Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/36/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného ml. A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., pre prečin rozširovania detskej pornografie podľa a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -328 zo dňa 09.01.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.06.2023 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného ml. A. A., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. -328 zo dňa 09.01.2023 bol obžalovaný ml. A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C. XX/XX, D. spolu s medzičasom právoplatne odsúdenými E. F., nar. XX.XX.XXXX a G. H., nar. XX.XX.XXXX, uznaný vinným zo spáchania prečinu rozširovania detskej pornografie podľa , prečinu prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení podľa a iné, ktorých sa spoločne dopustili tak,

že

1. mladistvý obvinený A. A., ako občan Slovenskej republiky, v štáte Anglicko, v meste I. na bližšie nezistenom mieste v nezistených dňoch mesiacov apríla až máj 2019, ktorý bol v tom čase priateľom maloletej I. A., nar. XX.XX.XXXX, ju požiadal, aby mu zaslala fotografie, ktoré je možné považovať za pornografiu, ktoré fotografie pre obvineného A. A. nafotila maloletá I. A., tieto fotografie, kde je vyobrazená nahá, v rôznych erotických polohách, mu následne prostredníctvom sociálnej siete maloletá I. A. zaslala, avšak tento pornografický materiál so zobrazením nahého tela maloletej I. A. následne A. A. rozposlal ďalej prostredníctvom sociálnej siete obvinenému G. H., pričom uvedeným konaním nebola maloletej I. A. spôsobená ujma na zdraví,

2. obvinený G. H., ako občan Slovenskej republiky, v štáte Anglicko, v meste I., na bližšie nezistenom mieste v nezistených dňoch mesiacov apríl až máj 2019, po tom, čo oznámil maloletej I. A., nar. XX.XX.XXXX, že disponuje s jej intímnymi fotografiami, zaslanými od mladistvého obvineného A. A. a pod hrozbou ich ďalšieho zverejnenia prinútil maloletú I. A., aby s ním mala sexuálny pomer proti svojej vôli, zároveň jej uviedol aj to, že ak sa mu maloletá I. A. nepodvolí a nevyspí sa s ním, tak tieto jej intímne fotografie majúce pornografický obsah zverejní na verejne prístupnom facebooku, a maloletá I. A. sa naľakala, že tieto fotografie obvinený G. H. skutočne zverejní, tak radšej s ním vykonala proti svojej vôli dokonanú súlož, a aj napriek tomu, že sa s ním maloletá I. vyspala, obvinený G. H. predmetné fotografie s pornografickým obsahom prostredníctvom sociálnej siete poskytol obvinenému E. F., pričom uvedeným konaním nebola maloletej I. A. spôsobená ujma na zdraví,

3. obvinený E. F., ako občan Slovenskej republiky, v štáte Anglicko, v meste I. na bližšie nezistenom mieste v nezistených dňoch mesiacov apríl až máj 2019, nakontaktoval maloletú I. A., nar. XX.XX.XXXX tak, že ju zavolal von za účelom stretnutia, kde maloletej I. A. uviedol, že aj jemu boli zaslané jej fotografie s pornografickým obsahom, kde je zobrazená nahá a ak mu maloletá I. A. nevyhovie a nevyspí sa s ním, tieto jej intímne fotky zverejní na facebooku, na čo následne obvinený E. F. odviezol maloletú I. A. k sebe domov v meste I. na bližšie nezistenú adresu a uviedol jej, že ak s ním nebude mat' sexuálny styk, tak tie pornografické fotky, kde je maloletá I. A. zobrazená, ktoré má aj on poslané z mobilu, na facebooku zverejní, preto následne maloletá I. A. zo strachu pred zverejnením týchto intímnych fotografií vykonala proti svojej vôli s obvineným E. F. dokonaný sexuálny styk, pričom uvedeným konaním nebola maloletej I. A. spôsobená ujma na zdraví,

Za skutok v bode 1/ okresný súd uložil obžalovanému podľa , , , , , úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 328-331.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že všetci traja obžalovaní na hlavnom pojednávaní dňa 09.01.2023 po zákonnom poučení podľa učinili vyhlásenie o tom, že sa cítia zo spáchania skutkov vinní. Následne okresný súd po splnení zákonných podmienok v zmysle , so súhlasom prokurátorky prijal vyhlásenie obžalovaných a zároveň vyhlásil, že vykoná dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste.

