Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29P-175-2013.pdf
PDF · 76.81 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/175/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou vo veci starostlivosti súdu o R.. L. Q., V.. XX.XX.XXXX, v konaní zástúpenú kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y., pochádzajúcu z matky V. X., V.. XX.XX.XXXX, P. L. Š., Y. XXX/X, a otca J. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. Y., O. XX, B.. Č.. D. A. W. XXX, H., P., P., v konaní o úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
zveruje maloletú L. Q., V.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach,
určuje otcovi prispievať na výživu maloletej L. sumou 80 Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť vždy do XX. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, od XX.XX.XXXX opakovane do budúcna,
dlžné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX Eur je otec povinný zaplatiť s najbližším bežným výživným,
v prevyšujúcej časti návrh zamieta,
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Matka svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby jej zveril maloletú do osobnej starostlivosti a zo strany otca aby určil výživné XXX Eur mesačne od XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že od začiatku roka nežijú s otcom v spoločnej domácnosti a otec na dieťa neprispieva.
Otec s návrhom súhlasil len čiastočne, a to so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky a nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného. Uviedol, že by bol schopný platiť výživné maximálne vo výške XX-XX Eur.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s rodným listom maloletej, správou opatrovníka o rodinných a výchovných pomeroch, potvrdením o poberaní rodinných prídavkov matkou, potvrdením o evidencii rodičov na úrade práce, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
Maloleté dieťa pochádza z družského pomeru rodičov. Rodičia spolu nežijú od J. XXXX, kedy sa otec opätovne odsťahoval do zahraničia k svojím rodičom. S dcérou sa nekontaktuje, na jej výživu neprispieva. Maloletá je v celodennej starostlivosti matky, je zdravé dieťa. Matka spolu s dcérou býva v rodinnom 2-izbovom dome svojich rodičov, kde má k dispozícii vlastnú izbu. Do domácnosti matka prispieva sumou 100 Eur mesačne. Príjem matky tvorí rodičovský príspevok a prídavky na dve deti. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi. Otcovstvo k nemu určené doposiaľ nie je.
Otec žije v P., podľa jeho vyjadrenia už XX rokov. Živia ho rodičia, ktorí sú nezamestnaní. Matka spolu s otcom dostáva sociálnu dávku vo výške XXXX Eur. Za byt platí XXX Eur, XXX Eur platí elektrinu, vodu a ďalšie veci. Otcovi podľa jeho vyjadrenia dáva na jeho potreby, oblečenie, stravu a ďalšie veci. Otec podľa svojho vyjadrenia nepracuje ani brigádnicky. Ovláda Z.. Žije v P., vo štvrti, kde sa hovorí po Z..
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej v texte len ZR), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V predmetnom konaní bolo preukázané, že rodičia spolu nežijú a nie sú manželia, takže súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ňu riadne a po každej stránke stará. Zo strany otca potom súd určoval výživné. Vzhľadom na potreby maloletého dieťaťa, na jeho vek a skutočnosť, že je zdravé, mal súd za to, že výživné vo výške XX Eur je zodpovedajúce. Súd neuveril výpovedi otca, že hoci žije v P. XX I., má tam rodinu, zázemie, nepracuje a to ani brigádnicky a živia ho len rodičia, keďže sami sú nezamestnaní a z dávky v hmotnej núdzi, ktorú dostávajú takmer celú minú na nájomné, alebo na elektrinu. Je teda zrejmé, že otec príjmy má, pretože pokiaľ by skutočne bol v takej situácii v akej uvádza, nezostával by v zahraničí, ale vrátil by sa na Slovensko, kde sú predsa preukázateľne nižšie výdavky na život. S poukazom na túto situáciu, ako aj na skutočnosť, že otec je zdravý, ovláda jazyk, má dostatok možností hľadať si prácu, či už na zmluvu alebo brigádnicky, súd napriek tomu, že otec deklaroval, že nemá príjem, mu určil výživné podľa potrieb maloletej v súčasnosti vo výške 80 Eur mesačne.
Určením výživného od XX.XX.XXXX vznikol otcovi dlh na výživnom vo výške XXX Eur (X R. G. XX F.), ktoré mu súd uložil zaplatiť spolu s najbližším splatným bežným výživným.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len O. s. p.), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Keďže išlo o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu, súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.