Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/69/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený: Havel, Holásek & Partners, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584 proti žalovanej: A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, I., o zaplatenie sumy 1.569,03 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. -94 zo dňa 22. novembra 2012, v zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa s a v napadnutej časti r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odvolanie žalobcu s a v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, o d m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.196,42 eur so 17,3% úrokom ročne zo sumy 621,96 eur od 04.07.2012 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 804,57 eur od 04.07.2012 do zaplatenia. Zároveň žalovanú zaviazal zaplatiť trovy konania žalobcovi v sume 204,87 eur a iné trovy v sume 48 eur. Súd žalobu vo zvyšku zamietol. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil aplikáciou o ochrane spotrebiteľa, , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch, , , , , , , (ďalej len ). Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žaloba bola podaná sčasti dôvodne. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere, ktorá bola uzavretá dňa 05.08.2005. Súd poukázal na to, že základom tohto záväzkového vzťahu je o spotrebiteľských úveroch a aj dodávateľ (žalobca) sám poukazuje v dohodnutých podmienkach zmluvy na ustanovenia všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP) bod 7., v ktorom sú upravené záväzkovo-právne vzťahy, keď banka ako veriteľ na požiadanie fyzickej osoby, nepodnikateľa, ako dlžníka poskytne v jeho prospech finančné prostriedky. Z úvodných ustanovení citovaného zákona je zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými subjektmi, ale naopak, regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania /tovarov a služieb/ spotrebiteľmi. Vzhľadom na takto zákonom zadefinovanú povahu jedného z účastníkov, nemožno konštatovať, že by malo ísť o obchodno- právny vzťah. Základným znakom obchodno-právnych vzťahov je to, že vznikajú medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti a vzťah medzi poskytovateľom spotrebiteľského úveru a spotrebiteľom nespadá ani pod žiadnu situáciu, vymedzenú v ustanovení , . V čase uzavretia zmluvy platil zákon o spotrebiteľských úveroch () a preto sa na vzťah medzi účastníkmi vzťahujú ustanovenia aj tohto zákona. Súd vyhodnotil úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú. Za spotrebiteľský úver sa považuje každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v , cit. zákona. Zmluva o spotrebiteľskom

úvere je vždy odplatná a odplatou sú spravidla poplatky a úroky. V prejednávanej veci navrhovateľ ako veriteľ na základe zmluvy poskytol žalovanej úver vo výške 929,43 eur, ktorý vyčerpala dňa 05.08.2005. Predmetná zmluva musí obsahovať najmä náležitosti, ktoré vyžaduje Súd mal za to, že zmluva obsahuje podstatné náležitosti uvedené v zákone a zmluva bola uzavretá platne. Súd posúdil jednotlivé zmluvné podmienky dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy a mal za to, že dohodnutá podmienka o započítaní výšky splátok v poradí určenom žalobcom je podmienkou neprijateľnou. Oprávnenie veriteľa započítať akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného záväzku z úverovej zmluvy najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky je podmienkou neprijateľnou. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy explicitne neupravoval účel plnenia dlhu pri odklone od dohodnutého splátkového kalendára. Doplnenie ustanovenia o favorizácii vôle dlžníka (ak dlžník neurčí inak) bolo vykonané až po vzniku zmluvy novelou s účinnosťou od 01.01.2008. však v čase uzavretia zmluvy ani neupravoval to, aby si mohol svojvoľne veriteľ určiť účel platby, ktorú mu poukazuje dlžník. Uvedené ustanovenie dáva dodávateľovi úveru možnosť použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu spotrebiteľa ako dlžníka, ktorý nemá nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku uvedenú vo formulárovej typovej zmluve ovplyvniť s poukazom na znenie podmienky, keď veriteľom určený účel splátky nemožno meniť, pretože platí aj vtedy, ak dlžník pri platení určí inak. Uvedená podmienka má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa, keď spotrebiteľ má v prvom rade záujem na prednostnom splanení predpísaných splátok a vždy prioritne istiny. Zmluvná podmienka je vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa, keď na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu /bod 7.3.2. VOP/. Súd taktiež poukázal na rôzne poplatky uvádzané opakovane vo výpise z účtu napr. pravidelný mesačný poplatok za správu úveru, poplatky za upomienky s tým, že sa stotožňuje s rozhodovacou líniou potvrdenou Vrchným Krajinským súdom Karlsruhe z 3. mája 2011 (), podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku). To platí aj pri poplatku za vedenie úverového účtu, keď vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, práve naopak, slúži výhradne záujmom banky. Pri splácaní úveru banke, slúži úverový účet v prvom rade účtovným, resp. zúčtovacím účelom banky, ktorá prostredníctvom svojho vnútorného vedenia účtov vo vlastnom záujme sleduje stav plnenia úverového vzťahu dlžníkom. Naproti tomu spotrebiteľ, ktorý si pravidelne plní svoju povinnosť splácať úver - dlh, nie je na vedenie osobitného účtu bankou, s cieľom mať o splácaní úveru prehľad, odkázaný. Taktiež na poplatok za upomienku niet žiadneho zákonného nároku, nemôže patriť veriteľovi v prípade, keď si tento uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Súd preto žalobu žalobcu vo výške účtovaných poplatkov 338,21 eur. V časti uplatneného úroku z omeškania vypočítaného v sume 34,40 eur súd nepriznal s poukazom na to, že tento bol vypočítaný s použitím úrokovej sadzby 26,4% ročne v zmysle ustanovení určeného zverejnením banky. Tieto však môžu byť použité len v prípade, ak neodporujú ustanoveniam občianskeho práva a nie sú v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. V predmetnom konaní sa jedná nepochybne o zmluvu spotrebiteľskú, úprava spotrebiteľských vzťahov okrem Zákona o spotrebiteľských úveroch a Zákona o ochrane spotrebiteľa je zakotvená v a súčasťou tejto úpravy je uzákonené i kogentné pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa a teda použitie iných noriem, než noriem spotrebiteľského práva, keď posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti toho - ktorého dojednania pre spotrebiteľa. Normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v . Výška dohodnutých úrokov z omeškania podľa potom neprichádza do úvahy, pretože je pre spotrebiteľa nevýhodnejšia, keď je úrok z omeškania podstatne vyšší, než úrok z omeškania podľa citovaných ustanovení občianskeho práva. Úrok z omeškania v čase uzavretia zmluvy bol upravený v súlade s ustanovením vykonávacím predpisom a to nar. vl. vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, ktorá diskontná sadzba bola vo výške 4% a teda úrok z omeškania 8%. Súd s poukazom na uvedené skutočnosti potom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 1.196,42 eur, ktorá pozostáva zo sumy 620,42 eur ako nesplatenej istiny z uplatnenej žalobcom v sume 994,57 eur, sumy 182,61 dohodnutých nesplatených úrokov a sumy 391,85 eur vypočítaných úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške. Vzhľadom k tomu, že žalobca realizoval započítanie jednotlivých splátok na základe hore uvedenej neprijateľnej podmienky o poradí započítania súd pri výpočte nesplatenej istiny vychádzal z toho, že

ku dňu 03.07.2012 predstavoval nesplatený úver s úrokom sumu 1.665,53 eur (vyčíslený žalobcom) a žalovaná celkom plnila v sume 1.045,11 eur, teda zostáva nesplatená istina v sume 620,42 eur. K nesplatenej istine súd priznal žalobcovi dohodnutý úrok v sume 182,61 eur, úrok z omeškania vypočítaný v zákonnej výške v sume 393,35 eur a uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.196,42 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaná sa naďalej dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania, ktorý je v súlade s nar. vl. č. v zmysle ustanovení občianskeho práva a to odo dňa uplatneného žalobcom v žalobe. Úrok z omeškania súd priznal z vypočítanej istiny a úroku po odpočítaní poplatkov a nezákonného úroku z omeškania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v plnom rozsahu podal odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keďže prvostupňový súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia dlžnej sumy 1.569,03 eura, ktorá pozostávala z kapitalizovanej istiny vo výške 994,57 eura (ktorá sa od 03.07.2012 nezvyšovala), zo zmluvného úroku vo výške 182,61 eura, vypočítaného z kapitalizovanej istiny od 31.07.2010 do 19.08.2011 a z úroku z omeškania vo výške 391,85 eura, vypočítaného od 31.03.2009 do 03.07.2012, do tzv. rozhodného dňa. Prvostupňový súd však žalobcovi priznal len časť žalovanej sumy vo výške 1.196,42 eura, pričom podľa názoru súdu prvého stupňa žalobca nemá žiaden nárok na vyúčtované poplatky za vedenie úverového účtu a poplatky za upomienky zaslané žalovanej spolu v celkovej sume 338,21 eura. Prvostupňový súd tiež žalobcovi nepriznal časť uplatneného úroku z omeškania v sume 34,40 eura vypočítaného s použitím úrokovej sadzby vo výške 26,40 % ročne. Vyššie uvedený výpočet súdu je podľa názoru žalobcu nesprávny a je v rozpore s predloženými dôkazmi. Celkovú dlžnú sumu nemožno vypočítať spôsobom, ktorý zvolil prvostupňový súd, ale len spôsobom, ktorý ustanovujú príslušné ustanovenia zmluvy a všeobecné obchodné podmienky (VOP). Odvolateľ poukázal na , na znenie článku V bodu 2 zmluvy, článku II bodu 3 zmluvy. Podľa názoru žalobcu počet a výška splátok dohodnutých v zmluve zohľadňovali tzv. kapitalizáciu príslušenstva do istiny (súčasťou istiny sa stávajú splatné úroky a splatné poplatky a to dňom ich splatnosti). V prípade riadneho a včasného poukazovania splátok by došlo k splateniu úveru ku dňu konečnej splatnosti uvedenej v zmluve. Nakoľko však žalovaná nedodržiavala dohodnuté podmienky splácania a dostala sa do omeškania so splácaním úveru, na čo ju žalobca upozorňoval zaslaním upomienok podľa sadzobníka platného v deň uskutočnenia spoplatňovaného úkonu. Vzorec použitý prvostupňovým súdom na výpočet v zostávajúcej dlžnej sumy nemožno aplikovať, pretože nezohľadňuje zmluvne dohodnutú kapitalizáciu príslušenstva do istiny. Žalobca v tejto súvislosti podotkol, že kapitalizácia príslušenstva do istiny je medzinárodne akceptovanou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách, dokonca je predpismi na ochranu spotrebiteľa predpokladaná a poukázal na viaceré akty európskych inštitúcií na podporu svojich tvrdení. Odvolateľ nesúhlasil s aplikáciou ustanovenia súdom prvého stupňa, na základe ktorého by mala byť zo splátky peňažného dlhu započítaná splátka najprv na istinu a potom na úroky. Žalobca poukázal na to, že zmluva bola uzavretá podľa a nasledujúcich . Podľa ustálenej súdnej praxe je zmluva o úvere tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom a to aj v prípade, že jedna zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Použitie na tieto vzťahy účastníci nemôžu dohodou vylúčiť. Preto nie je dôvodná námietka, že žalovaná si nezobrala úver ako podnikateľ, ale ako bežný občan. Paragraf 330 ods. 2 stanovuje, že pri plnení peňažného záväzku sa započíta plnenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Žalobca ďalej poukázal na to, že ustanovenie sa vzťahuje len na čiastočné plnenie peňažného dlhu dlžníka a nie na plnenie dlhu v splátkach, ako to bolo dohodnuté podľa zmluvy medzi účastníkmi konania. Tento názor potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka . Z vyššie uvedeného je zrejmé, že podľa zmluvy, ktorá sa riadi ustanoveniami je žalobca povinný započítavať úhrady žalovanej najskôr na príslušenstvo a až potom na istinu a nie v opačnom poradí, ako to v rozsudku tvrdí prvostupňový súd. Tvrdenie prvostupňového súdu žalobca považoval v tejto časti za zmätočné, vzhľadom na to, že na jednej strane prvostupňový súd tvrdí, že žalobca nie je oprávnený započítavať akúkoľvek platbu žalovanej najprv na dlžné príslušenstvo a potom na istinu a na druhej strane prvostupňový súd pri svojom výpočte vychádzal práve z takto vypočítanej istiny uplatnenej žalobcom. Žalobca nesúhlasil s tým, že prvostupňový súd zamietol žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 26,40 eura ročne a v časti poplatkov za správu úveru a za upomienky. V súvislosti s uvedeným poukázal na a článok III bod 4 zmluvy kde je uvedené, že dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením. Dlžník súhlasí, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu a to v tomto poradí. Na podporu svojho

názoru poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. . Žalovaná v zmluve vyhlásila, že sa oboznámila so všeobecnými obchodnými podmienkami a sadzobníkom a zaviazala sa ich dodržiavať. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca zato, že na uplatnenie poplatkov za upomienky a taktiež poplatkov za správu úveru má zmluvný nárok. Podľa názoru žalobcu zmluva o úvere bola uzatvorená aj v súlade so zákonom číslo 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel, alebo aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), preskúmal vec obsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. , postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. , po tom, čo zistil, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou v časti, v ktorej súd žalobu zamietol ( a ) a zistil, že prvostupňový súd svojim postupom neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne vec právne posúdil. Odvolanie v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, odvolací súd odmietol ( ) Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Podanie odvolania je procesným úkonom účastníka konania. Právo podať odvolanie však môže len ten účastník, ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená ujma, ktorá vyplýva z posúdenia jeho práv a povinností, pre posúdenie ktorej je podstatné porovnanie výsledku sporu s návrhom (nárokom) uplatňovaným navrhovateľom v konaní. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu, ktorá sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, t.j. či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takýmto dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Právo podať odvolanie teda nie je dané tomu účastníkovi, v neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý vo svojich právach.

V danom prípade súd žalobe v časti vyhovel a žalobu v časti zamietol. Žalobca napriek uvedenému v odvolaní uviedol, že napáda rozsudok súdu v celom rozsahu (okrem iného) aj z dôvodu, že nesúhlasí s postupom súdu prvého stupňa, akým dospel k vyčísleniu jednotlivých nárokov, istiny, úroku, poplatkov, úroku z omeškania, majúcich ale spoločný základ (zmluva o úvere). Odvolateľ vak v tomto prípade nemôže odvolaním napadnúť výrok rozsudku, ktorým bolo jeho žalobe vyhovené, pretože týmto výrokom nebol negatívne dotknutý.

Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie navrhovateľa v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, odmietol, ako podané niekým, kto na odvolanie nie je subjektívne oprávnený ( ).

Predmetom odvolacieho konania bola v danom prípade časť rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorej bola žaloba zamietnutá a v závislom výroku o náhrade trov konania.

Podľa žaloby bol v danom prípade predmetom konania nárok žalobcu vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi účastníkmi dňa 05.08.2005. Žalobca nárok špecifikoval ako istinu v sume 994,57 eura (ku ktorej sume dospel súčtom súm 929,43 eur - výška poskytnutého úveru + 736, 10 eur vyčíslený dohodnutý úrok 17,6% za obdobie od 05.08.2005 do 20.07.2010 + 338,21 eur poplatky za správu úveru a za upomienky + 35,94 - úrok z omeškania od 18.04.2006 do 11.03.2009, od 15.01.2009 8%-ný, do 14.01.2009 26,4% -ný. Od súčtu uvedených sú, odpočítal sumu 1.045,11 eur, ktorú žalovaná doposiaľ zaplatila - čl. l 3 a 45). Ďalšou položkou uplatnenou žalobou boli vyčíslené úroky z vo výške 182,61 eur, ktoré žalobca vypočítal podľa dohody zmluvných strán vo výške 17,6% z poskytnutého úveru za obdobie od 21.07.2010 do 19.08.2011 (č.l. 3, 41), vyúčtované úroky z omeškania vo výške 391,85 eur, vyčíslené od 12.03.2009 do 03.07.2012 (č.l. 3, 44). Ďalej sa žalobca domáhal úroku vo výške 17,30% ročne zo sumy 994,57 eur od 04.07.2012 do zaplatenia (teda z hore uvedenej istiny) a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.177,18 eur od 04.07.2012 do zaplatenia (z istiny a úroku).

Prvostupňový súd z uvedených, jednotlivo špecifikovaných nárokov žalobcu zaviazal žalovanú zaplatiť 1.196,42 eur, so 17,3% úrokom ročne zo sumy 621,96 eur od 04.07.2012 do zaplatenia a s 9%

úrokom z omeškania ročne zo sumy 804,57 eur od 04.07.2012 do zaplatenia. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že k sume 1.196,42 eur súd dospel tak, že žalobcovi priznal právo na zaplatenie sumy 620,42 eur ako nesplatenej istiny z uplatnenej žalobcom v sume 994,57 eur, sumy 182,61 eur dohodnutých nesplatených úrokov a sumy 391,85 eur vypočítaných úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške. Vzhľadom k tomu, že žalobca realizoval započítanie jednotlivých splátok na základe neprijateľnej podmienky (zaplatenú sumu započítaval najprv na úroky a poplatky, až potom na istinu) o poradí započítania súd pri výpočte nesplatenej istiny vychádzal z toho, že ku dňu 03.07.2012 predstavoval nesplatený úver s úrokom sumu 1.665,53 eur (vyčíslený žalobcom) a žalovaná celkom plnila v sume 1.045,11 eur, teda zostáva nesplatená istina v sume 620,42 eur. K nesplatenej istine súd priznal žalobcovi dohodnutý úrok v sume 182,61 eur, úrok z omeškania vypočítaný v zákonnej výške v sume 393,35 eur a uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.196,42 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd prvého stupňa tiež zamietol žalobu v časti úrokov a úrokov z omeškania, keď úrok priznal zo sumy 621,96 eur (nie zo sumy 994,57 ako žiadal žalobca) a úrok z omeškania zo sumy 804,57 eur (nie zo sumy 1.177,18 ako žiadal žalobca).

Uvedená časť odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorej uvádza, ako dospel k sumám súvisiacim s petitom rozsudku je podľa názoru odvolacieho súdu nepreskúmateľná. Súd svoje závery žiadnou bližšou argumentáciou nepodložil a preto z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nie je zrejmé, na základe akých myšlienkových úvah k uvedeným číslam dospel. Súd bližšie neuviedol, na základe akého prepočtu dospel k záveru, že žalobca sa domáhal nesplateného úveru 1.665,53 eur, keď maximálna suma uvádzaná žalobcom v žalobe bola 1.569,03 eura. Následne potom nebolo ani zrejmé, ako súd dospel k sume 620,42 eura ako nesplatenej istine.

Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že súd nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie rôznych poplatkov uvádzaných opakovanie vo výpise z účtu, ako napr. pravidelný mesačný poplatok za správu úveru, poplatky za upomienky s tým, že poukázal na rozhodnutie Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3. mája 2011 (). S názorom súdu prvého stupňa, pokiaľ nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie poplatkov za upomienky a v časti zvýšených poplatkov za vedie účtu možno súhlasiť. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že aj keď je z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa zrejmé, že nepriznal žalobcovi časť nároku pozostávajúceho z rôznych poplatkov (a čiastočne úroku z omeškania, k čomu sa odvolací súd vyjadrí nižšie), nemožno konštatovať, že by bol rozsudok súdu prvého stupňa preskúmateľný, pretože musí byť preskúmateľný v celom jeho rozsahu. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nebolo možné aplikovať rozhodnutie Vrchného Krajinského súdu v Karlsruhe z 3. mája 2011 ().

Čo sa týka poplatkov, zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi účastníkmi 05.08.2005, založenej v spise (č.l. 8) vyplýva, že účastníci zmluvy sa dohodli na poplatku za správu úveru vo výške 50 eur (1,66 eura) mesačne. Zmluva v bode II. 2. uvádza, že účastníci sa dohodli, že dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky podľa sadzobníka a náklady veriteľa spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. V bode V. 2. zmluvy sa uvádza, že dlžník (žalovaný) vyhlásil, že sa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa (žalobcu), súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so sadzobníkom a súhlasí s ním. V bode V. 3. zmluvy sa uvádza, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, ...Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na znenie zmluvy, hlavne jej bodu V. 3. bolo možné dospieť k záveru, že VOP sú súčasťou zmluvy, pretože to text zmluvy vyslovene uvádzal. Sadzobník poplatkov žalobcu však za súčasť zmluvy považovať nemožno. Prehlásenie účastníka zmluvy, že sa oboznámil so sadzobníkom a bude ho dodržiavať nemožno vykladať tak, že by sa sadzobník stal súčasťou zmluvy. Nie je tak pre žalovaného záväzný a žalobcovi podľa neho nemôžu byť žiadne nároky priznané. Odvolací súd je preto toho názoru, že nárok žalobcu je opodstatnený len čo do výšky poplatku 1,66 eur, ktorý bol medzi účastníkmi v zmluve riadne dohodnutý. Na tento poplatok podľa názoru odvolacieho súdu nemožno aplikovať rozhodnutie Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z toho dôvodu, že toto rozhodnutie sa týka poplatkov za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru a tieto poplatky sú neprijateľné (resp. poplatky účtované výlučne v záujme dodávateľa). V texte uvedeného rozhodnutia sa uvádza: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru bol bankou stanovený vo výške 2 % z výšky úveru, najmenej

však 50 eur paušálne. Banka sledovala podľa vlastných vyjadrení v podstate úhradu úsilia vynaloženého pri spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, túto obranu však súd odmietol a vyhodnotil jej konanie vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Spotrebiteľ nenavštívi banku z dôvodu poradenstva v otázke konkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či si na základe vlastnej finančnej situácie môže dovoliť úver, ale výhradne s cieľom zistiť, či a za akých mesačných splátok je banka vôbec ochotná mu ním požadovaný úver poskytnúť. Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru vyšší krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok, bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie. Aj z tohto dôvodu je zmluvná podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru neprijateľná a voči spotrebiteľom neúčinná. Súd doplnil, že zmluvná podmienka, je neprijateľná aj z dôvodu, že nie je pre spotrebiteľa jasná a zrozumiteľná - nie je z nej totiž zrejmé, či poplatok za spracovanie bude na spotrebiteľa dopadať iba v prípade, ak uzavrie zmluvu o úvere alebo aj v situácii, keď sa bude iba informovať ohľadom úverovej služby (arg. výška úveru 0 eur = paušálna minimálna výšky poplatku 50 eur). Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku)“.

V konkrétnom prípade bol poplatok za poskytnutie úveru nulový, čo je v zmluve vyslovene uvedené a žalobca sa takéhoto poplatku, prípadne poplatku za spracovanie úveru ani nedomáhal. Podľa názoru odvolacieho súdu dohodnutý poplatok za správu úveru medzi účastníkmi vo výške 1,66 eura mesačne v danom prípade neodporuje ustanoveniam zákona o spotrebiteľských úveroch a ani hore uvedenému rozhodnutiu. Uvedený poplatok nemožno chápať len ako poplatok stanovený v záujme žalobcu, ale aj žalovanej, keďže žalobca poskytuje žalovanej službu pozostávajúcu v evidencii došlých platieb, zostatkov poskytnutého úveru a v prípade, ak žalovaná prestane splácať úver, aj evidenciu dlžných súm a pod. Z hore uvedených dôvodov bolo potom možné považovať za riadne dohodnutý a správne uplatnený poplatok za vedenie účtu vo výške 1,66 eura. Všetky ostané uplatnené poplatky nebolo možné priznať, pretože sa účastníci zmluvy na nich nedohodli. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že poplatky za upomienky by nebolo možné priznať ani z dôvodu, že zo sadzobníka nevyplýva ich periodicita. Z obsahu sadzobníka nie je zrejmé, či má žalobca zasielať upomienky mesačne, štvrťročne, polročne. Žalobca tak mohol upomienky zasielať neobmedzene a neobmedzene si za ne účtovať vysoké poplatky.

Z odôvodnenia súdu prvého stupňa tiež vyplynulo, že nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie uplatneného úroku z omeškania v sume 34,40 eur z dôvodu, že bol vypočítaný s použitím úrokovej sadzby 26,4% v zmysle , určeného zverejnením banky. S názorom súdu prvého stupňa sa nemožno stotožniť v celom rozsahu, pretože za uvedené obdobie mal ale žalobca nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by za nejaké obdobie súd priznal žalobcovi úrok z omeškania nižší, oproti uplatnenému (v zákonnej výške). Takto vysoký úrok z omeškania, ak žalobca znova poukazoval na sadzobník nebolo možné priznať, pričom súd poukazuje na hore uvedené odôvodnenie tohto uznesenia týkajúce sa skutočnosti, že sadzobník poplatkov nebol súčasťou zmluvy, preto na základe neho nemožno uplatňovať akékoľvek nároky a následne ich priznávať.

Vzhľadom na dôvody odvolania žalobcu spochybňujúce závery súdu prvého stupňa o tom, či išlo v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu, bolo potrebné sa zaoberať v odvolacom konaní charakterom uzavretej zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi účastníkmi konania 05.08.2005 a ustáliť, ktoré právne predpisy je potrebné aplikovať na daný vzťah. Odvolací súd vyhodnotil uzavretú zmluvu o splátkovom úvere uzavretú medzi účastníkmi dňa 16.11.2005 ako platnú (v časti poskytnutej istiny, úroku 17,3% ročne a poplatku za správu úveru 1,66 eur) a ako spotrebiteľskú, napriek skutočnosti, že bola uzatvorená podľa ustanovení . Podľa znenia v období od 01.04.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy, ktorá je upravená v (zmluva o úvere), táto pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa nespadala. Je ale spotrebiteľskou zmluvou podľa z. č. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže ide o zmluvu uzavretú

podľa a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch rovnako a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil (je jednoznačne typovou zmluvou). V čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere bol účinný o spotrebiteľských úveroch, pričom uvedená zmluva, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver musela byť uzavretá aj v súlade s týmto osobitným zákonom popri . Žalobca je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupovala v pozícii veriteľa v zmysle z. č. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalovaná pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ju považovať za spotrebiteľa v zmysle z. č. Vzhľadom na to, že zmluvou sa zaviazal žalobca poskytnúť ako dodávateľ žalovanej ako spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru a žalovaná ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s odmenou, zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle a z. č. , keď zároveň nebolo preukázané, že by zmluva uzavretá medzi účastníkmi bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v z. č. , a preto nie je vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona.

Tiež je potrebné uviesť, že východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ (pri uzatváraní zmlúv) ocitá fakticky v nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a aj možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že pri zmluvných rokovaniach všetky návrhy zmlúv pochádzajú od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, preto mu je potrebné poskytnúť primeranú ochranu. Práve za účelom poskytnutia ochrany spotrebiteľom bol prijatý zákon o ochrane spotrebiteľa a zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorého cieľom je chrániť spotrebiteľa (vo všetkých členských štátoch EÚ) pred účtovaním neprimeraných platieb v súvislosti s poskytnutím úveru (pôžičky).

Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje ustanovenie § 4 ods. 2, 3 zákona o spotrebiteľských úveroch (účinný v čase uzavretia zmluvy). Pod sankciou neplatnosti stanovuje požiadavku písomnej formy, ktorá vyplýva z nutnosti nastolenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch. Okrem všeobecných náležitostí má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti uvedené v § 4 odseku 2. Má teda obsahovať okrem iného podľa písm. a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb). Z úverovej zmluvy založenej v spise (č. l. 8) vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej úver 28.000 Sk (929,43 eura), ktorý mala žalovaná vrátiť v mesačných splátkach vo výške 769 Sk (25,53 eura), pričom splatnosť prvej splátky bola určená na deň 20.09.2005, konečná splatnosť úveru na deň 20.07.2010. Ročná percentuálna miera nákladov bola určená výškou 9,7, bol dohodnutý úrok 17,3 % ročne a poplatok za správu účtu 50 Sk (1,66 eur). Zo zmluvy teda vyplýva, že neobsahovala sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak ako to predpokladá citované ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch.

Podľa názoru práve časť zmluvy, ktorá v danom prípade absentovala, mala vplyv na to, ako mal žalobca správne započítavať zaplatené splátky úveru žalovanou. Citované ustanovenie sa malo aplikovať pri uzatváraní zmluvy a malo slúži na to, aby sa zo zaplatených splátok úveru započítavala časť na všetky tri položky, podľa vzájomnej dohody, čo je pre spotrebiteľa výhodnejšie, ako spôsob započítavania jednotlivých splátok úveru podľa , ako to realizoval žalobca, t.j. splátku započítaval najprv na úroky a poplatky a až potom na istinu. Žalovaná pritom žalobcovi už zaplatila z poskytnutého úveru 929,43 eur 1.045,11 eur. Žalobca v súvislosti so spôsobom započítavania zaplatených splátok poukazoval na čl. III bod 4 zmluvy o splátkovom úvere, v ktorom je uvedené, že dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením. Dlžník súhlasí, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu v tomto poradí.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedená časť zmluvy (o spôsobe započítania platieb od žalovanej) odporuje o spotrebiteľských úveroch, preto je v tejto časti absolútne neplatná (, ). Posúdenie správneho započítania zaplatených splátok úveru má pritom vplyv na stanovenie, aký zvyšok istiny a úroku a poplatkov má žalovaná zaplatiť (po ich vyčíslení v tomto prípade) a z akej sumy je možné žalobcovi priznať príslušenstvo (či už úroky alebo

úroky z omeškania). Hore uvedenú dohodu zmluvných strán o spôsobe započítavania súd prvého stupňa považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale vo výroku rozsudku ju za neprijateľnú vyslovene neuviedol v súlade s ust. Je potrebné tiež poukázať na to, že ide o dôležitú časť zmluvy, chrániacu záujem spotrebiteľa vedieť, aká časť jeho platieb je započítavaná na istinu, úroky a poplatky, o čom svedčí aj fakt, že podľa novoprijatého zákona o spotrebiteľských úveroch, je absencia tejto už podstatnej časti zmluvy sankcionovaný tým, že poskytnutý úver sa považuje za úver bez poplatkov a bez úrokov ( s poukazom na .

Z ustanovenia § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi je zrejmé, že aj keď zmluva neobsahovala údaj o sume, počte a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ju považovať za platnú. Podľa názoru súdu ale potom môže súd voľnou úvahou posúdiť a uzavrieť, akú sumu už zaplatených splátok úveru spotrebiteľom mal poskytovateľ úveru započítavať na istinu, úroky a poplatky tak, aby to bolo v súlade so zásadou spravodlivosti a zásadou ochrany spotrebiteľa.

Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že výpočet súdu prvého stupňa pri priznaní uvedených súm vo výroku rozsudku je nesprávny a žiadal, aby mu bola okrem iného priznaná kapitalizovaná istina, čo znamená, že žalobca bol po určitom čase, zrejme akom uznal za vhodné, oprávnený k istine (k sume poskytnutého úveru) pripočítať úrok, úrok z omeškania a poplatky. Zo špecifikácie žalovanej sumy (č.l. 40) je zrejmé, že žalobca tak v danom prípade postupoval. Špecifikácia žalobcu ale podľa názoru odvolacieho súdu nekorešponduje s uzavretou zmluvou o splátkovom úvere. Podľa zmluvy sa môže žalobca domáhať dohodnutého úroku vo výške 17,30% ročne len z poskytnutého úveru vo výške 929,43 eura a nie z poplatkov, ani z úrokov z omeškania. Ak však žalobca vyčíslený úrok, úrok z omeškania a poplatky pripočíta po ním určenom čase k sume poskytnutého úveru a celú sumu nazve istinou a následne žiada, domáha sa, ďalších úrokov z úrokov, úrokov z úrokov z omeškania, úrokov z poplatkov a tiež úrokov z omeškania z úrokov, úrokov z omeškania z úrokov z omeškania, úrokov z omeškania z poplatkov. Takýto postup vyčísľovania istiny v prípade spotrebiteľských zmlúv podľa názoru súdu nie je prípustné, nie je v súlade s uzavretou zmluvou, zákonom, ani v súlade s ustálenou súdnou praxou.

Z dôvodu, že napadnutá časť rozsudku, ktorú súd vo zvyšku zamietol je nepreskúmateľná z hore uvedených dôvodov, odvolaciemu súdu neostávalo iné, len rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania, zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie v zmysle ust.

Úlohou súdu prvého stupňa bude pokračovať v konaní, vykonať dôkazy a tieto vyhodnotiť tak, aby rozsudok obsahoval náležitosti Ako už odvolací súd hore uviedol, v prvom rade bude súd prvého stupňa vychádzať z čísel uvádzaných v návrhu na začatie konania. Ak oproti návrhu dospeje k iným sumám, či už istiny, úroku, úroku z omeškania, poplatkov ako uvádzal navrhovateľ, v rozsudku opíše, z ktorých súm uvádzaných navrhovateľom vychádzal a akými matematickými operáciami k číslam uvádzaným v rozsudku dospel. Pre určenie správnej výšky sumy, ktorú súd zaviaže zaplatiť žalovanú, bude potrebné sa opätovne zaoberať už zaplatenými splátkami úveru žalovanou, ustáliť voľnou úvahou, aká časť mala byť započítaná na istinu, úrok a poplatok. Keďže prichádza do úvahy započítať časť splátky na jediný dohodnutý poplatok vo výške 1,66 eura, potom zvyšnú časť splátok bude možné započítavať na istinu a úroky podľa úvahy súdu tak, aby bolo rozhodnutie spravodlivé. Následne súd ustáli výšku dlžnej istiny, úroku a poplatkov, pričom v spotrebiteľských zmluvách nemôže ísť o kapitalizovanú istinu, ako to navrhoval žalobca (v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vyjadrenom vyššie). Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania sa súd prvého stupňa vysporiada z otázkou, kedy sa odporkyňa s plnením peňažného dlhu dostala do omeškania s platením istiny a poplatkov a z týchto nárokov od doby, kedy sa s plnením dostala do omeškania, súd prizná dohodnutý úrok z omeškania. V prípade ak bude dohodnutý úrok z omeškania vyšší ako zákonný, čo je v spotrebiteľských zmluvách tiež neprípustné, prizná úrok z omeškania v zákonnej výške. Úrok z omeškania z úroku (zmluvného) nemôže nepriznať, pretože obidva nároky majú povahu príslušenstva pohľadávky a nemožno priznať z príslušenstva pohľadávky ďalšie príslušenstvo pohľadávky. Súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov konania, podľa zásady úspechu v konaní (vrátane odvolacieho konania, ),

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.