Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-30Cb/32/2019

Potvrdené rozhodnutím 6Cob/72/2023
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: I. K., narodená XX.XX.XXXX, bytom L. E. XXXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 7 075,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-30Cb/32/2019-120 zo dňa 02.06.2023, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-30Cb/32/2019-120 zo dňa 02.06.2023 p o t v r d z u j e . Súd žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, sudcom Mgr. Alexandrom Rácom, v právnej veci žalobcu: Barbora Šípová, nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Novomeského XXXX/XX, Pezinok, zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422 o zaplatenie 7.075,14 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd z a m i e t a žalobu v celom rozsahu.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.075,14,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.075,14 EUR od 13.04.2017 do zaplatenia spolu s náhradou výdavkov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že so žalovaným mal uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX/ XXXXXXXXXX, na motorové vozidlo AUDI A7, EČV: I (ďalej „poistná zmluva“), v ktorej boli dojednané podmienky havarijného poistenia EUROKOSKO. Ako ďalej uviedol, dňa 28.11.2016 došlo k dopravnej nehode zrážkou s danielom, ktorej dôsledkom bolo poškodenie poisteného motorového vozidla. V zmysle záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou č. ORPZ-BN-OPDP3-1-264/2016 (Záznam) došlo k nehode zavinením vodiča, a to zrážkou s lesnou zverou. Vodič bol podrobený dychovej skúške s výsledkom 0.00mg/l alkoholu v krvi. Žalovaný bol o škodovej udalosti informovaný dňa 05.12.2016. V dôsledku poškodenia poistného motorového vozidla, dal ho žalobca opraviť v spoločnosti LM cars s. r. o.. K obhliadke poškodeného motorového vozidla žalovaným došlo dňa 09.12.2016, 19.12.2016 a 13.01.2017. Za opravu motorového vozidla bola žalobcovi vystavená faktúra na sumu 7.075,14 Eur, ktorá bola 17.01.2017 doručená žalovanému. Žalovaný vyrozumením k oznámeniu poistnej udalosti zo dňa 28.03.2017 (Vyrozumenie 1) žalobcu informoval, že nakoľko poškodenie nekorešponduje s príčinou vzniku, ktoré žalobca uviedol v oznámení o vzniku škodovej udalosti, je škodová udalosť uzatvorená bez náhrady škody. Nakoľko šetrenie udalosti trvalo žalovanému viac ako tri mesiace, napísal žalobca list Národnej banke Slovenska, pričom z jej odpovede sa dozvedel, že priebeh nehodového deja bol posúdený a vyhodnotený na základe vypracovaného znaleckého posudku. Žalobca listom zo dňa 25.10.2017 žalovanému oznámil, že so závermi šetrenia poistnej udalosti nesúhlasí, a že jediné súčiastky, ktoré boli menené, boli tie, ktorých poškodenie bolo priamym dôsledkom poistnej udalosti. Žalovaný reagoval Vyrozumením k oznámeniu škodovej udalosti zo dňa 02.11.2017 (Vyrozumenie

2), v ktorom uviedol, že bol preverený postup šetrenie škodovej udalosti, avšak neboli zistené nové skutočnosti, zotrval na svojich predchádzajúcich záveroch. Žalobca si spolu s nárokom z poistného plnenia uplatnil aj úroky z omeškania a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 10.01.2019 platobný rozkaz sp. zn. , proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný v odpore uviedol, že namieta zákonné kritéria požadované ustanovením (ďalej len „“), nakoľko žalobca nešpecifikoval skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca nemal uviesť základné údaje napr. špecifikáciu samotnej škodovej udalosti a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa poistnej udalosti zo strany poisteného. Vo vzťahu k odôvodnenosti neposkytnutia poistného plnenia poukázal na Vyrozumenie 1, z ktorého vyplýva, že poistné plnenie nebolo poskytnuté, nakoľko poškodenie motorového vozidla nekorešponduje s príčinou vzniku, ktorú poškodený uviedol v oznámení o vzniku škodovej udalosti. Žalovaný poukázal tiež na lis Národnej banky Slovenska z 05.06.2017, z ktorého vyplýva, že žalovaný postupoval pri šetrení poistnej udalosti v súlade so závermi znaleckého posudku, v ktorom znalec konštatoval, že priebeh nehodového deja popisovaný vodičom je z technického hľadiska neprijateľný a poškodenie vozidla nevznikli spôsobom, ako to popísal vodič. Vznik zadokumentovaných poškodený je podľa záveru znaleckého posudku možné vylúčiť. Ako žalovaný ďalej uviedol, v zmysle zaslaného Vyrozumenia 1, ako aj listu Národnej banky Slovenska bol žalovaný informovaný, že nárok na poistné plnenie mu nevznikol z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti medzi uplatňovaným nárokom a príslušnou škodovou udalosťou. S uvedenou vedomosťou spočívajúcej v potrebe preukázania danej skutočnosti zo strany žalobcu, tento svoj nárok nijako nepreukázal. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že aj Národná banka Slovenska vo svojom liste zo dňa 05.06.2017 konštatovala, že žalovaný pri šetrení poistnej udalosti preukázal odbornú starostlivosť. Z listu tiež vyplýva, že nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, pre kontrolu ktorých je príslušná.

4. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje za účelové. Žalobca mal v žalobe jasne uviesť ako došlo k škodovej udalosti dňa 28.11.2016, a to zrážkou s danielom v dôsledku čoho došlo k poškodeniu poistného motorového vozidla. Žalobca trval na skutočnostiach uvedených v žalobe, pričom navrhol vypočuť ako svedka vodiča poškodeného motorového vozidla Stanislava Klenoviča, rovnako tak príslušníka PZ SR npor. Bc. Martina Vnuka, ktorý spísal záznam o škodovej udalosti. Žalobca rovnako tak nesúhlasil so žalovaným predloženým znaleckým posudkom, nakoľko mal byť v rozpore s inými predloženými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a nespĺňa náležitosti znaleckého posudku v zmysle . Žalobca uviedol, že napriek tomu, že bezprostredne po škodovej udalosti situáciu obhliadol príslušník PZ, predložený posudok sa ho snaží účelovo znegovať. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že podkladom pre vypracovanie posudku malo byť 86 ks fotografií, pričom v posudku sa nachádza iba 6ks. Podľa žalobcu je z uvedeného dôvodu posudok nepreskúmateľný. Žalobca tiež uviedol, že v prípade pochybností súdu navrhuje nariadiť znalecké dokazovanie.

5. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie na termín 10.05.2023 o 11:00 hod., ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobcu zotrval na žalobe a vyjadreniu k odporu. Mal za to, že nárok bol v konaní preukázaný, a žalobcovi vzniklo právo na poistné plnenie v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok. Žalobca spochybnil objektívnosť záverov znaleckého posudku, rovnako tak poukázal na podozrivú krátkosť jeho vypracovania, ako aj skutočnosť, že podkladmi pre jeho vypracovanie malo byť 86 ks fotografií, pričom v posudku sa nachádzalo iba 6ks. Rovnako tak poukázal na skutočnosť, že v bode 3.2 posudku má byť uvedené, že je potrebné posúdiť poškodenie v spojitosti s kontaktom so zvodidlom, pričom v tomto prípade išlo o kontakt so zverou. Rovnako tak poukázal na skutočnosť, že vodič šiel v čase stretu so zverou rýchlosťou 90 km/h, nakoľko z vyjadrení vodiča vyplýva, že po spozorovaní zvery začal brzdiť a snažil sa jej vyhnúť. Žalobca mal za to, že stret so zverou preukázal aj správou vypracovanou príslušníkom policajného zboru, ktorý sa mal na mieste škodovej udalosti nachádzať bezprostredne po nej. K absencii poistnej zmluvy žalobca uviedol, že existenciu poistného vzťahu nepovažuje za sporný a rovnako tak zotrval na vykonaní navrhnutých dôkazov.

6. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a má za to, že predloženými dôkazmi bolo preukázané, že k škodovej udalosti nemohlo dôjsť tak ako to tvrdí žalobca, čo vyplýva aj z predloženého znaleckého posudku. Zástupca rovnako tak poukázal na skutočnosť, že žalovaný nepredložil poistnú zmluvu alebo poistku, ktorá by preukazovala dojednanie zmluvných podmienok, dohodnutú spoluúčasť, či to či bol žalobca platcom DPH. K výhradám žalobcu k znaleckému posudku uviedol, že ich považuje za nedôvodné a žiadal aby na nich súd neprihliadal z dôvodu koncentrácie konania, keďže vo vyjadrení k odporu nenamietal žalobca žiadne skutočnosti zo znaleckého posudku. K záznamu vypracovaného príslušníkom PZ SR uviedol, že polícia danú udalosť neposudzovala ako dopravnú udalosť a preto nebola vytvorená z jej strany žiadna fotodokumentácia či šetrenie. K námietkam ohľadne nepredloženej poistnej zmluve uviedol, že tá má výpovednú hodnotu až v druhom rade po posúdení škodovej udalosti ako poistnej udalosti, pričom v predmetnom prípade nemalo byť preukázané, že došlo k škode tak ako to uviedol žalobca.

7. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu považoval súd za nesporné skutkové tvrdenia o tom, že dňa predchodca žalobcu mal so žalovaným uzatvorenú poistnú zmluvu na havarijné poistenie EUROKASKO na motorové vozidlo AUDI A7, EČV: I Nesporným bolo aj to, že dňa 28.11.2016 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu poistného motorového vozidla, pričom žalovaný bol o tejto skutočnosti informovaný dňa 05.12.2016. Nesporným bolo aj to, že poškodený si dal poškodené motorové vozidlo opraviť v servise LM cars s. r .o., pričom náklady na opravu predstavovali sumu 7.075,14 Eur, ktoré si poškodený uplatnil u žalovaného. Nesporným bola aj skutočnosť, že žalovaný vykonal prehliadku poškodeného vozidla dňa 09.12.2016, 19.12.2016 a 13.01.2017. Rovnako tak nesporným bolo, že žalovaný dňa 28.03.2017 žalobcu informoval, že šetrenie poistnej udalosti uzavrel bez poskytnutia poistného plnenia. Sporným medzi stranami bolo to, či žalovaný dôvodne odmietol poskytnúť poistné plnenie, a preukázanie vzniku škody na poistenom vozidle.

8. Súd sa postupujúc v zmysle ustanovenia oboznámil s listinami založenými v súdnom spise, a to: Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie EUROKOSKO, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku, Osobitné poistné podmienky poistenie motorových vozidiel, Záznam o preverovaní oznámenia - škodovej udalosti z 28.11.2016, Zápis o dychovej skúške , Oznámenie o vzniku škodovej udalosti, Vyrozumenie k oznámeniu poistnej udalosti z 28.03.2017, List Národnej banky Slovensko z 05.06.2017, Výzva na poskytnutie poistného plnenia, Vyrozumenie k oznámeniu škodovej udalosti z 02.11.2017, Faktúra č. XXXXXXXX z 16.01.2017, Znalecký posudok č. 22/2017 z 17.03.2017, ako aj s ostatným obsahom spisu.

9. Ka žalobcom navrhnutým dôkazom (výsluch sv. vodiča Stanislava Klenoviča, npor. Bc. Marina Vnuka a vyhotoveniu znaleckého posudku) súd uvádza nasledovné. Pokiaľ ide o výsluchu vodiča poistného motorového vozidla, súd vykonanie tohto dôkazu nepovažoval za dôvodné, účelné a hospodárne, nakoľko súd mal k dispozícii dotazník pre účastníka poistnej udalosti, z ktorého boli súdu zrejmé okolnosti, za akých malo dôjsť k škodovej udalosti. Súd zároveň uvádza, že žalobca neuviedol aké skutočnosti mali byť výsluchom svedka preukázané v zmysle . Pokiaľ ide o výsluch svedka npor. Marina Vnuka, súd zamietol vykonanie aj tohto dôkazu, nakoľko jeho výsluchom by neboli preukázané žiadne nové skutočnosti, nakoľko tento svedok nebol priamym účastníkom šetrenej škodovej udalosti, ale bol na jej miesto privolaný až následne vodičom poškodeného motorového vozidla, a tak skutočnosti uvedené v Zázname o preverení oznámenie zo dňa 28.11.2016 obsahujú iba skutočnosti tvrdené vodičom poškodeného motorového vozila. Nakoľko polícia predmetnú udalosť neposudzovala ako dopravnú nehodu, ale iba ako škodovú udalosť, nebolo vykonané jej objasňovanie, ktoré by mohlo bližšie priblížiť vznik predmetnej udalosti. Nakoľko uvedený svedok nedisponoval vedomosťami, ktoré by mohli preukázať vznik žalobcom tvrdenej škodovej udalosti, zamietol súd vykonanie aj tohto dôkazu. K návrhu žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania súd uvádza, že vykonanie tohto dôkazu nepovažoval za účelné a hospodárne vzhľadom na predmet konania a ostatné dôkazy, ktoré súd v konaní vykonal, nakoľko zo znaleckého posudku predloženého žalovaným jednoznačne vyplýva, že k poškodeniu motorového vozidla nemohlo dôjsť tak ako to uviedol žalobca. Pokiaľ žalobca považoval znalecký posudok za nesprávny a nie v súlade s inými ním predloženými dôkazmi, mal od oboznámenia sa so znaleckým posudkom predloženým žalovaným, t.j. od 12.02.2019, dostatok času na to, aby si dal v prípade záujmu vypracovať súkromný znalecký posudok. Súd pri návrhu na vykonanie tohto dôkazu zvažoval, čo by vykonanie ďalšieho znaleckého posudku prinieslo do konania v záujme preukázania tvrdení žalobcu a je toho názoru, že nový znalecký posudok by nedokázal prispieť k náležitému preukázaniu tvrdení žalobcu, nakoľko tie boli jednoznačne vyvrátené

znaleckým posudkom predloženým žalovaným a z uvedeného dôvodu, by súd nemal jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané skutkové tvrdenia žalobcu, čo by v konečnom dôsledku viedlo k negatívnemu výsledku v konaní pre žalobcu a iba navýšeniu trov konania. Z uvedených dôvodov súd zamietol aj návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania.

10. Pokiaľ ide o predložené dôkazy, súd sa v krátkosti vyjadrí aj k znaleckému posudku č. 22/2017 predloženého žalovaným. Súd po oboznámení sa s týmto posudkom zistil, že tento neobsahuje znaleckú doložku v zmysle o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a z uvedeného dôvodu súd tento dôkaz nevykonal ako znalecký posudok ale len ako listinu.

11. Súdna zistený skutkový stav aplikoval nasledujúce zákonné ustanovenia:

12. Podľa (ďalej „“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

13. Podľa poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

14. Podľa povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

15. Podľa , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

16. Podľa právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

17. Podľa plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

18. Podľa ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

19. Podľa , z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

20. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

21. Podľa , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

22. Podľa omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

23. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. K náležitostiam predmetnej žaloby a žalovaným namietanej existencie opisu rozhodujúcich skutočností, o ktoré žalobca opiera svoj nárok, súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. apríla 2008, sp. zn. , z ktorého je zrejmé, že judikatúra za „rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke.“ V tomto smere súd upozorňuje na príliš formalistický výklad žalovaného týkajúceho sa ustanovenia , ak predmet žaloby tak, ako bol vymedzený, teda nárokom žalobcu proti žalovanému na zaplatenie istiny s príslušenstvom z titulu poistnej havarijnej zmluvy uzatvorenej poisteným u žalovaného a spôsobenou poistnou udalosťou vymedzenou č. XXXXXXXXXX a popísaný v čl. I žaloby so základným popisom skutkových okolností, považuje za nedostatočné. Cieľom a zmyslom predmetného ustanovenia nie je, aby strany v podanej žalobe, ale aj v ďalších svojich písomných stanoviskách, či ústnych prednesoch obšírne a detailne vymedzili skutkový a právny stav. Potrebným je vystihnúť podstatu predmetného sporu (týka sa to aj iných právnych a skutkových argumentov, alebo inak povedané kvantita neznamená kvalitu), čo nie je podmienené rozpisom detailných skutkových okolností, ktoré pre posúdenie sporu ani nie sú rozhodujúce, obzvlášť, ak tieto medzi stranami konania nie sú sporné. S ohľadom na uvedené a na posúdenie jednotlivých náležitostí predmetnej žaloby, súd dospel k záveru, potvrdiac názor žalobcu, že zákonom požadované náležitosti žaloby uvedené v boli splnené. V tejto súvislosti súd upozorňuje, že žalobca označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení práve v žalobe.

24. Pokiaľ ide o nárok na poistné plnenie uplatnené žalobcom, súd uvádza, že právo na poistné plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). V predmetnom prípade malo ísť o udalosť zo dňa 28.11.2016, kedy mal vodič poisteného motorového vozidla naraziť do zvery prechádzajúcej cez cestu, konkrétne do daniela, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu poistného motorového vozidla a k jeho následnej oprave, pričom žalobca si v konaní nároku náklady potrebné vynaložiť na opravu vozidla. Čo sa týka dôkazného bremena ohľadne existencie skutočností, ktoré oprávňujú poistiteľa odmietnuť plnenie z poistnej zmluvy, prípadne ktoré umožňujú záver, že ide o poistnú udalosť, z ktorej nevzniká právo na poistné plnenie, musí byť preukázaná, čo sa prejaví v jednoznačne formulovanom závere obsiahnutom v závere súdu. Riešenie otázky, kto je nositeľom dôkazného bremena, t. j. kto z účastníkov konania je povinný tie ktoré právne významné skutočnosti preukázať, vypláva z príslušnej hmotnoprávnej normy, ktorá je pri právnom posúdení veci aplikovaná. V zásade platí, že ak neurčí právny predpis inak, zaťažuje dôkazné bremeno tú stranu konania, ktorej je existencia príslušnej skutočnosti podľa hmotného práva na prospech, teda toho, kto takú skutočnosť tvrdí, lebo z jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Súd k uvedenému ďalej uvádza, že poistenec (žalobca) domáhajúci sa poistného plnenia musí preukázať, že nastala škodová udalosť, že mu vznikla škoda a že vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s poistnou škodovou udalosťou. Na poisťovateľovi je potom povinnosť preukázať skutočnosť zbavujúcu ho k povinnosti plniť. Ako bolo vyššie uvedené, v predmetnom prípade malo podľa žalobcu k škodovej udalosti dôjsť tak, že vodičovi poistného motorového vozidla pri jazde v smere od mesta Nováky na Bánovce nad Bebravou mala do jazdy vbehnúť zver - daniel a napriek skutočnosti, že sa snažil brzdiť a zvieraťu sa vyhnúť, zachytil ho ľavou prednou časťou vozidla. Zrazené zviera malo následne ujsť do lesa. Ako vodič v popise nehodového deje uviedol, v čase nehody mal jazdiť rýchlosťou cca 90 km/h. Zrážku so zverou nahlásil na polícii, ktorá sa dostavila na miesto udalosti, avšak zrazené zviera nebolo nájdené a udalosť bola vedená iba ako škodová udalosť bez následného objasňovania. V záujme objektívneho šetrenia predmetnej poistnej udalosti si dal žalovaný vypracovať znalecký posudok, ktorý vypracoval Ing. Karol K?teleš, znalec z odboru cestná doprava, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty a technický stav vozidiel. Znalecký posudok č. 22/2017 vypracovaný Ing. K?telešom bol vyhotovený vo veci preskúmania prijateľnosti popísaného priebehu škodovej udalosti. Ako už bolo uvedené vyššie, predmetný posudok bol vykonaný ako listinný dôkaz z dôvodu absencie znaleckej doložky. Úlohou znalca bolo pri predmetnej škodovej udalosti vyhodnotiť plauzabilitu - t.j. priestorovú a časovú hodnovernosť, tzn. vyhodnotenie konania vodiča a pohyb vozidla v súlade s fyzikálnymi zákonmi a tiež vyhodnotenie popísaného priebehu nehody, a rovnako tak kompatibilitu, ako vzájomnú korešpondenciu poškodení motorového vozidla, ktoré malo vzniknúť kontaktom so zverou, pričom poškodenie bolo potrebné porovnať a vyhodnotiť.

25. Znalec sa v časti posudku 3.2.2.2 venoval plauzabilite deja, pričom uviedol, že na základe predloženej dokumentácie je možné konštatovať, že v princípe existuje priestorová plauzabilita nehodového deja, tzn. opis priebehu nehodového deja vodičom sa mohol odohrať. Vodičovi mohlo vojsť do jazdnej dráhy daniel z pravej strany, ktorý nestihol opustiť koridor jazdy vozidla, napriek tomu, že vodič mal brzdiť a snažiť sa mu vyhnúť. Po vyhodnotení tejto situácie bolo potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že vodič uviedol, že k zrážke došlo pri rýchlosti cca 90 km/h. Ako sa v predmetnom posudku ďalej píše, okamžitá hmotnosť vozidla AUDI A7 v čase kontaktu bola cca 1.860 kg. Podľa znalca hodnovernosť popisovanej situácie spochybňuje tvrdenie o vyhýbacom manévri vpravo, nakoľko ako znalec uviedol, je veľmi nepravdepodobné, že vodič idúci rýchlosťou 90km/h vo svojom pravom jazdnom pruhu, by sa rozhodol vyhýbať danielovi vychádzajúcemu z pravej strany vpravo, nakoľko by zrejme nasledovalo opustenie vozovky. Pokiaľ ide o kompatibilitu nehodového deja, bolo potrebné vyhodnotiť zadokumentované poškodenia na vozidle a vyhodnotiť ich prijateľnosť vzniku. Znalec pre toto posúdenie v znaleckom posudku zobrazil časť fotografií, ktoré boli podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku. Z predložených fotografií je viditeľné, že na poškodenom vozidle je zadokumentované poškodenie ľavej strany, tzn. predný nárazník, ľavý reflektor a ľavá strana kapoty. Ľavé predné dvere poškodené neboli a rovnako tak predá maska. Ako z označených fotografií vyplýva, na ľavej časti predného nárazníka boli označené aj škrabance, ktoré nemohli vzniknúť kontaktom s danielom. Podľa znalec mal ľavý reflektor evidentne ulomené úchyty a sklo reflektora bolo prasknuté, pričom v časti ostrekovača ani spodnej mriežky neboli nájdené žiadne poškodenia. Pri hodnotení geometrickej kompatibility deja znalec uviedol, že ak uvedené poškodenie predného nárazníka vzniklo od nárazu do prebiehajúceho daniela, mohlo sa tak stať iba v prípade, že táto časť narazila do zadnej nohy daniela, pričom na tejto nohe musel mať váhu a musela byť na vozovke. Ako z ďalších obrázkov posudku vyplýva, ak vozidlo narazilo do zadnej nohy daniela v mieste, kde je zlomený predný nárazník, ľavé zadné stehno sa nachádzalo v oblasti ľavého reflektora a ľavého rohu prednej kapoty, pričom tieto časti vozidla boli aj poškodené. K energetickej kompatibilite znalec uviedol, že v predmetnom prípade ide o stret vozidla s hmotnosťou cca 1.860 kg a rýchlosťou cca 90km/h a danielom škvrnitým, ktorého hmotnosť znalec odhadol na 55 kg a jeho rýchlosť v čase stretu 20km/h. Ako zo simulácií znázornených v posudku vyplýva, pri uvedenej rýchlosti dochádza k rotácii zrazeného daniela, ktorý následne zasahuje ľavé predné dvere. Nakoľko k nárazu do daniela došlo v pomerne veľkej vzdialenosti za ťažiskom, musel sa dostať do okamžitej rotácie, keďže nárazová rýchlosť bola cca 90km/h, čím by sa dostal daniel hlavou do kontaktu s prednými dverami vozidla, resp. s ľavou stranou vozidla. V celkovom vyhodnotení deja znalec uviedol, že v popisovanom deji je nedostatočná geometrická ale aj energetická korešpondencia zadokumentovaných poškodení s popísaným nehodovým dejom. Rozsah zadokumentovaného poškodenia je výrazne iného charakteru, než aký by bolo možné očakávať v skutočnosti pri popísanom priebehu údajného nehodového deja. Ak by došlo k zrážke tak ako to uviedol vodič poškodeného vozidla v rýchlosti cca 90 km/h, následky nehody by boli výrazne iné a s najväčšou pravdepodobnosťou by došlo k rozsiahlejším poškodeniam na poistenom vozidle, došlo by k poškodeniu aj ľavej strany vozidla v dôsledku kontaktu hlavy daniela pri rotácii a k usmrteniu daniela. Po vyhodnotení všetkých podkladov znalec konštatoval, že zadokumentované poškodenia vznikli pri inej udalosti a nie pri náraze do daniela v rýchlosti cca 90 km/h a dospel k záveru, že priebeh udalosti ako ju opísal vodič poškodeného vozidla je z technického hľadiska neprijateľný a predmetné poškodenia vznikli iným, než popisovaným dejom.

26. Vzhľadom na závery znaleckého posudku, ako aj na skutočnosť, že žalobcove tvrdenia o priebehu škodovej udalosti ako aj jej následkoch vyplývali iba z tvrdení vodiča poškodeného motorového vozidla, je súd toho názoru, že žalobcovmu nároku nebolo možné vyhovieť a súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd zároveň poukazuje na fakt, že v predmetnom prípade vyhodnotil všetky predložené dôkazy samostatne ako aj v ich vzájomných súvislostiach, pričom žiadny z predložených a vykonaných dôkazov nemá predpísanú zákonnú silu. Ak žalobca namietal niektoré skutočnosti znaleckého posudku, súd ich vyhodnotil ako nedôvodné a nespochybňujúce závery znaleckého posudku. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca sa vo vyjadrení k odporu žalovaného k obsahu a záverom znaleckého posudku nijako nevyjadril a preto jeho spochybňovanie znaleckého posudku vo vzťahu k rýchlosti jeho vypracovania, chyby v písaní, alebo údajnej nepreskúmateľnosti z dôvodu absencie ostatných fotografií poškodeného vozidla považuje za účelové a nespôsobilé spochybniť obsah a závery tohto posudku. Súd zároveň dodáva, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal iba z výpovede vodiča poškodeného motorového vozidla, ktorý sám pri popise nehodového deja uviedol, že odhadovaná rýchlosť motorového vozidla v čase kolízie bola 90 km/h. Spochybňovanie tejto skutočnosti žalobcom je preto zvláštne a javí sa ako účelové. Ak žalobca navrhoval nariadenie znaleckého dokazovania súdom

je potrebné doplniť, že aj pri ďalšom vyhotovení znaleckého posudku by znalec mohol vychádzať iba z jednostranného vyhlásenia vodiča poškodeného motorového vozidla a fotodokumentácie vyhotovenej až po jeho príchode do Bratislavy. Nakoľko bol poistený povinný dať pravdivé vysvetlenie o vzniku a rozsahu následkov poistnej udalosti, ktoré podľa názoru súdu nie je možné dodatočne meniť a prispôsobovať v záujme privodenia priaznivého rozhodnutia, je vzhľadom na závery znaleckého posudku možné konštatovať, že k škodovej udalosti nemohlo dôjsť tak, ako to uviedol vodič poškodeného vozidla, a preto v dôsledku nepreukázania príčinnej súvislosti medzi udalosťou a škodou na vozidle nebolo možné žalobe vyhovieť.

27. Na záver súd dodáva, že napriek skutočnosti, že medzi stranami konania nebola sporná existencia poistného vzťahu na základe uzatvorenej poistnej zmluvy, predmetnom ktorej bolo havarijné poistenie, žalobca súdu nepredložil samotnú poistnú zmluvu, z ktorej by bolo možné zistiť dojednania majúce vplyv na výšku poistného plnenia zo strany žalovaného, ako napr. dohodnutá výška spoluúčasti, či skutočnosť, či je žalobca platcom DPH. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad na vznik nároku na poskytnutie poisteného plnenia v podobe príčinnej súvislosti medzi udalosťou a škodou na poistenom vozidle, nebolo sa potrebné vyššie uvedenými skutočnosťami bližšie zaoberať.

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava III. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( a ) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces , c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).