Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-626-2012.pdf
PDF · 132.9 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/626/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825 zast. HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, proti žalovaným: 1. N. P., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, Q. A. S., 2. X. P., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, Q. A. S., obaja zast. opatrovníčkou M. X., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Humenné, o zaplatenie sumy 5.477,17 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd zaväzuje žalovaných spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi sumu 1.924,84 eur s 9% ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 4.3.2011 až do dňa zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku z a m i e t a.
Žalovaným sa trovy konania nepriznávajú.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.6.2012 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 5477,17 eur spolu s úrokom vo výške 11,80 % ročne z istiny 5048,61 eur od 22.12.2010 až do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 5048,61 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca nadobudol uvedenú pohľadávku od veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámene listom zo dňa 28.12.2010. Právny predchodca žalobcu, žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade uzatvorili dňa 05.01.2005 Zmluvu o splátkovom úvere číslo 0561286360 (ďalej v texte len „Zmluva o úvere"), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade úver vo výške 3319,39 eur, pri úrokovej sadzbe 11,80 % p.a. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sa zaviazali poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na termín 20.02.2005. (čl. 11 Základné podmienky Zmluvy o úvere). Podmienky čerpania úveru, spôsob, výška, termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti boli dojednané v Zmluve o úvere. Žalovaní v 1. a v 2. rade svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere neplnili a poskytnutý úver nesplácali, preto právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku vzniknutú zo Zmluvy o úvere na žalobcu, a to s príslušenstvom a so všetkými právami, ktoré vyplývajú z predmetného úverového vzťahu. Na mimosúdnom riešení pohľadávok, t.j. na predžalobnú komunikáciu s dlžníkmi smerujúcu k vymoženiu pohľadávok splnomocnil žalobca plnou mocou zo dňa 01.01.2011 spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom: Košická 56, Bratislava 821 08, IČO: 45 684 618. Spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. je oprávnená na akékoľvek úkony smerujúce k vymoženiu
pohľadávky a je oprávnená po riešení pohľadávok súdnou cestou naďalej komunikovať s dlžníkmi. V nadväznosti na horeuvedené zaslala spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. list „Výzva na zaplatenie" zo dňa 17.02.2011, v ktorom poskytla informáciu o aktuálnom zostatku záväzku ako aj o tom, že záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere sa stal splatným. Po postúpení predmetnej pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na súčasného žalobcu nebola na úhradu záväzku vzniknutého na základe Zmluvy o úvere poukázaná žiadna platba. Z uvedeného dôvodu sa žalobca pri vyčíslení pohľadávky pridržiava vyčíslenia pohľadávky poskytnutého pri postúpení pohľadávky pôvodným vlastníkom pohľadávky, t.j. Slovenskou sporiteľňou, a.s. Pohľadávka žalobcu zo Zmluvy o úvere bola ku dňu postúpenia, t.j. 21.12.2010 vo výške celkom 5477,17 eur, z toho istina vo výške 5048,61 eur a nezaplatené úroky z omeškania vo výške 428,56 eur. Pohľadávka žalobcu nebola ku dňu podania tohto návrhu uhradená v celom rozsahu, preto žalobca pristúpil k vymáhaniu pohľadávky cestou súdu.
Súd vykonal šetrenie pobytu žalovaných a nakoľko sa nepodarilo zistiť adresu ich aktuálneho pobytu, uznesením č.k. 4C/626/2012-65 zo dňa 27.12.2012 ustanovil žalovaným opatrovníčku na zastupovanie v tomto konaní.
Opatrovníčka sa k žalobe nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o splátkovom úvere č. 0561286360 zo dňa 5.1.2005, výzvami na zaplatenie zo dňa 17.2.2011, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.20010 a prílohou č.1. k tejto zmluve, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2009 a prílohou k zmluve. Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 12.2.2013 spolu s prílohami, a to výpisom z úverového účtu žalovaných, prehľadom úrokových sadzieb, všeobecnými obchodnými podmienkami vydanými Slovenskou sporiteľňou, a.s. a oboznámením sa s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 19.2.2013 spolu s prílohou oznámeniami o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010 a doručenkami a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako pôvodný veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzatvorili dňa 5.1.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. 0561286360 podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Výška úveru bola 100 000,-Sk, úroková sadzba bola ku dňu podpisu zmluvy dohodnutá vo výške 11,80 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných splátok vo výške 1429,00,- Sk splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.2.2005 a poslednej dňa 20.12.2015.
