.2.2013), kde motívom bolo, že nebol spokojný s obsahom práce. S manželkou žil v spoločnej domácnosti od sobáša, kedy sa k nej aj nasťahoval. Obžalovaný po sobáši zmenil trvalý pobyt z ul. L. vo Q. Z. R.. F. z dôvodu, že chcel mať s manželkou rovnaký trvalý pobyt ako ona. Uvedené okolnosti uvádzané obžalovaným (pokiaľ ide o vypisovanie údajov a okolnosti riešenia „problému“ okolo neoprávnene poberaného príspevku) zo svojej perspektívy zhodne popísala i svedkyňa D.. Q. Q. - náčelníčka finančno - ekonomickej služby práporu RKVO V. J.. Zástupcovia poškodeného F.. F. F. T. P.. H. A. vypovedali o podmienkach poberania príspevku, pričom uviedli, že obžalovaný celý dlh
- neoprávnene poberaný príspevok, riadne uhradil.
Z prečítaných listinných dôkazov vyplynulo, že obžalovaný skutočne uzavrel manželstvo s F.. I. O. dňa 14.8.2010, pričom táto mala od 24.5.2010 uzavretú nájomnú zmluvu s mestom J., ktorej predmetom bol nájom bytu patriaceho obci (obecného bytu). Z vyúčtovania poškodeného vyplýva, že výška neoprávnene poberaného príspevku na bývanie predstavovala sumu 2.938, pričom táto suma bola obžalovaným riadne uhradená. Rovnako bolo preukázané, že obžalovaný neohlásil zamestnávateľovi skutočnosť, že začal žiť v domácnosti s osobou, ktorá bola nájomcom obecného bytu. Vyhodnotiac takto všetky vykonané dôkazy v ich jednotlivosti, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k ustáleniu skutkového stavu tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku. Súd následne pristúpil k posudzovaniu, či týmto konaním bola naplnená skutková podstata trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zákona, in concreto, či svojím konaním vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia a tak mu spôsobil väčšiu škodu.
V danom prípade súd posudzoval, či možno považovať obžalovaným neoznámenie svojmu zamestnávateľovi - VÚ XXXX J., tej skutočnosti, že od uzavretia manželstva žil v spoločnej domácnosti
s osobou, ktorá mala v nájme obecný byt, za konanie ktorým vylákal príspevok, ktoré boli viazané na podmienky, ktoré nespĺňal a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia.
V prvom rade považuje súd za potrebné uviesť, že obžalovaný tým, že žil od uzavretia manželstva v spoločnej domácnosti s osobou, ktorá bola nájomcom obecného bytu nespĺňal podmienky na poskytnutie príspevku na bývanie v celej výške ale len vo výške jednej polovice sumy uvedenej v § 170 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „zákon“).
Obžalovaný sa v podstate bránil trestnej zodpovednosti tým, že nemal povinnosť oznámiť túto skutočnosť svojmu zamestnávateľovi a teda, že neoznámenie tejto skutočnosti nemôže byť považované za vylákanie príspevku od iného tým, že iného uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na priznanie takéhoto príspevku, keďže žiadne ďalšie „čestné vyhlásenie“ v armáde nepodpisoval a to, ktoré podpisoval pri nastúpení na útvar tak to bolo v čase podpisovania pravdivé.
Podľa § 119 ods. 1 písm. j/ Zákona má profesionálny vojak mimo iné povinnosť poskytnúť služobnému úradu osobné údaje podľa § 13, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, a bezodkladne hlásiť zmeny týchto údajov.
Podľa § 13 ods. 5 Zákona je Služobný úrad oprávnený na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do štátnej služby, spracúvať o jeho osobe tieto údaje ktorých súčaťou sú inter alia adresa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu.
Z predmetných ustanovení zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky vyplýva povinnosť profesionálneho vojaka informovať služobný úrad mimo iné i o adrese prechodného pobytu. Uvedenú povinnosť obžalovaný nesplnil. Z tejto skutočnosti súd vyvodil, že obžalovaný týmto neoznámením vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia a tak mu spôsobil väčšiu škodu. Tejto úvahe súdu nepriamo svedčí i skutočnosť, že po uzavretí manželstva obžalovaný zmenil adresu trvalého pobytu, avšak v rámci Q. aj napriek tomu, že dlhodobo žil v J.. Osobná karta profesionálneho vojaka (č. l. 57) obsahuje kolónku údaje o bydlisku a bytovej situácii, pričom obžalovaný mal v nej uvedenú len adresu trvalého pobytu, bez uvedenia adresy či už prechodného pobytu alebo miesta kde sa zdržiava. Je evidentné, že obžalovaný v oficiálnom styku so služobným úradom tento neinformoval o adrese, kde skutočne s manželkou žil v spoločnej domácnosti.
Po právnej stránke bolo preto potrebné posúdiť tento skutok ako zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, pretože- svojím konaním vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia a tak mu spôsobil väčšiu škodu.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku spáchaného trestného činu, tam mal súd za to, že obžalovaný konal v priamom úmysle.
Súd ďalej vykonal dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste a to najmä prečítaním pripojených listinných dôkazov. Z týchto listinných dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaný bol je ženatý, bezdetný, ukončil prácu profesionálneho vojaka, kde bol hodnotený kladne, doteraz súdne trestaný nebol, z miesta bydliska je hodnotený všeobecne, priestupkovo riešený nebol.
Podľa § 225 ods. 4 Tr. zákona sa odňatím slobody na 3 až 10 rokov páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku jedna a spácha väčšiu škodu.
Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd vyhodnotil v intenciách § 34 a § 38 Tr. zák. všetky okolnosti prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu (najmä, že obžalovaný si riadne plnil svoje povinnosti v práci a bol pozitívne hodnotený) na jeho následok, zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v
zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák. - pred spáchaním trestného činu viedol riadny život Žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 nezistil. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd teda ustálil v pomere 1:0. Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa. Pri výmere trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe od 3 rokov do 8 rokov a 8 mesiacov (po znížení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák.), vzal súd do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na spôsob spáchania zločinu a postoj páchateľa k skutku a najmä na skutočnosť, že celá škoda bola riadne splatená.
Súd po vyhodnotení hore uvedených skutočností došiel k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od trestných činov, trest odňatia slobody na spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby, teda trest vo výmere 3 rokov, pričom mal súd za to, že výkon trestu nie je v danom prípade na prevýchovu páchateľa nevyhnutný a preto jeho výkon odložil a keďže ukladal trest odňatia slobody na 3 roky, zároveň určil skúšobnú dobu podmienečného odkladu na 5 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 5 rokov.
Zároveň podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j/ Tr. zákona mu uložil povinnosť spočívajúcu v povinnosti zamestnať sa v skúšobnej dobe, alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych úvah súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokových častiach rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.