Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-19-2023.pdf
PDF · 112.1 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/19/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci vyslovenia prípustnosti prevzatia ústavom zdravotníckej starostlivosti - Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, 975 01 Banská Z. Bc. S. D., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj „umiestneného"), zastúpeného procesným opatrovníkom R.. O. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom K. W. XX, o odvolaní umiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 38Pu/6/2023-14 zo dňa 16.05.2023, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd vyslovil, že k prevzatiu Bc. S. D., rod. L., nar. XX.XX.XXXX do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné. 1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzal z §6 ods.9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, §260, §261, §262 ods.1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica so sídlom v Banskej Bystrici (ďalej v texte aj len „zdravotnícke zariadenie“) dňa 14.05.2023 okresnému súdu oznámila, že dňa 14.05.2023 o 09.57 hod. bol nedobrovoľne hospitalizovaný Bc. S. D. (ďalej aj len „pacient“ alebo „umiestnený“) cestou rýchlej lekárskej pomoci v sprievode polície pre heteroagresivitu. 1.2 Uznesením č.k. 38Pu/6/2023-7 zo dňa 15.05.2023 začal okresný súd podľa §254 ods.2 C.m.p. bez návrhu konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia Bc. S. S. do ústavu zdravotníckej starostlivosti. 1.3 Dňa 15.05.2023 súd prvej inštancie vypočul ošetrujúcu lekárku W.. Y. V. (ďalej aj len „ošetrujúca lekárka“), ktorá uviedla, že pacient bol privezený záchrankou v doprovode polície; u nej sa lieči ambulantne na diagnózu paranoidná schizofrénia, nechodí však na pravidelné kontroly, chodí tak raz za 3 mesiace, lieky neužíva, ani si ich nedal predpísať, neužíva ani depotnú injekciu. Pacient nie je so svojou diagnózou stotožnený, čo priznal aj pri rannej vizite, je síce spolupracujúci, avšak s hospitalizáciou nesúhlasil, súhlas s liečbou nepodpísal, pretože si nie je vedomý, žeby trpel nejakou duševnou poruchou. Priznal, že lieky neberie, pretože mu bránia v potencii, znižujú bolo množstvo spermií aj schopnosť splodiť dieťa; má 15 ročnú priateľku, je zamilovaný a potrebuje mať normálne reprodukčné funkcie. Doma s rodičmi má konflikty, situácia sa vyhrotila, keď matke vhodil elektronickú cigaretu do vody, aby jej chránil zdravie, pretože ju má rád. 1.3.1 Otec pacienta sa pri prijatí vyjadril, že v minulosti krátko po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia pod vplyvom depotnej injekcie sa syn celkom dobre držal, potom sa jeho stav začal postupne zhoršovať a začali sa objavovať rôzne paranoje, napr. sa neustále chodil niekam sťažovať, napr. na Greenpeace, že komíny dymia, na políciu podával rôzne podania napr. že susedov pes breše a pod. Od Veľkej noci tvrdí, že má chorú obličku a keď ho nevezmú na urgentný príjem, tak zomrie. Alebo tvrdil, že je tehotný. Graduje jeho agresívne správanie, kričí a vyhráža sa najmä matke, zaháňa sa na ňu alebo drží nad ňou ruku, že ju chce udrieť. Predtým sa stalo, že matku aj kopol, preto majú strach, aby niečo nevyviedol. Aktuálne jeho agresiu spustilo, že v kúpeľni vystriekali chlórom pleseň; syn celý deň vetral
