Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoP-106-2012.pdf
PDF · 77.51 KB
Case nature
Subarea
6CoP/106/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti o mal. deti W.: Y., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX S. St., G., RG XX X LP, P. X., zastúpené ÚPSVaR Považská Bystrica, deti rodičov: H. W., bytom C. 8, Z. a Y. W., bytom XX S. St., G., RG XX X LP, P. X., o návrhu matky na zrušenie vyživovacej povinnosti na maloleté deti, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13. septembra 2012, č. k. 3P/68/2012-21, v senáte jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu m e n í nasledovne:
V y h l a s u j e , že Okresný súd Považská Bystrica, ako súd Slovenskej republiky, nemá právomoc konať o návrhu matky vo veci jej vyživovacej povinnosti voči maloletým.
Konanie o návrhu matky z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13. septembra 2012, č. k. 3P/68/2012-21, bolo rozhodnuté tak, že súd nevyhovuje námietke miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Považská Bystrica vznesenej otcom mal. detí a súd postupuje vec Okresnému súdu Žilina ako súdu miestne príslušnému.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že matka podala dňa 10.07.2012 na Okresný súd Považská Bystrica návrh na zrušenie jej vyživovacej povinnosti voči maloletým z dôvodu, že maloletí žijú s otcom vo P. X. a matka sa s nimi nestretáva. Matka svoj návrh doplnila podaním, doručeným súdu dňa 18.07.2012, v ktorom uviedla, že ak zrušenie výživného nebude možné, žiada o zníženie výživného na minimálnu možnú výšku. Mal. deti boli rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 10P 39/2007 - 15 zo dňa 26.03.2008 zverené do starostlivosti otca a matke bola uložená povinnosť prispievať na ich výživu sumou 23,30 eur na každé dieťa. Podaním zo dňa 02.08.2012, doručeným súdu dňa 13.08.2012, otec vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti konajúceho súdu z dôvodu, že nie je súdom miestne príslušným podľa otcovho bydliska. Otec uviedol, že žije vo P. X. už 10 rokov a maloletí už piaty rok. Otec od dĺžky pobytu detí vo P. X. odvodil, že na konanie je miestne príslušný súd vo P. X. a podľa otca mala matka podať svoj návrh na zrušenie, príp. zníženie vyživovacej povinnosti na súd vo P. X.
C. súd poukázal na znenie § 105 ods. 1, 2, 85 ods. 1 O.s.p., na to, že právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie je daná podľa čl. 3 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009, ak nie je uvedené inak), podľa ktorého vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného.
Okresný súd ďalej uviedol, že v danom prípade miestnu príslušnosť tunajšieho súdu namietal otec. Po pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie aj na území Slovenskej republiky platí Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009, podľa ktorého je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného. Povinnou z vyživovacej povinnosti je v tomto prípade matka, ktorá bola na platenie výživného na mal. deti zaviazaná rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 10P 39/2007 - 15, zo dňa 26.03.2008. Právomoc je teda daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu matky. V čase začatia konania mali mal. Y. a mal. I., ako osoby oprávnené, obvyklý pobyt na území P. X., matka, ako osoba výživou povinná, mala bydlisko na území Slovenskej republiky na adrese C. 8, Z.. Z uvedeného okresný súd vyvodil, že na základe obvyklého pobytu matky detí v zmysle čl. 3 písm. a) citovaného nariadenia je daná právomoc na rozhodovanie tejto veci slovenskému súdu. Ustanovenia o právomoci, uvedené v Nariadení Rady (ES) č. 4/2009, určujú zároveň aj miestnu príslušnosť, ktorá je daná miestom obvyklého pobytu povinného, t.j. matky.
