Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (25)Rozsudok_6Co-220-2012.pdf
PDF · 81.51 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/220/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľov: 1. J. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. K. XX.XX/XX, K. - U., 2. I. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. K. XXXX/XX, K. - U., zastúpení advokátom JUDr. Jurajom Ďurajdom, so sídlom Kukučínova 12, Žilina, proti odporcovi: K. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom A. H. XX/X, N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo veci samej p o t v r d z u j e .
Vo výroku o náhrade konania rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd v záhlaví uvedeným rozsudkom uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke v 1. rade 276,63 eur spolu s 9% úrokom z omeškania od 14.03.2012 do zaplatenia, navrhovateľovi v 2. rade sumu 343,57 eur spolu s 9% úrokom z omeškania od 14.03.2012 do zaplatenia, obom v zákonnej 3-dňovej paričnej lehote. Odporcovi ďalej uložil zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania vo výške 272,27 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi ďalej uložil zaplatiť na účet tamojšieho súdu súdny poplatok za návrh vo výške 37 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Napokon konanie voči vedľajšiemu účastníkovi zastavil. Rozsudok vychádza zo skutkových zistení, podľa ktorých odporca dňa 28.02.2009 riadil osobné motorové vozidlo zn. W. K., E.: N. XXX BL, pričom na križovatke s diaľničným privádzačom pri obci N. nerešpektoval dopravnú značku „stoj“ a nedal prednosť prichádzajúcemu vozidlu zn. F. D., E.: K. XXX CB, ktoré riadila X. Q. a ktoré bolo vo vlastníctve navrhovateľa v 2. rade. V dôsledku uvedeného bol odporca rozsudkom tamojšieho súdu sp. zn. 2T/231/2009 uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví. Poškodení, X. Q. a navrhovatelia boli odkázaní so svojimi nárokmi na občianskoprávne konanie. Navrhovateľka v 1. rade si v adhéznom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 1.652,50 eur, navrhovateľ v 2. rade vo výške 2.000 eur. V uvedenom konaní oboch navrhovateľov zastupoval advokát JUDr. Juraj Ďurajda, ktorý súčasne zastupoval aj tretiu poškodenú X. Q.. Advokát poškodených si vyčíslil odmenu za právnu službu v adhéznom konaní vo výške 1.364,31 eur. Poškodení uplatnili svoje nároky proti odporcovi v konaní tamojšieho súdu sp. zn. 8C/175/2010 a žiadali: X. Q. náhradu vo výške 1.364,31 eur a navrhovateľ v 2. rade (v tom konaní ako navrhovateľ v 3. rade), žiadal náhradu škody 908,77 eur titulom škody vo vozidle. Navrhovateľka v 1. rade (v tom konaní ako navrhovateľka v 2. rade) vzala svoj návrh späť a konanie bolo zastavené. Rozsudkom tamojšieho súdu v označenom konaní v spojení s rozsudkom tunajšieho krajského súdu zo dňa 16.02.2012, č. k. 4Co/137/2011-119, bola X. Q. priznaná suma 444,03 eur spolu s 9% ročnými úrokmi z omeškania od 14.10.2010 do zaplatenia a navrhovateľovi v 2. rade suma 875,58 eur spolu s 9% úrokmi z omeškania od 14.10.2010 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti bol návrh navrhovateľov zamietnutý. X. Q. priznal súd náhradu škody za trovy právneho zastúpenia vo výške, ktoré sa vzťahujú len na jej uplatnený nárok na náhradu škody a vo zvyšnej časti bol jej návrh zamietnutý a bola poučená, že vo zvyšnej časti si môže vymáhať nárok od navrhovateľov, za ktorých zaplatila trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli potom špecifikované pre jednotlivých poškodených - pre navrhovateľku 276,63 eur, pre navrhovateľa v 2. rade vo výške 343,57 eur, ktoré navrhovatelia podľa príjmových pokladničných dokladov uhradili.
Na skutkové zistenia aplikoval okresný súd ustanovenia § 420 ods. 1, § 427 Občianskeho zákonníka, z ktorých vyvodil zodpovednosť odporcu za vznik škody a výšku priznaných nárokov odôvodnil ustanoveniami § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1, § 15, § 16 ods. 3, § 17 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným navrhovateľom priznal náhradu trov konania vo výške 272,27 eur, ktoré spočívali v nákladoch na právnu službu advokáta, špecifikovaných podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z.
O poplatkovej povinnosti odporcu vo výške 37 eur rozhodol podľa § 4 ods. 2 písm. i) a § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie odporca. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a konanie zastaviť. V odôvodnení svojho odvolania uviedol, že o nárokoch navrhovateľov bolo už rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16.02.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.02.2012, č. k. 4Co/137/2011-119. Ich súčasťou bola aj náhrada trov právneho zastúpenia, a keďže tieto doteraz neboli zrušené, sú pre súd i účastníkov záväzné. V uvedenom konaní bola účastníčkou konania aj J. H. (navrhovateľka v 1. rade), ale v dôsledku späťvzatia návrhu súd konanie o jej návrhu zastavil. Z obsahu odvolania odporcu je zrejmé, že uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d) a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.
Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadali rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Nepovažovali odvolanie odporcu za opodstatnené, pretože vo vyššie označenom konaní tamojšieho súdu bola priznaná X. Q. iba pomerná časť trov právneho zastúpenia v adhéznom konaní proti odporcovi a vo zvyšku bol jej návrh zamietnutý. I. H. bol čiastočne priznaný nárok na náhradu škody za poškodené vozidlo a vo zvyšnej časti bol zamietnutý. Na základe právneho názoru vysloveného v uvedenom rozsudku okresného súdu, ktorý bol potvrdený krajským súdom, navrhovatelia podali návrh v tejto veci. O nároku J. H. (navrhovateľky v 1. rade) súd nerozhodoval. Uplatnili náhradu trov odvolacieho konania vo výške 38,18 eur.
Krajský súd preskúmal vec v intenciách § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné vo veci samej ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Vo výroku o náhrade trov konania bolo potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Odporca vo svojom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p., ktorý spočíva v existencii prekážky podmienky konania - res iudicata (§ 159 ods. 3 O.s.p.). Podľa jeho názoru, o nárokoch navrhovateľov súd rozhodol v konaní tamojšieho súdu zo dňa 16.02.2011, č .k. 8C/175/2010-107 v spojení s rozsudkom tunajšieho krajského súdu zo dňa 16.02.2012, č. k. 4Co/137/2011-119 a rozhodnutie v tomto konaní je práve tou prekážkou, v dôsledku ktorej je potrebné konanie v prejednávanej veci zastaviť.
S týmto názorom odporcu sa nemožno identifikovať.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Za neodstrániteľný nedostatok, pre ktorý súd nemôže vo veci konať a vedie k zastaveniu konania, je prekážka veci rozsúdenej - res iudicata.
O prekážku konania - res iudicata pôjde vtedy, ak je daná totožnosť účastníkov a totožnosť predmetu konania. V prípade, ak súd zistí existenciu týchto okolností, konanie o návrhu zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci okresný súd správne postupoval, keď nepovažoval námietku odporcu res iudicata za opodstatnenú a uplatnený nárok navrhovateľov prejednal a rozhodol o ňom.
V porovnaní s konaním tamojšieho súdu sp. zn. 8C/175/2010 boli síce účastníkmi konania na strane navrhovateľov aj navrhovatelia v 1. a 2. rade, avšak v uvedenom konaní títo neuplatňovali proti odporcovi identické nároky ako v tomto konaní, preto chýba ďalší znak pre záver o res iudicata, a to identický predmet konania.
Nárok na náhradu trov adhézneho konania, ktoré spočívali v nákladoch za poskytnuté právne služby navrhovatelia v 1. a 2. rade v konaní sp. zn. 8C/175/2010 neuplatnili, teda tieto nároky neboli predmetom konania a rozhodnutia.
Za tejto situácie je odvolací dôvod, ktorý uplatnil odporca, spočívajúci v existencii prekážky res iudicata, uplatnený neopodstatnene.
Nespôsobilým odvolacím dôvodom v prejednávanej veci je aj uplatnený odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. h) O.s.p.).
Je nepochybné, že uplatnený nárok navrhovateľov spĺňa všetky zákonné predpoklady na ich oprávnenosť. V súvislosti so zodpovednosťou odporcu za škodu, ktorá bola ustálená v trestnom konaní proti nemu, v príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním vznikli obom navrhovateľom náklady spojené s právnym zastúpením v adhéznom konaní, v ktorom ich zastupoval ako poškodených advokát. Náklady na právne zastúpenie, ktoré navrhovatelia preukázateľne vynaložili, znamenajú na ich strane zmenšenie ich majetku - vznik škody, za ktorú je zodpovedný odporca podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a je povinný navrhovateľom túto škodu nahradiť, ako mu to správne uložil okresný súd.
Okresný súd však nerozhodol správne o náhrade trov konania, keďže náhradu trov konania priznal navrhovateľom v jednej sume.
Nároky navrhovateľov sú v rôznej výške a každý z nich si mohol svoj nárok uplatniť aj osobitným návrhom, teda ide o samostatné veci (nejde o aktívnu solidaritu). V dôsledku uvedeného, má každý z nich nárok na náhradu trov konania samostatne, čo sa v rozsudku okresného súdu nepremietlo.
V dôsledku uvedeného bude potrebné, aby náhrada trov za právnu službu advokáta bola špecifikovaná pre každého z navrhovateľov osobitne (to platí aj pre odvolacie trovy) a po posúdení ich účelnosti bude potrebné znova o náhrade trov konania rozhodnúť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .