Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-152-2011.pdf
PDF · 113.89 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/152/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa: Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Trnava, Nám. SNP 7, Trnava IČO: 35 594 527, zastúpený advokátkou: JUDr. Ružena Bubenčíková, Kollárova 8, Trnava, proti odporcovi: C.. E. V., narodený X.X.XXXX, B. XX, Z., za účasti vedľajšieho účastníka: Občianske združenie Právo na byt Trnava, Hlavná 20, Trnava, odporca i vedľajší účastník sú zastúpení: JUDr. Ján Benko CSc., Hlavná 20/54, Trnava, o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
Odporca je povinný vypratať byt číslo XX na X. nadzemnom podlaží v Z. na ulici B. XX, katastrálne územie Z., súpisné č. XX, postavený na parcele č. XXX/X, zapísaný na Správe katastra Z. na Liste vlastníctva č. XXXX, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, bez bytovej náhrady.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 99,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 5.319,43 €, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 17.10.2011 doručeným súdu dňa 18.11.2011 domáhal vypratania bytu odporcom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 10.3.2011 doručil odporcovi výpoveď z nájmu bytu. Výpovedná lehota uplynula dňa 30.6.2011 a odporca predmetný byt nevypratal.
Dňa 10.5.2012 bol súdu doručený vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu, proti jeho vstupu navrhovateľ nemal námietky. Vedľajší účastník sa pripojil k námietkam vzneseným splnomocneným zástupcom odporcu.
Odporca navrhol návrh zamietnuť, nakoľko hneď po doručení výpovede doplatil nedoplatok na nájomnom. Žalobu na neplatnosť výpovede na súd nepodal. V prípade, ak by súd vyhovel návrhu, požiadal o pridelenie náhradného bytu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, pripojeným spisom tunajšieho súdu č.k. 9C/60/2003, Listom vlastníctva č. XXXX, Zápisnicou o prevzatí bytu zo dňa 16.5.1971, Výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 1.3.2011, výzvou o vypratanie bytu zo dňa 3.8.2011, Ústavou Evanjelickej cirkvi zo dňa 22.6.1993, potvrdením Štatistického úradu zo dňa 4.11.2003, z Potvrdenia Seniorského úradu Bratislavského Seniorátu Evanjelickej cirkvi zo dňa 22.3.2010, PKV č. XXX, XXXX, rozhodnutiami ONV Trnava č. FIN 4/88-E/5-1961 zo dňa 25.5.1961 a FK/88-E/5-1961 zo dňa 29.6.1961, správou Ministerstva kultúry
Slovenskej republiky zo dňa 17.9.2015 a ostatnými listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Na základe Zápisnice o prevzatí bytu zo dňa 16.5.1971 bola matka odporcu pani T. V. nájomníčkou štvorizbového bytu č. XX na X. podlaží polyfunkčného domu na ulici B. XX, Z.. Po smrti matky v roku 1982 po prechode nájmu bytu sa odporca stal nájomcom uvedeného bytu. Navrhovateľ dal odporcovi dňa 1.3.2011 výpoveď z nájmu bytu z dôvodu, že odporca nezaplatil nájomné a preddavky za služby za mesiac január 2010 až január 2011, vrátane vyúčtovania za rok 2009, celkom vo výške 440,71 €, pričom mesačne mal platiť 13,84 € nájomné a preddavky za služby vo výške 3,75 €, spolu 17,59 € mesačne. Výpoveď bola odporcovi doručená dňa 10.3.2011. Výpovedná lehota uplynula dňa 30.6.2011. Navrhovateľ listom zo dňa 3.8.2011, ktorý odporca prevzal dňa 3.8.2011 vyzval odporcu k vyprataniu bytu do 31.8.2011. Listom zo dňa 22.8.2011 požiadal odporca o poskytnutie bytovej náhrady, na čo navrhovateľ reagoval listom zo dňa 6.9.2011 s odôvodnením, že nejde o dôvody hodné osobitného zreteľa a ani nie je v hmotnej núdzi, preto trval na vyprataní bytu do 5 dní po doručení listu.
