Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/33/2023

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: A. O., H.. XX. XX. XXXX, R. C. C. XX proti žalovanému: T. Z., H.. XX. XX. XXXX, R. C. Z. XXXX/X, N. H. R., o návrhu na nariadenie neodkladného vo veci zákazu priblíženia, t a k t o

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 05. 05. 2023 navrhol žalobca, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakáže žalovanému priblížiť sa k žalobcovi a k jeho synovi A. O., H.. XX. XX. XXXX.

X. Svoj návrh odôvodnil tým, že menovaný sa vyhrážal zabitím a ublížením na zdraví osôb uvedených v návrhu.

3. K návrhu priložil potvrdenie OO PZ Vranov nad Topľou, z ktorého vyplynulo, že 04. 05. 2023 podal žalobca trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , na žalovaného, ktorý sa jemu a jeho synovi dňa 03. 05. 2023 v čase okolo 8:30 hod. na Z. V. Č.. XXXX/X N. N. H. R. vyhrážal zabitím a ublížením na zdraví, že ich obidvoch podreže, že budú obaja mŕtvi, čím takto u nich vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie, o život a zdravie jeho dcéry a vnučky.

4. Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že žalovaný spáchal priestupky iba na úseku dopravy. Z registra trestov Generálnej prokuratúry vyplýva, že žalovaný má jeden záznam v Registri trestov SR z roku 2015, avšak na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený.

5. Z aktuálnej správy o stave vyšetrovania Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou zo dňa 12. 05. 2023 vyplýva, že dňa 04. 05. 2023 na Obvodnom oddelení PZ vo Vranove nad Topľou podal žalobca trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa na žalovaného, ktorý sa jemu a jemu synovi dňa 03. 05. 2023 v čase okolo 08:30 hod. na Z. Č.. XXXX/X N. N. H. R. vyhrážal zabitím a ublížením na zdraví, že ich obidvoch podreže, že budú obidvaja mŕtvi, čím týmto u nich vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie, o život a zdravie jeho M. Z. O. a vnučky Z. Z.. Taktiež zo správy vyplynulo, že toho istého dňa bolo na Obvodnom oddelení PZ vo Vranove nad Topľou prijaté oznámenie Z. O., H.. XX. XX. XXXX o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu - napadnutia zo strany manžela - žalovaného dňa 04. 05. 2023 v čase okolo 10:00 hod. na ceste v obci C.. Avšak dňa 09. 05. 2023 došla oznamovateľka Marta Gerová dobrovoľne v sprievode svojho manžela - žalovaného na Obvodné oddelenie PZ vo Vranove nad Topľou na doplnenie svojho oznámenia, kedy uviedla, že s manželom sa udobrila a nechce, aby bol za uvedený skutok prejednaný, nakoľko to zaťaží ich finančný rozpočet

6. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. V zmysle neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. V zmysle , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. V zmysle o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

13. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. V zmysle , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

15. Ako vyplýva z neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

16. Podľa súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

17. V zmysle , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

18. Podľa , , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

19. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo.

20. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. , podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.

21. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. )

22. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t. j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. )

23. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).

24. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná o peňažnú pohľadávku.

25. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia a slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená.

26. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Za násilie je potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

27. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia nie sú splnené. Žalobca je svokor žalovaného. Okrem žalobcu podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj jeho dcéra, ktorá však následne stiahla trestné

oznámenie na manžela aj vzala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia späť a súd konanie zastavil. Súd nemal za osvedčené dôvodné podozrenie z akéhokoľvek násilia žalovaného na žalobcovi. Ku vyhrážaniu došlo jednorazovo, pričom trestné oznámenie na žalovaného bolo podané až nasledujúci deň potom ako malo dôjsť k vyhrážkam zo strany žalovaného, čiže súd je toho názoru, že v danom prípade absentuje aj bezodkladnosť. Potom ako došlo k vyhrážkam zo strany žalovaného nebola privolaná ani polícia. Taktiež k vyhrážaniu došlo v byte žalovaného, teda žalobca sa nachádzal u žalovaného a nie žalovaný u žalobcu. Zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu fyzickému násiliu vo vzťahu k žalobcovi a taktiež vyhrážka bola iba jednorazová, pričom aj z doterajšieho správania žalovaného nevyplýva skutočná hrozba a obava, že svoju vyhrážku myslel vážne. Žalobca nie je vo vzťahu k žalovanému ani v žiadnom závislom vzťahu, taktiež polícia neeviduje žiadne iné oznámenia zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanému, ktoré by mohli vzbudzovať v žalobcovi strach zo žalovaného. Žalobca a žalovaný taktiež ani nebývajú v jednej domácnosti. Dcéra žalobcu - manželka žalovaného, ktorá má prechodný pobyt u žalobcu uskutočnila kroky k tomu, že so žalovaným sa chce stretávať. Súd nevidel dôvod nariadiť neodkladné opatrenie zákazu priblíženia žalovaného k žalobcovi. Taktiež súd uvádza, že neodkladné opatrenie na základe návrhu žalobcu nemožno vydať vo vzťahu k osobe, ktorej sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia netýka, t. j. žalobca nie je legitimovaný domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia v mene jeho syna, ktorý žalobcovi neudelil splnomocnenie ani nijak ináč neprejavil svoju vôľu domáhať sa vydania neodkladného opatrenia. Z uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

28. Ako vyplýva z na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

29. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

30. V zmysle súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Nakoľko v danom prípade súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. S poukazom na ust. , ods. 1 , podľa ktorého ako bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie žalobcu súd ostatným stranám nedoručuje, súd nerozhodoval o nároku žalovaného, iba neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. ( ).