Vo vzťahu k obžalovanému ml. A. A. mal okresný súd za preukázané, že obžalovaný si od maloletej poškodenej (v čase spáchania skutku 16 ročnej) vyžiadal obrazové záznamy, na ktorých bola zachytená nahá, pričom tieto prechovával vo svojom telefóne a ďalej rozširoval obž. G. H.. Obžalovaný G. H. prechovával tento pornografický materiál vo svojom telefóne, pričom sa maloletej poškodenej vyhrážal zverejnením týchto fotografií, pod zámienkou donútiť ju, aby niečo vykonala alebo strpela. Následne tento pornografický materiál poskytol obžalovanému E. F., ktorý tieto fotografie prechovával vo svojom telefóne, pričom sa vyhrážal maloletej poškodenej, že tieto fotografie zverejní, pod zámienkou donútiť ju, aby niečo vykonala alebo strpela. Okresný súd zavinenie v prípade všetkých troch obžalovaných vyhodnotil ako úmyselné.

Pokiaľ ide o ml. obžalovaného A. A., okresný súd z vykonaného dokazovania zistil, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný, v minulosti sa dopustil celkom troch priestupkov. Rodina maloletého je od roku 2009 evidovaná v evidencii sociálnej kurately, z dôvodu neprihlásenia maloletého na povinnú školskú dochádzku. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery okresný súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti ako aj na osoby obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť podľa to, že sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti a túto aj oľutoval. Obžalovanému A. A. okresný súd uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní jeden rok, ktorého výkon obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok. Pri ukladaní trestu obžalovanému okresný súd prihliadal najmä na jeho osobnosť, vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery. Okresný súd nevyhovel návrhu obhajoby na upustenie od potrestania, keď konštatoval, že vzhľadom na povahu spáchaného činu a doterajší život mladistvého nemožno dôvodne očakávať, že prejednanie veci pred súdom bude mať na neho dostatočný výchovný vplyv a postačí na jeho nápravu. Doterajší život mladistvého musí dostatočne odôvodňovať prognózu jeho pozitívneho vývinu a to, že sa napraví aj bez uloženia trestu. V doterajšom živote mladistvého by sa mali prejavovať viaceré pozitívne prvky (napr. vzorný vzťah k rodine, mimoškolské aktivity, vynikajúce výchovno-vzdelávacie výsledky atď.), čo v prípade tohto obžalovaného nebolo možné konštatovať, vzhľadom na to, že obžalovaný bol v minulosti trikrát riešený pre priestupok, ktorých sa dopustil v časovom období 2019 až 2021.

Proti tomuto rozsudku čo do výroku o treste podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, ktoré písomne odôvodnil na č.l. 324.

Obžalovaný namieta nesprávne vyhodnotenie skutkových okolností pri ukladaní trestu. Okresným súdom uložený trest je neprimeraný okolnostiam spáchania činu, osobe obžalovaného ako páchateľa ako aj okolnostiam pri ukladaní trestu ostatným obžalovaným. Podľa názoru obžalovaného súd nezvážil okolnosti spáchania trestného činu s prihliadnutím na skutočnosť, že fotky maloletej poškodenej obžalovaný nadobudol dobrovoľne. Po ich následnom sprístupnení spoluobžalovaným si neuvedomil vzhľadom na svoj vek ako aj sociálne prostredie, v ktorom bol a žil, že by sa mohlo jednať o konanie v rozpore so zákonom. Zámerom obžalovaného nebolo uškodiť maloletej poškodenej. Keď bol obžalovaný upovedomený o tom, že jeho konanie je trestné, k spáchaniu skutku sa priznal a svoje konanie oľutoval. Obžalovaný nespáchal ani predtým, ani potom žiaden ďalší trestný čin, nebolo voči nemu vedené žiadne trestné konanie a priestupky, ktorých sa v minulosti dopustil neboli takého charakteru, ktorý by odôvodňoval spätosť s jeho trestnou činnosťou v tomto konaní a ani nenasvedčuje tomu, že by v trestnej činnosti mohol pokračovať. Už samotné vedenie trestného stíhania a prejednanie veci pred súdom a uznanie viny bolo pre obžalovaného dostatočne odstrašujúco, nakoľko si obžalovaný uvedomil protiprávnosť svojho konania a následkov, ktoré z neho plynuli. Okresný súd nepristupoval pri všetkých troch obžalovaných rovnako, nakoľko ďalším obžalovaným uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby a obžalovanému nie, aj napriek tomu, že sa dopustil menej závažnej trestnej činnosti. Má za to, že v danej veci sú splnené podmienky pre upustenie od potrestania, resp. uloženie alternatívneho trestu vo forme peňažného trestu. Ak by sa odvolací súd s takýmto návrhom nestotožnil, navrhol uložiť obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby s podmienečným odkladom.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 06.06.2023 za prítomnosti zástupkyne Krajskej prokuratúry v Trnave a obhajcu obžalovaného. Verejného zasadnutia sa nezúčastnil obžalovaný, jeho zákonná zástupkyňa ani poškodená, na čo senát odvolacieho súdu vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol, že verejné zasadnutie sa vykoná v ich neprítomnosti. Obhajca obžalovaného zotrval na podanom odvolaní. Odvolací súd na verejnom zasadnutí oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním obžalovaného, odpisom registra trestov, lustráciou ZVJS, ako aj podstatným obsahom spisu. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Trnava navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný, čo do výroku a vine ako aj výroku o treste. Obhajca obžalovaného sa pridržal písomných dôvodov odvolania, má za to, že okresný súd nezohľadnil všetky okolnosti podstatné pre uloženie trestu. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle odvolacieho návrhu. Pokiaľ by obžalovanému uložil peňažný trest, tento je schopný uhradiť, vzhľadom na to, že v súčasnosti brigádnicky pracuje.

Podľa ustanovenia , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa , alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postup konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho zamietnutie v zmysle .

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vo vzťahu k napadnutému výroku o treste vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces upravujú. Okresný súd jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil svoje úvahy o primeranosti uloženého trestu, jeho zákonnosti a spravodlivosti vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a osobné pomery obžalovaného. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, tento zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň. Na konštatovanie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že odvolanie obžalovaného smerovalo výlučne čo do výroku o treste, preto predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku len vo vzťahu k tomuto

výroku. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní dňa 09.01.2023 vyhlásenie v zmysle o tom, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, preto okresný súd so súhlasom prokurátora vyhlásenie obžalovaného prijal. Pretože inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa , odvolací súd nemohol preskúmať tento výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je právoplatný. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo 7. februára 2012)

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo vyššie citovanom ustanovení podľa , ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. z 30. januára 2013)

Odvolaciu argumentáciu obžalovaného možno vnímať v dvoch rovinách, a to jednak ako námietky, ktorými vytkol nesprávne vyhodnotenie skutkových okolností, ktoré viedli okresný súd k uloženiu trestu a jednak namietanie neprimerane prísneho trestu, domáhajúc sa upustenia od potrestania, alternatívne uloženia peňažného trestu.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, o nesprávnom vyhodnotení skutkových okolností, tomto rozsahu nemožno dať obžalovanému za pravdu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku totižto jasne vyplýva, na ktoré dôkazy okresný súd pri rozhodnutí prihliadol, pričom podľa názoru odvolacieho súdu všetky dôkazy okresný súd vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnom súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, pričom sa dôsledne riadil ustanovením . Následne v súlade s ustanovením dôkladne a podrobne v odôvodnení rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri vyhodnotení vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé ako sa prvostupňový súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázkach ich viny a uloženia trestu. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto časti uviesť, že napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa dôsledne postupovalo podľa a v ktorom nedošlo k žiadnym procesným chybám, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na či už objasnenie skutkového stavu veci alebo uloženie trestu obžalovanému.

K tejto námietke odvolací súd dodáva, že obžalovaný vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov podstatných pre uloženie trestu obžalovanému súdom prvého stupňa si však plne osvojil aj odvolací súd a v podrobnostiach naň poukazuje. Nutné je mať na zreteli, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a jeho hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.10.2014)

Pokiaľ ide o uloženie trestu, na základe vykonaného dokazovania bolo ustálené, že obžalovaný ako mladistvý páchateľ (v čase spáchania skutku 16 ročný) svojim konaním naplnil skutkovú podstatu dvoch trestných činov, a to prečinu rozširovania detskej pornografie podľa a prečin prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa . V dôsledku súbehu trestných činov bolo dôvodným ukladať mu úhrnný trest odňatia slobody podľa prísnejšieho trestného skutku, t.j. podľa , a to

trest v rozmedzí jeden až päť rokov, prihliadajúc na ustanovenie , podľa ktorého sa trestné sadzby u mladistvých páchateľov znižujú na polovicu.

Odvolací súd v úvode poukazuje na to, že primárnym cieľom trestu uloženého mladistvému má byť predovšetkým jeho prevýchova v riadneho člena spoločnosti, obnovenie narušených sociálnych vzťahov mladistvého, začlenenie mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia, z ktorého pochádza a zamedzenie ďalšej recidívy. Pri trestaní mladistvého vystupuje teda do popredia popri preventívnej funkcii trestu a záujme na ochrane spoločnosti najmä výchovná funkcia trestu. Na druhej strane pri ukladaní trestu mladistvého je potrebné mať na zreteli, že jedným z hlavných cieľov trestného práva je ochrana spoločnosti, a preto prílišná tolerancia ku kriminálnemu správaniu mladistvých nie je na mieste.

Ustanovenie definuje účel sankcií a výchovných opatrení a taktiež vymenúva okolnosti, na ktoré je potrebné prihliadnuť pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia mladistvému. Pri definícii účelu trestu dáva do popredia jeho výchovnú funkciu. Účelom trestu je predovšetkým vychovať mladistvého na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov (preventívna funkcia) a primerane chrániť spoločnosť (ochranná funkcia). Uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia – socializačná funkcia.

Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s okresným súdom o tom, že v prípade toho obžalovaného, aj napriek tomu, že sa dopustil spáchania skutku ako mladistvý, neboli splnené podmienky pre upustenie od potrestania, resp. uloženia alternatívneho trestu.

Inštitút upustenia od potrestania je prostriedkom výchovného charakteru, ktorý predpokladá, že už samotné trestné stíhanie páchateľa je schopné zabezpečiť dve zo základných funkcii trestu a to ochrannú a výchovnú funkciu, a práve preto sa pri uplatnení tohto inštitútu neuloží súdom žiadny trest. Upustenie od potrestania musí v tom ktorom prípade odrážať nielen osobu páchateľa, povahu trestného činu, ale aj doterajší spôsob života páchateľa a možný predpoklad jeho nápravy bez uloženia trestu. Povahu trestného činu vymedzujú jeho znaky, najmä spôsob vykonania činu, následky, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Páchateľov doterajší život musí byť odôvodnený pozitívnym vývojom jeho správania pred spáchaním činu a predpokladom, že v budúcnosti sa napraví aj bez uloženia trestu. Je dôležite aby osoba páchateľa nebola súdne trestaná a viedla riadny život občana (porovnaj Jtk 9/2014).

Popri vyššie uvedenom však netreba opomínať, že v prípade upustenia od potrestania ide len o fakultatívnu možnosť, nie o obligatórnu povinnosť súdu, preto pri každom konkrétnom prípade súd musí zvážiť, či sú splnené podmienky požadované Trestným zákon pre to, aby nedošlo k uloženiu trestu.

V rámci vyhodnotenia všetkých okolností spáchania skutku ako i samotného obžalovaného nebol dôvod domnievať sa, že by už samotné prejednanie skutku postačovalo na nápravu obžalovaného. Obžalovaný síce pred spáchaním skutku ako aj po ňom nebol súdne trestaný, v takto mladom veku sa však dopustil celkom troch priestupkov (na úseku cestnej premávky a proti majetku). Rodina obžalovaného bola dlhodobo sledovaná príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom pri riešení priestupkov, ktorých sa obžalovaný dopustil ako aj iných výchovných opatrení nespolupracovala. Doterajší život obžalovaného nenasvedčuje tomu, že by v ňom bolo možné identifikovať výnimočné prvky odôvodňujúce zhovievavosť pri ukladaní trestu. Nenasvedčuje tomu ani postoj obžalovaného k spáchaniu skutku, keďže obžalovaný skutok v prípravnom konaní popieral, o poškodenej sa vyjadroval tak, že túto ani nepozná, žiadne fotografie nemal, nikomu žiadne fotografie nezaslal. Až v konaní pred súdom, kedy si už zjavne uvedomil trestnosť svojho konania uznal vinu (čo mu okresný súd správne zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť), pričom okrem uznania viny súd nespozoroval úprimný a kajúcny postoj k svojmu protiprávnemu konaniu. V prejednávanej veci je irelevantné to, že obžalovaný nadobudol fotografie poškodenej dobrovoľne na čo upriamuje pozornosť, pretože sa mu nedáva za vinu vynútenie si fotografii pod hrozbou násilia, či inej ujmy, ale okrem ich zadovažovania aj sprístupňovanie a rozširovanie tretím osobám. Bez ohľadu na to, či obžalovaný v rozhodnom čase vedel, alebo nevedel, že sa dopúšťa trestného konania, vzhľadom na charakter týchto fotografii mal protiprávnosť svojho konania predpokladať. Obžalovaný však z vlastnej iniciatívy, bez súhlasu maloletej poškodenej zaslal tieto fotografie obžalovanému G. H., a ten zas obžalovanému E. F., ktorí následne maloletú poškodenú vydierali domáhajúc sa sexuálneho styku, ktorému sa nedobrovoľne podriadila zo strachu a obavy z hanby pred svojou rodinou v prípadne zverejnenia tohto materiálu. Konanie obžalovaného bolo tak

