Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/128/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava 811 09, Grösslingova 4, konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnému: W. M., nar. X. marca XXXX, bytom W., P.. D. XXX/X, o vymoženie 661,22 € (19.920,00 Sk) s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. -15 zo dňa 5. októbra 2012, jednomyseľne takto

rozhodol:

Krajský súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi JUDr. T. K. nepriznal náhradu trov exekúcie. Uviedol, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 2408/07 zo dňa 16. apríla 2007, ktorý zaviazal povinného k zaplateniu istiny vo výške 19.920,--Sk s prísl. titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 14. septembra 2006 uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako spotrebiteľom. Súd má za to, že veriteľ neposkytol peňažné prostriedky na základe požiadania dlžníka, ktorý záväzok predstavuje podstatnú časť zmluvy o úvere v zmysle , ale že k poskytnutiu peňažných prostriedkov došlo súčasne s uzavretím zmluvy, čo potvrdil dlžník pri podpise zmluvy. Záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky dlžníkovi totiž predstavuje podstatnú časť zmluvy o úvere, bez existencie ktorej nemôže s poukazom na dôjsť k vzniku zmluvy o úvere ( a nasl. ). Je teda nepochybné, že účastníci uzavreli zmluvu o pôžičke podľa , na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľskom práve ( a nasl. o spotrebiteľských úveroch). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VP“), v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok

- v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je treba brať na zreteľ ustanovenie , ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak aj zmluva o úvere poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť je len iluzórna, pretože trvá len do podania návrhu na začatie arbitrážneho konania. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne (rozhodcovský súd v sídle veriteľa, ktorý má navyše logický ekonomický záujem na tom, aby rozhodoval takým spôsobom, aby mu veriteľ

predkladal na rozhodovanie čo najviac sporov). Aj z predloženého rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd neposkytol povinnému ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorá mu ex lege patrila. Rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa / neprijateľná podmienka/. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu v súlade s Exekučného poriadku s poukazom , Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Napriek výzvy súdu adresovanej súdnemu exekútorovi dňa 28. augusta 2012 si súdom stanovenej lehote neuplatnil trovy exekúcie, súd mu ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, keď nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu. Výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Meritórne rozhodovať o veci je všeobecný súd poverený ust. § 40 a 43 zákona o rozhodcovskom konaní, kde je potrebné zohľadniť i to, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu (povinného), ktorý sa pred všeobecným súdom domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku a jeho nahradenia rozsudkom všeobecného súdu. Preto súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými predpismi. Ďalej namietal, že nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný. Exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu len na návrh účastníka konania z dôvodov uvedených v § 45 ods. 1 písm. a), b), c). Aj keď výkon a ochrana práva oprávneného na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne, čo nemožno ospravedlniť ani jeho iným postavením - ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov, uvedené je v rozpore s a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Takto súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Ďalej namietal, že v exekučnom konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav, pretože nebolo vykonané náležité dokazovanie, nakoľko súd dospel k záveru len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. Ak by oprávnený aj akceptoval názor prvostupňového súdu, že mu patrí istá revízna právomoc, táto sa týka iba dôvodov uvedených v zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je neprijateľná v zmysle ust. . Avšak dojednanie zmluvných strán, ktorým založili právomoc rozhodcovského súdu, nestanovuje, že spory s dodávateľom budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účastníkom zmluvy je daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd, alebo na riadny súd. Nejde pritom o fiktívnu možnosť voľby, ale o reálnu a skutočnú možnosť voľby rozhodujúceho orgánu. Tiež namietal, že súd nesprávne právne posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu o spotrebnom úvere, vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o úvere v zmysle , na ktorú sa aplikujú ustanovenia bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Rovnako poukazuje i na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania, poplatku za poskytnutie úveru a poplatku za zasielanie upomienok. Uviedol, že úrok z omeškania bol dohodnutý v zmluve zmluvnými stranami a má sankčný charakter. Oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru. Pre obchodné záväzkové vzťahy nemožno obmedziť výšku úrokovej sadzby (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ). Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo aby konanie prerušil z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie. Uviedol, že povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ platí pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom

spore alebo v inej právnej veci. Prejudiciálnu otázku môže podať ktorýkoľvek súdny orgán členského štátu v ktoromkoľvek štádiu konania, ktoré pred ním prebieha, bez ohľadu na povahu súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací skôr, ako pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, skúmal, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote; subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený; ako aj to, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

Podľa veta prvá odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Z obsahu spisu, z pripojenej doručenky, vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo oprávnenému doručené poštou dňa 15. októbra 2012. Lehota na podanie odvolania začala plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia, t.j. dňa 16. októbra 2012 a jej posledný deň pripadol na 30. októbra 2012. Odvolanie oprávneného bolo doručené súdu prvého stupňa poštou, podľa otlačku pečiatky na obálke, odvolanie bolo podané na pošte dňa 31. októbra 2012, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej odvolacej lehoty.

Z uvedeného dôvodu krajský súd ako súd odvolací odvolanie oprávneného ako oneskorene podané odmietol podľa , , pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .