Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/102/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, proti žalovaným: 1. N. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, Q. A. S., 2. X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, Q. A. S., obaja zastúpení opatrovníčkou M. X., súdnou tajomníčkou Okresného súdu M., o zaplatenie sumy 5.477,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -145 zo dňa 19.02.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby čo do zvyšku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi sumu 1.924,84 eur s 9% ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 04.03.2011 až do dňa zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu žalobcu čo do zvyšku zamietol. Žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , -3, ,, ,, , ,, , (ďalej len „“) v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, §-4, ods. 1 v platnom a účinnom znení. V odôvodnení uviedol, že „mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že od úverovej zmluvy, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzavretá bolo žalobcom odstúpené. Výzvou na zaplatenie zo dňa 17.02.2011 spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o. okrem toho, že vyzvala žalovaných na zaplatenie sumy 5640,91 eur, zároveň ku dňu 17.02.2011 odstúpila od zmluvy o úvere č. 0561286360. Spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o. bola žalobcom splnomocnená na zastupovanie vo všetkých právnych veciach súvisiacich s uplatnením a vymáhaním pohľadávok, zároveň bola splnomocnená na všetky úkony v mene splnomocniteľa pri mimosúdnom vymáhaní pohľadávky. Žalobca tento úkon spoločnosti nijako nerozporoval a sám sa na listy zo dňa 17.02.2011 v tomto konaní odvoláva. Zásielky s výzvami žalovaným zo dňa 17.02.2011 sa vrátili žalobcovi ako nedoručené, avšak v zmysle článku 10 bodu 10.3 všeobecných obchodných podmienok pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Na základe uvedeného je tak možné považovať odstúpenie žalobcu od úverovej zmluvy za účinné. Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva sa od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo na plnenie príslušenstva pohľadávky ( napríklad bod 7.6.1. VOP ) a zo zmluvnej pokuty aj napriek zrušeniu zmluvnej pokuty s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinnosti vzniknutých podľa v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v .

Postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v . V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa použije občianskoprávna úprava, ak je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Inak by to bolo v prípade, že by išlo o úver medzi dvomi nepodnikateľmi, alebo dvoma podnikateľmi. V danom prípade išlo o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť.

Uvedené závery platia aj vo vzťahu k účinkom odstúpenia od zmluvy, ktoré podľa názoru prvostupňového súdu nastali ku dňu vzniku zmluvy (ex tunc). Hoci ustanovenie je fakultatívne a pripúšťa dojednanie odlišných účinkov odstúpenia od zmluvy, ak má odklon od zásady účinkov ex tunc vo svetle ustanovenia obstáť, musí ísť o dohodu, ktorá znamená priaznivejšie účinky pre spotrebiteľa. Klauzula v 7.6.1. VOP, podľa ktorej má spotrebiteľ platiť napriek zrušeniu zmluvy aj jej príslušenstvo, stavia spotrebiteľa objektívne do nepriaznivejšieho postavenia, a preto je v rozpore s . Spotrebiteľ by tak napriek zrušeniu zmluvy od začiatku zmluvného vzťahu bol povinný plniť príslušenstvo pohľadávky, čo je nevýhodnejšie ako zrušenie zmluvy ex tunc.

Prvostupňový súd zaviazal žalovaných na úhradu úroku z omeškania zo sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 1924,84 eur, s ktorou sa dostali do omeškania najneskôr dňa 04.03.2011, keďže odstúpenie od úverovej zmluvy bolo podľa bodu 10.3 všeobecných obchodných podmienok doručené žalovaným tretí deň po jeho odoslaní a za odoslanie možno preukázateľne považovať iba označenie dňa 28.02.2011 na pečiatke pošty, pričom tretím dňom po odoslaní je deň 03.03.2011 a nasledujúcim dňom sa žalovaní dostali do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, výšku úroku z omeškania prvostupňový súd určil s poukazom na ust. , ods. 2 a Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z., teda vo výške 9 % ročne, keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 1%.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia s tým, že z uplatnenej sumy 5477, eur s príslušenstvom žalobcovi bolo priznaných iba 1.924, eur spolu s príslušenstvom. Žalobcov úspech tak predstavoval 35,14 % a neúspech 64,86 %. Vzhľadom na skutočnosť že úspešnejším žalovaným, ktorým vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovaných vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 29,72 % ( 64,86%-34,14%= 29,72%), avšak týmto žiadne trovy nevznikli, prvostupňový súd im trovy konania nepriznal.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal v časti výroku, ktorým prvostupňový súd zamietol žalobu, odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom. Podľa jeho názoru odstúpenie od zmluvy je potrebné posudzovať podľa ustanovenia a následne ustanovenia a . Nesúhlasil s aplikáciou výlučne ustanovení vrátane právnej úpravy odstúpenia od zmluvy. Aj v prípade odstúpenia od zmluvy podľa žiadal priznať titulom bezdôvodného obohatenia úroky z dlžnej sumy a úroky z omeškania titulom náhrady ušlého zisku. Na základe uvedeného žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Opatrovník žalovaných sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, , a ). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 20.11.2013 na úradnej tabuli súdu zodpovedajúc ust. a Pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať napadnutú časť rozsudku z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa -3 , spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia -3 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava dňa 05.01.2005 uzavrela zmluvu o splátkovom úvere č. 0561286360 so žalovanými. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.02.2005 a konečná splatnosť úveru na deň 20.12.2005. Následne Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávky so žalobcom dňa 21.12.2010. Žalobca oznámil toto postúpenie žalovaným.

Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení až .

O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu by nemali byť žiadne pochybnosti. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 05.01.2005. Ustanovenie o ochrane spotrebiteľa upravovalo, že typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Odvolacie námietky sú preto neopodstatnené. Aplikácia ustanovení na ochranu spotrebiteľa je preto dôvodná.

Žalobca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Naopak žalovaní nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobcovi je preto dôvodné priznať postavenie dodávateľa a žalovaným postavenie spotrebiteľov.

Žalobca vo svojom odvolaní považuje za nesprávny záver súdu prvého stupňa o tom, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľa došlo k zrušeniu zmluvy o úvere od začiatku. Uvedený záver vyplýva z ust. s tým, že momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti zo zrušenej zmluvy (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Žalovaní sú preto povinní žalobcovi vrátiť to, čo na základe zmluvy o úvere od žalobcu dostal. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností, vzniknutých podľa , vždy evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane platenia zmluvnej pokuty a úrokov aj po zrušení zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy, dohodnutej medzi účastníkmi konania, v danom prípade sú nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v . Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky, koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Je potrebné pritom prihliadať aj na okolnosť, že je to práve dodávateľ - žalobca, ktorý naformuloval zmluvu a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia, s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok). Ustanovenie zmluvy o úvere, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené pre žalovaných výhodnejšie práve v .

Súd prvého stupňa preto vec správne posúdil, keď dospel k záveru, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľa došlo k zrušeniu zmluvy o úvere od začiatku. V súvislosti s posudzovaním úveru ako absolútneho obchodu je však potrebné prihliadnuť na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení - . O tom, že aj v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti, a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na posudzovanie platnosti právneho úkonu, vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci, nemôže dopadať právna úprava, regulujúca vzťahy zásadne medzi obchodníkmi, ak akéhokoľvek občianskeho súkromného práva takúto úpravu má, a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (rozsudok Najvyššieho súdu SR ). Presadzovanie obchodno-právnej úpravy odstúpenia od zmluvy aj s poukazom na ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch je neakceptovateľné, keď tieto ustanovenia odkazujú v súvislosti s odstúpením od zmluvy na , čo je evidentné z odkazovej poznámky pod čiarou. Záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého na odstúpenie od zmluvy o úvere dopadá právna úprava občianskeho, a nie obchodného práva, je správny.

Odvolací súd preskúmaním nezistil ani opodstatnenosť dôvodu na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), keď podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Z odvolania totiž nevyplýva, ktorý z dôkazov mal súd prvého stupňa hodnotiť spôsobom, ktorý by odporoval ustanoveniu , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Dôvody, ktoré podľa odvolania majú predstavovať nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov - listín, predložených navrhovateľom, v podstate predstavujú právne posúdenie veci, t.j. právne vyhodnotenie obsahu práv a povinností z týchto listín vyplývajúcich.

Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď žalobu v prevyšujúcej časti zamietol , preto odvolací súd postupom podľa rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval s poukazom na a Žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.