Podľa bodu 1. článku II. zmluvy, veriteľ sa zaviazal dlžníkovi poskytnúť úver takým spôsobom, že úver pripíše v prospech účtu dlžníka uvedeného v základných podmienkach.
Podľa článok II., body 3. a 4. zmluvy, dlžník bol povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky a poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti, uvedenej v základných podmienkach, pripíšu k istine a sávajú sa jej súčasťou.
Podľa článku IV., body 1. a 2. zmluvy, veriteľ úročí úver úrokovou sadzbou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy. Veriteľ je oprávnený meniť výšku úrokovej sadzby dohodnutú v základných podmienkach zmluvy.
V článku V., bod 4. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné práva a povinnosti sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
Podľa Článku 7., bod 7.2.4.Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len ,,VOP“), banka poskytne splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.
Podľa Článku 7., body 7.3.2., 7.3.3. a 7.3.4. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, ich súčasti a príslušenstva splácate mierne pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti splátky a banka má možnosť nakladať poukázanou sumou. Úver vrátane úrokov za celú dohodnutú dobu úveru je okamžite splatný ku dňu, keď sa banka dozvie o nepravdivosti klientom poskytnutých údajov o osobitnom vzťahu klienta k banke podľa zákona o bankách.
Podľa Článku 7, body 7.4.1. a 7.4.2. VOP, zmluva o úvere určí výšku úrokovej sadzby, t. j. sadzby na základe ktorej sa vypočítavajú úroky, ktoré je klient povinný zaplatiť banke počas trvania úrokového obdobia. Úroková sadzba, ktorá je premenlivá, je určovaná bankou a jej aktuálnu výšku určuje banka zverejnením, pričom banka je oprávnená jednostranne meniť výšku úrokovej sadzby z dôvodov uvedených v bode 19.17 týchto VOP ako aj z dôvodu zmeny v rizikovosti úverového vzťahu. Úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru.
Podľa Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky alebo úrokov, ktoré tvoria viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požiadať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva.
Podľa Článku 10 bodu 10.1., bodu 10.3, bodu 10.5 VOP písomnosti Banky sa doručujú osobne, poštou, elektronickými komunikačnými médiami (fax, telex, e-mail alebo iné elektronické médium). Pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, Banka zasiela písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky. Klient je povinný oznámiť Banke adresu, číslo telefónu, faxu, telexu alebo iných elektronických prostriedkov, na ktoré mu bude Banka zasielať alebo oznamovať všetky oznámenia a dokumenty. Klient je povinný bezodkladne informovať Banku o akejkoľvek zmene týchto údajov. Ak Klient o takejto zmene Banku neinformuje, považuje sa doručenie vykonané na poslednú Banke známu adresu, prípadne na posledne Banke známe číslo telekomunikačného prostriedku za riadne vykonané.
Podľa výpisu z úverového účtu žalovaných, žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 3319,39 eur a žalovaní celkovo uhradili sumu 1394,54 eur (42012 Sk).
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 spol. Slovenská poisťovňa, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovaným, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.
Podľa Prílohy Zmluve o postúpení pohľadávok, postupca na žalobcu postúpil pohľadávku v celkovej výške 5477,17 eur, pričom istina bola 5048,61 eur a vyčíslený úrok vo výške 428,56 eur.
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010, pôvodný veriteľ žalovaným oznámil postúpenie pohľadávky evidovanej voči nim na žalobcu.
Podľa výzvy na zaplatenie zo dňa 17.2.2011 spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o. vyzvala žalovaných na zaplatenie sumy 5640,91 eur a zároveň ku dňu 17.2.2011 odstúpila od zmluvy o úvere č. 0561286360 podľa §506 Obchodného zákonníka. Spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o. bola žalobcom splnomocnená na zastupovanie vo všetkých právnych veciach súvisiacich s uplatnením a vymáhaním pohľadávok, ako to vyplýva z plnomocenstva zo dňa 1.1.2011 predloženého žalobcom.
Žalobca v písomnom podaní zo dňa 12.2.2013 uviedol, že uplatnená suma 5 477,17 eur pozostáva z istiny vo výške 5 048,61 eur a nezaplatených úrokov z omeškania vo výške 428,56 eur. V rámci žalovanej istiny 5 048.61 eur sú zahrnuté skapitalizované riadne úroky a poplatky za vedenie úverového účtu, resp. správu úveru a poplatky za upomienky. K istine boli pripočítané poplatky za správu úveru spolu v sume 140.38 eur, poplatky za upomienky spolu v sume 96.27 eur, teda celkovo boli k istine pričítané poplatky v sume 236.65 eur. K istine boli pričítané skapitalizované riadne úrokv vo vvške 2 806.43 eur. Z výpisu z úverového účtu č. XXXXXXXXXX vyplýva čerpanie úveru dňa na 5.1.2005 v sume 100 000.- Sk (3 319.39 eur), ďalej všetky zaplatené splátky, účtované poplatky, riadne úroky a úroky z omeškania. Na úvere žalovaní zaplatili právnemu predchodcovi žalobcu ( okrem poplatku za poskytnutie úveru) sumu vo výške 1 328.16 eur, z toho na úrok z omeškania bola započítaná čiastka vo výške 14,29 eur a čiastka 1 313,87 eur bola započítaná na úhradu splátok úveru. Vyčíslené úroky z omeškania v sume 428.56 eur sú vyčíslené z omeškaných splátok úveru za obdobie od 21.06.2007 do dňa 21.12.2010, ku ktorému dňu bola pohľadávka vyčíslená. Tento úrok z omeškania bol vyčíslený v sadzbe 26,40 % p.a. v období do 14.01.2009 a v sadzbe 8 % p.a. v období od 15.01.2009 do 21.12.2010. Úrok z omeškania bol takto počítaný na základe čl. III bod 7 Zmluvy o úvere, podľa ktorého v prípade omeškania je dlžník povinný platiť úrok z omeškania určený veriteľom zverejnením. Úver sa stal splatným na základe Výzvy na zaplatenie zo dňa 17.02.2011. Na mimosúdnom riešení pohľadávok, t.j. na predžalobnú komunikáciu s dlžníkmi smerujúcu k vymoženiu pohľadávok splnomocnil žalobca plnou mocou zo dňa 01.01.2011 spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. Táto spoločnosť je oprávnená na akékoľvek úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky a je oprávnená po riešení pohľadávok súdnou cestou naďalej komunikovať s dlžníkmi. V nadväznosti na horeuvedené zaslala spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. list „Výzva na zaplatenie" zo dňa 17.02.2011, v ktorom poskytla informáciu o aktuálnom zostatku záväzku ako aj o tom, že záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere sa stal splatným.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými v 1. a 2. rade bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
V danom prípade bola medzi účastníkmi uzavretá úverová zmluva, ktorá je absolútnym obchodom a takýto vzťah sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. V predmetnej veci však ide o spotrebiteľský úver, ktorý je regulovaný osobitnou právnou úpravou (zákon č. 258/201 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Za spotrebiteľský úver sa považuje akákoľvek odložená platba a samozrejme napriek absolútnemu obchodu sa úver popri inštitúte pôžičky nedal nezahrnúť medzi právne vzťahy označené ako spotrebiteľské úvery. Ide však o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Spotrebiteľský úver je jeden z najfrekventovanejších občianskoprávnych vzťahov.
V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod). Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné akceptovať, aby na inštitút ako je napríklad odstúpenie od zmluvy v typickej občianskoprávnej veci mala dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. V bežných medziľudských vzťahoch môže použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah v rozpore s princípom právnej istoty a dôvery v objektívne právo narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske právo a nie Obchodný zákonník.
Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.9.2012 sp.zn. 20Co/35/2011.
Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že od úverovej zmluvy, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzavretá bolo žalobcom odstúpené. Výzvou na zaplatenie zo dňa 17.2.2011 spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o. okrem toho, že vyzvala žalovaných na zaplatenie sumy 5640,91 eur, zároveň ku dňu 17.2.2011 odstúpila od zmluvy o úvere č. 0561286360. Spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o. bola žalobcom splnomocnená na zastupovanie vo všetkých právnych veciach súvisiacich s uplatnením a vymáhaním pohľadávok, zároveň bola splnomocnená na všetky úkony v mene splnomocniteľa pri mimosúdnom vymáhaní pohľadávky. Žalobca tento úkon spoločnosti nijako nerozporoval a sám sa na listy zo dňa 17.2.2011 v tomto konaní odvoláva. Zásielky s výzvami žalovaným zo dňa 17.2.2011 sa vrátili žalobcovi ako nedoručené, avšak v zmysle článku 10 bodu 10.3 všeobecných obchodných podmienok pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Na základe uvedeného je tak možné považovať odstúpenie žalobcu od úverovej zmluvy za účinné.
Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).
Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže toto odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva sa od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je teda povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne stanovuje § 457 OZ, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.
Ustanovenie § 457 OZ má reštitučný charakter (obnovenie predchádzajúceho stavu). Každý zo zmluvných subjektov je povinný vrátiť druhému všetko, čo od neho podľa zmluvy dostal. Nezahŕňa v sebe náhradu za zhodnotenie veci, ku ktorému v medziobdobí došlo.
Ako preukázal sám žalobca výpisom z úverového účtu č. XXXXXXXXXX, žalovaným právny predchodca žalobcu poskytol úver vo výške 3319,39 eur, pričom na úver žalovaní uhradili sumu 1394,55 eur (vrátane spracovateľského poplatku vo výške 66,39 eur).
Na základe uvedeného tak žalovaným ostáva vrátiť žalobcovi sumu vo výške 1924,84 eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd žalovaných zaviazal na vrátenie bezdôvodného obohatenia spoločne a nerozdielne, keďže bezdôvodné obohatenie vzniklo spoločným užívaním poskytnutých finančných prostriedkov oboch žalovaných, finančné prostriedky slúžili obom žalovaným, pričom opak nebol preukázaný.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca uplatnil právo zo zrušenej zmluvy, súd v zmysle zásady hospodárnosti občianskeho súdneho konania nepristúpil k súdnej kontrole zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Súdu preto neostávalo iné, iba žalobu žalobcu čo do zvyšku zamietnuť.
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo na plnenie príslušenstva pohľadávky ( napríklad bod 7.6.1. VOP ) a zo zmluvnej pokuty aj napriek zrušeniu zmluvnej pokuty s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka. Ide o jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk).
Nemožno tiež prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok a i.).
Postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku. V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa použije občianskoprávna úprava, ak je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Inak by to bolo v prípade, že by išlo o úver medzi dvomi nepodnikateľmi, alebo dvoma podnikateľmi. V danom prípade išlo o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť.
Uvedené závery platia aj vo vzťahu k účinkom odstúpenia od zmluvy, ktoré podľa názoru súdu nastali ku dňu vzniku zmluvy (ex tunc). Hoci ustanovenie § 48 OZ je fakultatívne a pripúšťa dojednanie odlišných účinkov odstúpenia od zmluvy, ak má odklon od zásady účinkov ex tunc vo svetle ustanovenia § 54 ods. 1 OZ obstáť, musí ísť o dohodu, ktorá znamená priaznivejšie účinky pre spotrebiteľa. Klauzula v 7.6.1. VOP, podľa ktorej má spotrebiteľ platiť napriek zrušeniu zmluvy aj jej príslušenstvo, stavia spotrebiteľa objektívne do nepriaznivejšieho postavenia, a preto je v rozpore s § 54 ods. 1 OZ. Spotrebiteľ by tak napriek zrušeniu zmluvy od začiatku zmluvného vzťahu bol povinný plniť príslušenstvo pohľadávky, čo je nevýhodnejšie ako zrušenie zmluvy ex tunc.
Súd zaviazal žalovaných na úhradu úroku z omeškania zo sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 1924,84 eur, s ktorou sa dostali do omeškania najneskôr dňa 4.3.2011, keďže odstúpenie od úverovej zmluvy bolo podľa bodu 10.3 všeobecných obchodných podmienok doručené žalovaným tretí deň po jeho odoslaní a za odoslanie možno preukázateľne považovať iba označenie dňa 28.2.2011 na pečiatke
pošty, pričom tretím dňom po odoslaní je deň 3.3.2011 a nasledujúcim dňom sa žalovaní dostali do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, výšku úroku z omeškania súd určil s poukazom na ust. § 517, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z., teda vo výške 9 % ročne, keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 1%.
V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Z uplatnenej sumy 5477,17 eur s príslušenstvom žalobcovi bolo priznaných iba 1.924,84 eur spolu s príslušenstvom. Žalobcov úspech tak predstavoval 35,14 % a neúspech 64,86 %. Vzhľadom na skutočnosť že úspešnejším žalovaným, ktorým vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovaných vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 29,72 % ( 64,86%-34,14%= 29,72%), avšak týmto žiadne trovy nevznikli, súd im ani trovy konania nepriznal.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a/
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.