prvým krokom v reťazci celej protiprávnej činnosti, išlo o spúšťač protiprávneho konania ďalších dvoch obžalovaných. Maloletá poškodená utrpela v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného psychickú ujmu, zverejnením jej fotografii ako aj vynútením si sexuálneho styku niesla v sebe príkorie, utrpela citovú ujmu a ujmu na osobnej cti, v dôsledku čoho musela navštíviť psychológa. Následok, ktorý obžalovaný svojím konaním spôsobil nemožno zľahčovať, práve naopak, v tomto prípade by mal uložený trest viesť k upevneniu si životných postojov obžalovaného, a uvedomeniu si, akým závažným spôsobom zasiahol do osobnej integrity poškodenej, ktorá bola v čase spáchania skutku dieťaťom.

Odvolací rovnako neidentifikoval dôvod pre zmenu uloženého trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na alternatívny druh trestu, v tomto prípade obhajobou navrhovaný peňažný trest. V tomto prípade spáchal obžalovaný trestný čin, objektom ktorého je ochrana spoločnosti pred rozširovaním pornografického a iného materiálu zachytávajúceho obnažené častí tela dieťaťa alebo osoby vyzerajúcej ako dieťa určené na sexuálne účely. Práve objekt skutkovej podstaty trestného činu je významným faktorom pre individualizovanie trestu z pohľadu eventuálneho uloženie alternatívneho trestu. Peňažný trest ako alternatívny trest predstavuje ujmu pre páchateľa, ktorý spáchal úmyselný trestný čin, ktorým sa snažil získať, či získal majetkový prospech. Tento druh trestu svojim charakterom a postihom v majetkovej sfére páchateľa predstavuje adekvátnu reakciu na také konanie, ktorým páchateľ spôsobil majetkovú ujmu. V tomto prípade sa však obžalovaný dopustil spáchania trestného činu na iných právach a slobodách (z pohľadu objektu ďaleko závažnejších), nie na majetkových, preto nebol dôvod ukladať mu peňažný trest.

Pokiaľ ide o obžalovaným predostreté porovnávanie trestov vo vzťahu k ďalším dvom odsúdeným, v tomto smere odvolací súd len dodáva, že primeranosť trestov uložených už medzičasom odsúdeným G. H. a E. F. nie je predmetom odvolacieho konania. Systém trestov v je upravený tak, aby podľa intenzity narušenia páchateľa, závažnosti a škodlivosti konania a následkov trestného činu umožňoval diferencovane (a teda nie paušálne) ukladať jednotlivé druhy trestov a ich výmeru tomu ktorému páchateľovi. Nie je preto dôvodné domáhať sa zmiernenia trestu s odkazom na výšku a druh trestov uloženým odsúdeným G. H. a E. F.. U obžalovaného neboli zistené žiadne mimoriadne okolnosti prípadu či osobné pomery nesúvisiace so spáchaním skutku, ktoré by odôvodňovali postup podľa .

Odvolací súd tak má za to, že trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom a určenou skúšobnou dobou v trvaní 1 rok je trestom primeraným, spravodlivým, spôsobilým blokovať nežiaduce správanie sa obžalovaného. Na tomto mieste dáva odvolací súd obžalovanému do pozornosti skutočnosť, že uložením podmienečného trestu odňatia slobody poskytol mu konajúci súd poskytol možnosť, aby v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia preukázal (bez izolácie od pracovného a spoločenského života), že svoj skutok oľutoval a následok svojho konania chce svojimi ďalšími počinmi odčiniť.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa v spojení s .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.