Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_KK-4C-58-2019.pdf
PDF · 152.51 KB
Case nature
Area
Subarea
KK-4C/58/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. E., zast.: JUDr. Pavel Zavacký, advokát, AK Hradné námestie 29, Kežmarok, proti žalovanému: mal. F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., I. XXX/XXX, zastúpený zákonným zástupcom G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., I. XXX/XXX, zast.: JUDr. Mária Dideková, advokátka, Zdravotnícka 8, 058 01 Poprad, o neplatnosť závetu takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu k rukám zástupkyne zákonného zástupcu mal. žalovaného I. B. J., K. X, L., IČO: 52 866 742, s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 22.11.2019 sa žalobkyňa domáhala určenia, že poručiteľka B. M. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A., A. XXX/XX, zomrelá dňa 18.04.2019, v čase spísania závetu dňa 16.06.2015 konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou.
2. Žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tak, že žalobkyňa je jedinou dedičkou zo zákona po svojej sestre, B. M. G., zomrelej dňa 18.04.2019. Poručiteľka B. M. G. zanechala rukou napísaný závet zo dňa 16.06.2015, ktorým celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok odkázala žalovanému, mal. F. G. H.. Poručiteľka zomrela ako slobodná a vlastných potomkov nezanechala. Jej rodičia, A. G., N. G. a F. G., ju predumreli. Žalobkyňa ako jediná dedička zo zákona v tretej dedičskej skupine po poručiteľke potvrdila, že poručiteľka napísala závet jej vlastnou rukou. Tvrdí však, že poručiteľka aj keď oficiálne nebola pozbavená, resp. obmedzená, vo svojej spôsobilosti na právne úkony, v čase spísania závetu konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. V dobe, keď bol závet zriadený, poručiteľka bola v odbornej zdravotnej starostlivosti psychiatrickej ambulancie MUDr. Andrey Remeckej v Kežmarku. V rozhodnom čase sa správala veľmi čudne a nezodpovedne. Požičiavala, resp. rozdávala, rôznym cudzím ľuďom finančné prostriedky. Žalobkyňa bola s poručiteľkou v dennom kontakte a veľmi ťažko znášala jej neadekvátne správanie k nej, pretože sa o ňu starala a vďaky sa jej nedostávalo. O zlom duševnom stave poručiteľky svedčí aj samotný obsah závetu, v ktorom o.i. poručiteľka uviedla: ,,Nakoľko ma moja sestra, jej deti a ich rodiny okradli, ohovorili, pošpinili moje dobré meno a zhanobili dobré meno mojej pôvodnej rodiny G., nemajú morálne ani etické právo žiadať čo len 1 cent, pretože je to proti hrubému porušeniu dobrých mravov. Nakoľko poznám na vlastnej koži intrigy rod. B., ktorí sa neštítia, aby dosiahli svoje pošpinili moju česť, zastavte ich zákonným spôsobom, nakoľko to malé nevinné dieťa nebude trpieť len preto, že zdedilo RD v Huncovciach.". Poukázal na ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Uviedol, že
naliehavý právny záujem žalobkyne na podanej žalobe preukazuje samotné znenie čl. 2. ods. 1 Civilného sporového poriadku. Právny záujem žalobkyne je naliehavý najmä tým, že žalobkyňa môže dosiahnuť úplné a definitívne odstránenie spornosti svojich práv alebo neistoty v žalovanom právnom vzťahu.
3. Ako dôkazy na preukázanie tvrdení v žalobe zástupca žalobkyne v žalobe označil spis Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 3D 87/2019, ktorý navrhol pripojiť, výsluch strán, svedka M. O., svedka D. C., svedka D. I., ďalej zdravotnú dokumentáciu poručiteľky vedenú v psychiatrickej ambulancii MUDr. Andrey Remeckej, ktorú navrhol vyžiadať, a znalecký posudok nariadený súdom za účelom posúdenia duševného stavu poručiteľky v čase spísania závetu.
4. Uznesením zo dňa 10.01.2020 č.k. 4C 58/2019-18 súd podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Uznesenie bolo zákonnému zástupcovi mal. žalovaného (otcovi) doručené dňa 24.11.2020. Podaním doručeným súdu dňa 08.12.2020 zástupkyňa zákonného zástupcu mal. žalovaného navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poprela tvrdenie zástupcu žalobkyne, že poručiteľka B. M. G. v čase spísania závetu dňa 16.06.2015 bola pre duševnú poruchu neschopnou na tento úkon. Uviedla, že závet poručiteľky má všetky zákonné náležitosti, bol spísaný poručiteľkou na základe jej slobodnej a vážnej vôle, a poručiteľka v čase jeho spísania vedela rozpoznať následky s týmto úkonom spojené. Poručiteľka v závete uviedla aj sama dôvody, pre ktoré závet zriadila, resp. pre ktoré nechcela, aby dedičom jej majetku bola žalobkyňa. Vzťah medzi žalobkyňou a poručiteľkou ako sestrami nebol zjavne ideálny. Tomuto faktu nasvedčuje aj nevedomosť žalobkyne o existencii závetu spísaného dňa 16.06.2015 až do momentu smrti poručiteľky dňa 18.04.2019. Poručiteľka závetom za dediča určila mal. syna svojho priateľa. Otec mal. žalovaného sa v Huncovciach narodil, vyrastal tam spolu s poručiteľkou a vyštudoval v Kežmarku. Ich rodiny boli prepojené priateľskými vzťahmi. Matka poručiteľky a stará matka mal. žalovaného boli priateľky. Sestra otca mal. žalovaného a poručiteľka boli taktiež kedysi blízke priateľky. Mal. žalovaný v Huncovciach chodil do materskej školy. Po odsťahovaní sa s otcom do Českej republiky v Kežmarku, Huncovciach a Poprade im ostali blízke rodinné a priateľské väzby. Na Slovensko chodili pravidelne, niekoľkokrát do roka. S poručiteľkou sa často stýkali počas pobytu v Huncovciach. Poručiteľka o mal. žalovaného javila veľký záujem. Obľúbila si ho, často ho obdarovávala a tešila sa z jeho prítomnosti. Pravidelne sa radi vídali, boli spolu párkrát na výletoch, trávili spolu dosť času. Otec mal. žalovaného pozná aj žalobkyňu. Mal za to, že má s ňou kamarátsky, resp. aspoň korektný vzťah. Otec mal. žalovaného vnímal poručiteľku ako psychicky zdravú osobu. Skutočnosti vo vzťahu k správaniu sa poručiteľky, ktoré uvádza žalobkyňa, nemožno objektívne vyhodnotiť ako dôkaz duševnej poruchy poručiteľky, najmä, ak sťažnosti, ktoré podávala, boli dôvodné. Tiež, ak niekto inému niečo daruje a neočakáva za to nič, nemožno to vyhodnotiť ako prejav psychickej poruchy. Kedysi sa tomu hovorilo štedrosť a dobrota. Otec mal. žalovaného vnímal poručiteľku ako zdravú osobu. Možno svojskú, avšak zásadovú. Namietal, že k záveru v otázke posúdenia neschopnosti poručiteľky na spísanie závetu nemožno dospieť na základe žalobkyňou tvrdeného a subjektívne vnímaného zvláštneho (čudného a nezodpovedného) správania sa poručiteľky. K záveru o neschopnosti poručiteľky možno dospieť len na základe znaleckého dokazovania zameraného sa na duševný stav poručiteľky v čase zriadenia závetu.
5. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení zástupca zákonného zástupcu mal. žalovaného navrhol vypočuť otca mal. žalovaného, svedkov D. P. a M. J..
6. Uznesením zo dňa 18.02.2021 č.k. 4C 58/2019 - 42 súd podľa § 197 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyzval žalobkyňu na vyjadrenie k vyjadreniu zástupkyne zákonného zástupcu mal. žalovaného k žalobe v lehote 15 dní od jeho doručenia. Uznesenie bolo doručené zástupcovi žalobkyne dňa 19.02.2021. Podaním doručeným súdu dňa 08.03.2021 zástupca žalobkyne oznámil, že trvá na podanej žalobe a jej dôvodoch v celom rozsahu. Uviedol, že za účelom preukázania, že poručiteľka napísala závet v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, je nutné vykonať dokazovanie predovšetkým vyžiadaním lekárskej správy o zdravotnom stave poručiteľky od ambulantnej psychiatričky B. M. N., u ktorej sa liečila, a vykonaním znaleckého dokazovania na vyšetrenie duševného stavu poručiteľky v čase spísania závetu súdom.
7. Súd spor predbežne prejednal dňa 08.06.2021. Obe sporové strany na tomto predbežnom prejednaní trvali na svojich stanoviskách vyjadrených v rámci repliky a dupliky. Zástupca žalobkyne predložil súdu lekárske správy o zdravotnom stave poručiteľky, z ktorých pri podávaní žaloby vychádzal, a ktoré má k dispozícii. A to lekársku správu psychiatričky B. M. Q. z roku 2017, doklad o práceneschopnosti
poručiteľky vystavený jej všeobecným lekárom B. B. B., a lekársku správu tohto všeobecného lekára poručiteľky vystavenú po jej smrti v roku 2019. Zástupkyňa zákonného zástupcu mal. žalovaného namietala, že ide o lekárske správy z obdobia po spísaní závetu, a tiež, že v nich konštatovaná depresívna porucha je bežnou psychiatrickou chorobou, ktorou dnes trpí pomaly každý tretí človek. Zástupcovia oboch sporových strán trvali na vykonaní navrhnutých dôkazov. Zástupca žalobkyne navrhol vypočuť ďalšieho svedka, starostu obce Huncovce I. B.. Zástupkyňa zákonného zástupcu mal. žalovaného doplnila návrhy na dokazovanie návrhom na výsluch svedkyne M. G.. Súd na predbežnom prejednaní sporu v súlade s ust. § 171 Civilného sporového poriadku oznámil predbežné právne posúdenie veci tak, že medzi stranami je sporný duševný stav poručiteľky v čase spísania závetu dňa 16.06.2015 a žaloba sa predbežne javí ako nedôvodná.
8. Na pojednávaniach konaných v dňoch 13.08.2021, 25.03.2022, 17.01.2023 a 06.06.2023 súd vykonal dokazovanie v celom rozsahu návrhov oboch sporových strán, a to oboznámením obsahu pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3D/87/2019, Dnot/128/2019, výsluchom žalobkyne (čl. 64 a nasl. spisu) , svedka I. B. (čl. 70 spisu), svedka M. O. (čl. 72 spisu), svedka D. O. C. (čl. 72 spisu ), svedka D. I. (čl. 73 spisu), výsluchom zákonného zástupcu mal. žalovaného (čl. 73 spisu), čítaním písomných výpovedí svedkov Andrey Dessi (čl. 60-61 spisu) a svedkyne p. D. P. (čl. 62-63 spisu), oboznámením listinných dôkazov v spise, a to lekárskej správy B. M. Q. (čl. 51 spisu) a pripojeného potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti (čl. 52 spisu), lekárskej správy všeobecného lekára B. B. B. (čl. 53 spisu), lekárskej správy ambulantnej psychiatričky MUDr. Andrey Remeckej (čl.58 spisu), výsluchom B. M. N. (čl. 98 a nasl. spisu), a znaleckým dokazovaním vykonaným vo veci ustanovenou znalkyňou B. K. P.. Dňa 17.01.2023 súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou. K dôvodom svojho rozhodnutia súd udáva:
9. Z obsahu pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 3D 87/2019 súd zistil, že poručiteľka B. M. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. XXX/XXX, A., zomrela dňa XX.XX.XXXX. Lustráciou poručiteľky v Notárskom centrálnom registri závetov dedičský súd zistil, že poručiteľka zanechala závet zo dňa 16.06.2015, napísaný vlastnou rukou (tzv. holografický závet), ktorým celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok odkázala mal. žalovanému. Poručiteľka zomrela ako slobodná, bez vlastných potomkov, a rodičia ju predumreli. Zákonný zástupca mal. závetného dediča, ktorému bol mal. závetný dedič zverený do osobnej starostlivosti právoplatným rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 13.11.2013 č.k. 6P 112 /2011- 65 v dedičskom konaní prehlásil, že závet poručiteľky považuje za platný. Ako jediná zákonná dedička v tretej dedičskej skupine by prichádzala do úvahy sestra poručiteľky, žalobkyňa, ktorá v rámci dedičského konania potvrdila, že závet je napísaný vlastnou rukou jej sestry. Zároveň však uviedla tvrdenie, že závet je neplatný z dôvodu, že poručiteľka v čase jeho spísania konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento úkon neschopnou. Uznesením zo dňa 21.10.2019 č.k. 3D 87/2019-54, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2019, dedičský súd konanie o dedičstve prerušil a žalobkyňu odkázal, aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu na Okresný súd Kežmarok o určenie, že poručiteľka v čase spísania závetu zo dňa 16.06.2015 konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou.
10. Podľa § 192 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej už len „Civilný mimosporový poriadok“) ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.
11. Podľa § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
12. Podľa § 194 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.
13. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej už len „ Civilný sporový poriadok“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
14. Podľa § 121 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím tohto dňa, ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.
15. Podľa § 121 ods. 5 Civilného sporového poriadku lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
16. V prejednávanej veci žalobkyňa ako zákonná dedička po poručiteľke B. M. G. v tretej dedičskej skupine v priebehu dedičského konania poprela dedičské právo mal. závetného dediča, (mal. žalovaného), čím podľa cit. ust. § 192 Civilného mimosporového poriadku vznikol spor o dedičské právo. Dedičský súd v súlade s cit. ust.§ 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku dedičské konanie po poručiteľke prerušil a uznesením zo dňa 21.10.2019 žalobkyňu odkázal, aby určenie spornej skutočnosti, a to určenie, že poručiteľka v čase spísania závetu zo dňa 16.06.2015 konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, uplatnila v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia na súde. Uznesenie dedičského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2019. Žalobkyňa sa tak žalobou v prejednávanej veci v zmysle cit. ust § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku domáha, aby súd rozhodol o určení právnej skutočnosti, ktorá vyplýva z právnej úpravy Civilného mimosporového poriadku, upravujúcej spory o dedičské právo. Žaloba o určenie spornej právnej skutočnosti v zmysle uznesenia dedičského súdu zo dňa 21.10.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2019, bola Okresnému súdu Kežmarok elektronicky doručená dňa 22.11.2019, tzn. posledný deň lehoty na jej podanie určenej dedičským súdom v uznesení (§ 121 Civilného sporového poriadku). Za danej situácie súd žalobu žalobkyne považoval za procesne prípustnú a žalobu vecne prejednal.
17. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
18. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
19. Podľa cit. zákonného ust. § 38 Občianskeho zákonníka teda ak bol právny úkon urobený fyzickou osobou, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony, alebo osobou konajúcou v duševnej poruche, ktorá ju robila na právny úkon neschopnou, považuje sa za neplatný. Dôsledkom neplatnosti podľa cit. ust. § 38 Občianskeho zákonníka je absolútna neplatnosť právneho úkonu. Podľa cit. ust. § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný vtedy, ak ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Podmienky spôsobilosti na právne úkony sú u fyzickej osoby pritom upravené v § 8 až § 10 Občianskeho zákonníka. Podľa cit. ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný aj vtedy, ak ho urobila fyzická osoba, ktorá v zásade má spôsobilosť na právne úkony, tzn. osoba, ktorá nie je pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo jej spôsobilosť nie je obmedzená, avšak právny úkon urobila za stavu, že v čase úkonu trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento úkon nespôsobilou.
20. Občiansky zákonník neobsahuje žiadnu definíciu pojmu „duševná porucha“. Duševnú poruchu pritom nemožno stotožňovať s duševnou chorobou, nakoľko duševná choroba je užším pojmom. Duševná porucha môže byť spôsobená rôznymi príčinami, a to ako samotnou duševnou chorobou, tak aj inou chorobou, ktorá má takúto poruchu za následok, alebo môže byť vyvolaná tiež použitím návykových látok, napr. alkoholu alebo omamných látok. Duševná porucha, ktorá je príčinou neschopnosti na právny úkon, môže byť krátkodobá a prechodná, a to od niekoľkých sekúnd (napr. porucha vedomia u vodiča automobilu) alebo minút (epileptický záchvat), alebo môže byť tiež dlhotrvajúca alebo trvalá (napr. mentálna retardácia, schizofrénia, a pod). Podľa vcelku ustálenej judikatúry sa za duševnú poruchu relevantnú z hľadiska aplikácie cit. ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje nie len duševná choroba, ale i krátkodobá porucha psychických funkcií, hlboká porucha vedomia, a akákoľvek iná ťažká duševná odchýlka, a to však iba za predpokladu, že mala za následok stratu alebo zmenšenie
rozpoznávacích či ovládacích schopností konajúcej osoby. Tzn., že nie každá duševná porucha (odchýlka) fyzickej osoby, ktorá robí právny úkon, vedie k jeho absolútnej neplatnosti, ale iba tá, ktorá konajúcu osobu robí na takýto právny úkon neschopnou z dôvodu, že nemôže v jej dôsledku rozpoznať následky svojho úkonu alebo svoje konanie ovládnuť. Pre aplikáciu cit. ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je tak relevantné nie len to, či konajúca osoba trpela v čase robenia právneho úkonu duševnou poruchou, ale súčasne aj to, či v dôsledku tejto duševnej poruchy dokázala rozpoznať následky svojho konania (absencia rozpoznávacej zložky) alebo ovládať svoje konanie (absencia ovládacích schopnosti). Podľa ustálenej judikatúry záver o neschopnosti fyzickej osoby v dôsledku duševnej poruchy musí byť vždy nepochybný. Nestačí iba pochybnosť o takejto neschopnosti. Neplatnosť právneho úkonu u osoby konajúcej v duševnej poruche vyžaduje vždy bezpečné jednoznačné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. Podľa judikatúry je vylúčené, aby súd urobil záver iba na základe pravdepodobnosti, alebo skutkových okolnosti, ktoré mu neumožňujú urobiť v uvedenom smere úplne jednoznačný skutkový záver, na ktorý je možné aplikovať cit. ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka (porovnaj napr. rozsudky NS ČR, použiteľné vzhľadom na obdobný historický a právny vývoj v Českej republike v období ich vydania, a to rozsudok sp.zn. 30Cdo 5226/2009, sp.zn. 30Cdo 3614/2009 zo dňa 21.12.2010, sp.zn. 30Cdo 1560/2011 zo dňa 15.02.2012 a pod.).
21. V prejednávanej veci súd na základe vykonaného dokazovania v celom rozsahu návrhov oboch sporových strán, vrátane vykonania súdom nariadeného znaleckého dokazovania, nemohol prijať iný záver, než že žalobkyni sa v konaní nepodarilo preukázať existenciu takej duševnej poruchy u poručiteľky B. M. G. v čase spísania závetu dňa 16.06.2015, ktorá by ju robila na takýto právny úkon neschopnou. Tzn., že by poručiteľka v čase spísania závetu trpela takou duševnou poruchou, v dôsledku ktorej nedokázala rozpoznať následky svojho konania alebo svoje konanie ovládať. K tomu súd bližšie udáva:
22. V konaní mal súd nesporne preukázané, že poručiteľka B. M. G. bola od 04.03.2013 (teda cca viac ako 2 roky pred zriadením závetu 16.06.2015) pacientkou psychiatrickej ambulancie MUDr. Andrey Remeckej. Podľa výpisu z jej zdravotnej dokumentácie (čl. 58 spisu) poručiteľka navštevovala ambulanciu od 04.03.2013 s diagnózou „Protrahovaná depresívna reakcia na stres F43.2“ ako reakciou na úmrtie jej matky. Jej stav bol dlhodobo kompenzovaný. Kontroly poručiteľka realizovala v pravidelných mesačných intervaloch. Dňa 04.06.2015 (t.j. cca 12 dní pred zriadením závetu) je v klinickom náleze popísané zhoršenie jej zdravotného stavu, a to výrazná paranoidná symptomatika a nevylúčený paranoidný blud. Poručiteľka pri tejto kontrole odmietla navrhnutú hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení NsP Levoča. Dňa 15.07.2015 (t.j. cca mesiac po zriadení závetu) je pri kontrole konštatované výrazné zhoršenie psychického stavu poručiteľky po svojvoľnom vysadení terapie. Poručiteľka napriek jej nesúhlasu bola za spolupráce polície eskortovaná na hospitalizáciu na psychiatrické oddelenie NsP Levoča. Dňa 17.07.2015 bola jej hospitalizácia z dôvodu nepodpísania dobrovoľného vstupu ukončená, a podľa zdravotnej dokumentácie bola prepustená s prediagnostikovou diagnózou na „Paranoidne manický syndróm F 22.0, dif. dg Paranoidná porucha osobnosti dekomp. dif. Dg. BAP – mánia s paranoidnou zložkou, Potrahovaná depresívna reakcia na stres F 43.2 “. Posledná kontrola bola poručiteľkou realizovaná 25.04.2016.
23. Súd na návrh oboch sporových strán na pojednávaní konanom dňa 25.03.2022 vykonal výsluch ambulantnej psychiatričky poručiteľky B. M. N., ktorá bola Prešovským samosprávnym krajom zbavená mlčanlivosti v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poručiteľke (viď čl. 87 spisu). Menovaná v svojej výpovedi uviedla, že poručiteľka bola pacientkou jej psychiatrickej ambulancie od 04.03.2013, kedy jej bola diagnostiková „Protrahovaná depresívna reakcia“ (dlhšie ako obvykle trvajúca) na stres ako reakcia na úmrtie matky. Predtým nebola psychiatricky liečená. Kontroly realizovala v pravidelných mesačných intervaloch a bola nastavená na liečbu antidepresívami. Psychický stav poručiteľky nebol dlhodobo úplne kompenzovaný v tom zmysle, že napriek liečbe pretrvávala u nej subdepresívna nálada, labilná afektivita, mierne inhibované psychomotorické tempo, tenzia, ansieta (úzkosť, nepokoj, nekľud), obavné obsahy myslení a somatizácia. Jej psychický stav bol bez výraznejších zmien až do psychiatrickej kontroly dňa 04.06.2015 (cca 12 dní pred zriadením závetu), kedy pacientka prišla v stanovenom termíne a udávala, že: „ ide 1/4 domu darovať susedovi, volal jej 2 týždne každý večer, volala si záchranku, nechce, aby dom dostala sestra, preto to robí. Búši jej srdce, sľubuje, že zajtra pôjde na vyšetrenie, teraz to striktne odmieta, nejde do žiadnej nemocnice. Má sa primerane situácii dobre, spí dobre, nálada sa stabilizovala, plačlivá nie je, myšlienky na samovraždu nemá. Chuť do jedla je dobrá, strach nemá, nervózna nie je. Domáce práce zvláda, musí. Pamäť jej slúži dobre“. V rámci tejto kontroly
vzhľadom k výraznej zmene v doterajšom psychickom stave pacientky jej bola navrhnutá hospitalizácia na psychiatrickom oddelením v NsP Levoča. Napriek poučeniu o potrebe tejto hospitalizácie a o možných rizikách jej odmietnutia s hospitalizáciou nesúhlasila. V klinickom náleze je u poručiteľky v čase tejto kontroly (okrem dg. „Potrahovaná depresívna reakcia na stres F 43 2“), diagnostikované aj „paranoidné nastavenie a nevylúčený paranoidný blud“. Ďalšia kontrola poručiteľky bola realizovaná dňa 15.07.2015 (t.j. cca mesiac) po spísaní závetu dňa 16.06.2015). Počas tejto kontroly poručiteľka uviedla: „prestala brať lieky, je jej tak dobre, týždeň ich neberie, má lepšiu farbu, nemotá ju, cíti sa veľmi dobre. Dom dala susedovi, sestra na ňu volala políciu, lebo vraj k nim chodia cigáni. Búšenie srdca odoznelo. Má sa primerane situácii dobre, spí dobre, nálada sa stabilizovala, plačlivá nie je, myšlienky na samovraždu nemá, chuť do jedla je dobrá. Strach nemá, nervózna nie je. Domáce práce zvláda, musí, pamäť jej slúži dobre“. V psychiatrickom náleze je popísaná normotýmna nálada s disforickým podtónom, labilná afektivita, tenzia, v myslení obavné obsahy, paranoidné nastavenie, nevylúčený paranoidný blud, znížená frustračná tolerancia. Počas tejto návštevy pacientka prejavila záujem o ukončenie liečby na jej ambulancii s tým, že v liečbe bude pokračovať na psychiatrickej ambulancii MUDr. Petra Kočiša. Bola jej vydaná správa pre ambulantného psychiatra. Odmietla podpísať poučenie o potrebe užívania liekov a navrhovanej hospitalizácii a o možných rizikách s tým súvisiacich, pričom bol telefonický konzultovaný B. L. P., ktorý po oboznámením so zdravotným stavom pacientky odmietol jej liečbu na svojej ambulancii. Vzhľadom k tomu, že u pacientky bolo dôvodné podozrenie na rozvoj duševnej choroby v zmysle paranoidnej psychózy, boli prítomné zmeny v správaní oproti predchádzajúcim kontrolám, a nebol známy kontakt na nikoho z príbuzných pacientky, požiadala o súčinnosť OO PZ KK pri predvedení poručiteľky na psychiatrické oddelenie NsP Levoča za účelom liečby, to vzhľadom k tomu, že pacientka môže byť nebezpečná pre seba alebo svoje okolie. B. M. G. bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení NsP Levoča od 15.07.2015 do 16.07.2015. Dňa 17.07.2015 bola prepustená so psychiatrickým nálezom: „Paranoidný manický syndróm F22.0, dif.dg, Paranoidná porucha osobnosti dekomp., dif. Dg. BAP
- Mánia s paranoidnou zložkou, Protrahovaná depresívna reakcia na stres F 43.2“. Pacientka bola prepustená proti rade lekára, po podpísaní negatívneho reverzu, v sprievode priateľky domov. Bola nastavená na liečbu antipsychotikami konkrétne Risperidon 1 mg 1 tabletky ráno, 1 večer, a Zolpidem mylan 10 mg 1 večer. Jedná sa o hypnotikum na spanie. Ďalšia kontrola na jej psychiatrickej ambulancii dňa 17.07.2015, kedy pacientka udávala, že: „z hospitalizácie bola prepustená, nechcela podpísať vstup, lieky bude užívať, má sa dobre, nemotá ju, je prechladená, v pondelok ide na vyšetrenie k obv. lekárovi. Schudla 12 kg. Má sa primerane situácii dobre, spí dobre, nálada je dobrá. Plačlivá nie je, myšlienky na samovraždu nemá. Strach nemá, nervózna nie je.... Nemá vidiny, ani halucinácie“. V klinickom náleze bola konštatovaná prítomnosť miernej tenzie, paranoidné nastavenie, ktoré v čase vyšetrenia nedosahovalo stupeň bludu, znížená frustračná tolerancia. Ďalšia kontrola bola realizovaná 21.08.2015, kedy pacientka udávala, že: „ sa má dobre, bola na preventívke, bolia ju oči, lieky užíva pravidelne, napísala jej ich obv. lekárka, lieky na spanie nepotrebuje, nálada je dobrá, nemá vidiny, ani halucinácie, nikto jej teraz nič zlé nerobil“. V klinickom obraze boli popísané mierna tenzia, bez kvalitatných porúch vnímania myslenia, paranoidné nastavenie, nedosahujúce úroveň bludu, znížená frustračná tolerancia. Pacientke bolo doporučené pokračovať v užívaní antipsychotík. Ďalšie kontroly boli realizované v pravidelných mes. intervaloch. Pacientka udávala pravidelné užívanie liekov, pričom posledná kontrola bola realizovaná 03.03.2016. Nasl. 25.04.2016 nás kontaktovala sestra pacientky, ktorá udávala, že: „sestra sa nemá dobre, je ležiaca, prestala jesť, bola v nemocnici, našli jej niečo na obličke, dali jej permanentný katéter, nemá o nič záujem, málo komunikuje, je slabá, psych. lieky nebrala“. Vtedy boli pacientke predpísané antipsychotiká a sestra bola poučená o potrebe hospitalizácie pacientky na psychiatrickom oddelení cestou RZP za účelom diferenciálnej diagnostiky depresie a bola poučená o ďalších rizikách. Ďalšia zmienka už o pacientke nie je. Na otázku zástupkyne zákonného zástupcu mal. žalovaného smerujúcu k bližšiemu objasneniu diagnóz v súvislosti s hospitalizáciou poručiteľky v NsP Levoči v dobe od 15.07.2015 do 16.07.2015 uviedla, že vzhľadom na krátkosť pobytu poručiteľky na oddelení bol jej psychický stav diagnostický uzavretý ako „Paranoidný manický syndróm F22.0“, ale zvažovali sa aj ďalšie diagnózy, ktoré už uvádzala, a pod ktorých priebehom sa mohli uvedené klinické príznaky prejavovať. Do úvahy pripadal aj priebeh ďalších dvoch uvedených diagnóz.
24. Súd na pojednávaní konanom dňa 13.08.2021 vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a zástupcu mal. žalovaného, ako aj stranami navrhnutých svedkov, ktorých prítomnosť na pojednávaní strany zabezpečili, a oboznámením písomných výpovedí neprítomných svedkov. Strany a svedkovia v svojich výpovediach popísali, ako vnímali správanie poručiteľky. Žalobkyňa o.i. uviedla, že sestra bola niekedy príliš príjemná. Niekedy sa zaťala a nedostali z nej ani slovo. Rozdávala na všetky strany. Rozdávala všetko, od oblečenia, plynový kotol napr. zmizol. Rôzne veci z bratovej miestnosti, ktoré boli
v rodinnom dome v Huncovciach. Niečo predala. Väčšinou darovala. Pretože ľudia sú chudobní a ona má toho dosť. Na otázku zástupcu žalobkyne, aké bolo správanie sestry v roku 2015 uviedla, že buď mala dobrú náladu a rozdávala by aj posledné, alebo mala zlú náladu a všetkým vynadala. Svedok I. B. uviedol, že poručiteľku pozná z pôsobenia vo funkcii starostu obce Huncovce v rokoch 1990 - 2018. Napísala niekoľko sťažnosti, že všetko je zlé, že ju obťažujú susedia. Vypisovala listy, že si ako starosta neplní svoje povinnosti. Potom listy prestali. Jej sused, ktorý prevádzkuje pílu, sa sťažoval, že ho stále s niečím obťažuje. Mnohé veci sa ukázali, že nie sú pravdivé. Nevedela si to však priznať. Svedkyňa M. O., dlhoročná priateľka žalobkyne, sociálna pracovníčka, uviedla, že poručiteľka bola veľmi negatívny človek. Písala veľa sťažností, sťažovala sa na každého. Písala na inšpekciu, na prezidenta. Sestre robila napriek. Chodila s poručiteľkou po lekároch. Poručiteľka však nechcela s nikým spolupracovať, ťažko sa s ňou robilo. Lieky prestala brať. Svedkyňa D. O. C., dlhoročná priateľka žalobkyne, o.i. uviedla, že v roku 2015 bola poručiteľka v zlom psychickom stave, kričala na nich, aj na žalobkyňu, keď prišla. Svedkyňa D. I. o.i. uviedla, že raz, keď sa s poručiteľkou stretli na ulici, začala vykrikovať, že zavolá políciu, lebo jej muchy lietajú do jej domu. Nemalo to zmysel. Bola agresívna. Poznali sa 30 rokov a začala sa im vyhrážať policajtmi za somariny. Bola ako cudzia žena.
25. Zákonný zástupca mal. žalovaného o.i uviedol, že poručiteľka si obľúbila jeho mal. syna F.. Keď ju napadlo, že to napíše, povedal jej, aby to nerobila, aby nemal so žalobkyňou, s ktorou boli kamaráti, nepríjemnosti. Ona povedala, že keď nie jemu, tak to dá niekomu inému. Závet mu dala hneď v deň, keď ho napísala. Občas ku nej chodievali rómovia, nezasahoval do toho. Hovorila, že jej pomáhajú upratovať dvor. Podľa písomnej výpovede svedkyne M. J., poručiteľka bola jej rodinnou kamarátkou. Pri osobnom kontakte vo februári 2015 sa jej poručiteľka zverila, že hodlá spísať závet. Povedala jej, že dom dá buď mal. F. alebo cigánom. Bola veľmi nahnevaná na rodinu. Tvrdila, že zo žalobkyne je sklamaná. Podľa písomnej výpovede svedkyne D. P. s mal. žalovaným a jeho otcom sa skamarátili, keď otec mal. F. zháňal niekoho, kto by mu pomohol so synkom. Bola s nimi na Slovensku asi 3 x v rokoch 2012 – 2014. Vtedy spoznala poručiteľku, ktorá k nim chodila na kávu, porozprávať sa. Vždy mal. niečo doniesla (čokoládu a pod). V septembri 2015, keď sa mal. F. s otcom vrátili zo Slovenska, volala poručiteľka , že chce s ňou rozprávať. Chválila ju, ako sa dobre o mal. Filipa stará. Povedala, že napísala závet v prospech mal. F., že nebude hovoriť prečo (bolo by to na dlhé rozprávanie), a že dôvod je napísaný v závete.
26. Na návrh žalobkyne súd vykonal v spore znalecké dokazovanie. Uznesením zo dňa 12.05.2022 č.k. 4C 58/2019-105 súd jeho vykonaním poveril znalkyňu B. K. P. z odboru „Zdravotníctvo a farmácia“, odvetvia „Psychiatria“, ktorej uložil vypracovať a predložiť súdu písomný znalecký posudok zameraný na duševný stav poručiteľky v čase zriadenia závetu dňa 16.06.2015 a jeho vplyv na jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Podľa záverov znalkyňou predloženého písomného znaleckého posudku vedeného v denníku znalkyne pod č. 37/2022 zo dňa 06.09.2022, poručiteľka B. M. G. trpela v čase, kedy bol spísaný závet, duševnou poruchou, a to „Protrahovanou depresívnou reakciou a paranoidným syndrómom“. O mesiac neskôr bol popísaný už aj „Manický syndróm“ a vyslovený záver „Paranoidne manický syndróm“. Nozologicky však tento syndróm nebol presne zaradený. Podľa záverov znalkyne vyslovených v tomto písomnom znaleckom posudku poručiteľka dokázala v čase spísania závetu rozpoznávať následky svojho konania iba čiastočne, bola ovplyvnená v rozhodovaní nereálnymi predstavami a myšlienkami (odpoveď na otázku č. 2). Podľa odpovede na otázku č. 3 duševná porucha výrazne znižovala schopnosť poručiteľky rozoznávať následky svojho konania. To sa prejavovalo najmä tým, že bezdôvodne podávala sťažnosti na susedov, rozdávala svoj majetok, pričom nedomyslela, že toto konanie môže mať napríklad pre susedov alebo pre ňu samotnú nepriaznivé dôsledky. K tomuto správaniu bola nekritická. Motivácia poručiteľky k spísaniu závetu bola motivovaná vzťahovačným - paranoidným prežívaním, teda na chorobnom podklade. Tesne pred spísaním závetu a aj následne došlo k zhoršeniu psychického stavu tak, ako je to uvedené vyššie (odpoveď na otázku č. 4).
27. Na vyjadrenie zástupkyne zákonného zástupcu mal. žalovaného k tomuto písomnému znaleckému posudku, podľa ktorého z posudku nevyplýva jednoznačný záver, či poručiteľka bola v dôsledku uvedenej duševnej poruchy neschopná v čase spísania závetu ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho následky (znalkyňa sa viac zaoberá motívom konania poručiteľky), znalkyňa na výzvu súdu reagovala doplňujúcim písomným podaním zo dňa 21.11.2022. V podaní k odpovedi na otázku č. 2, podľa ktorej poručiteľka dokázala rozoznať následky svojho konania iba čiastočne uviedla, že „paranoidný syndróm“ je súborom príznakov, kedy osoba má dojem, že niekto je proti nej, že jej škodí, že jej spôsobuje úkor, alebo že ju chcú otráviť. Tieto dojmy sa zakladajú na nereálnom podklade. Pri týchto stavoch osoby sa aj správajú podľa týchto vymyslených paranoidných bludov. Napríklad píšu sťažnosti, zamykajú sa v dome,
skrývajú pod posteľ, prípadne sa môžu mstiť formou darovania vecí, rozdávaním majetku, a podobne. Mala prípad, kedy poručiteľ v domnení, že jeho rodina mu bola nasadená, že to nie je jeho rodina, poručil celý svoj majetok v chorobnom stave cudzej osobe. Uviedla, že týmto osobám síce nemožno uprieť právo spísať závet a v zásade sú toho schopní. Paranoidné osoby však vychádzajú z iných dôvodov darovania či závetu, a to z dôvodov, ktoré nevyplývajú z ich slobodného zdravého rozhodnutia, ale z chorobnej motivácie. Uviedla, že poručiteľka bola spôsobilá posúdiť, že svoj majetok dáva cudzej osobe. Bola však chorobne presvedčená o tom, že sestra jej nejakým spôsobom škodí, a to bolo úmyslom závetu, pripraviť sestru o podiel kvôli týmto chorobným domnienkam. K odpovedi na otázku č. 3 uviedla, že podstatným znakom paranoidného syndrómu je to, že osoba si svoj stav vôbec neuvedomuje a považuje ho za realitu. Podľa toho sa potom aj chorobne správa. Pri paranoidných stavoch je dôležitý fakt, že okrem týchto paranoidných myšlienok sa osoby môžu javiť často úplne normálne, alebo im ľudia môžu veriť, že tieto paranoidné predstavy sa dejú. Ťažko sa dá vyvrátiť tvrdenie poručiteľky, že sestra jej škodí. Je to tvrdenie jednej osoby bez reálnych podkladov. Na druhej strane nikde v spise sa nenachádza žiadna zmienka o tom, ako jej sestra škodila. Práve naopak, sestra sa o poručiteľku starala.
28. Na návrh zástupcu žalobkyne súd znalkyňu B. K. P. predvolal na pojednávanie dňa 06.06.2023 na podanie aj ústneho vysvetlenia k písomnému znaleckému posudku. Znalkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že podstata duševného stavu poručiteľky v čase spísania závetu bola tá, že bola spôsobilá závet spísať, vedela, čo píše, vedela aj aké budú následky. To znamená, že vedela domyslieť, že komu v dôsledku závetu tento majetok pripadne. Problémom je motív, prečo spísala tento závet. Tam vidí to, že závet mohol byť spísaný aj z dôvodov choroby. Motív, prečo nechce dať majetok rodine, môže (ale nemusí) byť pripísaný tomu, že od 04.06.2015 poručiteľka mala zhoršený zdravotný stav s paranoidnou symptomatikou. Paranoidná symptomatika znamená, že osoba je vzťahovačná a vzťahuje ku sebe zvýšenou mierou veci, ktoré nie sú pravdivé. Väčšinou sa jedná o to, že jej niekto nejakým spôsobom škodí alebo ubližuje. Motív, ktorý poručiteľku viedol k spísaniu závetu tak môže mať základ v tejto duševnej poruche. Znalkyňa opakovane zdôraznila, že poručiteľka bola schopná závet spísať, vedela čo robí, vedela čo tým spôsobí, ale jej motivácia bola, ale tiež nemusela byť, ovplyvnená uvedenou duševnou poruchou. Uviedla, že nevie posúdiť, či to, čo písala v závete, bolo aj reálne, alebo to bol len prejav jej vzťahovačnosti. Zo spisu však nevplýva, že by to bolo reálne. Paranoidný syndróm obnáša stavy napätia, nervozity, agresivity, poruchy správania, a na základe týchto vzťahovačných myšlienok sa aj osoba správa. Napr., píše sťažnosti, podáva upozornenia, privoláva políciu na domnelé veci, ktoré by jej mali škodiť. Paranoidný syndróm mohol viesť k tomu, že mala pocit, že rodina jej škodila, ubližovala, a že preto sa rozhodla majetok darovať niekomu inému. Relatívne ťažko sa jej stav popisuje, ako keby bol trvalý, bol novovzniknutý. Poručiteľka bola pred tým relatívne stabilizovaná vzhľadom na depresiu. Až pri kontrole dňa 04.06.2015 je konštatované zhoršenie stavu a konštatovaný paranoidný syndróm, ktorý tam dovtedy nebol. Pokiaľ píšem, že sa to vyvíjalo dlhší čas, mám na mysli, že to bolo po 04.06.2015 do obdobia hospitalizácie, teda do 16.07.2015. Pri hospitalizácii v dobe od 15.07.2015 do 16.07.2015 bol skonštatovaný manický syndróm. Je to v podstate 6 týždňov po spísaní závetu. Počas jednodňovej hospitalizácie nebola však táto diagnóza jednoznačne uzavretá. Zvažovali sa rozličné diagnózy, napr. bipolárna porucha alebo paranoidná dekompenzácia osobnosti. Neuzavrelo sa to pre krátkosť času. Menovaná sa správala celkom kľudne a prepustili ju na jej vlastnú žiadosť. V čase spísania závetu je možné preto vychádzať jedine z lekárskej správy B. M. N. zo dňa 04.06.2015 o celkovom zhoršení stavu poručiteľky. Tak, ako som to uviedla v závere posudku, poručiteľka v čase spísania závetu bola ovplyvnená nereálnymi predstavami a myšlienkami. To, že zhoršený paranoidný stav trval u poručiteľky až do obdobia hospitalizácie, svedčí samotná hospitalizácia. K odpovedi na bod 3. v znaleckom posudku, ktorý podľa nej vyvolal polemiku, doplnila, že tam sa vyjadrovala všeobecne k tomu, aké následky mala uvedená duševná porucha, nie len vo vzťahu k spísaniu závetu. Trvala jednoznačne na tom, že správanie poručiteľky bolo chorobne motivované. Bola nekritická, žila v tom, čo si predstavovala, že je realita. Poukázala na svoju odpoveď na bod 4. záveru písomného znaleckého posudku, kde jednoznačne konštatovala, že motivácia k spísaniu závetu bola motivovaná paranoidným vzťahovačným prežívaním. Opakovane zdôraznila, že vedela čo robí, bola spôsobilá závet spísať, a aj vedela, aké následky ním spôsobí. Podľa vyšetrení neskôr jej intelekt a pamäť neboli porušené. Ide v podstate o špecifickú formu myslenia, ktorá nemusí mať nič spoločné s intelektom. V tomto sú tie paranoidné stavy ošemetné a veľmi špecifické. Tieto osoby sa nechcú liečiť, často im to pretrváva aj celý život.
29. Súd zastáva názor, že na základe výsledkov uvedeného dokazovania nie je možné prisvedčiť tvrdeniu žalobkyne, že poručiteľka B. M. G. v čase spísania závetu dňa 16.06.2015 trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Podľa záverov znalkyne poručiteľka
v čase spísania závetu trpela predovšetkým dlhodobo pretrvávajúcou (postrahovanou) depresívnou reakciou na smrť jej matky s tým, že jej stav bol však vzhľadom na túto depresiu podľa záznamov z pravidelných kontrol v dobe pred spísaním závetu podľa znalkyne a aj MUDr. Andrey Remeckej relatívne stabilizovaný. Zhoršenie zdravotného stavu poručiteľky bolo podľa výsledkov dokazovania zistené až pri kontrole dňa 04.06.2015, teda cca 12 dní pred spísaním závetu, kedy je v klinickom náleze skonštatovaný „paranoidný syndróm, s nevylúčeným paranoidným bludom“. V tom čase teda nebolo možné vylúčiť, ale ani potvrdiť, prítomnosť paranoidného bludu u poručiteľky. Podľa výpovede MUDr. Andrey Remeckej paranoidné nastavenie poručiteľky v čase tejto kontroly nedosahovalo stupeň bludu. Tento blud nie je konštatovaný ako prítomný u poručiteľky ani počas všetkých ďalších kontrol absolvovaných poručiteľkou v psychiatrickej ambulancii MUDr. Andrey Remeckej. Podľa zhodných vyjadrení ambulantnej psychiatričky B. M. N. a znalkyne B. K. P., pokiaľ ide o diagnózy konštatované v psychologickej správe z NsP Levoča zo dňa 17.07.2015 (t.j. cca jeden mesiac po spísaní závetu) pri prepustení poručiteľky z nútenej hospitalizácie v dňoch 15.07.2015 - 16.07.2015, a to „Paranoidný manický syndróm F22.0, dif.dg, Paranoidná porucha osobnosti dekomp., dif. Dg. BAP - Mánia s paranoidnou zložkou“, tieto neboli jednoznačne určené z dôvodu hospitalizácie poručiteľky trvajúcej len jeden deň, a preto z nich nemožno vychádzať. Navyše, podľa záveru znalkyne vysloveného v znaleckom posudku (bod 1.): „O mesiac neskôr bol popísaný aj manický syndróm a vyslovený záver Paranoidne manického syndrómu, pričom nozologicky tento syndróm nebol presne zaradený“. Na základe týchto skutočností znalkyňa v písomnom znaleckom posudku skonštatovala záver, že poručiteľka v čase spísania závetu dňa 16.06.2015 trpela duševnou poruchou, a to „Protrahovanou depresívnou reakciou a paranoidným syndrómom“ (odpoveď na otázku č. 1).
30. Podľa vyjadrenia znalkyne konkrétne prejavy „Paranoidného syndrómu„ konštatovaného u poručiteľky 12 dní pred spísaním závetu bolo ťažké popísať, nakoľko išlo o novovzniknutý stav a poručiteľka bola predtým relatívne stabilizovaná vzhľadom na depresiu. Znalkyňa v doplňujúcom písomnom podaní k znaleckému posudku doručenom súdu zo dňa 21.11.2022 popisuje „paranoidný syndróm“ iba všeobecne (nie jeho konkrétne prejavy u poručiteľky), a to ako súbor príznakov, kedy osoba má dojem, že niekto je proti nej, že jej škodí, že jej spôsobuje úkor, alebo že ju chcú otráviť, ktorý sa nezakladá na reálnom podklade. Pri týchto stavoch osoby sa aj správajú podľa týchto vymyslených paranoidných bludov. Napríklad píšu sťažnosti, zamykajú sa v dome, skrývajú pod posteľ, prípadne sa môžu mstiť formou darovania vecí, rozdávaním majetku, a podobne. V svojom ústnom vysvetlení znalkyňa ďalej uvádza, že paranoidná symptomatika znamená, že osoba je vzťahovačná a vzťahuje ku sebe zvýšenou mierou veci, ktoré nie sú pravdivé. Väčšinou sa jedná o to, že jej niekto nejakým spôsobom škodí alebo ubližuje. Paranoidný syndróm obnáša stavy napätia, nervozity, agresivity, poruchy správania, a na základe týchto vzťahovačných myšlienok sa aj osoba správa. Napr., píše sťažnosti, podáva upozornenia, privoláva políciu na domnelé veci, ktoré by jej mali škodiť.
31. Podľa odbornej literatúry „paranoidný syndróm“ zahŕňa nehomogénnu skupinu rôznych paranoidných stavov a predstavuje jeden z najväčších problémov psychiatrie. Paranoidný stav môže byť súčasťou viacerých nozologických jednotiek, a preto diagnostická precíznosť je mimoriadne dôležitá. Paranoidný syndróm má pri rôznych chorobách svoje špecifické znaky, iné napr. pri bludovej poruche, schizofrénií, afektívne poruchy, a pod.. Osoba postihnutá paranoidným stavom si nadmerne všíma a uvedomuje svoje okolie, jeho správanie, postoje, gestá, a vytvára si ilúzie. Môžu, ale nemusia, sa u nej vyskytovať aj paranoidné bludy, presvedčenie, že sú ľudia, ktorí ju ohrozujú. Nadmerné uvedomovanie si okolia je jedným z hlavných rozdielov medzi demenciou, kedy postihnutá osoba si neuvedomuje a nerozpoznáva, že niečo nie je v poriadku, a paranoidným syndrómom, kedy si postihnutá osoba nadmerne uvedomuje svoje okolie (viď odborná literatúra Paranoidné stavy séniu, B. E. D.,www.solen.cz., Posudzovanie bludových syndrómov,Ľ Forgáčová, Ces. A slov. Psychiatreia,102, 2006,No 7,pp 381- 387). Podľa vyjadrenia znalkyne intelekt a pamäť u poručiteľky neboli porušené. Išlo o určitú špecifickú formu myslenia, ktorá nemusí mať nič spoločné s intelektom. Podľa záverov znalkyne táto špecifická forma myslenia pritom mohla, ale nemusela mať, vplyv na konanie poručiteľka v čase spísania závetu, a ak vplyv mala, tak mala vplyv len na motiváciu konania poručiteľky. Tzn. na to, prečo poručiteľka závet spísala a majetok odkázala mal. žalovanému, a tým vylúčila z dedenia svoju sestru ako zákonnú dedičku.
32. Ako už súd vyššie uviedol, nie každá duševná porucha fyzickej osoby, ktorá robí právny úkon, vedie k jeho absolútnej neplatnosti, ale iba tá, ktorá konajúcu osobu robí na takýto právny úkon neschopnou z dôvodu, že v jej dôsledku nemôže rozpoznať následky svojho úkonu alebo svoje konanie
ovládnuť. Pre aplikáciu cit. ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je preto relevantné nie len to, či konajúca osoba trpela v čase robenia právneho úkonu duševnou poruchou, ale súčasne aj to, či v dôsledku tejto duševnej poruchy dokázala rozpoznať následky svojho konania alebo ovládať svoje konanie. Znalkyňa pri ústnom vysvetlení k znaleckému posudku jednoznačne opakovane zdôraznila, že poručiteľka v dôsledku ňou konštatovanej duševnej poruchy bola schopná závet spísať, vedela čo robí, a vedela, čo spísaním závetu spôsobí, vedela domyslieť, komu v dôsledku závetu jej majetok pripadne. Bola schopná posúdiť, že svoj majetok dáva cudzej osobe, že ho nezdedí jej sestra. Znalkyňa ústne uviedla, že pokiaľ v písomnom znaleckom posudku aj uviedla, že konštatovaná duševná porucha výrazne znižovala schopnosť poručiteľky rozpoznať následky svojho konania (odpoveď na otázku č. 3), myslela to všeobecne, a nie len vo vzťahu k spísaniu závetu. Podľa konečných záverov znalkyne poručiteľka napriek duševnej poruche, ktorou v čase spísaniu závetu trpela (ktorej prejavy navyše podľa názoru súdu neboli jednoznačne a presvedčivo znalkyňou konkretizované a popísané), nemala vplyv na jej schopnosť rozpoznať následky svojho konania alebo ovládať svoje konanie. Tento záver korešponduje aj s ďalšími dôkazmi vo veci, a to samotným obsahom vlastnoručne napísaného závetu, v ktorom poručiteľka jasne dala najavo, komu chce majetok odkázať a prečo ho nechce odkázať sestre, keď uviedla, že: ,,Nakoľko ma moja sestra, jej deti a ich rodiny okradli, ohovorili, pošpinili moje dobré meno a zhanobili dobré meno mojej pôvodnej rodiny G., nemajú morálne ani etické právo žiadať čo len 1 cent, pretože je to proti hrubému porušeniu dobrých mravov. Nakoľko poznám na vlastnej koži intrigy rod. B., ktorí sa neštítia, aby dosiahli svoje pošpinili moju česť, zastavte ich zákonným spôsobom, nakoľko to malé nevinné dieťa nebude trpieť len preto, že zdedilo RD v Huncovciach.". Tiež s ďalšími dôkazmi vo veci, ako výpoveďou zákonného zástupcu mal. F. a niektorých svedkov, ktorým hneď po spísaní závetu odkázanie majetku mal. žalovanému aj oznámila. Záver v otázke, či poručiteľka bola alebo nebola pri motivácii spísania závetu ovplyvnená znalkyňou konštatovanou duševnou poruchou, ktorý znalkyňa nevedela jednoznačne prijať, teda, či výsledok myslenia poručiteľky v tom čase bol len ilúziou, výsledkom bludného presvedčenia alebo prejavom vzťahovačnosti jej osoby, nebolo pre rozhodnutie súdu relevantné. Súd vzhľadom na jednoznačné závery znalkyne v otázke vplyvu ňou konštatovanej duševnej poruchy na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti poručiteľky nepovažoval v tomto smere za potrebné vyhodnocovať zistený skutkový stav.
33. Na základe vyššie uvedeného súd preto prijal záver, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a v konaní nepreukázala, že poručiteľka B. M. G. v čase spísania závetu, t.j. dňa 16.6.2015, trpela takou duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou.
34. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.
36. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Účastníkom konania, ktorý bol v tomto konaní plne úspešný, je žalovaný. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mal plný úspech vo veci, súd žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania k rukám zástupcu zákonného zástupcu mal. žalovaného I. B. J., K. X, L., IČO: 52 866 742, s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti výrokom I. až II. rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad, pracovisko Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.