Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoP-39-2013.pdf
PDF · 70.62 KB
Case nature
Subarea
5CoP/39/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: R., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX V., deti R. V., bytom C., Z. L. XD.. a E. V., bytom I.., A., v konaní o návrhu matky o zrušenie rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici 10P/39/2007, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 8. októbra 2013, č.k. 6P/73/2013-5, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e s tým, že výrok uznesenia má správne znieť :
„Okresný súd Považská Bystrica ako súd Slovenskej republiky v y h l a s u j e že, nemá právomoc konať o návrhu matky vo veci jej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom.
Súd konanie o návrhu matky z a s t a v u j e .“
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením konanie zastavil. V odôvodnení konštatoval, že matka maloletých detí požiadala súd, aby zrušil rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici 10P/39/2007 s odôvodnením, že uvedeným rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.04.2008, jej bolo stanovené výživné vo výške 23,30 Eur na každé dieťa. Po právoplatnosti rozsudku otec detí vzal deti do Anglicka, s trvalým (obvyklým) pobytom vo Veľkej Británii. Uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne, pod č.k. 4CoP/18/2011 a CoP/106/2012 zo dňa 08.01.2013 bolo vyslovené, že Okresný súd v Považskej Bystrici a súdy v Slovenskej republike nemajú právomoc konať o návrhu matky vo veci jej vyživovacej povinnosti voči deťom, pretože pre ich nároky (detí) sú právoplatné súdy vo Veľkej Británii, kde matka na Okresný súd do C. poslala dané záležitosti. Keďže pre ňu aj pre otca R. V. (ohľadom vyživovacej povinnosti voči deťom) sú dané súdy v Anglicku, žiadala, aby súd rozhodol v zmysle návrhu. Potom, ako súd prvého stupňa upozornil matku, že na konanie je príslušný súd v Anglicku, v obvode ktorého otec s deťmi býva, matka detí trvala na návrhu, pretože Okresný súd v Považskej Bystrici rozsudok vyniesol, a on je zaň zodpovedný, aby riešil matkine, s ním spojené problémy, pretože situácia sa za 5 rokov zmenila. Podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 článok 8, bod 1 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Zo samotného návrhu vyplýva, že otec s maloletými deťmi R. a N. žijú od roku 2008 vo Veľkej Británii. Pretože obvyklý pobyt detí je v tomto štáte, nie je Okresný súd v Považskej Bystrici príslušný na rozhodovanie v tejto veci a prednosť má súd členského štátu Európskej únie, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Jedná sa o taký nedostatok konania, ktorý nemožno odstrániť, preto bolo povinnosťou súdu konanie zastaviť.
Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka mal. detí, v ktorom žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa. Namietala, že súd prvého stupňa nerešpektuje príkazy Krajského súdu v Trenčíne, ktorý vo veci sp.zn. 4CoP/18/2011 prvýkrát rozhodol tak, že Okresný súd Považská Bystrica má rozhodnúť ohľadom výživného na mal. deti, pričom má postupovať podľa hmotnoprávnych predpisov Veľkej Británie. Okresný súd tak nepostupoval. Ďalej namietala, že výživné, ktoré posiela deťom, nejde na potreby detí, ale na dlhy otca mal. detí. Následne Krajský súd v Trenčíne v konaní 6CoP/106/2012 rozhodol, že Okresný súd Považská Bystrica nemá právomoc rozhodovať vo veci výživného na mal. deti, lebo tieto majú obvyklý pobyt vo Veľkej Británii. Súdy vo Veľkej Británii taktiež odmietajú vo veci výživného na mal. deti konať, nakoľko, keď tam písala, tak jej odpísali, že to vôbec riešiť nebudú. Preto žiada, aby krajský súd určil, že Okresný súd Považská Bystrica má vo veci konať podľa hmotnoprávnych predpisov Veľkej Británie.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Preskúmaním odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa rozhodol o návrhu matky mal. detí o zrušenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom správne, keď konanie zastavil z dôvodu, že nie je príslušný na rozhodovanie v tejto veci. I keď súd prvého stupňa nesprávne aplikoval na prejednávaný prípad Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 článok 8, bod 1, pričom správne mal aplikovať Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009, jeho rozhodnutie bolo v konečnom dôsledku vecne správne.
Zároveň odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa mal v zmysle čl. 10 Nariadenia Rady č. 4/2009 vyhlásiť, že nemá vo veci návrhu matky právomoc konať.
Podľa čl. 3 Nariadenia Rady č. 4/2009:
V členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná:
a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo
b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo
c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec, týkajúca sa vyživovacej povinnosti, je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec, týkajúca sa vyživovacej povinnosti, je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
Podľa čl. 10 Nariadenia Rady č. 4/2009 ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
S poukazom na citované platné a účinné znenie čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 a na to, že matka nie je v prejednávanom prípade odporkyňou ani oprávnenou, ale je navrhovateľkou (podala návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k jej maloletým deťom), nie je možné odvodiť právomoc súdu Slovenskej republiky konať o jej návrhu vo veci výživného od miesta obvyklého pobytu matky v zmysle čl. 3 písm. a) alebo b) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, v platnom a účinnom znení. Keďže predmetom prejednávanej veci je iba návrh matky na zrušenie, resp. zníženie výživného voči jej maloletým deťom, nie je tak daný dôvod pre posudzovanie právomoci súdu ani podľa čl. 3 písm. c), d) čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009.
Z uvedených dôvodov súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc konať o návrhu matky vo veci jej vyživovacej povinnosti voči maloletým, a pre túto neodstrániteľnú prekážku musí súd konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť.
K námietke matky mal. detí, uvádzanú v odvolaní, že Krajský súd v Trenčíne prvýkrát vo veci vedenej pod sp. zn. 4CoP/18/2011 rozhodol tak, že Okresný súd Považská Bystrica má rozhodnúť ohľadom výživného na mal. deti, pričom má postupovať podľa hmotnoprávnych predpisov Veľkej Británie, odvolací súd uvádza, že vo vyššie uvedenej veci v čase rozhodovania odvolacieho súdu nebolo účinné Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009, a teda aj postup súdu bol iný. Keďže v súčasnosti je platné a účinné vyššie uvedené nariadenie, musia súdy postupovať v súlade s týmto nariadením a preto v prejednávenej veci súdy SR nemajú právomoc o návrhu matky konať.
Krajský súd uznesenie okresného súdu potvrdil s tým, že vo výroku uviedol, ako mal výrok uznesenia súdu prvého stupňa správne znieť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .