Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sp/15/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom v právnej veci navrhovateľky Y. D., bytom B. XXX proti odporcovi Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor so sídlom Trenčín, Piaristická 25 (predtým Správa katastra Trenčín, so sídlom Trenčín, Piaristická 25), za účasti 1/ Z. D., bytom B. XXX, 2/ O. D., bytom S. G. XX, 3/ A. O., bytom B. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V XXXX/XX zo dňa 6. augusta 2013, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporcu číslo V XXXX/XX zo dňa 6. augusta 2013 a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu , .

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa návrh navrhovateľky na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 4. júla 2013 medzi Z. D. ako predávajúcim, O. D. ako predávajúcim, A. O. ako predávajúcim a zároveň aj kupujúcim, Y. D. (navrhovateľkou) ako predávajúcou a zároveň aj kupujúcou, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B., a to:

- T. parcela č. XXX, záhrada vo výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXX, vo vlastníctve Z. D., v podiele 1/1,

- T. parcela č. XXX, záhrada vo výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX, vo vlastníctve O. D., v podiele 1/1,

- T. parcela č. XXX, záhrada vo výmere XX m2, zapísaná na LV č. XXX, vo vlastníctve A. O., v podiele 1/1,

- T. parcela č. XXX, záhrada vo výmere X m2, zapísaná na LV č. XXX, vo vlastníctve A. O., v podiele 1/1,

- T. parcela č. XXX, záhrada vo výmere X m2, novovytvorená geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/ XXXX U.. A. W. zo dňa 11. júna 2013, úradne overeným odporcom dňa 17. júna 2013, vo vlastníctve A. O., v podiele 1/1 (diel č. X z pôvodnej T. parcely č. XXX, záhrada v pôvodnej výmere XX m2, zapísanej na LV č. XXX, vo vlastníctve A. O., v podiele 1/1),

- C. parcela č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX m2, zapísaná na LV č. XXXX, vo vlastníctve Y. D. (navrhovateľky), v podiele 1/1.

Odporca vo svojom rozhodnutí ustálil, že v predloženom návrhu navrhovateľky na vklad č. XXXX/XX boli po jeho preskúmaní zistené nasledovné nedostatky: 1. v predmetnej kúpnej zmluve nie je identický predmet prevodu uvedený v čl. I zmluvy so samotným prejavom vôle jednotlivých účastníkov právneho úkonu podľa čl. II. zmluvy, 2. v zmysle čl. II predmetnej kúpnej zmluvy si navrhovateľka a A. O. vzájomne prevádzajú pozemky, a to T. parc. č. XXX, XXX, C. parc. č. XXX/X, ktoré v zmysle predloženého geometrického plánu zanikajú a zároveň si prevádzajú T. parcelu č. XXX, ktorá je vytvorená predmetným geometrickým plánom, čím nie je predmetný právny úkon v súlade s technickým podkladom právneho úkonu (predloženým geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX U.. A. W. zo dňa 11. júna 2013, úradne overeným odporcom dňa 17. júna 2013), 3. vklad vlastníckeho práva na základe predmetnej kúpnej zmluvy nemožno povoliť, nakoľko zápisom predmetného geometrického plánu do katastra nehnuteľností T. parcela č. XXX, XXX, C. parcela č. XXX/X zaniknú.

Včas podaným odvolaním navrhovateľka žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Podľa jej názoru je text predmetnej kúpnej zmluvy zrozumiteľný a určitý, zmluva detailne vychádza z priloženého geometrického plánu, čo sa dá overiť porovnaním zmluvy s textovou a grafickou časťou tohto geometrického plánu. Tvrdí, že článok I. predmetnej kúpnej zmluvy je identický s čl. II. tejto zmluvy. Dodala, že ak by aj články I. a II. vzbudzovali akékoľvek pochybnosti (čo však navrhovateľka odmieta), účastníci do čl. IX. predmetnej kúpnej zmluvy výslovne a prehľadne uviedli, v prospech koho sa majú konkrétne pozemky zapísať, čo je jednoznačný „návod“ pre odporcu tzv. „realizačný poukaz“, ako vykonať zápis do katastra nehnuteľností. Článok IX. predmetnej kúpnej zmluvy tak bez akýchkoľvek pochybností opakovane vyjadruje zrozumiteľnú a určitú vôľu účastníkov. Navrhovateľka taktiež vo svojom odvolaní uviedla, že účinnosťou , ktorým sa novelizoval katastrálny zákon, t.j. od 1. septembra 2009 bolo zrušené ustanovenie katastrálneho zákona o zápise práv k dielom, a teda od tohto dátumu už spáva katastra nezapisuje práva k dielom ale iba k celým parcelám. V závere odvolania navrhovateľka zdôraznila, že základným princípom výkladu zmlúv, ktorý opakovane vo svojich rozhodnutiach konštatuje Ústavný súd Slovenskej republiky je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Opačný prístup by nebol ústavne konformný a bol by v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z článku 1 .