dom a hovoril, že sa mu chlór dostáva do mozgu a poškodzuje ho. Sľuboval, že pôjde na kontrolu, ale nikdy nešiel. Rodičia pacienta registrujú nezvyčajné bizarné až agresívne správanie syna voči nim a aj voči veciam v dome, považujú ho za nebezpečného a majú obavu o svoje zdravie. Preto zavolali záchranku. Doma sa pacient nelieči, nechce lieky, odmieta ich, nevedia si už s ním poradiť. 1.3.2 Podľa lekára je pacient na oddelení aktuálne pokojný bez nutnosti použitia obmedzovací prostriedkov, formálne s personálom spolupracuje, avšak naďalej vyjadruje svoj nesúhlas s hospitalizáciou. Návštevy od rodičov a kontakt s okolím má v prípade záujmu zabezpečený. Rodičia môžu zavolať na pevnú linku, o pacienta sa zaujímajú. Liečbu lekárka nevedela presne odhadnúť: podľa stavu pacienta pri užívaní liekov počas hospitalizácie, čo môže trvať tri-štyri týždne, prípadne si to môže vyžadovať aj preloženie na iné, vyššie špecializované pracovisko. 1.3.3 Z rozhovoru počas raňajšej vizity pacient aktuálne bol stále paranoidný, v jeho myslení boli prítomné vzťahovačné bludné a hypochondrické obsahy. Hovoril, že jeho matka je duševne chorá, jej choroba sa volá frigidita, čo on už riešil aj s jej gynekológom, pretože mama je kvôli tomu agresívna, kričí a bije ho, preto jej včera odhodil tú elektronickú cigaretu. Odôvodnil to tým, že bol deň matiek, a on jej chcel dať ten najkrajší dar, jej zdravie ušetriť tým, že jej zničí cigaretu. 1.3.4 V ambulantnej psychiatrickej starostlivosti pacient nespolupracuje, čo aj sám potvrdil. Kvôli tomu je potrebné znovu nastaviť medikáciu pacienta, a to ústavnou formou, pretože v čase prijatia bol nebezpečný pre seba aj pre svoje okolie tým, že bol agresívny, minimálne slovne voči matke a otcovi, o čom svedčí zničenie elektronickej cigary, snaha matku udrieť, v minulosti ju aj kopol, rodičia sa jeho agresívneho správania a fyzického násilia voči nim boja. Prevzatie pacienta je preto dôvodné. 1.4 Okresný súd vypočul procesnú opatrovníčku - matku pacienta. Potvrdila, že syn má už viac ako trištvrte roka paranoidné stavy a podľa neho veci, ktoré mu nevyhovujú, sú zámerom, aby mu oni uškodili. Doma zakúril v kotli a púšťal dym do domu s tým, že len to ho zachráni. Na druhý deň začal konfrontačne správanie voči rodičom a nebolo nič, čo by mu vyhovovalo. Preto matka zavolala záchranku. Tieto situácie sa opakujú od januára. Syn si je vedomý svojej choroby, ale lieky nechce brať. Hospitalizácia je jediný spôsob, ako nastaviť liečbu; lieky neužíval od júla alebo augusta minulého roku. Pred dvoma týždňami mal ísť k lekárke, pretože mu s manželom povedali, že musí brať lieky a on povedal, že bol, ale po overení si zistili, že to nie je pravda. Od roku 2015 má určenú diagnózu, vždy keď sa vráti z liečenia, automaticky vysadí všetky lieky, vyhrotí situáciu a nechá to zájsť až tak ďaleko, že mu musia zavolať záchranku. Niekoľkokrát im povedal, že by chcel spáchať samovraždu, ale nikdy to neurobil. Na kontrole u lekára bol naposledy v januári alebo vo februári 2023, keď si bol pre papiere ku invalidnému dôchodku. 1.5 Pacient bol pred vykonaním výsluchu sudkyňou okresného súdu oboznámený o jeho procesných právach a povinnostiach. Uviedol, že na psychiatrickom oddelení bol hospitalizovaný o desiatej ráno, priviezla ho sanitka v doprovode polície, predchádzala tomu situácia, že matke dal nesprávny darček ku Dňu matiek, do elektronickej cigarety jej nalial vosk, pretože chcel, aby prestala fajčiť, pretože ju má rád. Na to matka zavolala rýchlu zdravotnú pomoc. 1.5.1 Nesúhlasil s tým, aby bol hospitalizovaný, pretože dôvody na hospitalizáciu nie sú adekvátne. To, čo urobil, bolo z lásky a nie z nenávisti. Po príchode do nemocnice sa cítil príjemne a v pohode, bol trochu rozrušený, lebo sa bál, že na klinike zostane dlho, a on má plány, chce sa zamestnať, oddeliť sa od rodičov, takýmto spôsobom mu je to znemožnené. Cítil sa pri výsluchu omámený liekmi, liečil sa aj v minulosti, s príbuznými momentálne kontakt nemá. 1.5.2 Má ambulantného psychiatra W.. Y. V.. Psychiatrická porucha mu nebola diagnostikovaná, ale súhlasil s tým, že má paranoidnú schizofréniu, táto mu bola ponúknutá a on to prijal. Bola mu odporučené brať nejaké lieky, ktoré sporadicky aj užíval. Bezprostredne pred hospitalizáciou ale lieky neužíval. Na kontrole bol naposledy v januári tohto roku, objednaný je ešte na 25.05.2023; lekárka mu naposledy povedala, že je všetko v poriadku. Nesúhlasil s ustanovením jeho matky za procesného opatrovníka, pretože jeho mama mu nemôže byť oponentom aj sťažovateľom, čo je proti konfliktu záujmov, pretože ona zavolala na neho záchranku. Chcel, aby ho zastupoval otec. 1.6 Nahliadnutím do zdravotnej dokumentácie okresný súd zistil, že pacient je v psychiatrickej starostlivosti od roku 2016 s diagnózou paranoidná schizofrénia. Opakovane bol hospitalizovaný v rôznych psychiatrických zariadeniach (N., K., Z., Z. Z.); posledná hospitalizácia bola v mesiaci máj 2022. Je pacientom v ambulancii W.. V., po prepustení z nemocnice na kontroly ani podpornú terapiu nechodil, lieky neužíval. Je nezamestnaný, bezdetný, žije s rodičmi, je invalidný dôchodca. 1.6.1 V liečbe postupné zhoršovanie stavu, stupňovanie agresívnych prejavov v domácom prostredí; pacient privezený na psychiatrickú kliniku rýchlou zdravotnou pomocou v sprievode polície pre neprimeranosti v správaní, agresívne prejavy. Pri prijatí spoločenské formality dodržiaval, verbálny kontakt bol voľný, miestami odbrzdený, očný kontakt nadviazal, mimika bola živá, vedomie lucidné, orientovaný autopsychicky a allopsychicky správne, psychomotorika a synamogénia mierne labilná,
akcentovaná intrapsychická tenzia, myslenie s paranoidnými a hypochondrickými bludnými obsahmi, poruchy vnímania negoval, vylúčiť sa nedajú, v konaní neprimeranosti sekundárne psychopatologicky motivované, osobnosť psychoticky alternovaná, anozognózia. Po hospitalizovaní nasadená liečba, v prostredí spolupracuje, prijatý akútne pre relaps základného ochorenia. 1.7 Okresný súd poukázal na čl. 17 ods. 6 Ústavy SR, podľa ktorého prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo ku zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijatý do zdravotníckeho zariadenia, v ňom zadržiavaný alebo ponechaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach o konaní o prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení. 1.7.1 V prvej fáze tohto konania súd posudzuje prípustnosť prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, pričom rozhoduje bez nariadenia pojednávania. V konaní vypočuje umiestnenú osobu, oboznámi sa s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne iných osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, oboznámi sa so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej osoby. Rozhodnutie o prípustnosti prevzatia umiestnenej osoby do zdravotníckeho zariadenia súd vydá v lehote 5 dní od obmedzenia osobnej slobody umiestnenej osoby a v tejto lehote ho umiestnenej osobe aj doručí. Zásah do osobnej slobody v podobe hospitalizácie je podľa zákona o zdravotnej starostlivosti prípustný, len ak osoba trpí duševnou chorobou alebo poruchou a súčasne je nebezpečná pre seba alebo jej okolie alebo u takejto osoby hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu (rozsudok Ústavného súdu SR I. ÚS 79/93). 1.8 Z vykonaného dokazovania považoval okresný súd za preukázané, že obmedzenie osobnej slobody umiestneného v čase jeho prijatia v zdravotníckom zariadení bolo nevyhnutné na ochranu jeho okolia a predovšetkým jeho samotného a nebol potrebný informovaný súhlas pacienta v zmysle §6 ods. 9 písm. d/ zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 1.8.1 Pacient bol prijatý na II. psychiatrickú kliniku dňa 14.05.2023 o 9.57 hod v sprievode rýchlej zdravotnej pomoci a polície pre neprimeranosti v správaní a agresívne prejavy v domácom prostredí. Z výsluchu ošetrujúceho lekára mal súd prvej inštancie za preukázané, že posádku rýchlej zdravotnej pomoci privolala matka pacienta pre heteroagresívne správanie. Pacient sa lieči ambulantne u W.. V., lieky neužíva, nechodí na pravidelné kontroly, chodí tak raz za 3 mesiace, lieky si nedal ani predpísať, neužíva ani depotnú injekciu. Je vedený s diagnózou F.20.0 paranoidná schizofrénia. Pri prijatí spolupracoval, avšak nesúhlasil s hospitalizáciou, súhlas s liečbou nepodpísal, pretože si nie je vedomý, že by trpel nejakou duševnou poruchou; subjektívne uviedol, že žiadnou poruchou netrpí, tvrdil, že neberie lieky, lebo mu bránia v potencii, znižujú mu množstvo spermií aj schopnosti splodiť dieťa. Pripustil konflikty s rodičmi, prejavovali sa u neho neprimeranosti v správaní, neustále sa chodil sťažovať niekam napr. na Greenpeace, že dymia komíny, na políciu chodil podávať rôzne podania napr. že susedov pes breše. Jeho správanie sa vystupňovalo od Veľkej noci, kedy tvrdil, že má chorú obličku a umrie, pokiaľ ho nevezmú na urgentný príjem. Stalo sa, že tvrdil, že je tehotný. Agresívne správanie graduje, kričí, vyhráža sa, najmä voči matke je agresívny, zahnal sa na ňu, stalo sa, že matku aj kopol. Rodičia evidujú nezvyčajné až agresívne správanie voči nim aj voči veciam v dome, ktoré správanie považujú za nebezpečné a majú obavu o svoje zdravie. Pacient je stále paranoidný, sú prítomné v jeho mysli vzťahovačné až bludné a hypochondrické obsahy, hovorí, že chorá duševne je jeho matka, má chorobu, ktorá sa volá figidita, riešil to už aj s jej gynekológom, ktorého sám oslovil. 1.8.2 Lekár zhodnotil jeho stav ako stav psychózy, ktorý si vyžaduje nutné liečenie v ústavných podmienkach. V ambulantnej liečbe umiestnený nespolupracuje, na kontroly nechodí, lieky neužíva, čo potvrdzujú aj jeho rodičia, ale aj on sám. Podľa lekára je dôležité nastaviť znovu medikáciu pacienta a to ústavnou formou. V čase prijatia bol pacient nebezpečný pre seba aj pre svoje okolie svojou agresivitou, minimálne slovnou, voči matke a otcovi. Z lekárskej správy vyplýva, že u pacienta je prítomná anozognózia. Súhlas na hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení neudelil. Ambulantná starostlivosť vzhľadom na popisované neprimerané správanie a predchádzajúce odmietanie ambulantnej starostlivosti v spojení s užívaním predpísanej liečby nepostačuje. 1.8.3 Okresný súd uzavrel, že pacient bol v čase prijatia do zdravotníckeho zariadenia nebezpečný pre svoje najbližšie okolie, keď bol agresívny voči matke, zakúril v kotli a púšťal dym do domu, zničil matke cigaretu, bil matku resp. vyhrážal sa jej tým, a v prípade neumiestnenia v zdravotníckom zariadení a nepodania potrebnej liečby by sa zhoršený zdravotný stav umiestneného ďalej stupňoval. 1.9 Na základe zistených skutočnosti okresný súd dospel k záveru, že zdravotný stav umiestneného si v čase prijatia do zdravotníckeho zariadenia vyžadoval jeho hospitalizáciu, preto rozhodol, že jeho prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné. 1.10 K vyjadreniu pacienta k osobe ustanovenej procesnej opatrovníčky, že procesný opatrovník má hájiť záujmy umiestneného, okresný súd uviedol, že v prípade, ak by nejaký úkon procesného opatrovníka bol
v rozpore so záujmom umiestneného, postupoval by súd v zmysle §257 ods. 2 C.m.p. a posudzoval by úkon v záujme pacienta. V danom prípade procesný opatrovník žiaden procesný úkon doposiaľ v konaní nevykonal, a preto námietky umiestneného k osobe procesného opatrovníka nepovažoval okresný súd za dôvodné. 1.11 V súlade s §263 C.m.p. okresný súd poukázal na to, že zdravotnícke zariadenie môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonom.
2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie umiestnený. Navrhol nebrať výsluch procesnej opatrovníčky do úvahy, pretože sa jedná o výpoveď osoby, ktorej psychický stav je otázny a má dôkazy o jej ťažkostiach, čo je schopný podložiť audio nahrávkami. Z rovnakého dôvodu žiadal, aby matkou popisovanú heteroagresiu nebral lekár do úvahy, aj sťažovanie sa na Greenpeace a na polícii je výmyslom, pretože ku žiadnym konkrétnym sťažnostiam nedošlo a on sa obrátil na uvedené inštitúcie iba s prosbou o pomoc. Znevážené je aj jeho ochorenie obličiek, ktoré má za následok opakovanú návštevu urológa a urgentného príjmu, čo vie potvrdiť lekárskymi správami; žiaden nález ochorenia síce nemá, ale napriek tomu mu bolo odporučené liečiť sa a ťažkosti sa vyriešili. Poprel, že by gradovalo jeho agresívne správanie; jeho správanie je mierumilovné, ale matka je voči nemu agresívna, opakovane ho bije palicami a poškodzuje mu majetok, čo môže potvrdiť aj jeho otec. Jeho mierumilovnú povahu potvrdzuje aj fakt, že formálne spolupracuje s personálom psychiatrie aj s políciou a príslušníkmi rýchlej záchrannej pomoci. Je presvedčený, že došlo k zneužitiu ústavnej starostlivosti a žiadal okamžité prepustenie z nej, ako aj finančnú kompenzáciu za vzniknutú škodu. Priznal, že je vo svojej liečba nekompliantný, ale to preto, že nie je so svojou diagnózou paranoidná schizofrénia plne stotožnený. Zvolil si zástupcu v osobe svojho otca. 3. Zdravotnícke zariadenie vo vyjadrení k odvolaniu uviedlo, že pacient je stále hospitalizovaný, je nastavený na potrebnú liečbu. 4. Krajský súd, ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“) preskúmal vec v rozsahu §65 a §66 C.m.p. bez nariadenia pojednávania podľa §385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle §387 ods.1, 2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. 5. Podľa §387 ods.1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento vykonal dostatočné dokazovanie v prejednávanej veci, úplne a správne zistil skutkový stav a z tohto vyvodil aj správny právny záver.
7. Civilný mimosporový poriadok upravuje postup zdravotníckeho zariadenia ako aj súdu v prípade potreby umiestnenia osoby, ktorá odmietne podpísať informovaný súhlas (ďalej len „umiestnený“), do zdravotníckeho zariadenia. Zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. Ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie do 24 hodín od takého obmedzenia. Súd začne konanie na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia aj bez návrhu; návrh na začatie konania môže podať aj umiestnený. 7.1 Súd poučí umiestneného o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu, pričom poučenie sa uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav umiestneného. Súd umiestneného vypočuje, a to spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav; ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takomto prípade umiestneného len vzhliadne (§260 C.m.p.). 7.2 Súd sa oboznámi aj s názorom ošetrujúceho lekára, príp. ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného (§261 C.m.p.); o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia súd rozhodne umiestnením bez nariadenia pojednávania a do 5 dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného vydá uznesenie, ktoré doručí umiestnenému v
zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do 5 dní od obmedzenia osobnej slobody (§262 C.m.p.). 7.3 Ak súd rozhodne, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné, zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí (§263 C.m.p.). Zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné (§264 C.m.p.). 7.4 Zo zákona o zdravotnej starostlivosti (z.č.576/2004 Z.z.) vyplýva, že ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti osobe, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inej osobe, ktorú si táto osoba určila. Preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona, je informovaný súhlas; informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia. Informovaný súhlas dáva osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť; nevyžaduje sa v prípade neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať, v prípade ochranného liečenia uloženého súdom, v prípade ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie, alebo v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby, alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Ústavná starostlivosť sa poskytuje na základe odporúčania ošetrujúceho lekára, ak zdravotný stav osoby vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín, alebo na základe rozhodnutia súdu, alebo na základe žiadosti osoby aj bez odporúčania ošetrujúceho lekára, ak si zmena zdravotného stavu osoby vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín. 7.5 Ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informatívny súhlas, poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hod. súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza; o zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd a do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.
8. Z obsahu spisu okresného súdu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd začal konanie, ustanovil umiestnenému opatrovníka, vykonal dokazovanie priamo v Nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, II. psychiatrickej klinike, vypočul ošetrujúceho lekára, vypočul umiestneného. Sudca zistil, že pacienta priviezla rýchla lekárska pomoc v sprievode polície pre heteroagresivitu, nasmerovanú voči rodičom, predovšetkým voči matke. Pri prijatí síce spolupracoval, avšak nesúhlasil s hospitalizáciou, súhlas s liečbou nepodpísal, pretože si nie je vedomý, že by trpel nejakou duševnou poruchou (popieranie ochorenia - anozognózia); liečený je od roku 2015 na paranoidnú schizofréniu (F.20.0), lieky počas ambulantnej liečby neužíva, kontrolné vyšetrenia neabsolvuje. Pacient je stále paranoidný, sú prítomné v jeho mysli vzťahovačné až bludné a hypochondrické obsahy (potreba liečby jeho obličky, lebo umrie; matka má frigiditu, ktorú treba liečiť, lebo je to psychická choroba, preto je naňho agresívna; chlór mu ničí mozog, nemožno striekať v kúpeľni pleseň, susedov pes breše, preto sa sťažuje na polícii, komíny dymia, preto sa sťažuje na greenpeace, dom treba vydymiť, preto zakúril v kotli, útoky na matku, aby nefajčila a pod.). Pacient je evidovaný v ambulancii MUDr. Y. V., lieky neužíva, nechodí na pravidelné kontroly, lieky si nedal ani predpísať, neužíva depotnú injekciu (forma liečby s pomalým vstrebávaním). 8.1 Podľa lekára ide u pacienta o stav psychózy, ktorý si vyžaduje nutné liečenie v ústavných podmienkach, pretože v ambulantnej liečbe nespolupracuje, na kontroly nechodí, lieky neužíva, čo potvrdzujú nielen jeho rodičia, ale aj sám umiestnený, preto ambulantná forma liečby nepostačuje. 8.2 Podľa lekára je dôležité znovu nastaviť medikáciu pacienta, a to ústavnou formou; v čase prijatia bol pacient nebezpečný pre seba aj pre svoje okolie svojou agresivitou, minimálne slovnou, voči matke a otcovi, pričom svoje ochorenie popiera a súhlas na hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení neudelil.
9. Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že prvostupňový súd v danej veci postupoval v súlade so zákonnou úpravou. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase, keď bol pacient umiestnený bez svojho súhlasu na psychiatrické oddelenie, bol jeho zdravotný stav zhoršený natoľko, že to bolo nutné aj bez toho, aby udelil súhlas. Z odborného vyjadrenia lekárky, u ktorej je pacient vedený aj v ambulancii, je zrejmé, že vzhľadom na svoj zdravotný stav pacient ohrozoval seba a aj okolie, správal sa agresívne, bola nútená aj asistencia polície.
10. Odvolací súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by malo byť rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenené (§388 C.s.p.) alebo zrušené (§389 C.s.p.). Pokiaľ pacient v odvolaní uvádzal, že nesúhlasí s hospitalizáciou, odvolací súd pripomína, že v tomto rozhodnutí prvostupňový súd a ani odvolací súd nerozhodujú o jeho ďalšej hospitalizácii a ďalšom držaní v ústave. Preskúmavané rozhodnutie okresného súdu je rozhodnutím o tom, či prevzatie menovaného do ústavu zdravotnej starostlivosti sa uskutočnilo v súlade so zákonnými dôvodmi. Rovnako ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd konštatuje, že postup ústavu zdravotnej starostlivosti v prejednávanom prípade bol v súlade so zákonnými dôvodmi. Preto uznesenie prvostupňového súdu podľa §387 ods.1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
11. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§393 ods.2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.). Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).