Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_4Co-137-2011.pdf
PDF · 90.21 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/137/2011
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky 1/ O. A., bytom C.. E. XXXX/XX, E. - W., 2/ P. U., bytom C.. E. XXXX/XX, E. - W., 3/ J. U., bytom C.. E. XXXX/XX, E. - W., navrhovatelia 1/, 3/ zastúpení D.. D. E., advokátom so sídlom v W., P. XX proti odporcovi E. R., bytom A. U. XX/X, H., zastúpeného R. &. H., J..S..Z.., J... XX, T., za účasti vedľajšieho účastníka P. H., I..J.., R. O. G., R. X, T. na strane odporcu, o náhradu škody s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16. februára 2011, č.k. 8C/175/2010-107, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Navrhovateľom 1/, 3/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1/ sumu 444,03 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 14.10.2010 do zaplatenia a navrhovateľovi 3/ sumu 875,58 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 14.10.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľov 1/, 3/ zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odporca spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla navrhovateľom 1/ a 3/ škoda, za ktorú jednoznačne odporca ako prevádzateľ vozidla zodpovedá. Čo sa týka škody, ktorú si uplatnila navrhovateľka 1/, mal za preukázané, že sa jedná o škodu, ktorá je v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, pretože navrhovateľka 1/ bola účastníčkou adhézneho konania v trestnom konaní, kedy si uplatňovala náhradu škody z ublíženia na zdraví a v tomto konaní bola zastúpená právnym zástupcom, pričom trestným rozsudkom bola odkázaná spolu s ďalšími poškodenými na uplatnenie tejto škody v občianskom súdnom konaní. Navrhovateľke 1/, aj keď do spisu predložila príjmový pokladničný doklad zo dňa 04.10.2010 ako dôkaz o tom, že zaplatila trovy konania vo výške 1.364,31 eur, teda za všetkých troch poškodených, ktorých právny zástupca zastupoval, podľa názoru súdu z tohto titulu jej vznikla škoda len v súvislosti s trovami, ktoré sa vzťahujú na jej uplatnený nárok. V trestnom konaní si navrhovateľka 1/ uplatňovala škodu vo výške 3.416 eur, a to v rámci adhézneho konania. Je teda zrejmé, že hodnota úkonu sa počíta ako v občianskoprávnom konaní. Hodnota úkonu predstavuje čiastku 131,13 eur za prevzatie veci a vyčíslenie škody, ďalej podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za oboznamovanie sa s výsledkami vyšetrovania je hodnota úkonu o 20 % nižšia, pretože sa jednalo o spoločný úkon pre všetkých troch zastúpených, 3 x hotové výdavky á 6,95 eur, cestovné za účasť na oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania 5,59 eur, t.j. 1/3 z celkového cestovného 16,76 eur (keďže C.. E. zastupoval troch klientov), náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za dve polhodiny je 2 x 11,59 eur = 23,18 eur, z čoho 1/3-ina predstavuje sumu 7,73 eur. Odmena a hotové výdavky bez DPH predstavujú sumu 421,83 eur, 19 % DPH 22,20 eur. Celková škoda z tohto titulu
predstavuje preto sumu 444,03 eur. V tejto výške súd prvého stupňa navrhovateľke 1/ aj náhradu škody priznal s tým, že pokiaľ preukázateľne platila trovy konania aj za ostatných dvoch poškodených, má právo od nich čiastku, ktorú za nich zaplatila, si vymáhať. K obrane vedľajšieho účastníka, že v danom prípade neprichádza do úvahy náhrada škody z dôvodu vynaložených trov právneho zastúpenia v adhéznom konaní v rámci trestného konania, pretože H. plnila ihneď, bez prieťahov, súd prvého stupňa konštatoval, že v danom prípade nemožno aplikovať ustanovenie §§ 4 ods. 2, písm. c/ a 11 ods. 6, písm.a/,b/ zákona č. 381/2001 Z.z. pre posúdenie opodstatnenosti nároku navrhovateľky 1/, pretože vyššie citované ustanovenia sa týkajú takej situácie, keď by si napríklad navrhovateľka uplatňovala náklady právneho zastúpenia po tom, ako jej H. neplnila tak, ako si náhradu škody uplatnila. V tomto prípade sa však jedná o škodu navrhovateľky 1/, ktorá jej vznikla tým, že v adhéznom konaní bola zastúpená právnym zástupcom, pričom toto konanie prebiehalo skôr, než si vôbec uplatnila u poisťovne vinníka svoju škodu. Navrhovateľka mala právo zúčastniť sa ako poškodená trestného konania a tiež mala právo nechať sa v ňom zastúpiť, pričom náklady, ktoré mala v súvislosti s týmto právnym zastupovaním sú jednoznačne škodou, ktorá je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú preukázateľne zavinil odporca. Čo sa týka odporcu 3/ tento si uplatnil škodu, ktorá mu bola spôsobená na motorovom vozidle s tým, že aj poisťovňa konštatovala totálnu škodu, z ktorého dôvodu potom navrhovateľ 3/ preukázateľne predmetné vozidlo odovzdal na zošrotovanie, za čo mu bola vyplatená cena šrotu 33,19 eur. Zostatková hodnota vozidla bola určená znaleckým posudkom, ktorý si nechal vypracovať sám navrhovateľ 3/ a znalec stanovil hodnotu tohto vozidla na sumu 2.230 eur. Keďže vedľajší účastník už plnil navrhovateľovi 3/ a v súvislosti so škodou na aute mu bola vyplatená suma 1.437,23 eur, rozdiel medzi zostatkovou hodnotou motorového vozidla v čase nehody a vyplatenou sumou predstavuje čiastku 292,77 eur. Od tejto sumy súd odpočítal kúpnu cenu, ktorú mal vyplatenú navrhovateľ za šrot, teda 33,19 eur a jeho škoda na vozidle predstavovala 759,58 eur. Súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi 3/ aj vynaložené náklady súvisiace s prihlásením motorového vozidla vo výške 66 eur, čo predstavuje správny poplatok za prihlásenie nového vozidla. Okrem toho preukázateľne navrhovateľ 3/ si dal vyhotoviť znalecký posudok, z ktorého bola zistená všeobecná cena vozidla, ktorú nenamietal ani odporca ani vedľajší účastník, pričom za vypracovanie tohto znaleckého posudku zaplatil 50 eur a aj tieto náklady mu ako škodu priznal. Celkom navrhovateľovi 3/ súd priznal náhradu škody v sume 875,58 eur. Vo zvyšujúcej časti uplatneného nároku navrhovateľov 1/, 3/ návrh zamietol, nakoľko bol uplatnený bezdôvodne. Navrhovateľom 1/, 3/ priznal aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy, pretože v tejto výške si ju navrhovatelia 1/, 3/ uplatnili správne v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. O nároku navrhovateľky 2/ na náhradu škody súd prvého stupňa nerozhodoval, nakoľko navrhovateľka 2/ zobrala svoj návrh v celom rozsahu späť a konanie o jej návrhu bolo uznesením zo dňa 24.01.2011 podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. zastavené. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 4 ods. 2, § 11 ods. 6 písm.a/, b/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a s prihliadnutím na čiastočný úspech účastníkov v konaní rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku a to jeho vyhovujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník, domáhal sa jeho zmeny tak, že návrh navrhovateľov 1/, 3/ bude v celom rozsahu zamietnutý. Dôvodil, že v ustanoveniach § 4 ods. 2 a § 11 ods. 5 písm.a/, b/ zákona č. 381/2001 Z.z. sú presne stanovené podmienky, za ktorých vzniká povinnosť poisťovateľa nahradiť poškodenému účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením. Poisťovateľ je povinný ich hradiť len v prípadoch, kedy dôjde k porušeniu stanovených povinností. V danom prípade však poisťovateľ neporušil žiadnu z uvedených povinností, a preto bol toho názoru, že nemá plniť náklady spojené s právnym zastúpením v trestnom konaní. Dôvodil, že tarifná odmena advokáta pri zastupovaní klienta v trestnom konaní o trestnom čine, na ktorý zákon stanovuje trest odňatia slobody neprevyšujúci 5 rokov, predstavuje podľa § 12 ods. 3 vyhlášky 1/12- inu výpočtového základu, t.j. 57,95 eur a režijný paušál 6,95 eur. Mal za to, že v uvedenom prípade je potrebné použiť tarify stanovené v § 12 a nie v § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., z ktorého vychádzal súd prvého stupňa, nakoľko išlo o zastupovanie klienta v trestnom konaní. Ďalej poukázal na skutočnosť, že navrhovateľom by bolo poistné plnenie vyplatené tak, ako im bolo, i v prípade, že by si neuplatnili náhradu škody v trestnom konaní, ale uplatnili by si ju priamo u vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Ďalej nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa o priznaní náhrady škody navrhovateľovi 3/ v sume 875,58 eur. Dôvodil, že v konaní pred súdom prvého stupňa navrhol doplniť dokazovanie dodatkom k znaleckému posudku za účelom určenia hodnoty zvyškov poškodeného motorového vozidla navrhovateľa 3/. Bol toho názoru, že doplnok k znaleckému posudku bolo možné vypracovať, nakoľko
disponuje zápisom z ohliadky poškodeného motorového vozidla, ako aj fotodokumentáciou. Na základe týchto skutočností bolo možné určiť hodnotu zvyškov v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z.. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa uspokojil s tvrdením navrhovateľa 3/, že poškodené motorové vozidlo bolo odovzdané na spracovanie, za čo dostal navrhovateľ 3/ sumu 33,19 eur. Poukázal na to, že z vykonanej ohliadky a fotodokumentácie je zrejmé, že vozidlo nebolo v takom stave, aby bolo účelné jeho zošrotovanie a podľa jeho vyčíslenia hodnota zvyškov predstavuje sumu 537,74 eur. Mal za to, že hodnota poškodeného motorového vozidla bola neporovnateľne vyššia, a preto navrhovateľ 3/ mal reálnu možnosť získať predajom takého vozidla neporovnateľne vyššie peňažné prostriedky.
Navrhovatelia 1/, 3/ a odporca sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.
Vedľajší účastník ako odvolací dôvod namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní vedľajším účastníkom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky vedľajšieho účastníka sú totožné s námietkami uplatnenými vedľajším účastníkom pred súdom prvého stupňa a tieto námietky nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Z daného titulu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolacím námietkam vedľajšieho účastníka dodáva nasledovné:
Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený (v danom prípade prevádzkovateľ motorového vozidla) právo, aby v prípade poistnej udalosti (t.j. vzniku jeho povinnosti nahradiť škodu) poisťovňa ako poistiteľ (t.j. nositeľ povinnosti poskytnúť poistné plnenie) nahradila za neho škodu, za ktorú poistený zodpovedá (§ 822 Občianskeho zákonníka). Náhradu škody platí poistiteľ poškodenému, poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak (§ 823 Občianskeho zákonníka). Z ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení platnom v čase vzniku škody vyplýva, že záväzok poisťovne nahradiť poškodenému škodu za poisteného je záväzkom voči poistenému, nie voči poškodenému. Vzťah poškodeného a poisťovne nie je vzťahom zodpovednosti za škodu, pretože zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu. Poisťovňa nie je zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je však povinná plniť za (zodpovedného) poisteného, ktorý u nej uplatnil právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu. Len v prípade, že osobitné predpisy ustanovujú „inak“, vznikne poškodenému právo, aby mu poisťovňa plnila, ani vtedy sa však poškodený nestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia a nemá ani priamy nárok na náhradu škody voči poisťovni - medzi poškodeným a poisťovňou tu vzniká osobitný právny vzťah, v rámci ktorého má poškodený voči poisťovni špecifický právny nárok na poistné plnenie. Oba vzťahy treba odlišovať, a to aj z hľadiska subjektu, ktorý je z hľadiska hmotno-právneho v danom právnom vzťahu nositeľom povinnosti, t.j. pasívne legitimovaný.
Predmetom konania je žaloba o náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla (§ 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). V danej veci nebolo sporné, že navrhovatelia 1/, 3/ utrpeli pri dopravnej nehode dňa 28.02.2009 škodu, za ktorú zodpovedá odporca. V konaní sa svojho nároku na zaplatenie náhrady škody domáhali proti odporcovi a za vedľajšieho účastníka označili poisťovateľa - P. H. I..J.. R. O. G. T., u ktorého mal odporca vozidlo v čase dopravnej nehody poistené. V preskúmavanej veci si navrhovateľka 1/ uplatnila proti odporcovi nárok na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch spojených s právnym zastúpením v adhéznom konaní. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka 1/ bola účastníčkou adhézneho konania v trestnom konaní vedenom proti odporcovi, v ktorom si uplatňovala ako poškodená náhradu škody z ublíženia na zdraví. V tomto adhéznom konaní bola zastúpená právnym zástupcom, pričom trestným rozsudkom bola odkázaná s nárokom na náhradu škody v občianskom súdnom konaní. Ust. § 4 ods. 2 písm.c/ zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla stanovuje podmienky, za ktorých vzniká povinnosť poistiteľa nahradiť za poisteného poškodenému účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením. Súd prvého stupňa správne právne posúdil, že vedľajší účastník neporušil žiadnu z povinností uvedených v citovanom zákonnom ustanovení a preto v danom prípade nemožno aplikovať ust. § 4 ods. 2 písm.c/ citovaného zákona, pre posúdenie opodstatnenosti nároku navrhovateľky 1/. V konaní poisťovateľ vystupoval ako vedľajší účastník, a ani nemohol byť v tomto konaní zaviazaný na žiadne plnenie. V danej veci si však navrhovateľka 1/ uplatnila právo na náhradu škody proti odporcovi z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V danom právnom vzťahu na náhradu škody je z hľadiska hmotnoprávneho pasívne legitimovaný škodca, teda odporca. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľke vznikla škoda spočívajúca vo vynaložených nákladoch spojených s právnym zastúpením v adhéznom konaní, ktorá je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú preukázateľne zavinil odporca. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o uplatnenom nároku navrhovateľky 1/ postupoval správne, keď pri určení tarifnej hodnoty úkonu za právne zastúpenie vychádzal z ust. § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko právny zástupca zastupoval navrhovateľku 1/ v adhéznom konaní ako poškodenú, teda nešlo o zastupovanie klienta v trestnom konaní a navrhovateľke 1/ priznal náhradu škody v správnej výške. Z tohto dôvodu boli odvolacie námietky vedľajšieho účastníka neopodstatnené.
Za vecne správne považoval odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti priznanej náhrady škody navrhovateľovi 3/ vo výške 875,58 eur. V konaní nebolo sporné, že likvidátor poisťovne poistnú udalosť likvidoval ako totálnu škodu a konštatoval, že náklady na opravu vozidla by presiahli všeobecnú hodnotu vozidla. Navrhovateľ 3/ následne na to odovzdal predmetné vozidlo na zošrotovanie, za čo mu bola vyplatená cena šrotu 33,19 eur. Zo súdnej praxe je odvolaciemu súdu známe, že pri určovaní výšky skutočnej škody poškodeného motorového vozidla sa od všeobecnej hodnoty vozidla pred poškodením odpočítava hodnota predajných zvyškov motorového vozidla. Pri určení výšky skutočnej škody je však potrebné každý prípad individuálne posúdiť. V danom prípade bolo potrebné prihliadať k tomu, že navrhovateľovi 3/ vznikla škoda na staršom ojazdenom motorovom vozidle značky M. T., rok výroky XXXX, ktoré malo v čase nehody najazdených 146.179 kilometrov. Po dopravnej nehode navrhovateľovi 3/ zostal nepojazdný vrak, ktorého oprava by bola neekonomická, a preto navrhovateľ 3/ odovzdal vozidlo na zošrotovanie. S prihliadnutím na vek vozidla, jeho všeobecnú hodnotou pred poškodením sa aj odvolaciemu súdu javilo nehospodárne určiť znaleckým posudkom hodnotu predajných zvyškov. Je vysoko pravdepodobné, že dopyt po náhradných dieloch daného motorového vozidla s rokom výroby 1998 nie je veľký a navrhovateľovi 3/ by mohli vzniknúť ďalšie výdavky s ich predajom. Za daného stavu aj odvolací súd nepovažoval za účelné a hospodárne určovať znaleckým posudkom hodnotu predajných zvyškov vozidla, ktoré je už zošrotované aj za situácie, že je zachovaná fotodokumentácia. Treba prisvedčiť aj názoru súdu prvého stupňa, že v súčasnej dobe len s veľkými obtiažami by bolo možné zistiť, ktoré náhradné diely by bolo možné použiť na predaj. Z týchto dôvodov boli odvolacie námietky vedľajšieho účastníka aj v tomto smere nedôvodné.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným navrhovateľom 1/, 3/ táto náhrada nebola priznaná, nakoľko si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .