Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_2Nt-18-2013.pdf
PDF · 81.8 KB
Case nature
Area
Subarea
2Nt/18/2013
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v konaní pred predsedkyňou senátu Mgr. Líviou Gombárovou a prísediacich Eleny Šramkovej a Mgr. Henriety Nagyovej, v trestnej veci odsúdeného X. M., pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) a iné Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.11.2013 takto
rozhodol:
Súd podľa § 400 odsek 1 Trestného poriadku povoľuje obnovu konania v prospech odsúdeného X. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B.L., Š. Č.. XXXX/XXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody K. I. B. v trestnej veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/125/2011 a zároveň zrušuje rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/125/2011 zo dňa 25.8.2011, právoplatný dňa 25.8.2011 a to vo výroku o vine a treste ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad a súčasne podľa § 404 odsek 2 Trestného poriadku vec vracia prokurátorovi do prípravného konania.
odôvodnenie:
Odsúdený X. M. podal dňa 22.8.2013 na tunajšom súde návrh na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 2T/125/2011 z 25.8.2011, právoplatným dňa 25.8.2011, dôvodiac novým, v pôvodnom konaní súdu neznámym dôkazom - a to, že ústavný súd SR nálezom sp. zn. PL.ÚS 106/2011 rozhodol o rozpore textu vety za bodkočiarkou prvej vety § 41 odsek 2 Trestného zákona s Ústavou SR, ktorého zverejnením v Zbierke zákonov SR uvedené ustanovenie stratilo účinnosť. Odsúdený ďalej návrh dôvodil tým, že asperačná zásada bola uplatnená pri ukladaní trestu v jeho v trestnej veci, je si vedomý toho, čo spáchal, nechce sa vyhnúť trestu avšak vzhľadom na jeho predchádzajúci život, ktorý prežil bezúhonným spôsobom života žiada o úpravu výšky trestu vzhľadom na nález ústavného súdu.
Odsúdený na verejnom zasadnutí, konanom o jeho návrhu na povolenie obnovy konania, na podanom návrhu zotrval.
Súd za účelom rozhodnutia o podanom návrhu na obnovu konania vypočul odsúdeného, oboznámil podstatný obsah spisu tunajšieho súdu sp. zn.. 2T/125/2011 a zistil nasledovné skutočnosti:
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/125/2011 z 25.8.2011, právoplatný dňa 25.8.2011 , bol X. M. uznaný vinným v bode 1) obžaloby zo zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a v bode 2 ) obžaloby zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294
odsek 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno j, l Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 4 trestného zákona v trvaní 5 rokov so zaradením v zmysle § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL.ÚS 106/2011 z 28.11.2012 (uverejneným v Zbierke zákonov SR pod č. 428/2012 Z.z. dňa 21.12.2012) bolo vyslovené, že v § 41 odsek 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a dňom vyhlásenia citovaného nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov Slovenskej republiky toto ustanovenie stratilo účinnosť.
Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenia od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 400 odsek 1 Trestného poriadku ak vyhovie súd návrhu na povolenie obnovy konania, zruší napadnuté rozhodnutie celkom alebo v časti, v ktorej je návrh dôvodný. Ak zruší čo i len z časti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené
rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.
Podľa § 404 odsek 2 Trestného poriadku v ostatných prípadoch pokračuje v právoplatnom povolení obnovy konania v konaní na podklade pôvodnej obžaloby ak sa nevyslovilo, že vec sa vracia prokurátorovi do prípravného konania. Ak súd zrušil právoplatný rozsudok, ktorý bol vyhlásený na základe konania o dohode o vine a treste, vždy vráti prokurátorovi do prípravného konania.
Podľa § 41b odsek 1 Zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 38/1993 Z.z.“) ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takéhoto predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Ustanovenie § 394 ods. 1 Trestného poriadku upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa- ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s Ústavou, preto nemôže byť „novou skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. a tým len jednou z podmienok obnovy konania, ale ak bol z tohto dôvodu podaný návrh na obnovu konania, je dôvodom obnovy konania „ex lege“, t.j. na základe § 41b ods. 1 zákona. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Preto súd už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Trestného poriadku,
ale obnovu konania povolí podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Odsúdenému bol uložený úhrnný trest odňatia slobody za viac trestných činov - zločinov, ktoré boli predmetom konania Okresného súdu Nové Zámky 2T/125/2011, podľa ustanovení § 41 odsek 2 Trestného zákona vo výmere 5 rokov. Ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona v časti vety za bodkočiarkou prvej vety stratilo účinnosť v dôsledku vyššie 2Nt 18/2013
citovaného nálezu Ústavného súdu SR, ktorá skutočnosť v pôvodnom konaní v čase rozhodovania o treste bola nepochybne neznámou skutočnosťou.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je nesporné, že za situácie, že ustanovenie Trestného zákona v dôsledku nálezu Ústavného súdu SR stratilo účinnosť a na jeho základe bol vyhlásený rozsudok, ktorý dosiaľ nebol vykonaný, ide o skutočnosť, ktorá súdu nebola v čase rozhodovania v pôvodnom konaní známa a tým je dôvodom na povolenie obnovy konania „ex lege“. Súd vykonaným dokazovaním na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že po nadobudnutí právoplatnosti vyššie citovaného rozsudku vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/125/2011 vyšli najavo také skutočnosti, ktoré odôvodňujú povolenie obnovy konania v prejednávanej veci a preto zrušil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/125/2011 zo dňa 25.8.2011, právoplatný dňa 25.8.2011 a to vo výroku o vine a treste napadnutého rozsudku, pretože v pôvodnom konaní v zmysle § 334 odsek 4 Trestného poriadku súd schválil dohodu o vine a treste, ktorá bola uzatvorená na Okresnej prokuratúre v Nových Zámkoch dňa 14.7.2011 pod sp. zn. 2Pv/62/2011 a v danom prípade nie je možné rozhodnúť len o výroku o treste a z tohto dôvodu vrátil vec v zmysle § 404 odsek 2 prokurátorovi do prípravného konania.
Základná trestná sadzba ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona za zločin vydierania podľa § 189 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona je 4 až 10 rokov. Po úprave trestnej sadzby v danej trestnej veci v zmysle § 38 odsek 3 pri prevahe poľahčujúcich okolností je trestná sadzba 48 mesiacov až 96 mesiacov a následne po úprave trestnej sadzby v zmysle § 41 odsek 2 Trestného zákona za súčasného stavu pri zrušení asperačnej zásady, keď horná hranica trestného činu najprísnejšie trestného bola zvýšená o 1/3, horná hranica predstavuje 128 mesiacov. A ak by sa ďalej postupovalo v zmysle § 39 odsek 4 Trestného zákona, trestná sadzba pri danom trestnom čine by mohla byť uložená v trestnej sadzbe 32 mesiacov až 128 mesiacov.
Podľa článku 125 Ústavy Slovenskej republiky
(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a
ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd, d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd. (2) Ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže
ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. (3) Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia. (4) Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona alebo návrhu iného všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo s ústavným zákonom. (5) Platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak rozhodnutie o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté. (6) Rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukazom na trestnú sadzbu pri trestnom čine za ktorý bol X. M. odsúdený, súd povolil obnovu konania preto zrušil výrok o vine a treste rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/125/2011 z 25.8.2011 ako aj ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo, stratili podklad.
Podľa § 403 odsek 1 Trestného poriadku je súd povinný po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania rozhodnúť aj o väzbe. Súd o väzbe
nerozhodol, pretože uznesenie o povolení obnovy konania po jeho vyhlásení nenadobudlo právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť na súde, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje a to do 3 dní odo dňa oznámenia uznesenia. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením uznesenia je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.