Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_8C-101-2008.pdf
PDF · 105.34 KB
Case nature
Subarea
8C/101/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska č. 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, proti odporcovi 1: N.. J. X., bydlisko X. Č.. XX, XXX XX X., odporkyni 2: W. X., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko X. Č.. XX, XXX XX X., zastúpená právnym zástupcom: JUDr. Marián Mikači, advokát, Záhradnícka č. 15, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 92, 94 € (2800,- Sk) s príslušenstvom, takto r o z h o d o l:
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29. 04. 2008 domáhal uloženia povinnosti obom odporcom spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 2 800,- Sk (92, 94 €) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8, 5% ročne z tejto sumy od 04. 02. 2008 až do zaplatenia a trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 500.- Sk (16, 60 €), a to titulom nároku na úhradu ním vynaložených nákladov súvisiacich s núteným odtiahnutím osobného motorového vozidla značky VW - golf, EČ: X. - XXX N. (ďalej len "vozidlo"), ktoré bolo navrhovateľom odstránené dňa 08. 08. 2007 o 09. 10 hod. zo Staromestskej ulici č. 3 v Bratislave.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 08. 08. 2007 sa odporca 1 ako vodič vozidla dopustil dopravného priestupku, keď vozidlo zaparkoval na zákaze zastavenia na Staromestskej ulici č. 3 v Bratislave. Odporca 1 svojim konaním porušil ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o premávke na pozemných komunikáciách"), a preto je v tomto konaní subjektom pasívne vecne legitimovaným v tomto konaní. Mestská polícia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy z vyššie uvedeného dôvodu rozhodla o odstránení vozidla z uvedeného miesta. Odstránenie vozidla vykonal navrhovateľ v rovnaký deň o 09. 10 hod. Vozidlo bolo po naložení na odťahovacie vozidlo odvezené a zaparkované na odstavnej ploche na Bazovej ulici č. 6 v Bratislave. Dňa 08. 08. 2007 o 09. 50 hod. odporca 1 sa dostavil na odstavnú plochu a požiadal navrhovateľa o vydanie vozidla. Navrhovateľ odporcovi 1 vydal predmetné vozidlo. Jeho prebratie odporca 1 potvrdil svojím podpisom na Zápise o výdaji motorového vozidla. Odporkyňa 2, matka odporcu 1, bola dňa 08. 08. 2007, podľa informácií Mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy prevádzkovateľom vozidla. Túto skutočnosť navrhovateľ, opakovane zisťoval ešte pred podaním samotného návrhu, a zistil, že odporkyňa v daný deň bola podľa policajnej evidencie vozidiel prevádzkovateľom vozidla. Podľa ustanovenia § 40 ods. 4 zákona o premávke na pozemných komunikáciách správca cesty môže odstrániť vozidlo na náklady jeho prevádzkovateľa, preto je i odporkyňa 2 ako prevádzkovateľ vozidla pasívne vecne legitimovaným subjektom, nositeľom povinnosti zaplatiť za nútené odtiahnutie vozidla.
Súd predmetnú vec prejednal a prvý krát rozhodol na pojednávaní dňa 21. 04. 2009 v neprítomnosti oboch odporcov podľa ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a zaviazal oboch odporcov v zmysle ustanovení § 420 a § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka solidárne k úhrade žalovanej sumy navrhovateľovi, vrátane vymáhaných úrokov z omeškania. Súd mal za to, že návrh je dôvodný čo do právneho titulu i do vymáhanej výšky. Súd vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že odporca + ako vodič vozidla je pasívne vecne legitimovaným subjektom, pretože porušením zákonnej povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 24 ods. 1 písm. o) zákona č. 315/1996 zákona o premávke na pozemných komunikáciách sa stal pasívne vecne legitimovaným subjektom v tejto veci. Súd mal ďalej za to, že i odporkyňa 2 je pasívne vecne legitimovaným subjektom a to ako prevádzkovateľ vozidla. Jej pasívna vecná legitimácia vyplýva z ustanovenia § 40 ods. 1 zákona o premávke na pozemných komunikáciách, keďže odporkyňa 2 bola v uvedený deň, podľa evidencie vozidiel, prevádzkovateľom vozidla.
Na základe odvolania odporkyne 2, odvolací súd Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8Co 298/2009
- 81 zo dňa 17. 08. 2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa odporkyne 2 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení, okrem iného, uviedol, že v posudzovanej veci je z konania pred súdom prvého stupňa zrejmé, že navrhovateľ označil v návrhu ako účastníka konania na strane odporcu v 2. rade - W. X., X. X, Bratislava. Uvedené označenie je úplné, presné, určité a zrozumiteľné tak, aby nevznikli pochybnosti o tom, kto má vystupovať ako účastník konania na strane odporcu v 2. rade, a preto súd prvého stupňa správne postupoval ďalej v konaní a doručoval návrh na začatie konania, a následne aj predvolanie na pojednávanie dňa 05.12.2008, dňa 02.02.2009, na adresu takto označenej odporkyni v 2. rade. Z obsahu spisu vyplýva, že zásielky adresované takto označenej odporkyni v 2. rade sa súdu vrátili s oznámením pošty, že adresát je na adrese X. XX P. X., neznámy. Následným šetrením pobytu odporkyne v 2. rade súd prvého stupňa zistil, že W. X., nar. XX.XX.XXXX, má evidovaný trvalý pobyt na adrese X.I. XX, Bratislava, kde šetrením polície bolo zistené, že na tejto adrese sa nachádzajú zvončeky, menovka na dverách aj poštová schránka na meno X. a podľa vyjadrenia suseda na tejto adrese X. zdržiavajú; ďalej zistil, že N.. W. X., nar. XX.XX.XXXX, má evidovaný trvalý pobyt na adrese T.C. XX, Bratislava. Na základe týchto zistení súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na deň 21.04.2009, na ktoré predvolal odporkyňu v 2. rade W. X., ako z adresy X. XX, Bratislava, odkiaľ sa vrátila doručenka s tým, že je adresát na tejto adrese neznámy, ako aj z adresy T. XX, Bratislava, na ktorej prevzala predvolanie na pojednávanie W. X.. Následne N.. W. X., bytom G. XX, Bratislava, písomným podaním zo dňa 20.04.2009 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávania a súd prvého stupňa upozornila, že pravdepodobne došlo k zámene jej osoby s inou, keďže nemá s navrhovateľom žiaden právny vzťah a už vôbec nie spor. Za daného stavu súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 21.04.2009 konštatoval, že odporkyňa v 2. rade mala predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas, že sa ospravedlnila na pojednávanie a uviedla, že došlo k zámene jej osoby s inou, keďže nemá s navrhovateľom žiaden vzťah ani žiaden spor. Súd prvého stupňa tak vec prejednal v neprítomnosti odporkyne v 2. rade a rozhodol tak, že uložil odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 92,94 eur spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Rozsudok č.k. 8C 101/2008-63 zo dňa 21.04.2009 následne doručoval odporkyni v 2. rade W. X., na adresu X. XX, Bratislava, odkiaľ sa vrátila doručenka s tým, že je adresát na tejto adrese neznámy; dňa 21.07.2009 si osobne rozsudok prevzala N.. W. X., T. XX, Bratislava. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa nevenoval náležitú pozornosť označeniu odporkyne v 2. rade, napriek tomu, že v priebehu konania mal vedomosť o tom, že okrem W. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorá má evidovaný trvalý pobyt na adrese X. XX, Bratislava, a ktorá je navrhovateľom označeným účastníkom konania na strane odporcu v 2. rade, existuje aj (jej menovkyňa) N.. W. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorá má evidovaný trvalý pobyt na adrese T.Č. XX, Bratislava. Súd prvého stupňa ponechal bez povšimnutia aj upozornenie odvolateľky, že došlo k zámene jej osoby s inou osobou, s navrhovateľom označenou odporkyňou v 2. rade nekonal a vec prejednal s odvolateľkou, ktorá však účastníčkou konania na strane odporcu v 2. rade nebola. Z pohľadu uvedených nedostatkov, odvolací súd uznal opodstatnenosť dôvodov, na ktorých založila odvolateľka svoje odvolanie a dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa konal s niekým na strane odporcu v 2. rade, kto nebol účastníkom konania, a tým nekonal s tým, kto bol navrhovateľom označený ako účastník konania na strane odporcu v 2. rade, zaťažil týmto procesným pochybením konanie takou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (týkajúcej sa návrhu navrhovateľa voči odporkyni v 2. rade) zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) Osp a vrátil mu vec v tejto časti na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 Osp, v ktorom súd prvého stupňa vec prejedná s účastníkom konania na strane odporkyne v 2. rade označenej v návrhu v súlade s jeho doplnením vykonaným navrhovateľom v odvolacom konaní.
Súd po zrušení napadnutého prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie, vykonal v tejto veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - kúpnou zmluvou zo dňa 21. 08. 2002, čl. 97, lustráciou Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát zo dňa 05. 12. 2011, čl. 111, spisovým materiálom Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Krajského dopravného inšpektorátu týkajúcim predmetného vozidla, čl. 124 až 131, výsluchom svedka P. L., čl. 135, výsluchom svedka X. X., čl. 154, výsluchom odporkyne 2, čl. 213, ako aj so všetkými ostatnými listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania počas celého konania.
Navrhovateľ v tejto časti konania uviedol, že návrh považuje sa dôvodný voči odporcovi 1, ktorý sa dopustil dopravného prostriedku ako vodič, čím bol daný dôvod na odťah predmetného vozidla. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996, ktorý hovorí o tom, že kto spôsobí prekážku cestnej premávky je povinný ju odstrániť, a ak tak neurobí odstráni ju na jeho náklady správca cesty. Podporne opiera svoj nárok o ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. A to porušenie je dané dopustením sa dopravného priestupku, tým, že nesprávne zaparkoval a vytvoril tak prekážku. Prišlo k odťahu vozidla, čím vznikli navrhovateľovi finančné náklady, ktoré odporca 1 nezaplatil. Navrhovateľ tu vidí tú príčinnú súvislosť. Odporkyňa 2 je podľa navrhovateľa pasívne vecne legitimovaná podľa ustanovenia § 40 ods. 4 zákona č. 315/1996, pretože je v evidencii vozidiel zapísaná ako majiteľka a držiteľka predmetného vozidla. Z tohto dôvodu zodpovedá za úhradu nákladov za odťah vozidla. Ďalej sa navrhovateľ domáha od odporkyne 2 zaplatenia vymáhanej sumy titulom náhrady škody podľa ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k odporkyni 2 sa domáha vymáhanej sumy len titulom ustanovenia § 40 ods. 4 zákona č. 315/1996 Zb. Ďalej uviedol, že čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, súdu predložil všetky dôkazy, že navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný. Poukázal na zákon č. 135/1961 o pozemných komunikáciách, konkrétne ustanovenie § 3d ods. 5 písm. d), z ktorého vyplýva, že aj čiastočný výkon správy pozemných komunikácii môže vykonávať právnická osoba založená alebo zriadená obcou t.j. v tomto prípade hlavným mestom Bratislava. Čo sa týka výšky žalovaného nároku, navrhovateľ má za to, že preukázal predloženým znaleckým posudkom, ako aj vyjadrením doručeným súdu na dnešnom pojednávaní. Z vyššie uvedených dôvodov žiada, aby súd návrhu vyhovel v celom rozsahu ako dôvodnému. Uplatnil si i trovy konania vo výške 16,50 € a to titulom zaplatenia súdneho poplatku za podaný návrh.
Počas konania odporca 1, okrem iného, namietol i aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa z dôvodu, že tento vystupuje v konaní ako správca komunikácie, ako právnická osoba, zriadená na tento účel obcou. Z výpisu z Obchodného registra ale vyplýva, že navrhovateľ bol zriadený za iným účelom a odťah vozidiel ako predmet činnosti má navrhovateľ zapísaný až od roku 2005. Štátne orgány môžu podľa ustanovenia čl. 2 Ústavy konať len v medziach a rozsahu stanovenom zákonom, a cestný zákon v ustanovení § 3 jasne hovorí, že správu vykonávajú obce prípadne právnické osoby na tento účel založené a zriadené. Navrhovateľ nie je na tento účel založený a správa komunikácií nebola na neho nikdy ani prenesená, len bol rozšírený predmet jeho činnosti. O komunikácie sa nestará, iba vykonáva odťahy. Od roku 2005 vykonávalo odstraňovanie prekážok cestnej prepravy v Bratislave viacero právnických osôb. Navrhovateľ v danom konaní nemá podľa navrhovateľ aktívnu vecnú legitimáciu. Z judikatúry vyplýva, že správca komunikácie nemôže preniesť právo na vymáhanie pohľadávky za odťah na osobu zo súkromnej sféry.
Odporkyňa 2 prostredníctvom svojho právneho zástupcu v tejto časti konania uvádzala, že hoci je odporkyňa 2 zapísaná ako držiteľ motorového vozidla v evidencii vozidiel, je to však jediná skutočnosť, ktorá ju s týmto vozidlom spája. Odporkyňa 2 nebola nikdy prevádzkovateľom vozidla a preto nemohla spôsobiť navrhovateľovi škodu. Taktiež navrhovateľ nemôže od odporkyne 2 požadovať náhradu nákladov podľa ustanovenia § 40 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z.z. Z tohto dôvodu požiadala súd, aby návrh voči odporkyni 2 zamietol a uplatnila si i trovy konania, ktoré vyčísli do 3 dní.
Súd po vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav veci, ktorý právne vyhodnotil nasledovne:
Dňa 08. 08. 2007 o 09. 10 hod. bolo navrhovateľom z ulice Staromestská č. 3 v Bratislave po vykonaní fotodokumentácie odtiahnuté na základe rozhodnutia príslušníka Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy osobné motorové vozidlo značky VW - golf, EČ: X. - XXX N.. Vozidlo bolo odtiahnuté z dôvodu, že odporca 1 ako vodič vozidla sa dopustil dopravného priestupku, ktorý bol
riešený s odporcom 1 dohovorom, keď vozidlo zaparkoval na zákaze zastavenia na Staromestskej ulici č. 3 v Bratislave. Odporca 1 týmto svojím svojim konaním porušil ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Vozidlo bolo odtiahnuté na odstavnú plochu na Bazovej č. 6 v Bratislave.
Dňa 08. 08. 2007 o 09. 50 hod. bolo predmetné vozidlo, ktorého prevádzkovateľom bola odporkyňa 2, navrhovateľom vydané odporcovi 1 ako vodičovi vozidla. Odporca 1 je synom odporkyne 2. Navrhovateľ náklady na odstránenie vozidla vyčíslil na sumu 2 800.- Sk (92,94 euro) . Odporca 1 faktúru s uvedením nákladov na odstránenie motorového vozidla pri prevzatí vozidla prevzal. Vyčíslené náklady navrhovateľovi neboli uhradené odporcom 1, ani odporkyňou 2.
Navrhovateľ vyzval odporcu 1 na úhradu žalovanej sumy listom zo dňa 20. 12. 2007, avšak bezúspešne. Navrhovateľ vyzval odporkyňu 2 na úhradu žalovanej sumy listom zo dňa 29. 10. 2007, rovnako bezúspešne.
Navrhovateľ bol založený Hlavným mestom SR zakladateľskou listinou z 23.12.1993, v ktorej bol definovaný aj predmet jeho činnosti. Predmet činnosti bol uznesením Mestského zastupiteľstva Hlavného mesta SR Bratislavy č. 597/2005 zo dňa 27. 01. 2005 rozšírený aj na "odťahovaciu službu".
Z listinného dôkazu, ktorý predložila súdu počas konania odporkyňa 2, kúpnej zmluvy zo dňa 21. 08. 2002, s účinnosťou od 31. 04. 2003, uzatvorenej medzi predávajúcim P. L. a kupujúcim X. X., vyplýva, že na základe tejto kúpnej zmluvy v uvedený deň predmetné vozidlo od kupujúceho kúpil X. X., brat odporcu 1, ďalší syn odporkyne 2, nie odporkyňa 2. Tieto skutočnosti potvrdil svojím výsluchom svedok P. L.Á., predávajúci, ktorý uviedol, že predmetné vozidlo predal X. X., nie odporkyni 2. Rovnako i obaja odporcovia uviedli, že vozidlo od predávajúceho Vladimíra Petráša kúpil X. X., nie odporkyňa 2. Odporkyňa 2 uviedla, že nebola nikdy vlastníčkou tohto vozidla, v súvislosti s ním ani nič nepodpisovala. Nevedela uviesť akým spôsobom je v evidencii vozidiel uvedená ako držiteľka vozidla, a to na základe tejto kúpnej zmluvy, kedže v nej nie je uvedená ako kupujúca, ani ju ako kupujúca nepodpisovala.
Lustráciou držiteľa/vlastníka vozidla z Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát zo dňa 05. 12. 2011, súd zistil, že od 16. 04. 2003 je ako držiteľka vozidla vedená odporkyňa 2. Súd zo spisového materiálu, ktorý súdu predložilo počas konania Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, týkajúceho sa predmetného vozidla, zistil, že v žiadosti o zapísanie vozidla do evidencie je ako nový držiteľ vozidla uvedená odporkyňa 2 a ako predchádzajúci držiteľ je uvedený P. L.Á.. Na tejto žiadosti je neidentifikovateľný a nečitateľný podpis, ktorý ako uvádzala odporkyňa 2 nie je jej. Súdu sa na základe vykonaného dokazovania nepodarilo zistiť, kto túto žiadosť podpísal, čí je to podpis. Súčasťou tejto žiadosti nie je vyššie uvedená kúpna zmluva (v kolónke doklad o nadobudnutí vozidla nie je uvedená žiadna skutočnosť). Zo znenia tejto žiadosti nevyplýva, na základ akého právneho úkonu je novou držiteľkou vozidla zapísaná odporkyňa 2. Z vykonaného dokazovania sa súdu nepodarilo zistiť, kto predmetnú žiadosť podával, kto ju podpisoval, a či spolu so žiadosťou bola žiadateľom predložená i predmetná kúpna zmluva. Súd z vykonaného dokazovania ustáli, že predmetnú žiadosť nepodávala odporkyňa 2, nepodpisovala ju, rovnako ako ani nikdy neuzatvárala a nepodpisovala vyššie uvedenú kúpnu zmluvu. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že vykonaným dokazovaním, bol spochybnený zápis v evidencii vozidiel vedený Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, odporkyne 2 ako novej držiteľky/vlastníčky predmetného vozidla od 16. 04. 2003. Naopak, vykonaným dokazovaním, výsluchom svedkov P. L. (predávajúci), X. X. (kupujúci), a odporkyňou 2, bolo súdom zistené a preukázané, že odporkyňa 2 nebola nikdy vlastníčkou vozidla, teda pre potreby evidencie držiteľkou vozidla.
Z listinného dôkazu predloženého počas konania navrhovateľom, súd zistil, že zo znaleckého posudku č. 7/2008 zo dňa 22. 09. 2008 vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Inštitútom ekonomického znalectva a expertíz pri Centre ďalšieho vzdelávania vyplýva, že náklady na odtiahnutie jedného vozidla v roku 2007 činili celkom čiastku 2 800.- Sk.
Podľa ustanovenia § 3 písm. f) zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícií v znení neskorších predpisov obecná polícia ukladá a vyberá v blokovom konaní pokuty za priestupky ustanovené osobitným predpisom a tiež za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané
neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z úpravy cestnej premávky vykonanej dopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami, objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje osobitný zákon.
Z ustanovenia čl. 2 Rozhodnutia primátora č. 11/2004 vyplýva, že príslušníci mestskej polície budú rozhodovať o odstraňovaní vozidiel na pozemných komunikáciách na území hlavného mesta SR Bratislavy, ktorých správcom je hlavné mesto a ktorými sú prejazdné úseky ciest I. až III. triedy a ich súčasti, miestne komunikácie I. a II. triedy a ich súčasti.
Z ustanovenia čl. 3 vyššie citovaného rozhodnutia primátora č. 11/2004 vyplýva, že odstránenie vozidla podľa ustanovenia § 40 ods. 1, ods. 4 písm. a), b) zákona o premávke na pozemných komunikáciách základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície zabezpečí hlavné mesto ako správca komunikácie prostredníctvom zmluvných partnerov.
Z výpisu z obchodného registra navrhovateľa vyplýva, že predmetom jeho činnosti je odťahovacia služba. Jeho zriaďovateľom je Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava.
Podľa ustanovenia § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 o pozemných komunikáciách miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.
Podľa ustanovenia § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 o pozemných komunikáciách správu pozemných komunikácií vykonávajú: ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.
Podľa § 3d ods. 6 zákona č. 135/1961 o pozemných komunikáciách vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 písm. o) zákona o premávke na pozemných komunikáciách vodič nesmie zastaviť a stáť na chodníku, kde by motorové vozidlo alebo prípojné vozidlo boli prekážkou plynulého pohybu chodcov; to neplatí, ak ide o zastavenie a státie, ktoré nepresiahne tri minúty a ktoré neohrozí ani neobmedzí chodcov.
Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 zákona o premávke na pozemných komunikáciách, kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty.
Podľa ustanovenia § 2 ods. b) zákona o premávke na pozemných komunikáciách sa cestnou premávkou rozumie užívanie pozemných komunikácií účastníkmi cestnej premávky.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. a) zákona o premávke na pozemných komunikáciách je účastníkom cestnej premávky osoba, ktorá sa zúčastňuje na cestnej premávke, najmä vodič, spolujazdec, chodec, osoba pribratá na zaistenie bezpečnosti cestnej premávky alebo na zaistenie niektorých jazdných úkonov.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ustanovenia § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
Podľa ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh nesplní riadne a včas, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací právny predpis.