Odporca sa k podanému odvolaniu vyjadril v tom zmysle, že trvá na výroku a odôvodnení rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté odvolaním s tým, že vklad vlastníckeho práva na základe predmetného návrhu a jeho príloh nemohol byť povolený pre nemožnosť plnenia. Kupujúci nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - pozemkom, ktoré na základe predloženého geometrického plánu (ako technického podkladu k právnemu úkonu) zanikali.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa , v spojení s v nadväznosti na , v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu ( ), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je súd v správnom súdnictve viazaný ( argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu navrhovateľky je potrebné priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo V XXXX/XX zo dňa 6. augusta 2013, ktorým zamietol podľa návrh navrhovateľky na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 4. júla 2013 medzi Z. D. ako predávajúcim, O. D. ako predávajúcim, A. O. ako predávajúcim a zároveň aj kupujúcim, Y. D. (navrhovateľkou) ako predávajúcou a zároveň aj kupujúcou, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B., a to pozemky T. parcela č. XXX, záhrada vo výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXX, vo vlastníctve Z. D., v podiele 1/1, T. parcela č. XXX, záhrada vo výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX, vo vlastníctve O. D., v podiele 1/1, T. parcela č. XXX, záhrada vo

výmere XX m2, zapísaná na LV č. XXX, vo vlastníctve A. O., v podiele 1/1, T. parcela č. XXX, záhrada vo výmere X m2, zapísaná na LV č. XXX, vo vlastníctve A. O., v podiele 1/1, T. parcela č. XXX, záhrada vo výmere X m2, novovytvorená geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX U.. A. W. zo dňa 11. júna 2013, úradne overeným odporcom dňa 17. júna 2013, vo vlastníctve A. O., v podiele 1/1 (diel č. X z pôvodnej T. parcely č. XXX, záhrada v pôvodnej výmere XX m2, zapísanej na LV č. XXX, vo vlastníctve A. O., v podiele 1/1), C. parcela č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX m2, zapísaná na LV č. XXXX, vo vlastníctve Y. D. (navrhovateľky), v podiele 1/1.

Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva tento skutkový a právny stav:

Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX U.. A. W. zo dňa 11. júna 2013, úradne overeným odporcom dňa 17. júna 2013 bola T. parcela č. XXX vo výmere XX m2 rozdelená na novovytvorenú T. parcelu č. XXX vo výmere X m2 (diel č. X), pričom zvyšok T. parcely č. XXX vo výmere XX m2 (diel č. 3) bol s celou C. parcelou č. XXX/X vo výmere XX m2 zlúčený a bola vytvorená nová T. parcela č. XXX vo výmere XX m2 (čím C. parcela č. XXX/X zanikla). Tým istým geometrickým plánom bola C. parcela č. XXX/X vo výmere XXX m2 rozdelená na T. parcelu č. XXX vo výmere XXX m2 (diel č. 1), pričom zvyšok C. parcely č. XXX/X vo výmere XXX m2 (diel č. 2) bol spolu s celou T. parcelou č. XXX vo výmere XX m2 a celou T. parcelou č. XXX vo výmere X m2 zlúčený do T. parcely č. XXX vo výmere XXX m2 (čím zanikli C. parcela č. XXX/X, T. parcela č. XXX, T. parcela č. XXX). Z. D. ako predávajúci, O. D. ako predávajúcim, A. O. ako predávajúci a zároveň aj kupujúci, Y. D. (navrhovateľka) ako predávajúca a zároveň aj kupujúca uzatvorili dňa 4. júla 2013 predmetnú kúpnu zmluvu. Zo samotnej kúpnej zmluvy ako i z rozhodnutia odporcu vyplýva, že predmetom prevodu boli pozemky, ktoré sú popísané vyššie, v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozsudku. Ide jednak o pozemky, ktorých geometrické a polohové určenie nebolo vyššie uvedeným geometrickým plánom menené (T. parcela č. XXX, T. parcela č. XXX), ale aj o pozemky, ktoré týmto geometrickým plánom dotknuté boli (C. parcela č. XXX/X bola zlúčená do T. parcely č. XXX, T. parcely č. XXX, XXX boli zlúčené do T. parcely č. XXX, T. parcela č. XXX po odčlenení časti pozemku zmenšila výmeru z pôvodných XX m2 na súčasné X m2 - súčasná T. parcela č. XXX o výmere X m2 predstavuje diel č. X v uvedenom geometrickom pláne). Na základe tejto kúpnej zmluvy mala byť navrhovateľka v katastri nehnuteľností zapísaná ako výlučná vlastníčka pozemkov T. parcely č. XXX o výmere X m2, T. parcely č. XXX o výmere XXX m2, T. parcely č. XXX o výmere XXX m2, T. parcely č. XXX o výmere XXX m2, T. parcely č. XXX o výmere XXX m2. Na základe tej istej kúpnej zmluvy mal byť A. O. v katastri nehnuteľností zapísaný ako výlučný vlastník pozemkov T. parcely č. XXX o výmere XX m2. Navrhovateľka podala u odporcu návrh na vklad vlastníckeho práva, na základe tejto kúpnej zmluvy, ktorý odporca napadnutým rozhodnutím zamietol.

Je zrejmé, že v prejednávanej veci sú predmetom sporu 3 otázky, a to:

1. Či predmetom prevodu môžu byť parcely označené v geometrickom pláne, ktoré zápisom tohto geometrického plánu do katastra nehnuteľností zaniknú.

2. Či v predmetnej kúpnej zmluve je v čl. I. a II. identicky vymedzený predmet prevodu.

3. Či predmet kúpnej zmluvy je v súlade s technickým podkladom právneho úkonu (predloženým geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX U.. A. W. zo dňa 11. júna 2013, úradne overeným odporcom dňa 17. júna 2013).

Je zrejmé, že medzi stranami sporné otázky sa týkajú len tých pozemkov, ktoré boli dotknuté vyššie uvedeným geometrickým plánom, a to pozemkov: C. parcela č. XXX/X (zlúčená do T. parcely č. XXX), T. parcely č. XXX, XXX (zlúčené do T. parcely č. XXX), novovzniknutá T. parcela č. XXX vo výmere X m2 (vzniknutá rozdelením pôvodnej T. parcely č. XXX vo výmere XX m2).

Podľa , Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. , ).

Podľa , štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva , alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

v ustanovení zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa , kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú, alebo majú trvať najmenej päť rokov.

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach ( ).

Podľa , vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa, alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa , práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , práva k nehnuteľnostiam uvedené v vznikajú, menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa , vklad podľa možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu.

Podľa , účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Podľa , konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

Podľa , návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje

a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,

b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony.

Podľa , prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:

a) verejná listina, alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje, alebo zlučuje, alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku,

d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,

e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa , okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa , ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa , rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Podľa , rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.

Podľa § 31 ods.7 okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie okresného úradu ako správneho orgánu podľa , ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho, alebo iného vecného práva do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušný okresný úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení .

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. V rámci uvedeného rozhodovacieho procesu, t.j. v rámci posudzovania rozhodných skutočností pre povolenie, alebo zamietnutie vkladu musí okresný úrad dôsledne rešpektovať právne predpisy vzťahujúce sa na posúdenie tej - ktorej pre rozhodnutie významnej skutočnosti. Odporca sa však uvedeným dôsledne neriadil.

K spornej otázka pod bodom 1 krajský súd uvádza:

Je nesporné, že pozemok je spôsobilým predmetom prevodu ( a ods. 1 a ). definíciu pojmu „pozemok“ neobsahuje, tento pojem je však vymedzený v Katastrálneho zákona, podľa ktorého pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby, alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku. Určujúcim kritériom tohto vymedzenia pozemku sú teda rôzne typy hraníc. Na to, aby určitý pozemok mohol byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, musí byť dostatočne určite identifikovaný ( ), a to tak, aby nebol zameniteľný so žiadnym iným pozemkom. Pre takéto určenie a pre účely evidencie je potrebné označiť samotný pozemok, k čomu dochádza pridelením príslušného parcelného čísla. V zmysle katastrálneho zákona pozemok geometricky a polohovo určený a zobrazený v katastrálnej mape, mape určeného operátu alebo geometrickom pláne s uvedením parcelného čísla sa nazýva parcela. Predmetom evidovania v katastri nehnuteľností sú pozemky vymedzené určenými hranicami a označené ako parcely [, katastrálneho zákona]. Je nesporné, že takéto pozemky môžu byť i predmetom právnych vzťahov. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné zdôrazniť, že je potrebné mať na pamäti, že označenie konkrétneho pozemku parcelným číslom je len evidenčnou záležitosťou, ktorá nič nemení na tom, že predmetom právnych vzťahov je vždy pozemok.

V súdenej veci boli predmetom prevodu pozemky, teda vec, ktorá je spôsobilým predmetom prevodu. Označenie prevádzaných pozemkov parcelnými číslami bolo prevzaté z geometrického plánu, ktorý bol podkladom tohto právneho úkonu, a ktorý bol úradne overený okresným úradom ( o geodézii a kartografii a katastrálneho zákona). Nemožno mať teda pochybnosti o tom, že predmetné pozemky boli dostatočne a určite identifikované a že boli spôsobilým predmetom prevodu. Navyše nemožno opomenúť, že momentom úradného overenia geometrického plánu vytvárajúceho nové parcely, sa pozemok spôsobujúci zmenu (príp. časť pozemku „diel parcely“) stáva dostatočne určeným pozemkom a v spojení s nadväzujúcim právnym úkonom, alebo inou právnou skutočnosťou aj spôsobilým predmetom právnych vzťahov. V súdenej veci ide o pozemky C. parcela č. XXX/X (zlúčená do T. parcely č. XXX), T. parcely č. XXX, XXX (zlúčené do T. parcely č. XXX), novovzniknutá T. parcela č. XXX vo výmere X m2 (vzniknutá rozdelením pôvodnej T. parcely č. XXX vo výmere XX m2). Popísané pozemky teda jednoznačne mohli byť predmetom prevodu a nič na tom nemôže zmeniť ani tá skutočnosť, že zápisom geometrického plánu do katastra nehnuteľností tieto parcely „zaniknú“. Ako už bolo vyššie uvedené a súd to na tomto mieste opätovne zdôrazňuje, predmetom právnych vzťahov je vždy pozemok, označenie konkrétneho pozemku parcelným číslom je len evidenčnou záležitosťou. Zápisom uvedeného geometrického plánu teda nedošlo k zániku pozemku, ale len k zmene doterajších parcelných čísel. Právny názorom odporcu, že vklad vlastníckeho práva nebolo možné povoliť z dôvodu, že zápisom predmetného geometrického plánu do katastra nehnuteľností T. parcely č. XXX, XXX, C. parcela č. XXX/X zaniknú, nie je správny. Rovnako neobstojí ani právny názor odporcu, že vklad vlastníckeho práva nemohol byť povolený pre nemožnosť plnenia, pričom za nemožnosť plnenia odporca považoval tú skutočnosť, že predmetom právneho úkonu sú pozemky, ktoré na základe geometrického plánu zaniknú. Súd v súvislosti s názorom vysloveným odporcom musí zdôrazniť, že žiaden geometrický plán nemôže spôsobiť zánik pozemku. Pozemok je totiž časť zemského povrchu a je si len ťažko predstaviť, žeby vytvorením geometrického plánu časť zemského povrchu zmizla. Uvedený dôvod, pre ktorý bol zamietnutý návrh na vklad je tak dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany odporcu, čo je dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. .

Súd v tejto súvislosti považuje ešte za potrebné dodať, že nielen pozemok označený parcelným číslom môže byť spôsobilým predmetom prevodu, ale spôsobilým predmetom právneho vzťahu môže byť i časť pozemku, tzv. „diel parcely“. Súd túto skutočnosť uvádza hlavne z toho dôvodu, že i v prípade prevodu dielu parcely je totiž predmetom právneho úkonu konkrétny diel parcely vytvorený geometrickým plánom, tento však predmetom evidencie v katastri nehnuteľností nebude, ním bude novovytvorená parcela (s parcelným číslom), ktorá naopak nebola predmetom právneho úkonu. Ide o obdobnú situáciu ako v súdenej veci, keď predmetom prevodu je iný pozemok, ako ten, ktorý je predmetom evidencie v katastri nehnuteľností (v prospech A. O. sa prevádzala C. parcela č. XXX/X, avšak evidovala sa T. parcela č. XXX, v prospech navrhovateľky sa prevádzala T. parcela č. XXX, XXX, avšak evidovala sa T. parcela č. XXX).

Diel parcely sa dá vymedziť ako časť parcely, ktorá je ako diel označená v geometrickom pláne, ktorým sa tento diel pričleňuje k inej parcele, alebo s iným dielom, alebo dielmi vytvára novú parcelu. Pod dielom parcely možno, vzhľadom k terminologicky nezjednotenému označovaniu, rozumieť aj diel pozemku, časť pozemku, alebo časť parcely. Za najvýstižnejšie však možno považovať označenie diel parcely, nakoľko len zo samotného pojmu diel nie je priamo zrejmé, o čo ide; časť, alebo diel pozemku vždy majú v podstate charakter ďalšieho pozemku a časť parcely neevokuje skutočnosť, že táto už bola zameraná geometrickým plánom. Katastrálny zákon de lege lata problematiku dielov parciel vôbec neupravuje. Do 1. septembra 2009 však v ustanovení § 45 bol upravený osobitný postup pri zápise vlastníckeho práva k dielom týkajúci sa pozemkov, na ktorých bola postavená líniová stavba, alebo iná verejnoprospešná stavba, resp. zriadená záhradkárska osada. Tento postup spočíval v tom, že do doby, než sa uskutočnil prevod, alebo prechod vlastníctva ku všetkým dielom, ktoré mali tvoriť novú parcelu, boli zmluvy po povolení vkladu, alebo verejné a iné (záznamové) listiny zaradené do osobitnej evidencie katastrálneho operátu, vedenej v zmysle vtedajšieho § 8 ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona. Zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností (do listov vlastníctva) sa uskutočnil až následne po prevode, alebo prechode všetkých dielov, ktoré mali vytvoriť novú parcelu. Zrušením tohto ustanovenia však nebola vôbec dotknutá možnosť, aby predmetom právnych vzťahov boli pozemky označené v geometrickom pláne ako diely parciel. Zrušené ustanovenie § 45 katastrálneho zákona sa totiž týkalo len zápisu do katastra nehnuteľností. Išlo teda o špeciálne ustanovenie k § 43 katastrálneho zákona, upravujúceho lehoty na zápis do katastra nehnuteľností. Diel parcely vyznačený v geometrickom pláne predstavuje pozemok dostatočne určite vymedzený, čo je základným predpokladom toho, aby ho bolo možné pokladať za spôsobilý predmet právnych vzťahov. V znení § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona sa síce uvádza, že pozemok sa v zmluve, verejnej, alebo inej listine označí i

