Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/33/2022

Potvrdené rozhodnutím 4To/115/2023
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA a sudcov JUDr. Petra Hunáka, PhD. a JUDr. Jozef Mikluša, v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. 11. 2023, o odvolaní okresného prokurátora, obžalovaného a poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn 6T/33/2022 zo dňa 06. 06. 2023, takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B., poškodenej C. D. a okresného prokurátora z a m i e t a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eliška Šnajderová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.06.2023 v Banskej Bystrici takto

rozhodol:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, trvale bytom C. D. XXXX/X, E. E.

je vinný, že

v období od decembra 2017 do 28.06.2021 v čase, keď prišiel z práce zo zahraničia, v byte v Banskej Bystrici na ulici 29. augusta č. 22 spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej partnerke C. F. tak, že ju opakovane a pravidelne fyzicky napádal rôznym spôsobom a po rôznych častiach tela a vulgárne jej nadával, zamykal ju v byte a brával jej mobilný telefón, pričom

- v presne nezistenom čase dňa 05.05.2018 poškodenú fyzicky napadol tak, že vo vchode bytového domu jej dal facku, následne ju začal ťahať za vlasy a po tom, ako ju dotiahol do bytu si na ňu sadol a začal ju biť, čím jej spôsobil zlomeninu IX. rebra vpravo a pomliaždenie viacerých častí tváre s dobou nevyhnutnej liečby 4 až 5 týždňov

- dňa 25.08.2019 v čase okolo 15:00 hod. poškodenej vulgárne nadával a následne ju fyzicky napadol na toalete, dvakrát ju udrel otvorenou dlaňou po tvári, a ako ju vytiahol za vlasy z toalety von, kopal ju a udieral jej hlavu o nábytok, čím je spôsobil pomliaždenie hlavy a tváre s krvnými podliatinami okolo ľavého oka, na čele vpravo a na temene vpravo, pomliaždenie chrbta aj brucha ľahkého stupňa, pomliaždenie horných aj dolných končatín obojstranne ľahkého stupňa s viacpočetnými krvnými podliatinami a zakrvácanie do spojovky ľavého oka, čo si vyžiadalo jej hospitalizáciu na Klinike úrazovej chirurgie vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou G. H. I. od 25.08.2019 do 27.08.2019 s dobou práceneschopnosti od 25.08.2019 do 31.08.2019 a

- dňa 28.06.2021 po tom, ako ho poškodená vysťahovala z bytu a odobrala mu kľúče, v čase okolo 06:00 hod. potom, ako vyrazil riadne uzamknuté vchodové dvere, ho poškodená požiadala, aby odišiel a do bytu nevstupoval, do bytu vošiel, začal jej vulgárne nadávať a fyzicky ju napádať tým spôsobom, že ju udrel 4 – 5 krát päsťou do tváre, čím jej spôsobil tržnú ranu na koreni nosa veľkosti 1,5 cm ošetrenú zašitím v lokálnej anestézie, otvorenú zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, pomliaždenie tváre s viacpočetnými krvnými podliatinami, zlomeninu spodiny očnice vpravo s posunom úlomkov do pravej čeľustnej (prínosovej) dutiny, pomliaždenie pravej očnej gule bez poruchy zraku, pomliaždenie ľavého ramena s odreninou dlhou cca 23 cm a pomliaždenie pravého kolena s krvnou podliatinou na vnútornej strane kolena, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 4 až 5 týždňov

teda

blízkej osobe spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas

čím spáchal

zločin „Týranie blízkej osoby a zverenej osoby“ podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák.

a za to súd mu

ukladá

podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere osem rokov a šesť mesiacov.

Súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Súd podľa ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej C. F., nar. XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, trvale bytom J. XX. K. D. XX, E. E. škodu vo výške 9.388,- €. Súd podľa odkazuje poškodenú so zvyškom jej nároku na náhradu škody na civilný proces.

Súd podľa ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova č. 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 897,92 €.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 14.10.2022 voči obžalovanému obžalobu pre skutok, ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako zločin „Týranie blízkej osoby a zverenej osoby“ podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a prečin „Porušovanie domovej slobody“ podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. Tento skutok mal obžalovaný spáchať tak, že

„ako bývalý partner C. F. mal tejto od decembra 2017 do 28.06.2021 vždy jeden týždeň v mesiaci, keď prišiel z práce v zahraničí, na adresu jej trvalého bydliska Banská Bystrica, ul. 29. augusta 22, spôsobovať fyzické a psychické utrpenie tým, že ju fyzicky napádal a vulgárne jej nadával, zamykal ju v byte, brával jej telefón, pričom v presne nezistenom čase dňa 05.05.2018 jej mal presne nezisteným spôsobom spôsobiť pomliaždenie rebier, avšak na lekárskom ošetrení uviedla, že spadla zo schodov, dňa 25.08.2019 v čase okolo 15:00 hod. jej vulgárne nadával a následne ju fyzicky napadol na toalete, dvakrát ju udrel otvorenou dlaňou po tvári, a ako ju vytiahol za vlasy z toalety von, mal ju kopať a udierať jej hlavu o nábytok, čím jej spôsobil pomliaždenie hlavy a tváre s krvnými podliatinami okolo ľavého oka, na čele vpravo a na temene vpravo, pomliaždenie chrbta ľahkého stupňa, pomliaždenie horných aj dolných končatín obojstranne ľahkého stupňa s viacpočetnými krvnými podliatinami a zakrvácanie do spojovky ľavého oka, čo si vyžiadalo jej hospitalizáciu na Klinike úrazovej chirurgie vo FNsP FDR Banská Bystrica od 25.08.2019 do 27.08.2019 s dobou práceneschopnosti od 25.08.2019 do 31.08.2019 a dňa 28.06.2021, potom ako ho poškodená vysťahovala z bytu a odobrala mu kľúče, v čase okolo 06:00 h potom čo vyrazil riadne uzamknuté vchodové dvere, ho poškodená požiadala, aby odišiel a do bytu nevstupoval, do bytu vošiel, začal jej vulgárne nadávať a fyzicky napádať tým spôsobom, že ju udrel 4 – 5 krát päsťou do tváre, čím jej spôsobil viacpočetné krvné podliatiny na tvári, zlomeninu spodiny pravej očnice a otvorenú zlomeninu nosových kostí s tržnou cca 1,5 cm dlhou ranou, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 4 až 5 týždňov (do 42 dní).“

Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 16.03.2023, 01.06.2023 a 06.06.2023 vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 584) neurobil žiadne z vyhlásení uvedených v ustanovení

K spolužitiu s poškodenou C. F. uviedol, že všetko začalo dobre. S poškodenou sa poznali od detstva. Niekedy v decembri 2017 ho zavolala na chatu. Bol aj rád, páčila sa mu a potom sa dali dokopy. Vedel, že brala drogy. Poznal aj jej bývalého partnera, ktorý taktiež bral drogy. Poškodená ho požiadala, aby jej pomohol. Obžalovaný bol rád, že jej môže pomôcť. Poškodená mala problémy s bývalým manželom, ktorého sa bála. Pomáhal jej s tým. Ona ako keby nikdy s tým nebola vyrovnaná čo prežila. Nadávala mu, bola nervózna. Obžalovaný chodil do zahraničia a keď prišiel domov, bol rád, že je so svojou rodinou. Pripustil, že v ich vzťahu boli aj výkyvy. Spolu si vypili a je pravda, že sa dostal do situácie, kedy zlyhal a dvakrát ju udrel, čo ho veľmi mrzí. Z jej strany tam bola aj nevera a obžalovaný nechcel, aby sa stretávala s narkomanmi.

O tom, že poškodená berie drogy vedel už v deň, keď k nej prvýkrát prišiel do bytu, keď sa spolu stretli. Zistil to z jej správania. Mala rozšírené zrenice, rozprávala tri hodiny o tom, čo prežívala. Neskôr prišli do bytu jej rodičia, ktorí ho upodozrievali, že on jej tie drogy dával. Už týždeň pred tým bola sfetovaná. Jej otec vtedy prišiel a spýtal sa jej prečo sa už týždeň neozýva, boli sviatky.

Prvý raz ju udrel, keď odišla večer za dílerom a bola tam celú noc a ráno sa vrátila s obálkou s pervitínom, ktorý vysypal. Ľahla si spať. Z telefónu poškodenej sa dozvedel, že jej ten díler ešte písal a pýtal sa jej, kedy obžalovaný odchádza späť do zahraničia. Toto sa stalo v roku 2019. Vtedy ju udrel tak, že poškodená bola ukrytá na toalete, bol opitý, búchal na dvere. Ona nechcela otvoriť a chcela zavolať aj políciu. Vypisovala si s ním. Obžalovaný bol vytočený a nervózny a vtedy asi rozbil dvere. Vytiahol ju a dal jej facky.

Druhýkrát ju napadol dňa 28.06.2021. Vtedy sa vrátil zo zahraničia, avšak poškodenej to nepovedal, že prišiel o deň skôr, lebo ju chcel nachytať s novým priateľom. Aj ich videl, ako sa s jeho dcérou prechádzajú po meste. Potom od rána pil až do druhého rána a išiel si po dcéru. Mal ísť po ňu jeho otec, ale išiel obžalovaný, lebo ju chcel nachytať s frajerom. Začal búchať na dvere, ona povedala, že zavolá políciu. Húkal na ňu. Chcel sa dostať dnu a zistiť, či je tam ten priateľ. Následne tie dvere vyrazil, chcel ich najskôr otvoriť plastovou kartou, ale to sa nepodarilo. Potom ju udrel do nosa a dal jej dve facky. Do nosa ju teda udrel tými dverami ako ich tlačil a ona ich nechcela otvoriť. Po piatich až desiatich minútach, prišiel jej otec, búchal na dvere, ktoré potom aj otvoril. Obžalovaný sa šiel pozrieť, či je tam frajer, ale nebol tam. Zobral si dcéru, lebo sa mal o ňu starať a potom išiel k svojim rodičom. Cestou stretol otca, ktorému nechal dieťa, povedal mu, čo sa stalo, že ho to mrzí a išiel na políciu. Počas toho, keď bol doma, sa nestávalo, že by poškodená odchádzala z domu na noc. Keď bol doma chodili na výlety a užívali si to, že sú spolu. Keď chodil zo zahraničia domov, tak si všimol, že poškodená mala raz popálenú nohu na stehne, čo si mala spôsobiť tak, že sa obliala horúcou vodou. Potom mala udretý prst a stratila zásnubný prsteň. Ona bola taká roztržitá. Vážnejšie zranenia si na nej nevšimol.

Do zahraničia chodil na turnusy. Pracoval tri týždne a potom bol týždeň doma, alebo bol v práci štyri až päť týždňov a potom bol dva týždne doma. Stalo sa, že poškodená za ním vycestovala na víkend, lebo nechcela byť sama doma. Od toho posledného incidentu, t.j. od 28.06.2021 sa spolu nerozprávajú, iba čo sa týka dieťaťa. O seba sa vzájomne nezaujímajú a nemajú konflikty. S dcérou sa stretáva po dohode s poškodenou každý párny víkend v sobotu a každý nepárny víkend. Od prepustenia z väzby sa ambulantne lieči zo závislosti od alkoholu a pravidelne každý týždeň odovzdáva moč na zistenie prítomnosti alkoholu a omamných a psychotropných látok. V Nemecku pracoval od decembra 2017 do júna 2018. Potom išli s poškodenou na pol roka do Talianska, pracovali na turnusy. V decembri 2018 sa vrátil do Nemecka, kde bol do apríla 2020, potom bol tri mesiace doma z dôvodu korona krízy. Potom išiel naspäť na dva mesiace do Nemecka a potom už chodil do Nemecka pravidelne. Pokiaľ ide o nadávky, tak s poškodenou si vzájomne vulgárne nadávali. V byte ju nezamykal, to ona jeho vyhadzovala z bytu. Asi desaťkrát sa stalo, že sa pobalil a z bytu odišiel k rodičom a neskôr zase obnovili spolužitie. V súčasnosti býva u rodičov.

Súd podľa , v spojení s oboznámil na technickom zariadení výsluchy poškodenej, ako aj výsluch svedka mal. L. F..

Poškodená C. F. bola v prípravnom konaní vypočutá trikrát. Prvýkrát po začatí trestného stíhania, avšak pred vznesením obvinenia obžalovanému (dňa 28.06.2021) a následne dvakrát po vznesení obvinenia obžalovanému (v dňoch 12.08.2021 a 06.07.2022).

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj výpoveď poškodenej učinenej pred vznesením obvinenia obžalovanému z dôvodu, že poškodená má v predmetnom trestnom konaní postavenie obzvlášť zraniteľnej obete ( ). Podľa názoru súdu všetky výpovede obzvlášť zraniteľnej obete možno považovať za jeden celok, zvlášť s poukazom na posúdenie dôveryhodnosti poškodenej. Pokiaľ sa aj obhajca (ani obžalovaný) objektívne nemohol zúčastniť na prvom výsluchu poškodenej (pred vznesením obvinenia obžalovanému), takú možnosť mal pri ďalších výsluchoch, kedy mohol kladením otázok poškodenú konfrontovať s jej predchádzajúcou výpoveďou.

Vo svojom prvom výsluchu poškodená uviedla, že dňa 28.06.2021 okolo 06:00 hod. počula nejaké šuchoty. Býva doma sama, majú tenké steny, tak si myslela, že je to suseda, ktorá chodí ráno do práce. Neprestávalo to, tak sa išla pozrieť čo sa deje, pretože to bol taký zvláštny zvuk, ako keby sa niekto snažil pokúsiť otvoriť dvere. Kľúče od bytu mala len ona a jej rodičia. Prišla ku dverám, pozrela sa cez kukátko a zistila, že je tam obžalovaný, jej bývalý priateľ, s ktorým sa rozišla a s ktorým má dieťa. Mal so sebou niečo ako šraubovák a snažil sa otvoriť dvere. Už vie, že to bola nejaká zlomená karta. Tie dvere už boli rozbité, pretože sa to opakovalo niekoľkokrát, predtým ich už rozbil, tak to bolo dosť jednoduché. Keďže dvere sa mu s kartou nepodarilo otvoriť, začal do nich tlačiť, pričom ona medzi tým zavolala mame a povedala, že obžalovaný sa snaží dostať do bytu. Dieťa, ktoré majú spolu s obžalovaným začalo, plakať. Ešte nevedelo, čo sa deje, aj keď je na to zvyknuté. Ako volala mame, tak jej otec išiel za ňou z Radvane. Poprosila ho, aby sa ponáhľal, lebo vedela, že obžalovaný tie dvere o chvíľu rozkopne a že nestihne prísť a že ju zabije. Medzi tým ešte volala aj otcovi obžalovaného, nevedela, ktorý z nich príde skôr. Obžalovaný kričal cez dvere, že chce vidieť dieťa, že mu má otvoriť, na čo mu ona povedala, že sú dohodnutí na 08:00 hod. a že sa ho bojí a že dvere neotvorí. Nakoniec obžalovaný tie dvere nejakým spôsobom potlačil, hneď sa otočil, zavrel, zamkol a začal ju mlátiť. Dieťa sa skrylo pod stôl do kuchyne a veľmi plakalo. Obžalovaný obišiel celý byt, chcel vedieť kto sa v ňom nachádza, začal jej nadávať, pričom po každej facke a po každej „mlátenici“ jej položil otázku, komu volala. Následne prišiel jej otec, ktorý povedal obžalovanému, aby otvoril dvere. Poškodená začala kričať z bytu, aby dvere vyvalil. Keď sa obžalovaný na chvíľu otočil, v rýchlosti chytila kľúč a otvorila dvere a otec vošiel dnu. Obžalovaný do neho strčil, otec ho vyzval, aby z bytu odišiel, pričom obžalovaný aj do neho začal skákať. Otec išiel po malú dcéru, lebo plakala a vyzval poškodenú, aby aj ona išla s ním dnu, ale ona nechcela, kvapkala z nej krv a tak tam stála. Obžalovaný zobral dieťa a z bytu odišiel. Poškodená sa veľmi bála, že vybehne hore za ňou a stiahne ju za vlasy alebo vyhodí von z okna. Zišiel dole a medzitým prišiel aj jeho otec. Jej otec zavolal policajtov. Policajti ju zobrali do nemocnice na ošetrenie, kde bola aj hospitalizovaná. Poškodená nedala obžalovanému súhlas na to, aby vošiel do jej bytu. Keď obžalovaný vošiel do bytu, párkrát jej „zabil“ a povedal jej, aby si zobrala telefón a zavolala policajtov, pretože dnes ju ide zabiť. Vyhrážal sa jej teda aj zabitím. Keď sa obžalovaný snažil dostať do bytu, dvere držala, tlačila do nich, celou silou sa zapierala, dvere boli labilné, boli celé dobité, pretože sa to opakovalo. Keď vošiel do bytu a udrel ju, začal jej aj nadávať. Povedal jej, že je kurva, a že čo si myslí, že sa ho ide takto zbaviť a také veci. Obžalovaný jej dal päste, facky, on je veľký, takže keď jej dal prvú facku, tak nepočula nič. Vzápätí jej vynadal, dal jej druhú facku a zase nič nepočula. Udieral ju do tváre, do hlavy. Bil ju v chodbe a neskôr aj v kuchyni. V minulosti ju aj kopal po celej chodbe. Chytil ju za vlasy. On vždy potom prišiel, že sa napraví, že to už nikdy nespraví. Poškodená mu vždy dala šancu, všetci jej vraveli, vrátane rodičov a susedov, aby s ním nebola. Tieto veci začal robiť vtedy, keď ostala na materskej. Obžalovaný chodil von na tri, štyri dni, tam sa opil a potom keď sa vrátil z týchto svojich trojdňových, týždenných pobytov, tak vždy vykopol dvere a zmlátil ju, že ho nechce pustiť do bytu. Dňa 28.06.2021 bola v byte len ich spoločná dcéra, ktorá sa narodila XX.XX.XXXX. Jej starší syn bol v tom čase u jej rodičov. Poškodená sa bála o svoj život. Obžalovaný meria možno dva metre a váži 120 kg. Ona meria 180 cm a váži 65 kg. Byt, v ktorom sa stal incident, patrí jej otcovi. V tomto byte býva od narodenia. S obžalovaným sa pozná od malička. Obžalovaný jej povedal, že sa mu už vtedy páčila. Potom sa však vydala a po rozvode si s obžalovaným začali písať. Potom začali spolu žiť v spoločnej domácnosti. Bolo to niekedy v decembri 2017 na konci roku. Po čase sa k nej úplne presťahoval, ona ho začala vyhadzovať a on jej začal vykopávať dvere. V spoločnej domácnosti teda žili od konca roka 2017 po približne asi minulý mesiac, kedy sa rozišli a kedy obžalovaný odišiel do Nemecka. Počas vzťahu sa s ním rozchádzala, ale on sa ku nej stále vracal. Prosil ju a plakal, chodil za ňou, chodili na prechádzky s dieťaťom. Vždy to skončilo tak, že skončil u nej v byte, od ktorého mal aj kľúče. V minulosti ju fyzicky napadol, trikrát bola hospitalizovaná v nemocnici s opuchom mozgu a boli tam samozrejme aj také, čo nikomu nepovedala, bolo toho veľa. Keď ležala v nemocnici, prišli policajti, podala aj trestné oznámenie, ale potom prišiel za ňou, že ju miluje, že majú spolu dieťa, že chce byť s ňou, že on nič nebude robiť, že sa zmení. Ona sa k nemu vždy vrátila, aj rodičia jej hovorili, či je normálna. Policajti boli pri nej už veľakrát, avšak nikdy to ďalej neriešila, pretože

obžalovaný prišiel za ňou, že budú jedna krásna veľká rodina. Prvýkrát ju fyzicky napadol, keď bola za ním vo Schwechate, bolo to asi po dvoch, troch týždňoch vzťahu. Vtedy prišla za ním na aute a nevie, či sa pohádali, ale on prišiel za ňou do auta, sadol si, aj keď už si na podrobnosti nepamätá, ale tresol ju neskôr do kapoty auta, dodnes tam má akože päsť. O prvom útoku povedala bratovi obžalovaného H.. Obžalovaný nemal problém ju zamknúť v byte, zobrať jej kľúče, telefón, aby sa nikde nedovolala a donekonečna ju mlátiť. Keď raz upadla do bezvedomia, čo bolo asi pred rokom, tak ju prekopol cez celú chodbu, prefackal ju, dal ju pod studenú sprchu, aj hlavu, a vraví jej „vstávaj“. Otvorila oči a zas jej dal päsťou a potom už nevládala vstať. Potom ju postavil a vraví jej, že „budeš stáť rovno“, lenže všade bola krv, tielka jej z hlavy, mala nejakú triašku. Chcela si sadnúť, ale obžalovaný jej povedal, „nie tu budeš stáť, lebo ti ešte jednu…“. Obžalovaný bol zvyčajne pod vplyvom alkoholu. V minulosti sa liečil na psychiatrii ohľadom drog. Poškodená nevedela časovo presne ohraničiť tento incident, pretože sa to opakovalo „v jednom kuse“. Obžalovaný zvyčajne prišiel, zavrel dvere na kľúč, zobral jej kľúče, telefón a jednoducho ju mlátil. Stalo sa to veľakrát. Potom prišiel s tým, že chce byť dobrý. Obžalovaný chodil do Nemecka, kde bol tri týždne a potom bol týždeň doma a vždy sa to stalo, vznikla nejaká hádka, tresol dverami, išiel vonku, prehral všetky peniaze, prišiel domov nervózny, vykopol tie dvere, lebo ho nechcela pustiť a tak sa to začínalo vždy. Boli aj situácie, kedy bol dva mesiace doma a teda nebol v práci. Poškodená nevedela uviesť, koľkokrát ju obžalovaný fyzicky napadol od roku 2017, nevedela to zrátať. Keď ju mlátil, neboli tam prítomní žiadni svedkovia, bil ju tak, že ju kopal, ťahal za vlasy, strčil ju. Väčšinou padala dozadu na hlavu, furt mala rozbitú hlavu, vzadu na hlave mala aj strašnú hrču, ktorá sa jej nešla zahojiť, pretože sa to opakovalo. Možno o dva týždne jej hlava začala odpúchať, lenže on ako do nej strčil, spadla na to isté miesto a vystrekla jej krv. Poškodená sa nevedela vyjadriť k času spáchaných incidentov, bolo toho veľa a chce na obžalovaného zabudnúť. Správanie obžalovaného pociťuje ako fyzické aj psychické týranie. Telefón jej brával, aby nemohla nikomu volať a asi aj preto, že žiarlil, avšak nemal na to dôvod. Obžalovaný sa nevedel postarať o rodinu, stále ležal na sedačke, vie, že dal aj dcére facku za to, že zvýšila hlas. Jej syn L. obžalovaného nenávidí, pretože ju mláti, dcéra má k nemu kladný vzťah. Syn bol aj svedkom incidentov. Poškodená na opakované otázky, koľkokrát ju obžalovaný fyzicky napadol nevedela odpovedať, mohlo to byť aj desaťkrát, uviedla „neviem, čo beriete za napadnutie, či je to aj také, že facka obyčajná“. Facky boli bežné. Mali aj pekné chvíle. Stalo sa aj, že šoférovala a mala dať prednosť, tak jej „zabil“ alebo išla a jeden skoro do nej nabúral, lebo nevidel, tak jej vylepil facku. Potom vyšiel vonku a povedal jej, že je sprostá, že nevie riadiť. Raz boli v aute, dal jej facku a povedal jej, že ju vyvedie niekde na kopec a tam ju riadne dobije. On keď bol nervózny, tak jej hovoril, aby zavrela ústa a začal ju mlátiť. Hocikedy keď šoférovala, tak ju začal mlátiť, nevie ani ako to má zrátať, tých momentov bolo veľa. Rodičia jej hovorili, aby vyhľadala odbornú pomoc, pretože nie je v poriadku, ale myslí si, že sa z toho dostane aj sama, keď ju obžalovaný nebude kontaktovať. Obžalovaného sa bojí. Stalo sa, že ona po ňom aj kričala, že kde bol a zlomil na nej detskú vaničku, lebo ho údajne provokovala. Poškodená priznala, že obžalovanému vynadala. Fyzicky ho nikdy nenapadla.

