Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Ek-2295-2022.pdf
PDF · 107.92 KB
Case nature
Subarea
18Ek/2295/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, proti povinnému: BaV s.r.o., IČO: 51 781 638, so sídlom Košická 237/60, 044 31 Kostoľany nad Hornádom, zast.: JUDr. František Svatuška, IČO: 42 090 911, so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, o vymoženie 23.292,05 Eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty, trov pôvodného konania a trov exekúcie, vedenej u súdnej exekútorky: JUDr. Mária Nogová, so sídlom exekútorského úradu Hroncova 1, 040 01 Košice, sp. zn. 412EX 689/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 255,96 Eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05.08.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 23.292,05 Eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty, trov pôvodného konania a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Up/748/2022 zo dňa 07.06.2022 (ďalej v texte aj ako „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 15.08.2022 súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku: JUDr. Mária Nogová, so sídlom exekútorského úradu Hroncova 1, 040 01 Košice, ktorá ju vedie pod spisovou značkou 412EX 689/22.
3. Súdnej exekútorke bolo dňa 28.09.2022 doručené podanie povinného označené ako „Návrh povinného na odklad exekúcie“, v ktorom povinný uviedol, že povinný podáva návrh na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko platobný rozkaz nebol riadne doručený povinnému. Jediným konateľom povinného je L. G., ktorý je otcom dvoch maloletých. Staršieho syna G. G., X.. XX.XX.XXXX, voči ktorému má stanovenú vyživovaciu povinnosť a mladšieho syna Z. G., X.. XX.XX.XXXX (príloha: rodný list Z. G.), ktorého matka je na materskej dovolenke. Zablokovaním účtov povinného je znemožnené povinnému vykonávať podnikateľskú činnosť. Z tohto dôvodu konateľ povinného L. G. prichádza o jediný zdroj príjmov, čo môže mať negatívny dopad na samotnú existenciu povinného. Povinný je presvedčený, že vymáhaný nárok je nesprávny, nakoľko povinný časť pohľadávky čiastočne uhradil (príloha: platby povinného zo dňa 01.04.2022 a zo dňa 24.08.2022).
4. Súdna exekútorka predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 20.10.222 na rozhodnutie súdu. Dňa 26.10.2022 predložila súdu vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 26.10.2022 uviedol, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie namieta neplatné doručenie platobného rozkazu, ktorý je podkladom pre túto exekúcie. Avšak na základe týchto skutočností sa oprávnený nevie adekvátne vyjadriť k doručovaniu listín prostredníctvom súdu. K odkladu exekúcie povinného - konateľa spoločnosti oprávnený uvádza, že je možné odložiť exekúcie z dôvodu sociálnej situácie, avšak jedinou listinou, ktorou oprávnený disponuje je rodný list dieťaťa, ktorý sám o sebe nezakladá dôvod na odklad exekúcie v súlade s § 61h písm. d. Z pohľadu oprávneného však povinný nedoložil iné listiny z ktorých by vyplývala finančná situácia, zdravotný stav a iné okolnosti určujúce zhoršenie sociálneho postavenia. Oprávnený má za to, že povinná sa mala určitými uvedenými skutočnosťami brániť v základnom konaní, avšak v tomto konaní zostala nečinná. Exekučný súd nemá právomoc rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a teda ani preskúmavať konanie, ktoré mu predchádzalo na všeobecnom súde povinného a povinnej. Inak povedané, ak povinná s vydaným platobným rozkazom (exekučným titulom) nesúhlasila mohla podať voči rozsudku opravný prostriedok. Nakoľko však povinná túto možnosť nevyužila, platobný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným, a teda je vecou rozhodnutou (res iudicata). Podľa uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 17CoE/52/2018: „exekučný súd však nie je príslušný zaoberať sa takýmito skutočnosťami, a teda skúmať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu s tým, že obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú.“ Oprávnený len záverom uvádza, že „procesný inštitút“ - zastavenia exekúcie, má byť výsledkom porušenia ktoréhokoľvek z princípov exekučného konania (na základe dôvodov výslovne uvedených v zákone) a nie výsledok zmeškanej procesnej obrany povinnej v základnom konaní, a teda pokiaľ povinný chce zmeniť právoplatné rozhodnutie súdu s ohľadom na údajnú nesprávnu interpretáciu hmotného práva, tak potom musí využiť mimoriadny opravný prostriedok civilného procesného práva- dovolanie. Na základe vyššie uvedených skutočnosti oprávnený trvá na podanom návrhu a výkone exekúcie v súlade so zákonom č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a zároveň žiada súd, aby zamietol návrh na zastavenie exekúcie a nepovolil odklad exekúcie. Oprávnený si uplatňuje trovy exekúcie za toto podania vo výške 255,96 Eur.
6. Súd výzvou zo dňa 21.10.2022 vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k platbám povinného, ktoré povinný priložil k návrhu na zastavenie exekúcie, t.j. platba zo dňa 01.04.2022 vo výške 500,- Eur a platba zo dňa 24.08.2022 vo výške 500,- Eur. Oprávnený na danú výzvu dňa 22.11.2022 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že potvrdzuje platby vo výške 1.000,- Eur, ktoré povinný uhradil nasledovne: dňa 04.04.2022 platbu vo výške 500,- Eur a dňa 25.08.2022 platbu vo výške 500,- Eur.
7. Podľa § 243p ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa postupuje podľa doterajších predpisov. V konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podanom od 1. apríla 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023.
8. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie
exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Podľa 9 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o upomínacom konaní“), platobný rozkaz súd odošle žalobcovi a žalovanému. Žalovanému sa odošle spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a tlačivom na podanie odporu.
13. Podľa § 9 ods. 2 zákona o upomínacom konaní, žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu (zákon č. 305/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov).
14. Podľa § 9 ods. 4 zákona o upomínacom konaní, platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do vlastných rúk; ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa na doručovanie platobného rozkazu žalovanému nepoužijú.
15. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o e-Governmente“), doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovanie rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.
16. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického dorečenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.
17. Podľa § 30 ods. 4 zákona o e-Governmente, elektronická doručenka sa zasiela do elektronickej schránky odosielateľa príslušnej elektronickej úradnej správy, ktorej doručenie elektronická doručenka potvrdzuje, a to aj, ak táto elektronická schránka nie je aktivovaná; to neplatí, ak odosielateľ nie je známy alebo ak nemá zriadenú elektronickú schránku.
18. Podľa § 30 ods. 6 zákona o e-Governmente, elektronická doručenka sa vytvára a potvrdzuje pri každom elektronickom doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných rúk, vytvára a potvrdzuje sa podľa ods. 2 automatizovane, keď nastane moment doručenia podľa § 32 ods. 5.
19. Podľa § 32 ods. 1 zákona o e-Governmente, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne prístupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.
20. Podľa § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.
21. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
22. Podľa 32 ods. 6 zákona o e-Governmente, ustanovenie odseku 5 písm. b) a c) sa nepoužije ak, a) medzi okamihom odoslania elektronickej úradnej správy a okamihom márneho uplynutia úložnej lehoty bola elektronická schránka deaktivovaná, b) orgán verejnej moci rozhodne, že elektronické doručenie je neúčinné; to neplatí, ak osobitný predpis neumožňuje vylúčiť účinky náhradného doručenia.
23. Podľa § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente, ak osobitný predpis neustanovuje iný postup na rozhodovanie o neúčinnosti elektronického doručenia alebo ak sa podľa osobitného predpisu neúčinnosť elektronického doručenia neposudzuje ako predbežná otázka, orgán verejnej moci, ktorý koná vo veci, ktorej sa elektronické doručovanie týka, rozhodne na návrh adresáta, že elektronické doručenie je neúčinné, ak tento adresát preukáže, že a) objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením, alebo b) na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať.
24. Podľa § 33 ods. 2 zákona o e-Governmente, návrh podľa odseku 1 je potrebné podať do 15 dní odo dňa, keď sa adresát s obsahom elektronickej úradnej správy oboznámil alebo mohol oboznámiť.
25. Súd má za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 13.09.2022 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 28.09.2022, teda v zákonnej 15-dňovej lehote. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný.
26. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol žalovaný (povinný) povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) istinu vo výške 23.292,05 Eur, úrok 256,16 Eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 23.792,05 Eur od 23.02.2022 do 04.04.2022, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 23.292,05 Eur od 05.04.2022 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 120,- Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- Eur alebo v tej istej lehote podať odpor a takisto zaplatiť náhradu trov konania vo výške 2.195,89 Eur. Exekučný titul, predložený oprávneným bol zároveň opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou bolo potvrdené, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.07.2022.
27. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 28. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd dospel k záveru, že platobný rozkaz, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktorý má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. 29. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný ako dôvod na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučný titul mu nebol riadne doručený. Súd k danej námietke povinného uvádza, že zo spisu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 39Up/748/2022 mal súd za preukázané, že dňa
07.06.2022 bol vydaný platobný rozkaz (exekučný titul). Následne bol platobný rozkaz doručovaný do elektronickej schránky žalobcu (oprávneného) a žalovaného (povinného). Predmetný platobný rozkaz bol povinnému doručený dňa 23.06.2022, a to fikciou doručenia. Nakoľko žalovaný (povinný) nepodal v zákonom stanovenej lehote odpor, nadobudol daný platobný rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.07.2022. Súd poukazuje na skutočnosť, že exekučný titul bol vydaný v rámci upomínacieho konania, pričom toto konanie má samostatnú zákonnú úpravu, ktorá je obsiahnutá v zákone o upomínacom konaní. V rámci zákona o upomínacom konaní je obsiahnutá aj úprava doručovania, pričom táto úprava predstavuje lex specialis k doručovaniu upravenému v Civilnom sporovom poriadku (lex generali). To znamená, že v tomto prípade bude platiť zásada lex specialis derogat legi generali (konkrétnejší zákon deroguje všeobecnejší zákon), t.j. na doručovanie exekučného titulu, ktorý bol vydaný v upomínacom konaní sa neuplatní úprava obsiahnutá v CSP, nakoľko existuje špeciálna úprava doručovania, ktorá je obsiahnutá v zákone o upomínacom konaní. Podľa § 9 ods. 2 zákona o upomínacom konaní sa žalovanému platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom sa rozumie zákon o e-Governmente, ktorý podrobne upravuje doručovanie do elektronickej schránky. Zákon o e-Governmente jednoznačne v ustanovení § 29 odsek 1 uvádza, že elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. V zmysle zákona o e- Governmente (§11 odsek 1) sa elektronické schránky zriaďujú orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii podľa § 12 ods. 6 a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis. Z uvedeného je potom zrejmé, že táto schránka bola zriadená aj povinnému, nakoľko sa jedná o právnickú osobu. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že nepostačuje samotné zriadenie tejto schránky, na doručovanie je potrebné, aby táto schránka bola aktívna. Táto aktivácia je proces, ktorým sa umožní využívanie tejto schránky na elektronické doručovanie, pričom tento proces začína úkonom správcu modulu a končí prvým prístupom oprávnenej osoby do elektronickej schránky, najneskôr však uplynutím desiateho dňa odo dňa vykonania úkonu správcu modulu elektronických schránok. Súd s poukazom na vyššie uvedené má za to, že povinný mal aktívnu elektronickú schránku na doručovanie, pričom k tejto schránke bol vytvorený prístup jednotlivým osobám v zmysle zákona o e-Governmente. V prípade, ak by povinný túto schránku aktivovanú nemal, nemohol by mu súd tento exekučný titul doručiť. V danom prípade teda súd pri doručovaní exekučného titulu správne vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona o upomínacom konaní a zákona o e-Govenmente a platobný rozkaz bol doručovaný povinnému do jeho aktívnej elektronickej schránky na doručovanie. Povinný pri výkone svojej podnikateľskej, resp. obchodnej činnosti je povinný dbať o výkon všetkých povinností. Takou povinnosťou je aj preberanie písomnosti. Keďže si povinný schránku neskontroloval, bol mu platobný rozkaz doručený fikciou doručenia, t. j. po uplynutí 15-dní sa považoval za doručený, aj keď sa povinný s jeho obsahom neoboznámil. Súd taktiež poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria len bdelým), a teda tým, ktorí sa aktívne o svoje práva (ochranu a ich výkon) zaujímajú. Ak je povinný pasívny, je si vedomý toho, že môže tieto svoje práva strácať. Potom nemôže byť na ťarchu oprávneného, ktorý si svoje právo aktívne uplatňoval nielen v rámci konania o vydanie platobného rozkazu ale aj v rámci exekučného konania, tá skutočnosť, že povinný bol pasívny a platobný rozkaz si neprevzal. Pokiaľ povinný namietal, že exekučný titul mu nebol riadne doručený, súd k danému na základe vyššie uvedených skutočností uvádza, že táto námietka povinného bola nedôvodná, nakoľko súd zistil, že exekučný titul bol povinnému riadne doručený v súlade so zákonom.
30. Povinný taktiež namietal, že vymáhaný nárok je nesprávny, nakoľko povinný pohľadávku čiastočne uhradil. K danému súd uvádza, že vo všeobecnosti platí skutočnosť, že ak povinný uhradí pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie môže to byť dôvodom na zastavenie exekúcie súdom, avšak len v prípade ak k úhrade, došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania. Ak povinný plní v prospech oprávneného alebo odstráni protiprávny stav po začatí exekučného konania, teda po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, nejde o dôvod zastavenia exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. 31. Súd uvádza, že povinný plnil v prospech oprávneného nasledovnými platbami: dňa 01.04.2022 sumou vo výške 500,- Eur a dňa 24.08.2022 sumou vo výške 500,- Eur. Z vyjadrenia oprávneného zo dňa 21.11.2022 súd zistil, že dané platby oprávnený eviduje, pričom prvá platba vo výške 500,- Eur bola oprávnenému pripísaná na účet dňa 04.04.2022 a druhá platba vo výške 500,- Eur bola oprávnenému pripísaná na účet dňa 25.08.2022. Z uvedeného je zrejmé, že povinný plnil v prospech oprávneného platbou vo výške 500,- Eur zo dňa 04.04.2022, teda ešte pred vydaním exekučného titulu, pričom táto platba povinného už bola zohľadnená v danom exekučnom titule, t.j. pohľadávka oprávneného voči
povinnému bola znížená o úhradu 500,- Eur. Čo sa týka druhej platby povinného vo výške 500,- Eur zo dňa 25.08.2022, tá bola vykonaná až po až po začatí exekučného konania, teda po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdu doručený dňa 05.08.2022, preto uvedená úhrada nie je dôvodom zastavenia exekúcie súdom, tak ako to predpokladá § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Danú úhradu povinného zohľadní súdny exekútor. Súdny exekútor môže vydať upovedomenie o ukončení exekúcie v zmysle § 61o ods. 1 Exekučného poriadku až po tom, ako povinný splní, resp. súdny exekútor vymôže vymáhaný nárok, vrátane trov exekúcie. 32. Ďalej súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.
33. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výroková veta rozhodnutia). 34. Podľa § 61h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak a) povinný v priebehu exekúcie zomrel, b) bola podaná vylučovacia žaloba alebo prebieha konanie o určení vlastníckeho práva podľa § 44 ods. 9, c) povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o povolenie splátok, na ktorú sa prihliada, d) povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky, e) povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne, f) povinný, ktorý podal návrh na zastavenie exekúcie, zložil zábezpeku v hodnote vymáhaného nároku na osobitný účet exekútora zriadený na tento účel, g) z osobitného predpisu7s) vyplýva, že sa exekúcia odkladá alebo že sa prerušuje, h) po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, i) súd podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania, pretože dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, j) súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
35. Pokiaľ povinný vo svojom návrhu žiada o odklad exekúcie, súd v danej veci uvádza, že nakoľko v zmysle vyššie citovaného § 61h ods. 1 Exekučného poriadku, o odklade exekúcie je oprávnený rozhodnúť len exekútor, a to vydaním upovedomenia o odklade exekúcie, návrhom povinného sa súd v tejto časti nezaoberal.
36. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
37. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
38. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 40. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor. 41. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Právny zástupca oprávneného si vo svojom podaní zo dňa 26.10.2022 uplatnil náhradu trov konania spojených s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 255,96 Eur. Súd preto oprávnenému voči povinnému priznal nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie v celkovej výške 255,96 Eur (1 úkon právnej služby - spracovanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 201,67 Eur + 1x režijný paušál za rok 2022 vo výške 11,63 Eur + DPH vo výške 42,66 Eur = 255,96 Eur). Náhrada trov právneho zastúpenia bola oprávnenému priznaná v danej sume 255,96 Eur podľa § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c) a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 23.292,05 Eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku a vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie (II. výroková veta rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.