Odporca uviedol, že nedoplatok na nájomnom a za služby vyrovnal 19.4.2011 po doručení výpovede a odvtedy nemá nedoplatky. Bol nezamestnaný a bez príjmu, od 24.10.2008 bol hospitalizovaný a po návrate z nemocnice 10.2.2009 žil do júla 2009 u brata. Od 4.8.2009 mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 267,40 € mesačne, od januára 2010 vo výške 275,60 € od januára 2011 poberal dôchodok vo výške 280,60 €. Invalidný dôchodok mu bol priznaný z dôvodu duševnej poruchy a poruchy správania spôsobenej dlhoročným užívaním alkoholu - ťažká forma, chronické obličkové ochorenie, astmu a alkoholickú chorobu pečene, čo preukázal kópiou lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia, ktorý bol vypracovaný na posúdenie invalidity na žiadosť poistenca o invalidný dôchodok zo dňa 15.1.2010. O pridelenie náhradného bytu žiadal z dôvodu, že po zaplatení nájmu 17,59 €, elektriny 20,- € a plynu 30,- € si musí uhradiť lieky a z tohto dôvodu sa nachádza v hmotnej núdzi.
Navrhovateľ uviedol, že odporca nepodal návrh na určenie neplatnosti výpovede. V čase výpovede bolo životné minimum určené sumou 185,38 €, príjem odporcu bol vyšší a napriek tomu neplatil ani nájom vo výške 17,59 €, nepreukázal navrhovateľovi, že by bol v hmotnej núdzi a preto mu nevzniklo právo na bytovú náhradu.
Splnomocnený zástupca odporcu namietol, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný, pretože nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nikdy ju nevlastnil a to z dôvodu že dňa 12.9.1909 bol zapísaný prevod vlastníctva na základe kúpnej zmluvy v Pozemkovoknižnej vložke č. XXX, katastrálne územie Z. (ďalej len „PKV“ č. XXX), pričom táto zmluva neexistovala a teda nehnuteľnosť navrhovateľ nadobudol podvodom. V roku 1961 Okresný národný výbor neskúmal vlastníctvo nehnuteľnosti, len z PKV previedol vlastníctvo na štát. Následne nehnuteľnosť bola vydaná navrhovateľovi na základe Dohody o vydaní Bytovým hospodárstvom, š.p. Trnava, pričom ani jeden zo subjektov zmluvy nemal právnu subjektivitu na takýto právny úkon. Bytové hospodárstvo š.p. Trnava nebolo vlastníkom nehnuteľnosti, nemalo ju v držbe, ale len v správe a preto nebolo oprávnené vydať nehnuteľnosť. Dňom 22.11.1990 sa Mesto Trnava stalo zakladateľom Bytového hospodárstva, š.p. Trnava a aj vlastníkom majetku, ktorý bol v správe tohto štátneho podniku. Zákonom č. 364/1990 Zb. majetok prešiel z držby do vlastníctva obce a preto subjektom, ktorý zmluvy o vydaní malo byť Mesto Trnava a nie bytový podnik. Na vydanie nehnuteľnosti nedalo Mesto Trnava súhlas. Navrhovateľ nadobudol právnu subjektivitu až dňa 1.1.1994 potvrdením Štatistického úradu. V rámci cirkevných zákonov mohol mať navrhovateľ vnútri cirkvi právnu subjektivitu, avšak cirkevné zákony neplatia všeobecne a zaväzujú iba príslušníkov evanjelickej cirkvi. Z týchto dôvodov namietol absolútnu neplatnosť Dohody o vydaní veci. Tiež spochybnil registráciu Dohody štátnym notárstvom a to z dôvodu, že štátnym notárom bol v tom čase L.. C. Č., ktorý bol zároveň členom Presbyterstva evanjelického cirkevného zboru v Trnave a v zmysle § 12 ods. 3 zák. č. 134/1982 Zb. Notárskeho poriadku, v ktorom sa uvádza: „Ak Štátne notárstvo nemôže konať preto, že jeho pracovníci sú vylúčení, prikáže sa vec inému než doteraz príslušnému štátnemu notárovi“ a z tohto dôvodu bol notár L.. Č. vylúčený pre registráciu Dohody o vydaní veci. Z dôvodu neplatnosti Dohody o vydaní veci je neplatný i List vlastníctva č. XXXX a preto navrhol zamietnuť návrh. Sám podal žalobu na určenie neplatnosti Dohody o vydaní nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom konania č. 9C/60/2003, avšak s danou vecou nesúvisí.
Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že pri písaní Dohody o vydaní veci došlo k chybe v písaní dátumu, nakoľko bola uzatvorená až po prijatí zákona 403/1990 Zb. dňa 9.1.1991, avšak v dohode sa uvádza nesprávny dátum 9.1.1990. Navrhovateľ požiadal o vydanie nehnuteľnosti dňa 31.10.1990. V čase uzatvorenia dohody bola nehnuteľnosť v správe a teda i držbe Bytového hospodárstva, š.p. Trnava. V zmysle § 64 Hospodárskeho zákonníka jednotlivé časti národného majetku boli v správe štátnych organizácií. Veci, s ktorými hospodári štátny podnik sú v štátnom vlastníctve, pričom podnik má právo majetok, s ktorým hospodári držať, užívať a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi. Bez ohľadu na tieto skutočnosti, ak by nedošlo k platnému uzavretie dohody o vydaní veci, navrhovateľ by nadobudol vlastníctvo k veci vydržaním, nakoľko nehnuteľnosť má v držbe viac ako 10 rokov.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky potvrdilo listom zo dňa 11.8.2004, že navrhovateľ má právnu subjektivitu a jeho štatutárnym orgánom je príslušný zborový farár a zborový dozorca, čo vyplýva z ústavy Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ďalej len „Evanjelickej cirkvi“) zo dňa 22.6.1993. Z potvrdenia Seniorského úradu Bratislavského seniorátu Evanjelickej cirkvi zo dňa 22.3.2010 súd zistil, že zborovým farárom navrhovateľa je U.. E. I. a zborovou dozorkyňou je L.. L. Z.. Z potvrdenia Štatistického úradu Slovenskej republiky zo dňa 4.11.2003 súd zistil, že navrhovateľovi bolo pridelené IČO 35 594 527 ku dňu 1.1.1994.
Z Ústavy Evanjelickej cirkvi prijatej dňa 22.6.1993 v Uhrovci, súd zistil, že nadobúda účinnosť dňom 1.1.1994 a zároveň sa zrušuje Cirkevná ústava z 9.10.1951.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky potvrdilo listom zo dňa 17.9.2012, že cirkevné zbory Evanjelickej cirkvi mali právnu subjektivitu pred prijatím Ústavy Evanjelickej cirkvi zo dňa 22.6.1993 v Uhrovci v zmysle § 63 Cirkevnej ústavy Slovenskej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Československej republike z 9.10.1951. Zároveň potvrdilo, že navrhovateľ mal právnu subjektivitu i ku dňu 9.1.1991. Podľa Schematizmu Slovenskej evanjelickej cirkvi z roku 1989 bol farárom navrhovateľa dôstojný pán P. M., neskôr U. K. a dozorcom D. Ď.. K svojmu vyjadreniu priložil kópiu citovanej Ústavy z 9.10.1951 a Schematizmus z roku 1989.
Z Listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Z. súd zistil, že vlastníkom polyfunkčného domu na ulici B. XX, Z. postaveného na parcele č. XXX/X je navrhovateľ.
Z PKV č. XXX súd zistil, že dom č. XX (U. č. XX) na parcele č. XXX o výmere 1008 siah nadobudol na základe dražobnej zápisnice dňa 12.9.1909 z dôvodu kúpy Evanjelický cirkevný zbor a.v. v Trnave č.d. 4778/1907. Na základe situačného plánu zo dňa 4.12.1928 bola parc. č. XXX rozčlenená a parc. č. XXX/ X - dom na F. H.. č. XXXX/X, parc. č. XXX/X - kostol s dvorom a parc. č. XXX/X dom na U. H.. č. XXX/XX.
Z rozhodnutí Finančného odboru Okresného národného výboru v Trnave č. FIN 4/88-E/5-1961 zo dňa 25.5.1961, ktoré na odvolanie navrhovateľa potvrdila Finančná komisia ONV v Trnave č. FK/88-E/5-1961 zo dňa 29.6.1961 súd zistil, že nehnuteľnosť zapísaná v PKV č. XXX parc. č. XXX/X prevádzkový a nájomný dom s dvorom v Z., F. č. XX v celosti prechádza do vlastníctva štátu podľa § 5 vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb.
Z PKV č. XXXX, k.ú. Z. súd zistil, že vlastníkom domu č. XX s dvorom U. H.. č. XXX na parc. č. XXX/ X bol Československý štát v celosti.
Z Dohody o vydaní veci zo dňa 9.1.1990 súd zistil, že Bytové hospodárstvo, š.p. Trnava vydalo navrhovateľovi v zmysle ustanovení zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov majetkových krívd dom č. XX s dvorom na U. H.. č. XXX, t.č. B. XX, parc. č. XXX/X zapísaný v PKV č. XXXX podľa identifikácie Strediska Geodézie Trnava nové parc. č. XXX o výmere 1908 m2 v celosti. Štátne notárstvo zaregistrovalo dohodu pod č. R VI. 13/91 dňa 25.2.1991.
Zo zakladacej listiny Mestského národného výboru v Trnave zo dňa 22.6.1989 súd zistil, že s účinnosťou od 1.7.1989 založil Bytové hospodárstvo, š.p. Trnava, ktorého predmetom činnosti je okrem iného zabezpečenie správy, údržby, opráv a modernizácia bytového majetku a domového majetku a správa bytového fondu. Štátny podnik hospodári s majetkom v socialistickom celospoločenskom vlastníctve. Tvorí ho majetok hmotný, fondy a ďalšie aktíva a pasíva, majetkové práva.
Zo správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 16.5.2012 súd zistil, že v Štátnom archíve sa zachovali doklady registratúrnej značky „čd“ zo zbierky listín pozemkovoknižnej agendy Okresného súdu Trnava až od spisového ročníka 1924.
Dňa 31.10.1990 navrhovateľ písomne požiadal Okresný bytový podnik Trnava o vrátenie predmetnej nehnuteľnosti a dňa 15.12.1990 doložil na základe výzvy požadované doklady. Dňa 14.12.1990 potvrdil Okresný národný výbor Trnava, že predmetná nehnuteľnosť prešla do vlastníctva štátu podľa § 5 vl. nar. č. 15/59 Zb. rozhodnutím Finančného odboru zo dňa 25.5.1961.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. 9C/60/2003 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 16.11.2005, ktorý potvrdil Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 23Co/33/2006-234 zo dňa 20.9.2006 súd zamietol návrh splnomocneného zástupcu odporcu, proti navrhovateľovi v tomto konaní v 1. rade a v 2. rade proti Správe mestského majetku Trnava o určenie neplatnosti Dohody o vydaní veci zo dňa 9.1.1990 z dôvodu chýbajúceho naliehavého právneho záujmu.
Odporca žiadal doplniť dokazovanie predložením kúpnej zmluvy v roku 1909, na základe ktorej nadobudol navrhovateľ nehnuteľnosť. Súd sa pokúsil zabezpečiť uvedenú zmluvu, avšak v archívoch sa táto zmluva nenachádza a navrhovateľ ňou nedisponuje, preto súd zamietol opätovné doplnenie dokazovania predložením navrhovanej zmluvy.
Predmetom konania je vypratanie bytu. Vzhľadom na námietku odporcu sa súd najskôr zaoberal otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľa. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ bol zapísaný ako pôvodný pozemno-knižný vlastník parcely č. XXX/X v PKV č. XXX, katastrálne územie Z. na základe kúpno- predajnej zmluvy zo dňa 12.9.1909. Vo vzťahu k pozemkovej knihe platil od jej vzniku až do roku 1950 konštitutívny charakter zápisu, teda nadobúdanie vlastníckeho práva až zápisom do pozemkovej knihy. Odporca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o neplatnosti tejto zmluvy. V konaní nie je sporné, že navrhovateľ od roku 1909 užíval nehnuteľnosť až do roku 1961, t.j. 53 rokov, kedy bola nehnuteľnosť prevedená na štát. V prípade, ak by zmluva nebola v písomnej forme a nebola zapísaná v pozemkovej knihe, vlastníkom nehnuteľnosti by sa nestal navrhovateľ na základe takéhoto zmluvného vzťahu, ale takáto zmluva by bola považovaná za oprávnený vstup do držby nehnuteľností, ktorý trval nepretržite viac ako 32 rokov a teda vlastníkom nehnuteľnosti by sa navrhovateľ stal vydržaním.
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, zákon sa vzťahuje na následky majetkových krívd spôsobených fyzickým a súkromným právnickým osobám odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným, prípadne hnuteľným veciam podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektoru, podľa zákona č. 71/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorého súkromného domového majetku, a znárodnením zoštátnením na základe výmerov niektorých odvetvových ministerstiev, vydaných po roku 1955 a odvolávajúcich sa na znárodňovacie predpisy z roku 1948.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, vydanie podľa § 2 a 3 sa týka vecí, ktoré držali ku dňu účinnosti tohto zákona právnické osoby (ďalej len "povinná osoba"), s výnimkou cudzích štátov, podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi sú výhradne fyzické osoby.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, štátny podnik hospodári s vecami a majetkovými právami zverenými mu pri jeho založení, a ďalej s vecami a majetkovými
právami nadobudnutými v priebehu jeho podnikania. Veci, s ktorými podnik hospodári, sú v štátnom vlastníctve. Podnik má právo majetok, s ktorým hospodári, držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi; podnik nemôže týmto majetkom zabezpečovať záväzky tretích osôb. Majetok sa môže podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom.
Podľa ustanovenia § 1 zák. č. 518/1990 Zb. z 22. 11.1990 o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy (ďalej len „zák. č. 518/1990 Zb.“), tento zákon upravuje prechod zakladateľskej funkcie národných výborov voči štátnym podnikom založeným národnými výbormi a zriaďovateľskej funkcie národných výborov voči organizáciám alebo zariadeniam zriadeným národnými výbormi na obce, ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány štátnej správy.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zák. č. 518/1990 Zb., zakladateľská funkcia voči štátnemu podniku, ktorého zakladateľom je národný výbor, prechádza na obec, v ktorej má štátny podnik sídlo, s výnimkou štátnych podnikov pôsobiacich v odvetviach uvedených v odseku 2, 3, 4 a 6.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zák. č. 518/1990 Zb., rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené národnými výbormi, ich zariadenia a zariadenia vnútornej správy národných výborov (ďalej len organizácie") prechádzajú do riadenia obce, v ktorej má organizácia sídlo, s výnimkou organizácií uvedených v odsekoch 2 a 3.
Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb., o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností, cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona (dňa 1.9.1991) vyvíjali svoju činnosť zo zákona alebo na základe štátneho súhlasu, sa považujú za registrované podľa tohto zákona; ich zoznam je uvedený v prílohe tohto zákona, kde pod bodom 19. Sa uvádza Slovenská evanjelická cirkev augsburského vyznania v ČSFR.
Ďalej súd ako predbežnú otázku riešil, či bola platne uzatvorená Dohoda o vydaní veci zo dňa 9.1.1990. Súd dospel k záveru, že Dohoda bola uzatvorená dňa 9.1.1991 a len chybou v písaní bol v Dohode nesprávne uvedený dátum 9.1.1990 a to z dôvodu, že zákon, na základe ktorého bola Dohoda uzatvorená bol prijatý dňa 2.10.1990, Dohoda bola schválená dňa 25.1.1991 Štátnym notárstvom, tiež všetka korešpondencia predchádzajúca uzatvoreniu Dohody bola po účinnosti zákona 1.11.1990. Súd dospel k záveru, že Dohodu uzatvorili subjekty, ktoré mali oprávnenie na uzatvorenie tejto zmluvy. Navrhovateľ mal právnu subjektivitu v zmysle vyššie citovaných predpisov, nehnuteľnosť mu bola odňatá v zmysle vl. nar. 15/1959 Zb., v čase podpísania Dohody o vydaní veci dňa 9.1.1991 mal právnu subjektivitu v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb., čo potvrdilo i Ministerstvo kultúry a bolo preukázané i Ústavou Slovenskej evanjelickej cirkvi a.s. v ČSR zo dňa 9.10.1951. Pridelenie identifikačného čísla Štatistickým úradom k 1.1.1994 nezakladá právnu subjektivitu navrhovateľa a nemá na ňu vplyv. Bytové hospodárstvo, š.p. Trnava malo v držbe predmetnú nehnuteľnosť, nakoľko hospodárilo s majetkom štátu vrátane predmetnej nehnuteľnosti, ktorej správu zabezpečovalo v zmysle Zakladacej listiny a to i po účinnosti zákona č. 518/1990 Zb., keď Bytové hospodárstvo š.p. Trnava prešlo do riadenia Mesta Trnava. Naďalej spĺňalo predpoklady uvedené v § 6 z. č. 403/1990 Zb., t.j. išlo o právnickú osobu, ktorá mala v držbe predmetnú nehnuteľnosť. Odporca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že štátny notár L.. C. Č. bol vylúčený z rozhodovania o registrácii Dohody o vydaní veci. Nepreukázal, že by bola takáto námietka vznesená v čase rozhodovania. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že Dohoda o vydaní veci bola uzatvorená platne.
Súd považuje za potrebné uviesť, že aj v prípade ak by bola Dohoda o vydaní veci neplatná, navrhovateľ vec užíval nerušene a dobromyseľne od jej vydania na základe Dohody zo dňa 9.1.1991 najneskôr do 11.8.2003,t.j. do podania návrhu vo veci spisová značka 9C/60/2003, ktorým sa splnomocnený zástupca odporcu a zároveň vedľajšieho účastníka domáhal určenia neplatnosti Dohody o vydaní veci. Navrhovateľ by nadobudol vlastníctvo nehnuteľnosti vydržaním, nakoľko užíval vec nerušene viac ako 10 rokov a bol dobromyseľným (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
Podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Navrhovateľ dal platne odporcovi dňa 1.3.2011 výpoveď z nájmu bytu a po uplynutí výpovednej lehoty 30.6.2011 odporca byt nevypratal. Na základe týchto skutočností súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Súd odporcovi nepriznal právo na bytovú náhradu, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že je v hmotnej núdzi. Jeho príjem od 1.1.2010 vo výške invalidného dôchodku bol 275,60 € a od 1.1.2011 bol 280,60 €. Po celú dobu prevyšoval životné minimum určené zákonom, ktoré bolo od 1.1.2010 vo výške 185,19 € do 30.6.2010 a od 1.7.2010 do 30.6.2011 vo výške 185,38 €. Zároveň súd nezistil ani dôvod hodný osobitného zreteľa, nakoľko v byte odporca býva sám, svoj zdravotný stav, v dôsledku ktorého poberá invalidný dôchodok, si zavinil sám a to dlhodobým nadmerným požívaním alkoholických nápojov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a pretože mal navrhovateľ vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu trov konania. Tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 99,50 € a trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby (prevzatie veci vrátane prvej porady dňa 12.10.2011, podanie návrhu na súd 18.10.2011, písomné vyjadrenie zo dňa 24.5.2012 a účasť na pojednávaniach v dňoch 12.12.2011, 6.2.2012, 2.4.2012,24.5.2012 a 11.10.2012) po 625,73 € + paušálna náhrada za rok 2011 za 3 úkony po 7,41 € a za 4 úkony v roku 2012 vo 7,63 €, spolu 4.432,86 €. Priznanú náhradu súd zvýšil o 20% DPH (886,57 €) nakoľko právna zástupkyňa navrhovateľa je jej platcom, spolu 5.319,43 €. Pri určení tarifnej odmeny za jeden úkon súd vychádzal z hodnoty vypratávaného bytu, ktorú navrhovateľ preukázal pripojeným znaleckým posudkom č. 106/2012 znalkyne C.. L. K., ktorým bola určená všeobecná hodnota bytu vo výške 99.900,- €. O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol v zmysle ustanovení § 10 ods. 1,2 § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Náhradu trov konania súd zaviazal odporcu zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.