Okresný súd ďalej uviedol, že otec v podanej námietke miestnej nepríslušnosti uvádzal len tú skutočnosť, že okresný súd je nepríslušný z dôvodu jeho dlhodobého pobytu ako aj pobytu maloletých vo P. X. a z toho dôvodu žiadal, aby sa konanie viedlo na súde vo P. X.. Podľa názoru okresného súdu otcom namietané skutočnosti nie sú takého charakteru, aby súd jeho námietke vyhovel. Otec svoju námietku miestnej nepríslušnosti nezaložil na takej relevantnej skutočnosti, že matka má pobyt v obvode iného súdu v SR. Preto okresný súd námietke otca o miestnej nepríslušnosti nevyhovel.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že okresný súd skúmal miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87 O.s.p. Keďže matka má pobyt v obvode Okresného súdu Žilina, je na toto konanie miestne príslušný Okresný súd Žilina, ktorému postúpil vec na ďalšie konanie v zmysle uvedených ustanovení.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec. V dôvodoch odvolania uviedol, že v prejednávanom prípade mal okresný súd posudzovať právomoc súdu konať vo veci podľa čl. 8 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, ktorá právomoc je odvodzovaná od obvyklého pobytu dieťaťa v čase začatia konania, eventuálne mal okresný súd posudzovať právomoc súdu konať podľa bydliska odporcu (nie navrhovateľky - matky) v zmysle čl. 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 22/2001. Otec zároveň namietal zaujatosť konajúcej sudkyne okresného súdu, ktorú zaujatosť odvodzoval od postupu tejto sudkyne v inej veci, vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 3Er/296/2010. Preto otec navrhol zrušiť uznesenie okresného súdu.
Kolízny opatrovník a matka sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 220 ods. 1 O.s.p. zmeniť z týchto dôvodov:
S poukazom na dôvody odvolania otca sa odvolací súd musel najskôr zaoberať námietkou otca voči zaujatosti konajúcej sudkyne okresného súdu, ako odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p.
Z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že otec vyvodil svoje pochybnosti o nezaujatosti sudkyne okresného súdu z postupu tejto sudkyne v inom konaní.
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia odvolací súd dospel k záveru, že otcom uplatnený odvolací dôvod zaujatosti sudcu okresného súdu sa nezakladá na konkrétnej okolnosti, podľa ktorej by mal konajúci sudca nejaký pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Preto podľa názoru odvolacieho súdu nie je daný zákonný dôvod na vylúčenie konajúcej sudkyne okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci podľa § 14 ods. 1 O.s.p. Keďže otcom uplatnený dôvod zaujatosti sudcu okresného súdu je založený výlučne na okolnostiach, spočívajúcich v postupe sudkyne v inom konaní, ustanovenie § 14 ods. 3 O.s.p. zakazuje odvolaciemu súdu vyvodiť z týchto dôvodov záver o vylúčení konajúcej sudkyne okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci. Preto s poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku otca v odvolaní, podľa ktorej vo veci konala a rozhodovala vylúčená (zaujatá) sudkyňa.
V súvislosti s preskúmavaním samotnej správnosti uznesenia okresného súdu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne aplikoval na prejednávaný prípad Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009, avšak v nesprávnom znení.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že okresný súd citoval čl. 3 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 v znení slovenskej verzie pre vydaním Korigenda k nariadeniu Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (Úradný vestník Európskej únie L131/26, slovenská verzia). Na základe uvedeného Korigenda je správne znenie čl. 3 Nariadenia Rady č. 4/2009 nasledovné:
V členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná:
a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo
b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo
c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
S poukazom na citované platné a účinné znenie čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 a na to, že matka nie je v prejednávanom prípade odporkyňou, ale je navrhovateľkou (podala návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k jej maloletým deťom), nie je možné odvodiť právomoc súdu Slovenskej republiky konať o jej návrhu vo veci výživného od miesta obvyklého pobytu matky v zmysle čl. 3 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 v platnom a účinnom znení. Keďže predmetom prejednávanej veci je iba návrh matky na zníženie výživného voči jej maloletým deťom, podľa názoru odvolacieho súdu nie je daný dôvod pre posudzovanie právomoci súdu podľa čl. 3 písm. c), d) čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že vo veci návrhu matky na zrušenie výživného voči maloletým deťom, ako oprávneným, s miestom obvyklého pobytu vo P. X., nie je ani podľa čl. 3 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 daná právomoc súdu Slovenskej republiky konať o návrhu matky. Preto podľa § 220 O.s.p. odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu tak, že podľa čl. 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 vyhlásil, že nemá právomoc konať o návrhu matky vo veci jej vyživovacej povinnosti voči maloletým a pre túto neodstrániteľnú prekážku konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil konanie.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. s poukazom na to, že ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletých, ktoré konanie je podľa § 81 ods. 1 možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .