Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_59Ek-1209-2024.pdf
PDF · 78.42 KB
Case nature
Area
Subarea
59Ek/1209/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO 35 942 436 proti povinnému FLEX STORE s.r.o., so sídlom Rybná 716/24, Staré Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ 065 76 575, konajúci prostredníctvom organizačnej zložky FLEX STORE s.r.o. organizačná zložka, so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO 51 255 553, o vymoženie 448,94 eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/1209/2024 zo dňa 04.06.2024 takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/1209/2024 zo dňa 04.06.2024 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 59Ek/1209/2024 zo dňa 04.06.2024, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie sa v posudzovanej veci začalo v zmysle ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dňa 31.05.2024, kedy bol súdu doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. 2403304631 zo dňa 12.03.2024. Súd preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zistil, že v návrhu na vykonanie exekúcie je ako povinný označená FLEX STORE s.r.o. organizačná zložka, so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, IČO 51 255 553 a rovnako aj exekučný titul ukladá povinnosť uvedenému subjektu.
3. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že procesnou subjektivitou sa rozumie spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva. Procesnú subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý vo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. Podnikanie zahraničných osôb na území Slovenskej republiky upravuje Obchodný zákonník. Zahraničná osoba, ktorou sa rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, sa čo do možnosti a rozsahu podnikania na území Slovenskej republiky stavia zásadne na rovnakú rovinu slovenským osobám. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie jej podnikanie prostredníctvom organizačnej zložky umiestnenej na území Slovenskej republiky. Oprávnenie podnikať vzniká dňom zápisu zahraničnej osoby, príp. jej organizačnej zložky do Obchodného registra Slovenskej republiky, pričom návrh na zápis podáva zahraničná osoba. Organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby však nie je možné zamieňať s právnickou osobou zriadenou v Slovenskej republike zahraničnou osobou. Vzhľadom k nutnosti jej zápisu do obchodného registra, má organizačná zložka zahraničnej osoby rovnako postavenie ako odštepný závod (§ 7 ods. 2 Obchodného zákonníka). Z toho vyplýva nielen to, že pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku právnickej osoby (podnikateľa) sa používa obchodné meno zahraničnej osoby (podnikateľa) s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku v zmysle § 7 Obchodného zákonníka a že vedúci organizačnej
zložky zahraničnej osoby zapísaný do obchodného registra je splnomocnený robiť za zahraničnú osobu všetky právne úkony týkajúce sa organizačnej zložky, ale aj to, že zápisom organizačnej zložky zahraničnej osoby nevzniká rovnako, ako v prípade odštepného závodu, právnická osoba, nakoľko zahraničnej osobe týmto zápisom vzniká len právo podnikať na území Slovenskej republiky. Skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej osoby umiestnená na území Slovenskej republiky je zapísaná do Obchodného registra, neznamená, že organizačná zložka je nositeľom právnej subjektivity. Keďže organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, t. j. spôsobilosť na práva a povinnosti vo sfére hmotného práva, nemá ani procesnú subjektivitu, pričom ju nenadobúda ani zápisom do obchodného registra. Vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa tejto organizačnej zložky je vždy nositeľom práv a povinností zahraničná osoba, ktorej je organizačná zložka súčasťou. Právnu a procesnú subjektivitu má preto vo všetkých prípadoch výlučne zahraničná osoba a nie jej organizačná zložka. V procesnom zmysle predstavuje procesná subjektivita tzv. procesnú podmienku, pričom súd kedykoľvek za konania z úradnej povinnosti prihliada na to, či sú splnené podmienky konania, teda procesné podmienky. Pod procesnou podmienkou je potrebné rozumieť určitú danosť, ktorá musí existovať, aby súd vo veci mohol konať a rozhodnúť.
4. Nakoľko účastník konania na strane povinného tak, ako je označený v návrhu na vykonanie exekúcie a ako je uvedený aj v exekučnom titule, nemá procesnú subjektivitu, a ide o neodstrániteľný nedostatok konania, čím je exekučný titul po materiálnej stránke nevykonateľný, súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietol, keďže neboli splnené podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
5. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 53 ods. 3 písm. b), § 53 ods. 4 a § 200 Exekučného poriadku, § 7 ods. 1 a § 7 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 61, § 161 ods. 1 a § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku a 18 ods. 1 a § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
6. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že voči povinnému FLEX STORE s.r.o., IČO 51 255 553, organizačná zložka evidoval vedené exekučné konanie pod sp. zn. 63Ek/2495/2023, 361EX 420/23, kde Okresný súd Banská Bystrica na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 03.11.2023. Predmetné exekučné konanie bolo ukončené vymožením pohľadávky na základe vydaného exekučného príkazu do Československej obchodnej banky, a.s. Na základe uvedeného žiadajú Okresný súd Banská Bystrica, aby zrušil uznesenie sp. zn. 59Ek/1209/2024 zo dňa 04.06.2024, ktorým zamietol návrh na vykonanie exekúcie a aby vydal upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.
7. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
10. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
15. Hoci v zmysle § 202 ods. 1 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožní s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, exekučný súd predsa len podáva v konaní o sťažnosti oprávneného odôvodnenie, aby oprávnenému boli jasné dôvody rozhodnutia a najmä, aby sa oprávnený dozvedel, ako sa súd vysporiadal s argumentáciou sťažovateľa tak, aby bolo učinené za dosť jeho právu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako jednej zo základných zásad spravodlivého súdneho procesu.
16. Exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon. Jednou z materiálnych podmienok každej exekúcie je aj existencia riadne exekučného titulu, t. j. právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, príp. iného vykonateľného rozhodnutia, ktorého vykonanie zákon pripúšťa. Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, medzi ktoré patrí i spôsobilý exekučný titul. V zmysle konštantnej judikatúry napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 164/1996 zo dňa 27.01.1997 (R 58/1997) „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania aj bez návrhu zastavená“, t. j. exekučný súd je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia nemala ďalej prebiehať. Ak exekučný súd zistí, že nie sú splnené podmienky vedenia exekúcie, je jeho povinnosťou na takto zistenú nezákonnosť vedenia exekúcie adekvátne procesne reagovať. V danej veci musí exekučný súd skonštatovať, že tu existuje práve takýto nedostatok vykonateľného exekučného titulu, ktorý tu už bol v čase začatia exekučného konania. Exekučný titul, ktorý oprávnený predložil a na podklade ktorého navrhol vykonať exekúciu proti povinnému, je materiálne nevykonateľný.
17. Za materiálne vykonateľný exekučný titul možno považovať iba taký, ktorý obsahuje presnú individualizáciu subjektov (oprávneného a povinného) podľa pojmových znakov zodpovedajúcich právnym normám. Túto individualizáciu subjektov je potrebné chápať jednak tak, že subjekt je možné jednoznačne určiť a teda neexistuje žiadna neodstrániteľná pochybnosť o koho ide. Na druhej strane individualizáciu subjektov je potrebné chápať i tak, že účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú (resp. skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia) a teda nejde o rozhodnutie voči „non subjektu“ (bližšie pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 41/2011-31 zo dňa 03.05.2011). Uvedené právne závery platia na daný prípad, nakoľko exekučný titul výkaz nedoplatkov oprávneného bol vydaný na organizačnú zložku zahraničnej obchodnej spoločnosti, t. j. na subjekt, ktorý nemá právnu a teda ani procesnú subjektivitu. Organizačná zložka nie je nositeľom právnej subjektivity a nemá preto spôsobilosť byť stranou sporu, resp. účastníkom exekučného konania. Procesnú subjektivitu má v tomto prípade iba zahraničná právnická osoba (zriaďovateľ) FLEX STORE s.r.o. a nie jej organizačná zložka FLEX STORE, s.r.o., organizačná zložka. Z uvedeného vyplýva, že z exekučného titulu nie je zrejmé, kto je nositeľom povinnosti a teda nemožno hovoriť o materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a preto vyšší súdny úradník správne vo veci rozhodol, keď návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
18. K poukazu oprávneného na konanie sp. zn. 63Ek/2495/2023 sťažnostný súd uvádza, že v uvedenej veci nedošlo k vydaniu žiadneho rozhodnutia exekučného súdu, ale iba postupu vyššieho súdneho úradníka, voči ktorému prostriedok nápravy možný nie je (v zásade vydaniu poverenia môže namietať súdny exekútor), pričom súdu neprináleží polemizovať, z akých dôvodov vyšší súdny úradník postupoval tak, že vydal poverenie na vykonanie exekúcie, nakoľko uvedený procesný postup vyšší súdny úradník neodôvodňuje. Súčasne bol postup vyššieho súdneho úradníka vo veci sp. zn. 63Ek/2495/2023 vzhľadom na vyššie uvedené právne závery nesprávny. Postup súdu (vyššieho súdneho úradníka) v oprávnenom uvedenom konaní tak nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax a už vôbec nie
najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP. Poukaz na nesprávny postup v iných konaniach preto nemôže byť objektívnym a relevantným argumentom, aby exekučný súd podľa neho aj postupoval.
19. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/1209/2024 zo dňa 04.06.2024 zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.