Odporca 1 v konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa. Súd po preskúmaní tejto námietky odporcu 1, má za to, že je nedôvodná. Naopak, pri jej skúmaní a vyhodnotení sa súd stotožnil s vyjadrením navrhovateľa, že je aktívne vecne legitimovaným subjektom na samotný odťah i na vymáhanie nákladov za tento odťah. Súd má za to, že navrhovateľ bol oprávnený vykonávať odťah a rovnako je tiež oprávnený žiadať úhradu nákladov za tento odťah. K tomuto záveru súd dospel na základe listinných dokladov a to zakladateľskej listiny navrhovateľa vrátane doplnenia predmetu činnosti navrhovateľa zo dňa 27. 01. 2005. Z uvedených listinných dôkazov predložených súdu navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ bol založený zakladateľskou listinou Hlavného mesta SR Bratislava, ktoré je správcom komunikácií na území mesta Bratislavy a v čase odťahu mal oprávnenie vykonávať odťahy vozidiel. Preto podľa názoru súdu boli naplnené podmienky uvedené v ustanovení § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. Súd taktiež poukazuje na rovnaký záver prijatý v uznesení Najvyššieho súdu SR v konaní č. k. 6MCdo 22/2010, na ktorý poukázal i samotný navrhovateľ.
V predmetnom konaní bola sporná aj pasívna vecná legitimácia oboch odporcov. Navrhovateľ považoval odporcu 1 za pasívne vecne legitimovaný subjekt z dôvodu, že dňa 08. 08. 2007 sa odporca 1 ako vodič vozidla dopustil dopravného priestupku, keď vozidlo zaparkoval na zákaze zastavenia na Staromestskej ulici č. 3 v Bratislave. Odporca 1 týmto svojím konaním porušil ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o premávke na pozemných komunikáciách"), a preto je v tomto konaní subjektom pasívne vecne legitimovaným v tomto konaní. Navrhovateľ odvodzoval pasívnu vecnú legitimáciu odporcu 1 ako vodiča vozidla i z ustanovenia § 40 ods. 1 zákona o premávke na pozemných komunikáciách, kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť, a ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty. Z ustanovenia § 40 ods. 4 tohto zákona však jednoznačne vyplýva, že správca cesty môže odstrániť vozidlo na náklady prevádzkovateľa vozidla. Týmto ustanovením zákon teda jasne vymedzuje pasívnu vecnú legitimáciu subjektu, ktorý je zodpovedný za úhradu nákladov spojených s odťahom vozidla. Takýmto subjektom je prevádzkovateľ vozidla, nie jeho vodič. Preto má súd za to, že odporca 1 nie je v tejto veci pasívne vecne legitimovaný subjekt. Podľa ustanovenia § 40 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z. z. je takýmto pasívne vecne legitimovaným subjektom prevádzkovateľ vozidla. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že prevádzkovateľom predmetného vozidla zapísaným v evidencii držiteľov vozidla by mala byť odporkyňa 2, ktorá je v evidencii vozidiel zapísaná od 16. 04. 2003 ako držiteľ/vlastník vozidla. Vykonaným dokazovaním, bol však tento zápis v evidencii vozidiel vedený Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, odporkyne 2 ako novej držiteľky/vlastníčky predmetného vozidla od 16. 04. 2003, spochybnený. Naopak, vykonaným dokazovaním, výsluchom svedkov P. L. (predávajúci), X. X. (kupujúci), a odporkyňou 2, bolo súdom zistené a preukázané, že odporkyňa 2 nebola nikdy vlastníčkou vozidla, teda pre potreby evidencie držiteľkou vozidla. Preto má súd za to, že navrhovateľ dostatočne nepreukázal, že odporkyňa 2 v danom čase bola skutočne vlastníčkou/držiteľkou vozidla, a teda subjektom podľa ustanovenia § 40 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z. z. povinným na zaplatenie nákladov spojených s odťahom vozidla, a teda nepreukázal, že odporkyňa 2 je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto spore.
Vzhľadom na vyššie uvedený záver súdu, že odporcovia nie sú v danej veci pasívne vecne legitimovaní, sa súd už následne nezaoberal meritom veci, a návrh zamietol z dôvodu nepreukázania pasívnej vecnej legitimácie odporcov v tejto veci.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, tak, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V Bratislave dňa 02. 12. 2013
JUDr. Otília Doláková sudkyňa Za správnosť vyhotovenia: Nikola Brunovská