Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Ro-510-2011.pdf
PDF · 80.49 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-18Ro/510/2011
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným X. X. P., E.. XX.X.XXXX, I. Ž. XX, D., X. Š.J. P., E.. XX.X.XXXX, I. K. U. XXX K. D. F. Y. X.XXX,XX C. s prísl. k oznámeniu o vstupe do konania a k odporu obom podaným Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeným JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník
rozhodol:
Doručením písomného oznámenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, že vstupuje do konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 18Ro 510/2011 ako vedľajší účastník konania na strane žalovaných v 1. a 2. rade n e n a s t a l i účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu.
Odpor o d m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.11.2011 domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy 2.520,79 eur s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 2.193,42 eur od 9.12.2006 do zaplatenia. Zároveň žiadal náhradu trov konania. Nárok uplatňoval z titulu neuhradeného spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanému v 1. rade na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného poisteného úveru č. 09/02/70004 uzavretého medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej VÚB, a.s.) a žalovaným v 1. rade dňa 20.12.2002. Vo vzťahu k žalovanému pohľadávku uplatňoval z titulu ručiteľského záväzku. Pohľadávku z predmetnej zmluvy postúpila spoločnosť VÚB, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok na žalobcu, ktorý si nárok uplatnil na súde.
Okresný súd Košice II vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 14.12.2011, č.k. 18Ro/510/2011-28, ktorým uložil žalovaným povinnosť, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatili žalobcovi sumu 2.520,79 eur s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 2.193,42 eur od 9.12.2006 do zaplatenia nahradili mu trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podali na súde odôvodnený odpor.
Podaním doručeným súdu dňa 7.3.2012 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 (ďalej Združenie), že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaných s poukazom na ust. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p., keďže ide v danom prípade o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a Združenie je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa.
Vyššie uvedený platobný rozkaz bol žalobcovi cestou právneho zástupcu doručený dňa 20.12.2011, žalovanému v 2. rade bol do vlastných rúk doručený dňa 29.12.2011, žalovanému v 1. rade bol do vlastných rúk doručený dňa 9.3.2012 a združeniu bol cestou právneho zástupcu doručený dňa 20.9.2012.
Dňa 27.9.2012 podalo Združenie proti platobnému rozkazu na súde odpor, žalovaní v 1. a 2. rade odpor proti platobnému rozkazu nepodali.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní nepodali odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Košice II zo dňa 14.12.2011, č.k. 18Ro/510/2011-28 sa súd zaoberal otázkou vstupu Združenia do konania a dôvodnosťou ním podaného odporu.
Podľa ust. § 79 ods. 1 O.s.p. sa súdne konanie začína na návrh a jeho účastníkmi sú podľa ust. § 90 O.s.p. žalobca a žalovaný alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.).
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.).
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.).
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
Súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije (§ 172 ods. 1 O.s.p.).
Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz (§ 174 ods. 2 O.s.p.).
Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku (§ 174 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle cit. zák. ustanovení je vedľajšie účastníctvo formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporových strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom
vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené, účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu ale nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov.
Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie, ktoré začína na návrh žalobcu. Uvedené však neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o návrhu platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor. To vyplýva zo skutočnosti, že ak nie je v stanovenej lehote odpor podaný, konanie sa končí a platobný rozkaz má účinky právoplatného rozsudku (§ 174 ods. 1 O.s.p.). Podať odpor proti platobnému rozkazu však môže výlučne žalovaný (§ 172 ods. 1 O.s.p.) a ak toto svoje právo nevyužije, vedľajší účastník nemá nijakú možnosť do priebehu sporu zasiahnuť a pomôcť tak žalovanému.
Vedľajší účastník má síce podľa vyššie citovanej zákonnej úpravy rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, ide však výlučne o práva a povinnosti procesnej povahy. Procesné úkony vykonáva v konaní vedľajší účastník vo svojom mene a môže vykonať všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním, s predmetom konania a úkonmi, ktoré urobil sám účastník.
Právo podať opravný prostriedok má vedľajší účastník len v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom. Odpor proti platobnému rozkazu je opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu (§ 172 ods. 1 O.s.p.), pričom v zákone výslovne nie je upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu, ako je to v prípade (podania) odvolania podľa § 201 druhá veta O.s.p. Z uvedeného je treba vyvodiť, že vedľajší účastník nemá oprávnenie podať odpor pomocou argumentu „e silencio legis”, ktorý je zastávaný nie len v právnej teórii (viď Bureš, J., Drapal, L., Mazanec, M. Občansky-soudní řád, Komentář 5. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2001 s. 995 bod. 2), ale aj v ustálenej judikatúre viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 27. mája 2003, sp. zn. 25Cdo/162/2003, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25. januára 2012, sp. zn. 23 Cdo/4533/2011 a uznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 14. mája 2007, sp. zn. IV. ÚS 615/2007, ktorý je verejnosti k dispozícii na webových stránkach Ústavného súdu Českej republiky.
Ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, treba preto vykladať tak, že tieto účinky nastávajú oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorého z účastníkov, ale len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel. V prejednávanom prípade súd rozhodol vo veci platobným rozkazom, proti ktorému žalovaní nepodali odpor, preto v tomto konaní je vedľajšie účastníctvo vylúčené, keďže vedľajší účastník nemá žiadnu možnosť priebeh konania ovplyvniť (nemá možnosť podať proti platobnému rozkazu odpor).
Vzhľadom na vyššie uvedené pri nedostatku výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, keď doručením oznámenia tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva, súd deklaratórne rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia. Súd poukazuje pri tomto rozhodnutí na argumentáciu uvedenú v odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 6 Cdo 207/2011. Uvedené rozhodnutie je k dispozícii na webovom sídle Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o odpor podaný Združením, ako už bolo vyššie uvedené, na podanie odporu sú oprávnení jedine žalovaní v 1. a 2. rade (§ 172 ods. 1 O.s.p.), je teda vylúčené, aby odpor relevantne podal iný subjekt. Súd vzhľadom na túto skutočnosť odpor podaný Združením odmietol podľa § 174 ods. 3 písm. c) O.s.p., v zmysle ktorého súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný neoprávnenou osobou.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).