Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/230/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Erika Vargu a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľa

- GOLDKREDIT a. s., IČO: 288 70 191, so sídlom ČR, Praha, Pařížská 1067/8, v zastúpení - JUDr. Pavol Čičmanec, advokát, M., Q. XXXX, proti odporkyni - Q. Q., nar. X.X.XXXX, bytom M. nad U., A. XXX/XX, v zastúpení - JUDr. Adriana Hrdinová, advokátka so sídlom U. M. XX, A., o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom, na základe odvolania odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -50 zo dňa 21.11.2012 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.000 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.000 eur od 5.2.2011 do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní do právoplatnosti rozsudku.

N e d o t ý k a sa výroku, v ktorom okresný súd návrh vo zvyšku zamietol.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.000 eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.000 eur odo dňa 5.2.2011 do zaplatenia, všetko v lehote do 15. dní po právoplatnosti rozsudku. Návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol. Rozhodovanie o trovách konania vyhradil do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vykonaným dokazovaním zistil, že odporkyňa dňa 2.2.2009 podala žiadosť o poskytnutie úveru, uviedla v nej účel úveru - podnikanie ako i to, že je starobná dôchodkyňa, špecifikovala i svoj príjem. Odporkyňa s právnym predchodcom navrhovateľa BENEFIT INVEST s.r.o. Trenčín uzatvorila zmluvu o úvere č. 10001465 dňa 4.2.2009, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli aj Všeobecné zmluvné podmienky. Podľa tejto zmluvy veriteľ dlžníkovi poskytuje peňažný úver v sume istiny 1.000 eur, s výškou poplatku 1.400 eur, teda celkovú výšku úveru s dohodnutým poplatkom v sume 2.400 eur, s výškou mesačnej splátky 100 eur, počet splátok 24 a splatnosť prvej mesačnej splátky 4.3.2009. Odporkyňa - dlžník, prehlásila v zmluve, že pri jej uzatváraní konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve je dohodnutý aj splátkový kalendár s dátumom a výškou mesačných splátok, špecifikácia jednotlivých splátok a dátumu ich splatnosti. Veriteľ BENEFIT INVEST s.r.o. vyzval odporkyňu upomienkou zo dňa 2.6.2009 na zaplatenie sumy 995,04 eur v lehote najneskôr do 12.6.2009 a pre prípad nezaplatenia dlhu vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 13.6.2009. Odporkyňa túto výzvu prevzala 5.6.2009. Navrhovateľ sa stal nadobúdateľom pohľadávky podľa zmluvy o jej postúpení uzavretej 10.9.2009.

Okresný súd vec právne posúdil z pohľadu hmotnoprávnych ustanovení , , ,, veta prvá, . Prioritne konštatoval spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy, jej účastníci uzavreli spotrebiteľskú zmluvu na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia i nasl. upravujúce problematiku spotrebiteľských zmlúv v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.

Predmetom konania je iba istina úveru 1.000 eur a úroky z omeškania. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že ohľadne istiny 1.000 eur je uzavretá zmluva jasná, určitá, zrozumiteľná, odporkyňa potvrdila prevzatie tejto sumy úveru, ako i ďalej to, že spotrebný splatný úver ani z časti navrhovateľovi a jeho právnemu predchodcovi nezaplatila. Bolo zároveň preukázané, že medzi účastníkmi bolo dohodnuté plnenie v splátkach a to v počte mesačných splátok 24 s tým, že splatnosť prvej splátky bola 4.3.2009 a splatnosť poslednej splátky 4.2.2011 ako i to, že istina úveru sa stala splatnou. Na základe vyššie uvedeného okresný súd potom už nepreskúmaval námietky odporkyne ohľadne neprijateľných podmienok z pohľadu , veta druhá , pretože predmetom konania je iba predmet plnenia podľa zmluvy o úvere a namietané časti zmluvy odporkyňou nemajú žiaden vplyv na jej povinnosť vrátiť sumu 1.000 eur, ktorú právny predchodca navrhovateľa vyplatil odporkyni podľa zmluvy o úvere.

Navrhovateľ žiadal od odporkyne priznať i úroky z omeškania podľa , vo výške 9% ročne zo sumy 1.000 eur od 14.6.2009 do zaplatenia. Ohľadne týchto úrokov z omeškania okresný súd návrhu vyhovel iba z časti, a odporkyňu zaviazal navrhovateľovi zaplatiť úroky z omeškania z priznanej istiny od 5.2.2011 do zaplatenia. Vychádzal z toho, že posledná splátka istiny podľa splátkového kalendára mala byť zaplatená 4.2.2011, odporkyňa nezaplatila úver ani z časti, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu od 5.2.2011 a preto navrhovateľ ako veriteľ má právo aj na zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy 1.000 eur vo výške 9% ročne podľa Nariadenia vlády SR č. iba od tohto dátumu. Z týchto dôvodov v prevyšujúcej časti uplatnené úroky z omeškania okresný súd zamietol.

Podľa okresný súd rozhodovanie o trovách konania vyhradil do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie odporkyňa, vytýkala v ňom nedostatočné zistenie skutkového stavu a na tomto základe nesprávne právne vyhodnotenie uplatneného nároku. Stotožnila sa s názorom súdu, že v predmetnom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy na ktorú treba aplikovať ustanovenia i nasl. . Napriek tomuto názoru sa už súd v ďalšom nezaoberal podmienkami ochrany spotrebiteľa, vyjadrené v platného v čase uzavretia zmluvy o úvere. Naďalej namietala, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, okrem toho je aj nezrozumiteľná a neurčitá s poukazom na konkrétne body 6, 7 a 8 Všeobecných zmluvných podmienok tvoriace súčasť zmluvy. Zmluva odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Súd sa nezaoberal s jej námietkou vo vzťahu k osobe, ktorá zmluvu za veriteľa podpísala, ani tým, že navrhovateľ sa v návrhu odvoláva na Všeobecné obchodné podmienky úveru, hoci súčasťou zmluvy o úvere č. 10001465 sú Všeobecné zmluvné podmienky, ktoré nekorešpondujú s tvrdeniami navrhovateľa - bod 8, 9, 17. Odvolateľka vytýkala, že okresný súd ňou namietané rozpory neodstránil, obsahom zmluvy o úvere sa komplexne nezaoberal. Z celkového predmetu plnenia vyjadreného v článku II zmluvy súd „vybral“ iba jeho časť, ktorá podľa názoru súdu bola zrozumiteľná, tento názor podľa odvolateľky neobstojí, nakoľko predmetom plnenia podľa článku II zmluvy o úvere bola istina 1.000 eur, výška poplatku 1.400 eur, celková výška úveru bola 2.400 eur, čo bolo premietnuté aj vo výške jednotlivých mesačných splátok. Teda predmetom plnenia nebola iba suma 1.000 eur, ale suma 2.400 eur. Podľa bodu 6 všeobecných zmluvných podmienok - svojim podpisom na zmluve dlžník výslovne a nespochybniteľne potvrdzuje prevzatie sumy istiny úveru v hotovosti od veriteľa pri podpise tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podľa názoru odvolateľky v tejto časti je zmluva jednoznačne nezrozumiteľná. Nie je v zmluve dohodnutý žiadny úrok, pričom v bode 6 sa uvádza, že 1/3 poplatku je dohodnutý úrok. Okrem toho v časti svojvoľného stanovenia výšky poplatku zmluva jednoznačne zákon obchádza, v podstate výškou poplatku sa zakrýva úmysel veriteľa úročiť poskytnutú sumu istiny úrokom vo výške cca 70% ročne. Nesúhlasila s názorom súdu, že nebolo potrebné preskúmavať jej námietky ohľadne neprijateľných podmienok s poukazom na veta druhá zákona. Podľa odvolateľky neprijateľné podmienky v zmluve, vyjadrené vo Všeobecných zmluvných podmienkach sa významne dotýkajú predmetu plnenia, ako aj ceny plnenia a to aj z dôvodu, že do splátkového kalendára boli zahrnuté také sumy, ktoré mala zaplatiť, hoci zákon ich považuje za neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Určené splátky predstavovali plnenia, ktoré vyplývali jednoznačne z nečestnej zmluvnej podmienky v spojení s podmienkou vyjadrenou v bode 19 Všeobecných zmluvných podmienok, ktorá pripúšťala svojvôľu veriteľa pri rozhodovaní o účele platby, tieto podmienky boli objektívne spôsobilé ju poškodiť. Súd mal v konaní posudzovať neprijateľné podmienky vo vzťahu k zmluve, ktorá je právnym titulom na uplatnenie nároku a nie vo vzťahu k predmetu konania. Takýto prístup významne popiera zmysel ochrany spotrebiteľa. Vysloveniu absolútnej neplatnosti zmluvy, ktorá je v rozpore so zákonom, ako aj s dobrými mravmi, nemôže brániť skutočnosť, že odporca poskytnutý úver nevrátil. Odvolateľka mala za to, že uplatnenie nároku vyplývajúceho zo záväzkovo-právneho vzťahu musí súd v súdnom konaní skúmať komplexne a rovnako komplexne musí posúdiť zmluvu ako právny titul, z ktorého tento nárok mal vzniknúť. Tak ako uviedla v písomnom vyjadrení zo dňa 17.9.2012 naďalej považuje túto zmluvu o úvere č. 10001465 ako celok za neprijateľnú a nepoužiteľnú na poskytnutie spotrebiteľského úveru a následne za absolútne neplatnú.

Poznamenala ďalej, že navrhovateľ ešte dňa 28.5.2012 kedy podal návrh na začatie konania, uplatňoval nárok vo výške odporujúcej zákonu (33% ročný úrok), tento nárok odôvodnil skutkovými okolnosťami majúce základ v neprijateľných zmluvných podmienkach. V tejto rozpornej časti navrhovateľ vzal svoj návrh späť bez akéhokoľvek zdôvodnenia dňa 31.10.2012 na pojednávaní, teda až potom, ako vo veci odporkyňa podala vyjadrenie. Bez ohľadu na uvedené súd má pri spotrebiteľských zmluvách skúmať neprijateľné podmienky zmluvy, ktoré okrem iného môžu ovplyvniť a v posudzovanom prípade aj ovplyvnili predmet plnenia, jeho výšku a spôsob jeho uplatnenia.

V danom prípade okresný súd priznal navrhovateľovi nárok zo zmluvy, ktorá nielenže obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, ale ktorej ustanovenia odporovali zákonu, boli v rozpore s dobrými mravmi. Súd bez akejkoľvek opory v zákone, významne poprúc zmysel inštitútu ochrany spotrebiteľa sa nezaoberal s neprijateľnými zmluvnými podmienkami vo vzťahu k zmluve ako k právnemu titulu na uplatnenie nároku navrhovateľa. Odvolateľka pripustila, že nárok navrhovateľa na vrátenie 1.000 eur spolu s úrokom z omeškania by mohlo byť nárokom z bezdôvodného obohatenia podľa . Hoci si navrhovateľ nárok na zaplatenie 1.000 eur z týchto skutkových dôvodov neuplatnil a súd prvého stupňa takto právne neklasifikoval uplatnený a priznaný nárok, ona vznáša námietku premlčania nároku navrhovateľa na zaplatenie istiny 1.000 eur. Veriteľ už dňa 13.6.2009 kedy vyhlásil úver za predčasne splatný zistil, kto sa na jeho úkor obohatil a aké obohatenie získal. Od tohto momentu začala plynúť subjektívna premlčania doba na uplatnenie práva z bezdôvodného obohatenia a uplynula dňa 14.6.2011. Veriteľ svoj nárok uplatnil na súde dňa 28.5.2012. Keďže nárok na zaplatenie istiny v sume 1.000 eur podľa odvolateľky je premlčaný, nie je dôvodný ani nárok na úroky z omeškania.

Vzhľadom na horeuvedené, odporkyňa žiadala odvolací súd o zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátenia veci mu na ďalšie konanie. Žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Navrhovateľ písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal účastník ( prvá veta ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a aplikáciou postupu podľa v spojení s a bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa , potvrdil. Nedotýkal sa výroku, v ktorom okresný súd návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol, keďže podľa obsahu odvolania uvedený výrok rozsudku dotknutý nebol a napokon bol i v prospech odvolateľky.

Krajský súd vyhodnotil odvolanie odporkyne za nedôvodné.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že v posudzovanej veci okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav riadne, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením i nasl. a vec správne právne posúdil.

Nepochybnou skutočnosťou v konaní bolo, že odporkyňa uzatvorila s právnym predchodcom navrhovateľa BENEFIT INVEST s.r.o. so sídlom Staničná 16/1062 Trenčín IČO: 36 337 617 zmluvu o úvere č. 10001465 a to dňa 4.2.2009. Predmetom uvedenej zmluvy bolo poskytnutie úveru odporkyni vo výške 1.000 eur a odporkyňa túto sumu úveru i prevzala. Aktívna vecná legitimácia navrhovateľa v konaní je preukázaná, keďže stal sa nadobúdateľom uplatnenej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 10.9.2009. Ďalšou nepochybnou skutočnosťou v konaní bolo, že ku dňu rozhodnutia okresného súdu odporkyňa z prevzatej sumy úveru 1.000 eur nezaplatila ani navrhovateľovi, ani právnemu predchodcovi navrhovateľa žiadnu čiastku.

Krajský súd sa nestotožnil s odvolacím argumentom odporkyne, keď namietala, že okresný súd danému právnemu vzťahu neposkytol zákonom deklarovanú spotrebiteľskú ochranu. Okresný súd prioritne skúmal či uzavretím zmluvy o úvere dňa 4.2.2009 jej účastníci založili obchodno-právny vzťah, keďže podľa obsahu zmluvy táto bola uzatvorená podľa a nasl. ustanovení , odporkyňa v ňom prehlásila, že úver berie na podnikateľské účely a vzhľadom aj na uvedené jej prehlásenie bolo nutné vysporiadať sa so základnou otázkou, či ide o obchodno-právny alebo občiansko-právny vzťah. Už v tejto prvej fáze hodnotenia daného zmluvného vzťahu okresný súd prihliadal na princíp spotrebiteľskej ochrany, keď napriek dojednaniu zmluvy o úvere ustálil spotrebiteľský charakter tejto zmluvy, že jej uzavretím vznikol spotrebiteľský právny vzťah na ktorý je potrebné aplikovať priaznivejšie ustanovenia Zákona ( v konkrétnej posudzovanej veci aj aplikoval) ktorými sú ustanovenia poskytujúce ochranu spotrebiteľovi pred nekalými zmluvnými podmienkami dodávateľov.

Okresný súd pri právnom hodnotení veci jednoznačne vychádzal z hmotnoprávnych ustanovení platných ku dňu uzavretia zmluvy, konkrétne z ustanovenia a nasl. a postupujúc podľa označených hmotnoprávnych ustanovení aj danú právnu vec posudzoval.

Podľa v účinnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy t.j. ku dňu 4.2.2009 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa v účinnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

v v účinnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy zakotvuje exemplifikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Odvolateľka namieta existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v posudzovanej spotrebiteľskej zmluve, na ktorú vo svojom odvolaní poukazuje. Pri hodnotení v odvolaní vznesenej odvolacej námietke o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsahujúcej dojednanie o výške poskytnutého úveru v neurčitej, nezrozumiteľnej forme za podstatnú otázku považoval krajský súd, či ide o oddeliteľnú (neoddeliteľnú) časť plnenia. Uplatňovaná istina poskytnutého úveru v sume 1.000 eur v súdnom konaní - vychádzajúc z obsahu uzavretej zmluvy je oddeliteľnou časťou od celkového plnenia - celkovej výšky úveru s dohodnutým poplatkom v sume 2.400 eur, ktorej zaplatenie od navrhovateľky sa podľa zmluvy požaduje. Krajský súd však dodáva, že v časti II bod 1 zmluvy uzavretej 4.2.2009 istina úveru poskytovaná odporkyni (ňou nepochybne potvrdená ako prevzatá) v sume 1.000 eur je jednoznačným jasným vymedzením poskytnutia úveru v tejto konkrétnej sume odporkyni. Je oddeliteľnou časťou z celkového požadovaného plnenia podľa zmluvy, keďže výška poplatku je dojednaná v oddelenej časti v sume 1.400 eur v časti II bod 2 predmetnej zmluvy. Zmluva po oddelení časti plnenia (poplatku v sume 1.400 eur) vo vzťahu k istine úveru poskytnutej odporkyni sumou 1.000 eur je jasná a konkrétna, obsahujúca jasné vymedzenie finančnej sumy úveru, ktorú sumu odporkyňa prevzala, prevzatie nepoprela ani v súdnom konaní a ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa nezaplatila. Predmetom priznaného nároku (povinnosti odporkyne voči navrhovateľovi plniť) sa stala v súdnom konaní iba istina úveru 1.000 eur, predmetom priznaného nároku navrhovateľovi sa nestali ďalšie finančné nároky ako napr. poplatok za poskytnuté úroky, náklady vzniknuté s poskytnutím úveru, zmluvná pokuta, úrok z úveru a z týchto dôvodov hodnotiť neprijateľnosť zmluvných podmienok z pohľadu ustanovenia bolo nadbytočné, keďže neboli predmetom priznaného nároku. Z týchto dôvodov krajský súd odvolacie argumentácie odporkyne viažuce sa k neprijateľnosti dojednaných zmluvných podmienok vyhodnotil za nedôvodné.

Neobstojí ani odporkyňou v odvolacom konaní vznesená námietka premlčania voči uplatnenému nároku. Predmetný nárok nie je možné zaradiť ani z hľadiska skutkového vymedzenia v návrhu na začatie konania pod hmotnoprávne ustanovenie , ako sa nesprávne domnieva odporkyňa v odvolaní. Povinnosť odporkyne vrátiť navrhovateľovi dlh - úver v požičanej sume 1.000 eur je záväzkom plynúcim zo zmluvného dojednania a z tohto dôvodu nemožno na neho aplikovať inštitút premlčania práva z bezdôvodného obohatenia v zmysle . Pri hodnotení otázky premlčania je potrebné aplikovať hmotnoprávne ustanovenie v ktorom je zakotvený inštitút všeobecnej trojročnej premlčacej doby. V posudzovanom prípade splatnosť dlhu nastala 12.6.2009, všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť od 13.6.2009, návrh navrhovateľa bol uplatnený u súdu 28.5.2012, z čoho je zrejmé, že ešte v zákonnej trojročnej premlčacej dobe.

Ďalšie otázky namietané odporkyňou v odvolaní nemali pre právne posúdenie veci podstatný význam.

Okresný súd rozhodovanie o náhrade trov prvostupňového konania vyhradil na samostatné rozhodnutie, preto o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa ( )

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e