uvedením parcelného čísla, avšak dané ustanovenie je potrebné vykladať tak, že tento údaj sa musí uviesť len vtedy, ak už bol určený, či už v katastri nehnuteľností, alebo v geometrickom pláne. Krajský súd opakovane na tomto mieste zdôrazňuje, že označenie konkrétneho pozemku parcelným číslom je len evidenčnou záležitosťou, ktorá nič nemení na tom, že predmetom právnych vzťahov je vždy pozemok. Totožný záver možno odvodiť aj z aplikácie historického výkladu opierajúceho o znenie ustanovení § 79 a § 80 zákona č. 177/1927 Zb. o pozemkovom katastri a jeho vedení (katastrálny zákon), ktoré sa vzťahovali aj na pozemkové mapy (pozemnoknižné vzťahy). Rovnako sa k tejto problematike postavila aj právna prax a judikatúra. Zmluvy, ktorých predmetom sú prevody vlastníctva k dielom parciel, vymedzeným v priložených geometrických plánoch je preto potrebné akceptovať. Interná metodická úprava Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, obsiahnutá v smernici na vyhotovenie geometrických plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov č. S XX.XX.XX.XX.XX, schválenej dňa 28. novembra 1997, nakoniec tiež obsahuje ustanovenia týkajúce sa dielov parciel (napr. § 11 ods. 6, § 12 ods. 8, 9). S odkazom na uvedené možno preto konštatovať, že de lege lata nič nebráni tomu, aby predmetom právnych vzťahov boli i pozemky označené v geometrickom pláne ako diely parciel, avšak za predpokladu, že na ich základe v súlade s geometrickým plánom budú z týchto dielov parciel vytvorené nové parcely. Je potrebné si totiž uvedomiť, že pozemok označený v geometrickom pláne ako diel parcely môže byť predmetom právneho vzťahu, napr. právneho úkonu, avšak predmetom evidencie v katastri nehnuteľností môže byť len pozemok označený ako parcela, teda nie diel (časť) tejto parcely. V tejto súvislosti je potrebné zodpovedať aj otázku, ktorým momentom sa diel parcely stáva spôsobilým predmetom právnych vzťahov a kedy vzniká pozemok (parcela), ku ktorému sa má diel pričleniť, alebo pozemok (parcela), ktorý má z dielov vzniknúť ako nová vec v právnom zmysle slova. Pri geometrickom pláne treba rozlišovať chronologicky po sebe idúce, nasledujúce momenty. Prvým je jeho vyhotovenie geodetom ( o geodézii a kartografii). Druhým je autorizačné overenie geometrického plánu príslušným autorizovaným geodetom ( o geodézii a kartografii a katastrálneho zákona). Vyhotovenie a autorizácia geometrického plánu môžu v podstate splývať v jeden moment, ak je vyhotoviteľ geometrického plánu súčasne držiteľom autorizačného oprávnenia. Tretím momentom je úradné overenie geometrického plánu okresným úradom ( o geodézii a kartografii a katastrálneho zákona). Štvrtým momentom je prevedenie (zápis) geometrického plánu do stavu katastra nehnuteľností. K tomu dochádza spôsobom závislým od toho, či je geometrický plán podkladom pre nejakú vkladovú, alebo záznamovú listinu. Následkom prevedenia geometrického plánu je premietnutie ním vytvoreného stavu do katastra nehnuteľností, t.j. pokiaľ ide o súbor geodetických informácii do stavu zakresleného v katastrálnej mape a vo vzťahu k súboru popisných informácií do stavu vyznačeného na liste vlastníctva. Z popísanej postupnosti jednoznačne vyplýva, že momentom úradného overenia geometrického plánu, vytvárajúceho diel parcely, sa daný diel stáva dostatočne určeným pozemkom a v spojení s nadväzujúcim právnym úkonom, alebo inou právnou skutočnosťou aj spôsobilým predmetom právnych vzťahov. Geometrický plán je však v zmysle katastrálneho zákona len technickým podkladom právnych úkonov, verejných a iných listín, pričom samotné úradné overenie má za následok len skutočnosť, že geometrický plán je uznaný za technický správny a vychádzajúci z podkladov katastrálneho operátu. Netreba tiež zabúdať, že geometrický plán vyjadruje ešte len zamýšľaný právny stav, ktorý sa z rôznych príčin nemusí, alebo nebude môcť zrealizovať. Preto ku geometrickému plánu musí vždy ešte pristúpiť právny úkon, alebo iná právna skutočnosť, ktoré sú právne spôsobilé vyvolať následný zápis do katastra nehnuteľností. Keďže v katastri nehnuteľností sa neevidujú pozemky označené ako diely parciel, ale len pozemky s parcelným číslom, je zrejmé, že moment vzniku nového pozemku, resp. novej parcely ako veci v právnom zmysle slova, ktorá má byť vytvorená pričlenením dielu, alebo z viacerých dielov, bude odlišný. Daná parcela totiž ako nová nehnuteľná vec vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu na základe zmluvy, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva príslušného dielu (dielov), alebo právoplatnosťou rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktoré je podkladom pre vykonanie záznamu. Formálne však táto nová parcela vzniká až zápisom do katastra nehnuteľností na základe povoleného vkladu, resp. vykonaním záznamu [ a katastrálneho zákona].

K spornej otázke pod bodom 2 a 3 krajský súd uvádza:

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je súd jednoznačne toho právneho názoru, že pokiaľ je geometrický plán (overený okresným úradom) podkladom právneho úkonu, predmet právneho úkonu je vymedzený práve týmto geometrickým plánom. V súdenej veci ide práve o takýto prípad, keď podkladom spornej kúpnej zmluvy bol geometrický plán. To, čo je (mohlo by byť) predmetom právneho úkonu je vymedzené v geometrickom pláne v časti označenej ako „Výkaz výmer“ v stĺpci „Zmeny“. V súdenej veci je z predloženého geometrického plánu zrejmé, že predmetom kúpnej zmluvy (okrem pozemkov, ktoré neboli dotknuté geometrickým plánom, t.j. T. parc. č. XXX, XXX) sú: celá C. parcela č. XXX/X, diel č. X z T. parcely č. XXX o výmere X m2 (resp. novovzniknutá T. parcela č. XXX o výmere X m2), celá T. parcela č. XXX vo výmere XX m2, celá T. parcela č. XXX vo výmere X m2. Predmetom kúpnej zmluvy, príp. iného právneho úkonu by mohli byť aj diel č. X z C. parcely č. XXX/X vo výmere XXX m2, diel č. X z T. parcely č. XXX o výmere XX m2, diel č. 2 z C. parcely č. XXX/X o výmere XXX m2; tieto pozemky však účastníci kúpnej zmluvy predmetom prevodu neučinili. Porovnajúc geometrický plán so samotnou kúpnou zmluvou súd zistil, že pozemky, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy boli v tejto zmluve vyšpecifikované presne podľa geometrického plánu, ktorý bol podkladom tohto právneho úkonu, a to v rovnakom znení aj v čl. I. aj v čl. II. predmetnej kúpnej zmluvy. Záver odporcu, že v predmetnej kúpnej zmluve nie je identický predmet prevodu uvedený v čl. I zmluvy so samotným prejavom vôle jednotlivých účastníkov právneho úkonu podľa čl. II. zmluvy, je skutkovým záverom, ktorý je v rozpore s obsahom spisu, čo bolo dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia odporcu podľa ust. 250j ods. 2 písm. b/ . Rovnako je v rozpore s obsahom spisu záver odporcu, že predmetný právny úkon nie je v súlade s geometrickým plánom. Ako už súd vyššie konštatoval, predmetná kúpna zmluva doslovne prevzala špecifikáciu predmetných pozemkov z geometrického plánu. Záver odporcu, že predmetný právny úkon nie je v súlade s geometrickým plánom je ďalším dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu podľa ust. .

Krajský súd nemohol nechať bez povšimnutia, že odporca vo svojom rozhodnutí citoval ust. 37 ako i ust. Katastrálneho zákona, v citácii ktorej podčiarkol ustanovenia o určitosti a zrozumiteľnosti prejavu vôle, ako i o tom, že zmluva nesmie odporovať zákonu, bližšie však dôvod citácie týchto ustanovení zákona vo svojom rozhodnutí neuviedol, t.j. či predmetnú kúpnu zmluvu považoval odporca za neplatnú z dôvodu ust. (neurčitosť, nezrozumiteľnosť právneho úkonu), alebo z dôvodu podľa ust. 39 (rozpor so zákonom). Vzhľadom na to, že správny orgán nevyslovil svoj záver, či považuje predmetnú zmluvu za neplatnú z dôvodov obsiahnutých v ustanoveniach, ktoré vo svojom rozhodnutí citoval ( , Katastrálneho zákona), nemohla voči takémuto záveru brojiť ani navrhovateľka, a teda krajský súd sa k otázke určitosti, zrozumiteľnosti predmetnej kúpnej zmluvy a jej súladu so zákonom nevyjadroval, keďže v správnom súdnictve je súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu.

Podľa , o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Odporca sa vo svojej rozhodovacej činnosti v súdenej veci dopustil viacerých pochybení, ktoré sú podrobne popísané vyššie. Preto súdu nezostávalo iné ako napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodu podľa , a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude odporca dôsledne vychádzať z obsahu spisu, aby zistený skutkový stav nebol v jeho rozpore a zároveň na zistený skutkový stav bude aplikovať právny názor, ktorý súd vyslovil v tomto zrušujúcom rozsudku.

Súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania, aj napriek tomu, že bola v konaní úspešná ( ), pretože navrhovateľke v súvislosti s týmto konaním trovy nevznikli a ani si ich neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa a , odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.