Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-32-2013.pdf
PDF · 122.23 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/32/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu: JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci navrhovateľa: Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Trnava, Nám. SNP 7, Trnava IČO: 35 594 527, zastúpený advokátkou: JUDr. Ružena Bubenčíková, Kollárova 8, Trnava, proti odporcovi: Ing. E. V., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, Z., zastúpený opatrovníkom Mgr. U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., X. N. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Občianske združenie Právo na byt Trnava, Hlavná 20, Trnava, odporca i vedľajší účastník sú zastúpení: JUDr. Ján Benko, CSc., Hlavná 20/54, Trnava, o vypratanie bytu, na odvolanie opatrovníka odporcu, proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 27C/152/2011-175 zo dňa 11. októbra 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd rozhodol, že odporca je povinný vypratať byt číslo XX na 3. nadzemnom podlaží v Z. na ulici B. XX, katastrálne územie Z., súpisné č. XX, postavený na parcele č. 785/2, zapísaný na Správe katastra Trnava na Liste vlastníctva č. XXXX, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, bez bytovej náhrady. O trovách rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 99,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 5.319,43 eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa. Predmetom konania je vypratanie bytu. Vzhľadom na námietku odporcu sa súd najskôr zaoberal otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľa. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ bol zapísaný ako pôvodný pozemno-knižný vlastník parcely č. 920/3 v PKV č. 689, katastrálne územie Z., na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 12.09.1909. Vo vzťahu k pozemkovej knihe platil od jej vzniku až do roku 1950 konštitutívny charakter zápisu, teda nadobúdanie vlastníckeho práva až zápisom do pozemkovej knihy. Odporca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o neplatnosti tejto zmluvy. V konaní nie je sporné, že navrhovateľ od roku 1909 užíval nehnuteľnosť až do roku 1961, t.j. 53 rokov, kedy bola nehnuteľnosť prevedená na štát. V prípade, ak by zmluva nebola v písomnej forme a nebola zapísaná v pozemkovej knihe, vlastníkom nehnuteľnosti by sa nestal navrhovateľ na základe takéhoto zmluvného vzťahu, ale takáto zmluva by bola považovaná za oprávnený vstup do držby nehnuteľností, ktorý trval nepretržite viac ako 32 rokov a teda vlastníkom nehnuteľnosti by sa navrhovateľ stal vydržaním. Po aplikácii ust. § 1, § 4 ods. 1 zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, § 1 zákona č. 518/1990 Zb. z 22.11.1990 o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy, § 2 ods. 1 a § 3 zákona č. 518/1990 Zb., § 22 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností, cirkvi a náboženské spoločnosti súd ako predbežnú
otázku riešil, či bola platne uzatvorená Dohoda o vydaní veci zo dňa 09.01.1990. Súd dospel k záveru, že Dohoda bola uzatvorená dňa 09.01.1991 a len chybou v písaní bol v Dohode nesprávne uvedený dátum 09.01.1990 a to z dôvodu, že zákon, na základe ktorého bola Dohoda uzatvorená bol prijatý dňa 02.10.1990, Dohoda bola schválená dňa 25.01.1991 Štátnym notárstvom, tiež všetka korešpondencia predchádzajúca uzatvoreniu Dohody bola po účinnosti zákona 01.11.1990. Súd dospel k záveru, že Dohodu uzatvorili subjekty, ktoré mali oprávnenie na uzatvorenie tejto zmluvy. Navrhovateľ mal právnu subjektivitu v zmysle vyššie citovaných predpisov, nehnuteľnosť mu bola odňatá v zmysle vl. nar. 15/1959 Zb., v čase podpísania Dohody o vydaní veci dňa 09.01.1991 mal právnu subjektivitu v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb., čo potvrdilo i Ministerstvo kultúry a bolo preukázané i Ústavou Slovenskej evanjelickej cirkvi a.s. v ČSR zo dňa 09.10.1951. Pridelenie identifikačného čísla Štatistickým úradom k 01.01.1994 nezakladá právnu subjektivitu navrhovateľa a nemá na ňu vplyv. Bytové hospodárstvo, š.p., Trnava, malo v držbe predmetnú nehnuteľnosť, nakoľko hospodárilo s majetkom štátu vrátane predmetnej nehnuteľnosti, ktorej správu zabezpečovalo v zmysle Zakladacej listiny a to i po účinnosti zákona č. 518/1990 Zb., keď Bytové hospodárstvo, š.p., Trnava, prešlo do riadenia Mesta Trnava. Naďalej spĺňalo predpoklady uvedené v § 6 zákona č. 403/1990 Zb., t.j. išlo o právnickú osobu, ktorá mala v držbe predmetnú nehnuteľnosť. Odporca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že štátny notár JUDr. Ivan Čierny bol vylúčený z rozhodovania o registrácii Dohody o vydaní veci. Nepreukázal, že by bola takáto námietka vznesená v čase rozhodovania. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že Dohoda o vydaní veci bola uzatvorená platne. Súd uviedol, že aj v prípade ak by bola Dohoda o vydaní veci neplatná, navrhovateľ vec užíval nerušene a dobromyseľne od jej vydania na základe Dohody zo dňa 09.01.1991, najneskôr do 11.08.2003, t.j. do podania návrhu vo veci sp. zn. 9C/60/2003, ktorým sa splnomocnený zástupca odporcu a zároveň vedľajšieho účastníka domáhal určenia neplatnosti Dohody o vydaní veci. Navrhovateľ by nadobudol vlastníctvo nehnuteľnosti vydržaním, nakoľko užíval vec nerušene viac ako 10 rokov a bol dobromyseľným (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Potom po apl. ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Navrhovateľ dal platne odporcovi dňa 01.03.2011 výpoveď z nájmu bytu a po uplynutí výpovednej lehoty 30.06.2011 odporca byt nevypratal. Na základe týchto skutočností súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Súd odporcovi nepriznal právo na bytovú náhradu, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že je v hmotnej núdzi. Jeho príjem od 01.01.2010 vo výške invalidného dôchodku bol 275,60 eur a od 01.01.2011 bol 280,60 eur. Po celú dobu prevyšoval životné minimum určené zákonom, ktoré bolo od 01.01.2010 vo výške 185,19 eur do 30.06.2010 a od 01.07.2010 do 30.06.2011 vo výške 185,38 eur. Zároveň súd nezistil ani dôvod hodný osobitného zreteľa, nakoľko v byte odporca býva sám, svoj zdravotný stav, v dôsledku ktorého poberá invalidný dôchodok, si zavinil sám a to dlhodobým nadmerným požívaním alkoholických nápojov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a pretože mal navrhovateľ vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu trov konania zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 99,50 eur a trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby po 625,73 eur + paušálna náhrada za rok 2011 za 3 úkony po 7,41 eur a za 4 úkony v roku 2012 po 7,63 eur, spolu 4.432,86 eur. Priznanú náhradu súd zvýšil o 20% DPH (886,57 eur), nakoľko právna zástupkyňa navrhovateľa je jej platcom, spolu 5.319,43 eur. Pri určení tarifnej odmeny za jeden úkon súd vychádzal z hodnoty vypratávaného bytu, ktorú navrhovateľ preukázal pripojeným znaleckým posudkom č. 106/2012 znalkyne Ing. L. K., ktorým bola určená všeobecná hodnota bytu vo výške 99.900 eur. O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol v zmysle ustanovení § 10 ods. 1, 2, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Náhradu trov konania súd zaviazal odporcu zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa.
