Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-5533-2012.pdf
PDF · 88.21 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/5533/2012
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Pavel Halas, so sídlom Popradská 70, 822 01 Bratislava, vo veci oprávneného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, povinnému: FINALIS, a.s., IČO: 36 007 447, Horný Val 8/17, 010 01 Žilina (vymazaný z obchodného registra dňa 09.04.2013), takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,23 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 24.06.2011, exekučného titulu
- vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trenčín č. 56Rob/1218/2010-20 zo dňa 11.02.2011 a žiadosti súdneho exekútora súd vydal poverenie č. 5511 * 130896 dňa 17.12.2012.
Podaním doručeným súdu dňa 23.05.2013 súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie, vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol vymazaný z obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 256,33 eur.
Súd mal z obchodného registra preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 5 CbR 218/2011-116 zo dňa 28.01.2013, ktorým bola obchodná spoločnosť FINALIS, a. s. zrušená bez likvidácie, bola obchodná spoločnosť s obchodným menom FINALIS, a. s., so sídlom Horný Val 8/17, 010 01 Žilina, IČO: 36 007 447 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 09.04.2013 vymazaná.
Podľa § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo dňa 09.04.2013 povinný neexistuje, a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. l EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) EP. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia EP. Nemajetnosť povinného vyplýva z rozhodnutia Okresného súdu Žilina, ktorý rozhodol o zrušení spoločnosti bez likvidácie. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h).
Podobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.
6 M Cdo 13/2012 zo dňa 15.08.2012, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „Ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku)...“
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 2 EP k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Na podklade vyúčtovania trov exekútora zo dňa 20.05.2013 súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), spolu vo výške 48,23 eur.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Priznaná náhrada trov exekúcie pozostáva z:
1.) odmeny exekútora vo výške 33,19 eur, ako minimálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky
2.) náhrady hotových výdavkov vo výške 7,00 eur
- poštovné 7,00 eur
Súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu ju súd priznal. Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 40,19 eur, pričom priznané DPH predstavuje sumu 8,04 eur.
Sumár: 33,19 + 7,00 + 8,04(20% DPH) = 48,23 eur.
Súd konštatuje, že súdny exekútor pri vyčíslení odmeny nepostupoval správne, keďže si uplatnil jednak minimálnu odmenu podľa § 14 ods.1 vyhlášky a jednak odmenu za ďalších 36 úkonov exekučnej činnosti, pričom však nárok na minimálnu odmenu vo výške 33,19 eur súdnemu exekútorovi vzniká iba v prípade, že odmena podľa počtu úkonov exekučnej činnosti nedosiahne sumu 33,19 eur. Na základe uvedeného súd preskúmal jednotlivé uplatnené úkony exekučnej činnosti, pričom dospel k nasledujúcim záverom:
Súdny exekútor si vo vyčíslení odmeny podľa § 15 ods. 1 vyhlášky uplatnil celkovo 36 úkonov exekučnej činnosti, a to nasledovne:
· Získanie poverenia
· Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2x
· Doručenie príkazu na začatie exekúcie 15x
· Doručenie príkazu na odblokovanie účtu 15x
· Zisťovanie platiteľa mzdy povinného 2x ( Soc. poisťovňa)
· Zisťovanie majetku povinného ( Dopr. inšpektorát)
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi 2x odmenu za úkon doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a 15x odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie nakoľko, s ohľadom na dikciu § 15 ods. 1, vyhláška jasne špecifikuje, kedy je možné priznať odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti len raz a kedy viacnásobne. Súdnemu exekútorovi teda patrí odmena len za jedno takto vykonané doručenie, preto mu súd priznal odmenu iba za jedno takéto doručenie. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v opačnom prípade by odmena za tieto úkony exekučnej činnosti bola upravená rovnako ako v písm. g) až j) § 15 ods. 1 vyhlášky, kde je odmena exekútora výslovne viazaná na každý takýto úkon exekučnej činnosti. Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon označený „Doručenie príkazu na odblokovanie účtu“, ktorý nie je možné podradiť pod žiadny z paušálne odmeňovaných úkonov podľa § 15 ods. 1 vyhlášky.
Pri takomto posúdení má súdny exekútor nárok na odmenu za 5 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti, čo predstavuje sumu vo výške 16,60 eur. Vzhľadom na ustanovenie § 14 ods. 1 vyhlášky má však súdny exekútor nárok na minimálnu odmenu vo výške 33,19 eur.
V časti hotových výdavkov uplatňovaných ako telekomunikačné výdavky, súd tieto náhrady nepriznal, pretože ich exekútor nijako nepreukázal t.j. nebolo možné preskúmať ich existenciu ani výšku. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V prípade, že k náhrade trov exekúcie súd zaviaže oprávneného, súd je povinný skúmať všetky úkony exekučnej činnosti, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného, resp. priamo na tieto úkony nadväzujú a sú vyžadované právnou úpravou. Len za takéto úkony, pri rešpektovaní podmienky ich účelnosti je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu.
V časti hotové výdavky súd nepriznal uplatňovanú položku - spotrebný materiál, xeroxovanie, toner. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky - súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Z uvedeného demonštratívneho výpočtu hotových výdavkov má súd za to, že nárok na náhradu prináleží iba v prípade tých výdavkov, u ktorých je jednoznačný priamy súvis jednotlivou exekučnou vecou, pričom ďalšie jednotiace kritérium týchto výdavkov je to, že vznikajú až v dôsledku individuálnej procesnej situácie v tej-ktorej veci.
Niet sporu o tom, že exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria náklady na mzdy zamestnancov a koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou budovy, náklady na údržbu budovy (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda bez priameho súvisu s potrebami a situáciou v tej-ktorej individuálnej exekučnej veci. Preto v zmysle vyššie uvedeného súd konštatuje, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží. Na základe systematického výkladu ustanovenia § 22 a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že tieto náklady si exekútor má uhrádzať z odmeny za svoju činnosť (podľa druhého, tretieho a štvrtého oddielu vyhlášky).
Čo sa týka náhrady trov za poštovné výdavky, súd nepriznal poštovné v prípadoch, kde nebolo preukázané poštovou doručenkou. Pri doručovaní príkazov na začatie exekúcie jednotlivým bankám chýba v spise akýkoľvek doklad o doručovaní a v prípade doručovania príkazov na odblokovanie účtov chýba poštová doručenky, resp. v niektorých prípadoch je zrejmé, že súdny exekútor predmetné písomnosti doručoval osobne. Rovnako osobne súdny exekútor doručil žiadosť Sociálnej poisťovni - ústredie na poskytnutie súčinnosti, rovnako osobne doručoval súdny exekútor aj upovedomenie o začatí exekúcie oprávnenému. Pri takomto posúdení poštovného tak súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu poštovného za 5 zásielok a to za žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie povinnému, doručenie súčinnosti - Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina a Okresné riaditeľstvo PZ a vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie, teda 5x1,40 eur.
Čo sa týka všetkých uplatnených trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj vyhláškou č. 288/1995 Z.z.
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.