Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-86-2013.pdf
PDF · 74.79 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/86/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpené Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému Q. C., trvale bytom Z. X, Q., t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Ul. Z.. S. X, Q., o zaplatenie 1 543,48 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16C 10/2012-76 zo dňa 14. 02. 2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o splatnosti pohľadávky a vo výroku o trovách konania.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 543,48 Eur s 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 543,48 Eur od 09. 12. 2006 do zaplatenia mesačne po 70 Eur v splátkach, vždy k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom marec 2013 pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 92,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 189,07 Eur v lehote do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, stanovisko účastníkov konania a uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 18. 02. 2004, ktorá bola uzavretá medzi Všeobecnou úverovou bankou, a. s., Bratislava ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, na základe ktorej peňažný ústav poskytol žalovanému úver vo výške 60 000 Sk s lehotou splatnosti 36 mesiacov s dohodnutou úrokovou sadzbou platnou ku dňu schválenia úveru 12 % ročne pri ročnej percentuálnej miere nákladov 10,21 s tým, že prvá splátka mala byť splatná dňa 15. 03. 2004. Následne Všeobecná úverová banka, a. s., Bratislava listom zo dňa 22. 08. 2005 od zmluvy odstúpila pre neplnenie jej podmienok žalovaným, a preto žiadala o predčasné splatenie úveru v lehote do 12. 09. 2005. Dňa 08. 12. 2006 bola medzi Všeobecnou úverovou bankou, a. s., Bratislava a žalobcom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, okrem iného aj pohľadávky voči žalovanému. Ku dňu postúpenia pohľadávky bola pohľadávka vo výške 52 360,34 Sk, z čoho istina 48 527,55 Sk, dohodnuté úroky vo výške 1 943,45 Sk, ďalej úroky z omeškania vo výške 1 889,34 Sk, úroková sadzba 6 % a úrokov zosplatnených k 12. 09. 2005.
Následne súd citoval ust. § 52, § 53 Občianskeho zákonníka, ďalej ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. a uviedol, že zo záväzkového vzťahu vzniknutého medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu vznikol vzťah spotrebiteľský, ktorý je potrebné posúdiť aj podľa osobitného zákona, t. j. zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. 19. 02. 2004, ako aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich spotrebiteľských zmlúv. V konaní pred súdom prvého stupňa žalovaný uznal uplatnený nárok vo výške 1 543,38 Eur, a preto súd žalobu v rozsahu uplatnenej istiny sumy 1 543,48 Eur považoval za dôvodný. Za nedôvodné však považoval uplatnený úrok z omeškania. K zosplatneniu úveru došlo dňa 12. 09. 2005 a k tomuto dátumu bol žalovaný v omeškaní s úhradou svojho záväzku. Základná diskontná úroková sadzba Národnej banky Slovenska bola 3 %, t. j. žalobca má nárok na úrok z omeškania v rozsahu 2-násobku tejto sadzby, t. j. 6 % a nie v rozsahu vyššom. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi zákonný úrok vo výške 6 % v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z..
Vychádzajúc z požiadavky a pomerov na strane žalovaného a súhlasu oboch účastníkov konania, súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v súlade s ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v splátkach špecifikovaných vo výrokovej časti rozsudku.
O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa zásady úspechu vyplývajúcej z ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, lebo neúspech spočíval len v nepatrnej časti. Z titulu súdneho poplatku súd zaviazal žalovaného zaplatiť 92,50 Eur a z titulu náhrady trov právneho zastúpenia trovy konania vo výške 189,87 Eur, ktoré špecifikoval. Na zaplatenie trov konania súd stanovil dlhšiu lehotu s prihliadnutím na okolnosti na strane žalovaného, ktorý je dočasne obmedzený na slobode.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal splatnosť priznanej istiny. Uviedol, že v súčasnosti je vo výkone trestu, a preto nie je schopný splácať istinu v splátkach v lehote stanovenej súdom. Navrhol určiť splatnosť až po skončení trestu odňatia slobody. V ostatnej časti s napadnutým rozsudkom súhlasil.
Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa a odvolanie žalovaného ponechal na úvahu súdu.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke od 30. 10. 2013 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Oboznámením sa s obsahu spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa, po skutkovej aj právnej stránke.
K odvolaniu žalovaného, t. j. namietanej splatnosti pohľadávky z dôvodu, že je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody odvolací súd dodáva, že nie je možné stanoviť splatnosť po skončení výkonu trestu odňatia slobody. Na takejto splatnosti sa môže dohodnúť mimosúdne so žalobcom. Zákonná lehota na plnenie vyplýva z ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a je spravidla 3 dni. Súd prvého stupňa zohľadnil súčasné sociálne a majetkové pomery žalovaného, jeho dočasné obmedzenie osobnej slobody. V záujme poskytnutia právnej ochrany obom účastníkom sporového konania nie je možné požiadavke žalovaného vyhovieť a odložiť splatnosť až do skončenia trvania výkonu trestu odňatia slobody, ktorý dátum navyše žalovaný nešpecifikoval. Iná dohoda o splatnosti priznanej istiny, ako je ustanovená súdom, môže byť len vecou vzájomnej dohody účastníkov konania.
Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok vo výroku o splatnosti pohľadávky, výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní, ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo návrh na priznanie predložený nebol.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.