Odvolanie proti rozsudku podal právny zástupca odporcu. Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. b), c) poukázal na to, že obdržal rozsudok vedený pod sp. zn. 13Ps/3/2011 z 11.04.2012, ktorý je právoplatný 11.05.2012 o pozbavení spôsobilosti odporcu na právne úkony v plnom rozsahu. Poukázal tak na znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, MUDr. U. F., ktorý v ňom uvádza, že: „v roku 2008 bola objektivizovaná atrofia mozgu odporcu CT vyšetrením. Ide o poruchu trvalého charakteru s negatívnym priebehom a prognózou do budúcna, nemožno očakávať zlepšenie, či vyliečenie. Duševná porucha u menovaného závažne negatívnym spôsobom ovplyvňuje jeho správania a chovania, menovaný nie je schopný vnímať dôsledky svojho správania a konania vo vzťahu k viazanosti svojich právnych úkonov“. Predmetom konania, proti ktorému smeruje odvolanie, bolo vypratanie bytu po tom,
ako odporca nereagoval na výzvu z bytu zo strany navrhovateľa a nepodal žiadne vyjadrenie k tomuto právnemu úkonu. Teraz je už zrejmé, prečo nereagoval, lebo v čase výpovede trpel duševnou poruchou, na základe čoho nechápal tento právny úkon navrhovateľa. Preto na základe rozsudku Okresného súdu v Trnave, sp. zn. 13Ps/3/2011 zo dňa 11.04.2012 zo zákona je výpoveď neplatná. Ďalej v odvolaní poukázal na vážne pochybnosti súdu v skutočnostiach, že súd hodnotil dátum písania Dohody ako chybu v písaní, lebo 10 mesiacov pre účinnosťou zákona č. 403/1990 Zb. táto Dohoda nemohla byť právoplatne podpísaná. Splnomocnený zástupca odporcu je toho názoru, že chyba v dátume nemôže byť náhodnou chybou v písaní textu Dohody, pretože dátum právnych dokumentov býva zásadný. S týmto dátumom zaregistroval Dohodu aj štátny notár JUDr. Ivan Čierny, ktorý bol navyše súčasne členom Presbytéria Cirkevného zboru ECAV v Trnave. Mal povinnosť spis zaslať na registráciu inému štátnemu notárstvu, lebo bol v tejto veci zaujatý. Napriek tomu, to vybavil sám. Dohodu podpísali dva subjekty, ktoré neboli na takýto právny úkon oprávnení, pretože nemali právnu subjektivitu. Cirkevný zbor získal právnu subjektivitu až dňom 01.01.1994, druhá strana Dohody - Bytové hospodárstvo, š.p., Trnava, nemala na takýto úkon povolenie, výslovne uvedené v predmete činnosti a to v Zakladacej listine zo dňa 22.06.1989, ani vo výpise z Obchodného registra. Súd neoprávnene tvrdí, že takéto oprávnenie druhá strana mala, pretože predmetnú nehnuteľnosť mala v držbe aj správe. Nikde však v spomenutých dokumentoch zástupca odporcu nenašiel výraz „držba“, ale iba informáciu o správe majetku. Podľa jeho názoru vydať majetok podľa § 4 zákona č. 403/1990 Zb. mohol iba ten, kto ho vlastnil a mal v držbe, a v tom čase to bolo Mesto Trnava. Ďalej poukázal aj na hrubé ďalšie chyby prvostupňového súdu a najväčšia perlička pre odvolací súd, že prvostupňový súd vo svojom rozsudku v tejto veci ukončil dokazovanie, aj keď zostala nezodpovedaná základná a úplne zásadná otázka pre riešenie sporu: Otázka nadobudnutia tohto majetku Cirkevným zborom ECAV. Súd tvrdí, že sa pokúsil zabezpečiť kúpnu zmluvu z roku 1909, avšak v archívoch sa táto zmluva nenachádza a navrhovateľ ňou nedisponuje. Preto súd zamietol opätovné doplnenie dôkazu a predložením zmluvy. Zástupca odporcu viackrát preštudoval spis a navyše aj tesne pred vydaním rozhodnutia vo veci, no v spise nie je žiadne dožiadanie na archívy súdu, ani odpoveď od nich. Súd ukončil dokazovanie, aby zaviazal zástupca navrhovateľa o predloženie kúpnej zmluvy z roku 1909. Pravdepodobne preto, lebo právna zástupkyňa navrhovateľa sa vyslovila, že navrhovateľ takúto zmluvu nemá. Existujú dôkazy o tom, že predmetnú nehnuteľnosť vlastnili manželia P. ešte v roku 1923, keď sa začala výstavba evanjelického kostola. Z toho dôvodu navrhovateľ nemá a ani nemôže mať kúpnu zmluvu z roku 1909 a zápis na PKV č. 689 bol z tohto veľmi konkrétneho dôvodu vykonaný v rozpore so zákonom. Súd rozhodoval neobjektívne, bol jasne a príliš naklonený právnemu zástupcovi navrhovateľa. Svojou činnosťou prejudikoval svoje neskoršie rozhodnutie, keď súhlasil na pojednávaní 06.02.2012 a právny zástupca navrhovateľa predložil dôkazy o aktívnej legitimácii na podanie takéhoto návrhu. Do zápisnice túto skutočnosť nezapísal. Právny zástupca navrhovateľa súdu predložil iba list vlastníctva č. XXXX z internetu, ktorý nie je možné použiť na právne úkony. Na tieto okolnosti splnomocnený zástupca odporcu upozornil súd 20.02.2012 písomných pripomienkach k pojednávaniu 06.02.2012. Súd zabezpečoval dôkazy od Správy katastra Trnava, ktoré je povinný súdu predložiť navrhovateľ sporu. Išlo o predloženie LV č. XXXX, ktorý nie je takým dokumentom, ktorý by navrhovateľ sporu nemohol predložiť už na začiatku konania. Podstatou odvolania je okrem toho tá skutočnosť, že v konaní vystupoval účastník, ktorý nebol vôbec spôsobilý byť účastníkom konania, nemal procesnú spôsobilosť a nebol právoplatne zastúpený. Preto navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť v zmysle ust. § 221 ods. 2 písm. b) a c) a konanie voči odporcovi zastaviť.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj opatrovník. Poukázal na spor, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu v Trnave skončený dňa 11.04.2012, pod sp. zn. 13Ps/3/2011 a nadobudol právoplatnosť 11.05.2012 a odporca bol uznaný za nesvojprávneho. Poukázal, že odporca je jeho brat a nereagoval na právny úkon výpovede z nájmu bytu, lebo reagovať nemohol, bol v tom čase duševne chorý a nechápal význam právnych postupov navrhovateľa. Nemal procesnú spôsobilosť v konaní v zmysle už právoplatného rozsudku Okresného súdu v Trnave pod sp. zn. 13Ps/3/2011 zo dňa 11.04.2012, preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
K odvolaniu sa vyjadrila právna zástupkyňa navrhovateľa, navrhla vecne správny rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť. Poukázala na to, že odvolanie podal splnomocnený zástupca odporcu ako aj opatrovník odporcu. Z predloženého rozsudku Okresného súdu v Trnave, sp. zn. 13Ps/3/2011 zo dňa 11.04.2012, na ktorom je právoplatnosť 11.05.2012 bolo zistené, že bol pozbavený odporca spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. Táto skutočnosť nebola oznámená splnomocneným zástupcom v konaní na právne úkony. Skutočnosť, že bol odporca pozbavený v priebehu konania, však nemá dôsledok na nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozsudku. Súd mohol v konaní pokračovať,
nakoľko odporca, teda v čase, keď nebol vydaný ešte rozsudok Okresného súdu v Trnave, splnomocnil 02.02.2012 JUDr. Jána Benku na zastupovanie v celom konaní. Táto plná moc nezanikla a nebol tu dôvod zániku plnomocenstva podľa § 33b Občianskeho zákonníka. Tento názor opiera o ust. § 107 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť, prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. Podľa § 109 ods. 1 O.s.p. preruší ak účastník stratil spôsobilosť pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie. Zástupca odporcu namieta vlastníctvo domu v Z., na ulici B., číslo súpisné XX, parcela č. 785/2, keď tvrdí, že účastníci Dohody o vydanie predmetnej nehnuteľnosti nemali právnu subjektivitu a teda Dohoda o vydaní veci je neplatná. S týmto názorom nesúhlasí, nakoľko súdu boli predložené relevantné dôkazy o subjektivite oboch účastníkov dohody. Ďalej namieta, že pôvodným vlastníkom domu nebol navrhovateľ. Podľa ust. § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona údaje katastra vedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. V konaní nebolo preukázané, že navrhovateľ nebol pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa byt, ktorý sa má vypratať, nachádza. Bez ohľadu na predtým uvedené, aj keby titulom opätovného nadobudnutia vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti nebola Dohoda o vydaní veci, navrhovateľ by vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti získal vydržaním.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), potom, čo zistil, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenými osobami (§ 201 a § 204 O.s.p.), prejednal vec obsahom a dôvodmi podaných odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Svoje rozhodnutie vyhlásil na pojednávaní bez prejednania veci v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. postupom pri zverejnení termínu vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p.
Podľa ust. § 1 zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, zákon sa vzťahuje na následky majetkových krívd spôsobených fyzickým a súkromným právnickým osobám, odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným, prípadne hnuteľným veciam podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektoru, podľa zákona č. 71/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorého súkromného domového majetku a znárodnením zoštátnením, na základe výmerov niektorých odvetvových ministerstiev, vydaných po roku 1955 a odvolávajúcich sa na znárodňovacie predpisy z roku 1948.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, vydanie podľa § 2 a 3 sa týka vecí, ktoré držali ku dňu účinnosti tohto zákona právnické osoby (ďalej len „povinná osoba“), s výnimkou cudzích štátov, podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi sú výhradne fyzické osoby.
Podľa ust. § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, štátny podnik hospodári s vecami a majetkovými právami zverenými mu pri jeho založení, a ďalej s vecami a majetkovými právami nadobudnutými v priebehu jeho podnikania. Veci, s ktorými podnik hospodári, sú v štátnom vlastníctve. Podnik má právo majetok, s ktorým hospodári, držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi; podnik nemôže týmto majetkom zabezpečovať záväzky tretích osôb. Majetok sa môže podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom.
Podľa ust. § 1 zákona č. 518/1990 Zb. z 22.11.1990 o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy (ďalej len „zákon č. 518/1990 Zb.“), tento zákon upravuje prechod zakladateľskej funkcie národných výborov voči štátnym podnikom založeným národnými výbormi a zriaďovateľskej funkcie národných výborov voči organizáciám alebo zariadeniam zriadeným národnými výbormi na obce, ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány štátnej správy.
Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 518/1990 Zb., zakladateľská funkcia voči štátnemu podniku, ktorého zakladateľom je národný výbor, prechádza na obec, v ktorej má štátny podnik sídlo, s výnimkou štátnych podnikov pôsobiacich v odvetviach uvedených v odseku 2, 3, 4 a 6.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 518/1990 Zb., rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené národnými výbormi, ich zariadenia a zariadenia vnútornej správy národných výborov (ďalej len „organizácie“) prechádzajú do riadenia obce, v ktorej má organizácia sídlo, s výnimkou organizácií uvedených v odsekoch 2 a 3.
Podľa ust. § 22 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb., o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností, cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona (dňa 01.09.1991) vyvíjali svoju činnosť zo zákona alebo na základe štátneho súhlasu, sa považujú za registrované podľa tohto zákona; ich zoznam je uvedený v prílohe tohto zákona, kde pod bodom 19. sa uvádza Slovenská evanjelická cirkev augsburského vyznania v ČSFR.
Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
Podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
Na základe Zápisnice o prevzatí bytu zo dňa 16.05.1971 bola matka odporcu pani T. V. nájomníčkou štvorizbového bytu č. XX na 3. podlaží polyfunkčného domu na ulici B. XX, Z.. Po smrti matky v roku XXXX po prechode nájmu bytu sa odporca stal nájomcom uvedeného bytu. Navrhovateľ dal odporcovi dňa 01.03.2011 výpoveď z nájmu bytu z dôvodu, že odporca nezaplatil nájomné a preddavky za služby za mesiac január 2010 až január 2011, vrátane vyúčtovania za rok 2009, celkom vo výške 440,71 eur, pričom mesačne mal platiť 13,84 eur nájomné a preddavky za služby vo výške 3,75 eur, spolu 17,59 eur mesačne. Výpoveď bola odporcovi doručená dňa 10.03.2011. Výpovedná lehota uplynula dňa 30.06.2011. Navrhovateľ listom zo dňa 03.08.2011, ktorý odporca prevzal dňa 03.08.2011 vyzval odporcu k vyprataniu bytu do 31.08.2011. Odporca na pojednávaní uvádzal, že nedoplatok na nájomnom a za služby vyrovnal 19.04.2011 po doručení výpovede a odvtedy nemá nedoplatky. Bol nezamestnaný a bez príjmu, od 24.10.2008 bol hospitalizovaný a po návrate z nemocnice 10.02.2009 žil do júla 2009 u brata. Od 04.08.2009 mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 267,40 eur mesačne. Navrhovateľ uviedol, že odporca nepodal návrh na určenie neplatnosti výpovede. V čase výpovede bolo životné minimum určené sumou 185,38 eur, príjem odporcu bol vyšší a napriek tomu neplatil ani nájom vo výške 17,59 eur, nepreukázal navrhovateľovi, že by bol v hmotnej núdzi a preto mu nevzniklo právo na bytovú náhradu.
Splnomocnený zástupca odporcu namietol, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný, pretože nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že pri písaní Dohody o vydaní veci došlo k chybe v písaní dátumu, nakoľko bola uzatvorená až po prijatí zákona č. 403/1990 Zb. dňa 09.01.1991, avšak v Dohode sa uvádza nesprávny dátum 09.01.1990. Navrhovateľ požiadal o vydanie nehnuteľnosti dňa 31.10.1990. V čase uzatvorenia dohody bola nehnuteľnosť v správe a teda i držbe Bytového hospodárstva, š.p., Trnava. V zmysle § 64 Hospodárskeho zákonníka jednotlivé časti národného majetku boli v správe štátnych organizácií. Veci, s ktorými hospodári štátny podnik sú v štátnom vlastníctve, pričom podnik má právo majetok, s ktorým hospodári držať, užívať a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi. Bez ohľadu na tieto skutočnosti, ak by nedošlo k platnému uzavretiu Dohody o vydaní veci, navrhovateľ by nadobudol vlastníctvo k veci vydržaním, nakoľko nehnuteľnosť má v držbe viac ako 10 rokov.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky potvrdilo listom zo dňa 11.08.2004, že navrhovateľ má právnu subjektivitu a jeho štatutárnym orgánom je príslušný zborový farár a zborový dozorca (Ústava Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku zo dňa 22.06.1993). Z potvrdenia Seniorského úradu Bratislavského seniorátu Evanjelickej cirkvi zo dňa 22.03.2010 bolo zistené, že zborovým farárom navrhovateľa je Mgr. E. I. a zborovou dozorkyňou je JUDr. L. Z.. Z potvrdenia Štatistického úradu Slovenskej republiky zo dňa 04.11.2003 súd zistil, že navrhovateľovi bolo pridelené IČO: 35 594 527 ku dňu 01.01.1994. Z Ústavy Evanjelickej cirkvi prijatej dňa 22.06.1993 v Uhrovci, súd zistil, že nadobúda účinnosť dňom 01.01.1994 a zároveň sa zrušuje Cirkevná ústava z 09.10.1951. Ministerstvo
kultúry Slovenskej republiky potvrdilo listom zo dňa 17.09.2012, že cirkevné zbory Evanjelickej cirkvi mali právnu subjektivitu pred prijatím Ústavy Evanjelickej cirkvi zo dňa 22.06.1993 v Uhrovci v zmysle § 63 Cirkevnej ústavy Slovenskej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Československej republike z 09.10.1951. Zároveň potvrdilo, že navrhovateľ mal právnu subjektivitu i ku dňu 09.01.1991. Podľa Schematizmu Slovenskej evanjelickej cirkvi z roku 1989 bol farárom navrhovateľa dôstojný pán P. M., neskôr U. K. a dozorcom D. U.. K svojmu vyjadreniu priložil kópiu citovanej Ústavy z 09.10.1951 a Schematizmus z roku 1989. Z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Z. súd zistil, že vlastníkom polyfunkčného domu na ulici B. XX, Z., postaveného na parcele č. 785/2 je navrhovateľ. Z PKV č. 689 súd zistil, že dom č. XX (U. č. XX) na parcele č. 920 o výmere 1008 siah nadobudol na základe dražobnej zápisnice dňa 12.09.1909 z dôvodu kúpy Evanjelický cirkevný zbor a.v. v Trnave, č. d. 4778/1907. Na základe situačného plánu zo dňa 04.12.1928 bola parcela č. 920 rozčlenená a parcela č. 920/1
- dom na F. ul. č. XXXX/X, parcela č. 920/2 - kostol s dvorom a parcela č. 920/3 - dom na U. ul. č. XXX/XX. Z PKV č. 5001, k.ú. Z., súd zistil, že vlastníkom domu č. XX s dvorom U. ul. č. XXX na parcele č. 920/3 bol Československý štát v celosti. Z Dohody o vydaní veci zo dňa 09.01.1990 súd zistil, že Bytové hospodárstvo, š.p., Trnava, vydalo navrhovateľovi v zmysle ustanovení zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov majetkových krívd dom č. XX s dvorom na U. ul. č. XXX, t.č. B. XX, parc. č. 920/3 zapísaný v PKV č. 5001 podľa identifikácie Strediska Geodézie Trnava nové parc. č. 785 o výmere 1.908 m2 v celosti. Štátne notárstvo zaregistrovalo dohodu pod č. R VI. 13/91 dňa 25.02.1991. Zo zakladacej listiny Mestského národného výboru v Trnave zo dňa 22.06.1989 súd zistil, že s účinnosťou od 01.07.1989 založil Bytové hospodárstvo, š.p., Trnava, ktorého predmetom činnosti je okrem iného zabezpečenie správy, údržby, opráv a modernizácia bytového majetku a domového majetku a správa bytového fondu. Štátny podnik hospodári s majetkom v socialistickom celospoločenskom vlastníctve. Tvorí ho majetok hmotný, fondy a ďalšie aktíva a pasíva, majetkové práva. Dňa 31.10.1990 navrhovateľ písomne požiadal Okresný bytový podnik Trnava o vrátenie predmetnej nehnuteľnosti a dňa 15.12.1990 doložil na základe výzvy požadované doklady. Dňa 14.12.1990 potvrdil Okresný národný výbor Trnava, že predmetná nehnuteľnosť prešla do vlastníctva štátu podľa § 5 vl. nar. č. 15/59 Zb. rozhodnutím Finančného odboru zo dňa 25.05.1961. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava, č.k. 9C/60/2003 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 16.11.2005, ktorý potvrdil Krajský súd v Trnave rozsudkom, č.k. 23Co/33/2006-234 zo dňa 20.09.2006, súd zamietol návrh splnomocneného zástupcu odporcu, proti navrhovateľovi v tomto konaní v 1. rade a v 2. rade proti Správe mestského majetku Trnava o určenie neplatnosti Dohody o vydaní veci zo dňa 09.01.1990 z dôvodu chýbajúceho naliehavého právneho záujmu.
V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ bol zapísaný ako pôvodný pozemno-knižný vlastník parcely č. 920/3 v PKV č. 689, katastrálne územie Z. na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 12.09.1909. Vo vzťahu k pozemkovej knihe platil od jej vzniku až do roku 1950 konštitutívny charakter zápisu, teda nadobúdanie vlastníckeho práva až zápisom do pozemkovej knihy. Odporca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o neplatnosti tejto zmluvy. Navrhovateľ od roku 1909 užíval nehnuteľnosť až do roku 1961, t.j. 53 rokov, kedy bola nehnuteľnosť prevedená na štát. V prípade, ak by zmluva nebola v písomnej forme a nebola zapísaná v pozemkovej knihe, vlastníkom nehnuteľnosti by sa navrhovateľ stal vydržaním.
Dohoda o vydaní veci zo dňa bola uzatvorená dňa 09.01.1991 a len chybou v písaní bol v Dohode nesprávne uvedený dátum 09.01.1990 a to z dôvodu, že zákon, na základe ktorého bola Dohoda uzatvorená bol prijatý dňa 02.10.1990, bola schválená dňa 25.01.1991 Štátnym notárstvom, tiež všetka korešpondencia predchádzajúca uzatvoreniu Dohody bola po účinnosti zákona 01.11.1990. Dohodu uzatvorili subjekty, ktoré mali oprávnenie na uzatvorenie tejto zmluvy. Navrhovateľ mal právnu subjektivitu a nehnuteľnosť mu bola odňatá v zmysle vl. nar. 15/1959 Zb., v čase podpísania Dohody o vydaní veci dňa 09.01.1991 mal právnu subjektivitu v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb., čo potvrdilo i Ministerstvo kultúry a bolo preukázané i Ústavou Slovenskej evanjelickej cirkvi a.s. v ČSR zo dňa 09.10.1951. Bytové hospodárstvo, š.p., Trnava, malo v držbe predmetnú nehnuteľnosť, nakoľko hospodárilo s majetkom štátu vrátane predmetnej nehnuteľnosti, ktorej správu zabezpečovalo v zmysle Zakladacej listiny a to i po účinnosti zákona č. 518/1990 Zb., keď Bytové hospodárstvo, š.p., Trnava, prešlo do riadenia Mesta Trnava. Naďalej spĺňalo predpoklady uvedené v § 6 zákona č. 403/1990 Zb. Odporca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že štátny notár JUDr. Ivan Čierny bol vylúčený z rozhodovania o registrácii Dohody o vydaní veci. Nepreukázal, že by bola takáto námietka vznesená v čase rozhodovania.
Je správny názor súdu prvého stupňa, že aj v prípade, ak by bola Dohoda o vydaní veci neplatná, navrhovateľ vec užíval nerušene a dobromyseľne od jej vydania na základe Dohody zo dňa 09.01.1991 najneskôr do 11.08.2003, t.j. do podania návrhu vo veci 9C/60/2003, ktorým sa splnomocnený zástupca odporcu a zároveň vedľajšieho účastníka domáhal určenia neplatnosti Dohody o vydaní veci. Navrhovateľ by nadobudol vlastníctvo nehnuteľnosti vydržaním, nakoľko užíval vec nerušene viac ako 10 rokov a bol dobromyseľným (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Z predmetného vyhotovenia rozsudku pokiaľ splnomocnený zástupca odporcu ako aj opatrovník odporcu namietali, že prebiehalo konanie 13Ps/3/2011 z Okresného súdu Trnava, o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, tak sa oboznámil odvolací súd s pripojením spisom Okresného súdu v Trnave, návrh v tomto konaní bol podaný 30.08.2011, rozsudok bol podaný 19.03.2012 so záverom, že vyšetrovaný trpí duševnou poruchou a to alkoholickou závislosťou ťažkého stupňa s alkoholickou demenciou, v roku 2008 bola objektivizovaná atrofia mozgu CT vyšetrením. Ide o poruchu trvalého charakteru s negatívnym priebehom, prognózou do budúcnosti. Táto duševná porucha negatívnym spôsobom ovplyvňuje správanie a konanie vyšetrovaného. Je odkázaný na kompletnú starostlivosť okolia. Otázka, či je schopný vnímať dôsledky svojho správania, odpovedal znalec, že nie je schopný vnímať dôsledky svojho správania a konania vo vzťahu k viazanosti svojich právnych úkonov. Na základe tohto znaleckého posudku potom v predmetnom konaní vydal Okresný súd v Trnave rozsudok, ktorým pozbavil Ing. E. V. spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 11.05.2012.
Podľa ust. § 107 ods. 1 O.s.p. ako účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či v ňom môže pokračovať.
Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. a) O.s.p. súd konanie preruší, ak účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom na celé konanie.
Dňa 02.02.2012 splnomocnil odporca JUDr. Jána Benku na zastupovanie v predmetnom konaní. V konaní bol teda odporca riadne zastúpený zástupcom s plnomocenstvom na celé konanie. Nebol dôvod konanie prerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. a), pretože účastník zastúpený bol, v čase konania nestratil spôsobilosť byť účastníkom konania. V predmetnom konaní bol preto riadne zastúpený odporca a nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom, za neho konal splnomocnený zástupca. Plnomocenstvo nezaniklo podľa ust. § 33b Občianskeho zákonníka. Navyše toto kvalifikované a odborné právnické splnomocnenie odporcu bolo odbornejšie a kvalifikovanejšie než by bol zastúpený klasickým opatrovníkom v konaní. Preto odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré bolo podané odvolanie opatrovníkom i splnomocneným zástupcom odporcu, že bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom, pretože trpel duševnou poruchou.
Navrhovateľ dal platne odporcovi dňa 01.03.2011 výpoveď z nájmu bytu a po uplynutí výpovednej lehoty 30.06.2011 odporca byt nevypratal. Na základe týchto skutočností súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Súd odporcovi nepriznal právo na bytovú náhradu, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že je v hmotnej núdzi. Jeho príjem od 01.01.2010 vo výške invalidného dôchodku bol 275,60 eur a od 01.01.2011 bol 280,60 eur. Po celú dobu prevyšoval životné minimum určené zákonom, ktoré bolo od 01.01.2010 vo výške 185,19 eur do 30.06.2010 a od 01.07.2010 do 30.06.2011 vo výške 185,38 eur. Zároveň súd nezistil ani dôvod hodný osobitného zreteľa, nakoľko v byte odporca býva sám, svoj zdravotný stav, v dôsledku ktorého poberá invalidný dôchodok, si zavinil sám a to dlhodobým nadmerným požívaním alkoholických nápojov. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Preto vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo potvrdené podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. s odkazom na správne dôvody súdu prvého stupňa v jeho rozhodnutí podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď vzniklo úspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania, toto si neuplatnil a žiadne trovy mu nevznikli.
Senát odvolacieho súdu rozhodol vo veci počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.