Poškodená vo svojom výsluchu dňa 12.08.2021 opätovne popísala incident, ktorý sa stal dňa 28.06.2021. Opis tohto skutku je totožný ako v jej predchádzajúcej výpovedi. Poškodená o.i. k tomuto uviedla, že obžalovaný hneď ako vošiel do bytu začal ju mlátiť v chodbe a mlátil ju až do tej doby, kým neprišiel jej otec, to už bola celá od krvi. Nevedela však uviesť koľkokrát ju udrel, ani či to bolo päsťou alebo dlaňou, to si už nepamätá. Podľa ruky ju bil aj po tele. Nepamätá si, len vie, že keď bola na vyšetreniach, mala na ruke šrám. V ten deň nepadla na zem, ale stála. Poškodená zopakovala, že keď obžalovaný vošiel do bytu, tak jej povedal „teraz zavolaj policajtov, lebo ťa zabijem“. Nevie, za aký čas prišiel jej otec. V ten moment, keď ju mlátil nepozerala na hodiny. Trvalo to možno 7 minút, možno aj 15 minút. Keď obžalovaný vošiel do bytu, vyzývala ho, aby odišiel preč. Necítila z neho žiadny alkohol, cítila z neho strašnú nervozitu. On jej raz aj povedal, že keď niekoho začne mlátiť, on sa s tým dosť chválil, že proste keď niekoho začne mlátiť a vidí, že ten človek je slabý, tak mu proste ide viac a viac, že proste on ho ešte viac bude... Vtedy si myslela, že ak nepríde otec alebo sa niečo nestane, tak zomrie. Toto sa opakovalo. Mlátil ju viackrát. Poškodená opätovne uviedla, že vždy sa s obžalovaným rozišla a zišla. Asi pred dvoma mesiacmi ako sa stal incident 28.06.2021 sa s obžalovaným (naposledy) rozišla a vtedy mu zobrala aj kľúče od bytu. Poškodená ďalej uviedla, že sa stalo, že obžalovaný ju po rozchode začal prenasledovať. Napríklad sa stretli v meste, pozdravili sa a vedela, že v ten moment ju začne prenasledovať. Otočila sa a videla ako obžalovaný ide rýchlo za ňou. Poškodená zrýchlila a on začal utekať. Pri kočíku ju nechcel pustiť, povedala mu, aby ju pustil. To bolo v deň, keď sa prišiel s ňou rozlúčiť. Domov išla s tým, že sa mu ozve, lebo sa ho bála. Potom išla domov, obžalovaný sedel v krčme a vyvolával jej, aby sa mu ozvala. Doma očakávala, kedy sa rozletia dvere a začne ju mlátiť, lebo s tým má skúsenosti. Napokon súhlasila s tým, aby sa rozlúčili. Obžalovaný odišiel do zahraničia a ona to

jednoducho ukončila, že jednoducho nemajú o čom, že to nemá perspektívu, nemá to budúcnosť. Vie, že bola v tom vzťahu mlátená.

Prvýkrát ju zbil, keď šla za ním do Schwechatu, niečo sa pohádali, išli niečo do auta a on päsťou buchol do tej kapoty auta. Začal vystrájať, čo nechápala. Bol agresívny. Stalo sa to hneď na začiatku vzťahu, odišiel na dva týždne do zahraničia a tam sa to prvýkrát stalo.

Poškodená ďalej opísala incident po oslave v Laskomeri. Ona išla odtiaľ na aute, obžalovaný pešo. Čosi sa pohádali. Obžalovaný išiel domov cez námestie a kúpil si asi fľašu vína. Poškodená ho išla hľadať a potom ho videla stáť pred domom. On jej začal vyčítať, že ho nechala ísť pešo cez celé mesto, vtiahol ju do vchodu, tam ju kopol, zlomil jej rebrá a nevedela dýchať. Išla potom hore. Obžalovaný ju začal ťahať za vlasy, zavrel byt. Poškodená vrieskala, všetci boli vonku. Pamätá si, že ju dotiahol do obývačky, potiahol ju za vlasy, za nohy hocijako a začal po nej liať víno a keď mu povedala, že nemôže dýchať, ešte raz ju kopol do rebra. Po tomto útoku bola aj na ošetrení. Poškodená nevedela časovo ohraničiť tento útok. Má pocit, že raz podala trestné oznámenie na obžalovaného, ale asi ho potom stiahla. Vie, že policajti boli za ňou niekoľkokrát v nemocnici a im povedala, že bude podávať trestné oznámenie. Potom sa však rozhodla, že trestné oznámenie nepodá, že „nech si chlapec zarába, nech má pekný život, ale že pôjdeme od seba“. Poškodená nevedela uviesť, koľkokrát boli u nich policajti, možno dva, trikrát. Aj sa zle cítila, prestávala mať rada samu seba, už sa jej nechcelo ráno vstať, cítila, že je toho veľa, ale verila, že sa zmení, ale stále sa to vracalo. Na verejnosti fungovala v pohode. Raz sa stalo, že obžalovaný išiel k svojim rodičom po nejaké veci a keď sa vrátil dvere boli zamknuté, tak začal agresívne do nich búchať. Ako mu otvorila, tak jej vyčítal, že ju vymyká, na čo mu povedala, že to neurobila naschvál a potom jej tresol v obývačke hlavu o kameň, ktorý tam má. Poškodená nevedela uviesť, koľkokrát obžalovaný vyvalil dvere. Veľakrát bol medzi nimi koniec a veľakrát sa k sebe vrátili. Aj rodičia jej dohovárali, že to nemá perspektívu, že upadá. Ona sa však furt k nemu vrátila, sľuboval jej, že to už nikdy nespraví, že to bude dobré, ona mu naletela kvôli dieťaťu. Obžalovaný ju fyzicky napadol aj predtým, ako mali spolu dieťa. Vo vzťahu s ním zostávala, lebo „som sprostá, lebo som si myslela, že sa to už nebude opakovať“. Keď spolu bývali v byte, mal kľúče od tohto bytu. Poškodená mu ich dala spraviť. Potom mu ich zobrala a zasa mu ich vrátila naspäť, lebo že začnú od znova, to sa stalo niekoľkokrát, opakovalo sa to stále. Naposledy mu ich zobrala teraz, keď sa s ním rozišla. So synom L. mal obžalovaný vzťah „v pohode“. Syn bol v podstate stále zavretý v izbe a radšej nevychádzal. Počul aj hádky a veľakrát musel vybehnúť z izby s tým, že počul ako ju mláti. Syn ju chránil. Poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške bodového ohodnotenia vo výške 3.625,66 €.

Poškodená v rámci svojho tretieho výsluchu dňa 06.07.2022 zopakovala, že s obžalovaným sa pozná od malička, ona potom mala svoj život a potom sa skontaktovali a od decembra 2017 začali spolu tvoriť pár. Obžalovaný hneď od začiatku vzťahu začal u nej bývať. Správanie obžalovaného začala vnímať ako neprimerané asi po troch mesiacoch od začiatku vzťahu, kedy ju prvýkrát zbil. Bolo to strašne skoro, ale stále s ním zostala, lebo si myslela, že je to len nejaký skrat. Keď bol obžalovaný týždeň doma, tak sa pohádali, on vždy išiel von hrať na automaty, prehral všetky peniaze, potom chcel prísť ku nej, ona ho vymkla, on ich potom veľakrát vylomil a potom ju začal mlátiť, zamkol ju, aby náhodou neušla, zobral jej telefón. S obžalovaným otehotnela asi po troch mesiacoch od začiatku vzťahu. Napádal ju aj počas tehotenstva. Pamätá si, že boli v zahraničí, čítala si knihu, bola tehotná, knihu mala na bruchu, obžalovaný vtedy pil alkohol a prišiel ku nej, že či ho nepočuje a kopol do tej knihy, ktorú mala na bruchu. Obžalovaný pracoval v Nemecku od začiatku vzťahu. On mal jedno dieťa, ona mala jedno dieťa, on mal dobrý plat, ona mala dobrý plat, tak „že spolu dokážu veľa“. Poškodená ku skutku zo dňa 05.05.2018 nevedela veľa uviesť, povedala „to boli tie rebrá“. Ona ušla po tej oslave (ďalej opisuje skutok po oslave v Laskoremi). Pamätá si, že keď ju začal biť, tak to trvalo hrozne dlho, lebo on tým, že starne, je pomalý a silný a keď ju privalil, tak nemala možnosť ujsť. On keď začal, tak to trvalo aj niekoľko hodín. Dátumy si nepamätá, snaží sa na to zabudnúť. Stalo sa aj, že v Taliansku išiel opitý von a on ju zamkol v byte. Po začiatku vzťahu určitý čas s obžalovaným žila aj v Taliansku, kde keď jej skončila sezóna, tak sa vrátila na Slovensko, bolo to niekedy v novembri 2018. Ku skutku zo dňa 25.08.2019 uviedla, že boli doma, ležali v posteli a chytil ho amok, začal ju proste napádať a tak sa išla ukryť na toaletu, on jej začal búchať na dvere a proste už vedela, že tam zomrie. Vtedy bola s nimi v byte dcéra. Potom ušla ku susede. Sama políciu nevolala, lebo sa hanbí. Keď sa obžalovaný ku nej takto správal, tak ho posielala z bytu preč, ale on následne vykopol dvere a išiel ju zbiť. Dvere dokázal vykopnúť aj bez kľúčov. Otcovi obžalovaného dohovárala cez telefón, aby si dal syna dokopy, že to nechce riešiť cez políciu. Jeho otec vždy prišiel a povedal mu, že to takto nemôže, že aj keď prehral peniaze na automatoch, že to takto nemôže a vec

bola vybavená. Poškodená sa aj teraz bojí, že obžalovaný príde. Obžalovaný sa nevyhrážal, tvári sa aký je dokonalý otec, ako ho to všetko proste mrzí. Má zákaz priblíženia k nej aj požívania alkoholu. Opätovne uviedla, že sa veľakrát s obžalovaným rozišla. Svedkom fyzických útokov bol syn L., ktorý počul len zvuky, ale vždy vybehol a povedal mu, aby ju nechal. Poškodená napokon uviedla, že si pamätá ako išla v aute a pri Terminály, kde sa dáva prednosť jej obžalovaný „zabil“ po tvári. Boli incidenty v aute, kedy ju mlátil „hlava nehlava“, keď šoférovala. V súčasnosti s obžalovaným nie je v kontakte, nechce byť s ním v kontakte. Opätovne si uplatnila nárok na náhradu škody podľa bodového ohodnotenia.

Svedok mal. L. F., syn poškodenej, v prípravnom konaní (č.l. 199 – 214) uviedol, že dňa 28.06.2021 bol u starej matky z maminej strany, K. M.. Išiel si ľahnúť a počul, ako mama telefonuje dedkovi (svedkovi N. M.), že potrebuje pomoc, pretože obžalovaný sa dobíja do bytu. Dedko následne išiel do bytu a našiel tam už len mamu. Viac o tomto incidente nevie.

Jeho mama žije s obžalovaným rok alebo rok a pol. Nasťahoval sa k nim ešte predtým, ako sa mu narodila sestra, ktorá má tri roky. Ich spolužitie opísal ako „všelijaké“. Raz boli v pohode, vedeli sa normálne porozprávať a potom sa strašne hádali a tak. Skoro „furt“ bol svedkom ich hádok. Počas hádok dochádzalo aj k fyzickým útokom, raz bez alkoholu a potom všetko už s požitým alkoholom. Obžalovaný napadol jeho mamu, a to päsťami. Bez alkoholu obžalovaný mamu napadol nedávno, keď obžalovaný našiel u jeho mamy číslo na kuriéra alebo na niekoho, a tak sa obžalovaný naštval a skoro jej zlomil nohu a dobil ju. Vtedy musel prísť jeho dedko (svedok N. M.). Toto sa stalo na jar tohto roku (výsluch vykonaný v roku 2021). Nohu jej skoro zlomil tak, že ju hodil na gauč a vykrúcal jej ju. Mama sa aj bránila, kričala a snažila sa ho odtrhnúť a odkopnúť. Skončilo sa to tak, že prišiel dedko a potom sa dali dokopy. Incidenty s alkoholom boli, dá sa povedať, od začiatku. Prišli z nejakej oslavy a bolo zle, hneď sa pohádali. L. mala aj zlomené rebrá. S napadnutiami to bolo skoro dosť často, povedal by, že aj raz, no dakedy aj raz za mesiac alebo tak nejako. Obžalovaný bol málo mimo domu. Zo začiatku pracoval ako elektrikár a potom išiel pracovať do Nemecka, kedy bol kľud. Odtiaľ sa vracal na jeden až tri týždne, nevie. Keď bol doma, zo začiatku sa správal k mame normálne, že si ju vážil a tak a potom už zase takisto. Obžalovaný sa s poškodenou hádali kvôli peniazom. Raz si pamätá, že sa hádali kvôli tomu, že obžalovaný prehral peniaze a kvôli tomu, že si neverili, že sa podozrievali z nevery. Mama potrebovala po útoku zo strany obžalovaného lekárske ošetrenie asi raz. Hádky prebiehali za prítomnosti jeho sestry, on bol zavretý v izbe. Niekedy sa hádali celý deň, niekedy len večer a tak.

Svedok vo svojom ďalšom výsluchu v prípravnom konaní (č.l. 206) uviedol, že jeho matka žila s obžalovaným, ktorý je otcom jeho sestry A. B.. Pár tvorili spolu asi štyri roky. V súčasnosti žije viac u mamy, aj keď je v striedavej starostlivosti oboch rodičov. Obžalovaný mame vulgárne nadával keď bol opitý, stávalo sa to trikrát do týždňa. Obžalovaný chodil z práce domov na mesiac a potom na jeden až dva mesiace odišiel do práce. Keď bol obžalovaný opitý, dochádzalo k slovným urážkam, dosť často to vyvrcholilo až na fyzické násilie. Fyzické násilie sa prejavovalo tak, že bol v izbe, ležal, bolo okolo 21:00 hod. do 22:00 hod. a počul plač svojej sestry, vyšiel z izby a videl ako si obžalovaný umýva krv z rúk. Tak to väčšinou bolo. Videl aj ako jeho mama krvácala. Mama bola na ošetrení so zlomeným rebrom. Spomína si na veľa incidentov, ale presne si nevie spomenúť. Po incidente zo dňa 25.08.2019 bola mama v nemocnici, mala monokel a bola celá dolámaná. L. sa s obžalovaným aj rozišla, mal zbalené veci, on aj odišiel a po týždni sa vrátil naspäť. K tomuto došlo asi tri až štyrikrát. L. mu aj zobrala kľúče od bytu, keď jej ich dal. Väčšinou jej nechcel dávať kľúče, zamkol byt a povedal jej, že jej kľúče nedá, skryl ich. Bol svedkom toho, ako ju obžalovaný zamkol v byte. Stalo sa to raz, dvakrát. Mobil jej bral skoro stále, keď na ňom bola. Mama sa zdôverovala dedkovi a babke.

Keď videl ako si obžalovaný umýva ruky od krvi, priamo fyzické násilie vtedy nevidel. Mama však bola vtedy na lekárskom ošetrení. V ten deň vyšiel von, išiel za svojim otcom, aby zavolal políciu. Predtým ju bol ešte pozrieť v spálni a tam boli celé obliečky od krvi, mala zlomený nos, či čo, no proste mala niečo s nosom, krv jej tiekla z nosa. Babke povedal, aby zavolala políciu a išiel ku otcovi. Zdá sa mu, že mama kričala o pomoc. Mala aj náznak monoklu, celé obliečky boli od krvi.

S obžalovaným mal neutrálny vzťah. Mama alkohol nepožívala. Jeho a jeho sestru obžalovaný fyzicky nenapádal. Dôvodom hádok bolo to, že obžalovaný prišiel opitý a bol agresívny, ona všetko čo povedala, tak na ňu vyskočil a tak vznikali hádky. Keď jej brával telefón, väčšinou jej pritom vravel, aby mu ukázala telefón, chcel vidieť s kým si píše. Pripustil, že zo strany obžalovaného išlo o žiarlivosť, ktorá však nebola opodstatnená.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul svedkov podľa návrhu strán a znalkyňu L. O. D..

Svedok N. M., otec poškodenej, na hlavnom pojednávaní (č.l. 587) uviedol, že poškodená sa zoznámila s obžalovaným zhruba pol roka pred incidentom z roku 2021. Vyzeralo to ako harmonické spolužitie. Keď prišli ku nim na návštevu nebol žiadny problém. Nezbadali, že by mali nejaké nezhody.

Na poškodenej si nevšimol žiadne zranenia, keď prišla na návštevu. Ona to dokázala zakryť, avšak manželka si všimla modriny, čo poškodená odôvodnila tým, že spadla alebo že sa udrela. Okrem toho incidentu dňa 28.06.2021 nebol svedkom žiadnych hádok, ani iných incidentov medzi obžalovaným a poškodenou. Poškodená sa s ním rozprávala o svojom vzťahu s obžalovaným. Priznala sa až po tom, čo sa stalo, keď bola na ošetrení v nemocnici, ale tie tri razy čo sa to stalo, tak po týždni vždy prišli za ručičky ku nim s tým, že sa to už nikdy nestane. Nevie uviesť, odkedy obžalovaný s poškodenou žili, ale majú spolu dcéru. Na poškodenej si nevšimol neobvyklé správanie. Poškodená v bežnej miere užívala alkohol, omamné látky nie. V ten deň 28.06.2021 volala poškodená manželke, že obžalovaný je pred dverami, aby tam prišli. Svedok išiel ku poškodenej o 06:00 hod. s tým, že obžalovaného vyhodí. Dvere boli zamknuté a keď sa dostal do bytu, tak obžalovaný stál oproti nemu. Snažil sa ho vyhodiť z bytu. On reagoval tak, že odíde vtedy, keď on bude chcieť. Potom mu aj povedal, aby ho nechal na pokoji, lebo že dopadne ako poškodená. Všimol si, že v obývačke plače malá dcéra poškodenej. Vrátil sa k poškodenej a pokiaľ sa rozprávali, tak obžalovaný odišiel s malou dcérou z bytu. Potom svedok zavolal políciu. Dvere na byte boli rozbité. Boli zamknuté a vytlačil ich. Obžalovaný sa pozrel na neho neprítomným pohľadom. Myslí si, že obžalovaný vtedy požil nejaké drogy. Nemá však vedomosť o tom, že by obžalovaný požíval drogy. Dcéra bola očividne zranená, ale nevie presne čo jej bolo. Kvôli tomu sa aj volala polícia. Od toho posledného incidentu 28.06.2021 nedošlo medzi obžalovaným a poškodenou k žiadnemu incidentu. Vie, že si písali nejaké SMS, ktoré mu poškodená dala k nahliadnutiu, ale vie, že poškodená sa obžalovaného aj teraz bojí. Svedok nevie povedať ako poškodená reagovala na tú situáciu pri poslednom incidente. Bála sa a na všetky otázky už odpovedala policajtom. Poškodená to s ním potom ešte rozoberala a povedala mu, že obžalovaný ju zbil. Po tom incidente si poškodená našla nového priateľa a teraz má s ním harmonický život. Byt, v ktorom býval obžalovaný s poškodenou, patrí svedkovi a jeho manželke.

Svedkyňa L. P. na hlavnom pojednávaní (č.l. 630) uviedla, že je suseda poškodenej, obžalovaný bol priateľ poškodenej, pričom býva hneď vedľa nich. Počula, keď sa vadili, aj keď to išlo do extrému. Asi trikrát zavolala políciu a aj pánovi M.. Nedalo sa to počúvať, nebolo jej to jedno. Po prvom incidente poškodená prišla ku nej dobitá, malá dcéra bola holá. Potom si pamätá incident z 25.08.2019, ktorý si aj dcéra svedkyne nahrala a vtedy volala aj policajtov, aby prišli, lebo ju zabije. Poškodená bola dobitá. Mala opuchnutú hlavu. Toto bol taký najhorší incident. Potom volala policajtov aj raz v noci a vtedy volala aj pánovi M.. Nevie, ktorý bol posledný skutok, už je to dávno, ale ak je to ten z júna 2021, tak išla ráno o 06:00 hod. do práce a obžalovaný stál pri dverách. Bol kľudný, pozdravili sa. Nič sa vtedy nestalo. Išla do práce, až potom sa dozvedela, čo sa stalo. Počula hádky, tie boli časté. Počula aj bitky. Vtedy volala policajtov. Nikdy nebola svedkom hádky, ani bitky, avšak všetko počuť cez stenu. To, že išlo o bitku usúdila z toho, že poškodená kričala o pomoc a hovorila „nerob, bolí ma to“. Poškodená raz zaklopala ku nej aj s dcérou, potom prišla aj sama. Keď prišli policajti obžalovaný nikdy doma nebol. Poškodená jej nerozprávala o svojich starostiach. Len sa pozdravili, keď sa stretli. Aj obžalovaný bol slušný, pozdravil sa, keď sa stretli. Na poškodenej videla zranenia. Mala na rukách modriny, hlavu opuchnutú zozadu tak, že sa jej nedalo dotknúť. Vtedy prišla aj záchranka. Obžalovaného ani poškodenú nevidela pod vplyvom alkoholu. Nevie potvrdiť, či pijú doma. Vie o jednom incidente, čo sa mal stať po tom ako boli v Laskomeri, kde mali opekať a kde sa aj pije, ale vtedy nebola doma a záchranku volala ďalšia suseda. Nevie ako dlho žili obžalovaný s poškodenou, možno dva – tri roky. Nevie ako často boli tie hádky, pretože obžalovaný robil v zahraničí. Nebolo jej to ľahostajné, keď volala policajtov. Svedkyňa nevedela uviesť, kto chodí ku poškodenej do bytu. Vie, že pán M. a pani M., ale o iných nevie. Poškodená sa jej po týchto udalostiach zdala zmätená, bola dobitá, bola akoby v strese.

Svedkyňa K. M., matka poškodenej, na hlavnom pojednávaní (č.l. 631) uviedla, že si pamätá na deň, keď išli do zahraničia a volala im suseda L. P., že obžalovaný dcéru zasa zmlátil. Medzitým jej volala pani lekárka, aby doniesla poškodenej veci. Bola dobitá. Mala vybitý zub, má jazvu na pleci, bolo tam podozrenie na prasknutú lebku, všetky zranenia sú popísané v správe. Vnuk pravidelne volal, že sa bojí o mamu, že či je dedo doma. Môj manžel potom volal otcovi obžalovaného nech si ho berie. Obžalovaný

bol pod vplyvom alkoholu. Poškodená sa jej zdôverila, že prvýkrát ju zmlátil keď boli v Taliansku. Čakala vtedy bábätko, vtedy ju dokopal, zobral jej auto. Keď boli v Taliansku, obžalovaný nepracoval, živila ho poškodená. Pani P. aj vnuk (svedok L. F.) im volali často, že sa niečo deje. Susedia vždy volali políciu. Pani P. alebo jej dcéra zavolali záchranku. Poškodenú odhovárali, aby ho nechala, ale to bol akoby syndróm týranej ženy, že ona ho má rada. Keď obžalovaný pracoval v Nemecku a vrátil sa domov, tak ich podporovali oni, aj rodičia obžalovaného. Obžalovaný peniaze míňal na alkohol, hry a drogy. Celý čas ležal na gauči a pil alkohol. Hneval sa, keď malá plakala a ešte matka obžalovaného vyčítala dcére, že prečo ju nechá plakať.

Svedkyňa nebola svedkom žiadneho incidentu. Keď boli u nich, obžalovaný sa správal pekne a myslela si, že už bude dobre a o tri dni volali susedia, že volali policajtov. Dcéra mala modriny na tele (svedkyňa ukázala na ruku a na hlavu), ale vždy jej povedala, že sa udrela, zatajovala to. Až potom keď im to povedali susedia, poškodená to priznala. Vnuk jej určite päťkrát volal, že sa niečo deje, ale nepamätá si to presne. Už sú to štyri roky. Okrem toho skutku, ktorý opísala, vie, že boli s dcérou ešte raz v nemocnici a vtedy boli s nimi aj dvaja policajti v civile. Dcéra mala opuchy a modriny na tvári, rukách, hlave a sťažovala sa aj na rebrá. Pamätá si na oslavu v Laskomeri, bola to zoznamovacia akcia. Pred tým ako odišli, tak sa s obžalovaným ešte pekne rozprávala a potom bola prekvapená, keď jej volali, že ju zmlátil. Vnuk jej volával na mobil a spýtal sa, či je doma dedo a povedal jej, že on doma nebude, že ide radšej k otcovi.

Obžalovaný pracoval v Nemecku na turnusy tak, že dva týždne bol v Nemecku a tri týždne bol doma, alebo naopak. Nevie o tom, že by obžalovaný uhrádzal nejaké prostriedky na byt. Byt platili oni. Obžalovaný im žiadne peniaze nedával. Netrúfa si tipnúť, ale pri každom konflikte išli od seba a potom zase k sebe. Nechce si vymýšľať.

Poškodená nikdy na obžalovaného nehovorila nič zlé a aj keď jej povedala, aby od neho odišla, tak jej povedala, že ho má rada. Obžalovaný platil nejaké dlhy ohľadom firmy, ale iné dlhy tam asi neboli. Spočiatku mali obžalovaného radi, ale potom ako začal stvárať to čo začal stvárať, tak nie. Poškodená bola pred vzťahom s obžalovaným normálna žena, vyrovnaná. Boli radi, že si našla takéhoto priateľa. Bol príjemný, fešák. Vyzeralo to fajn. Potom sa to začalo meniť. Bola roztrasená, aj vyplakaná, aj tri dni. Bola nešťastná. Teraz je dcéra šťastná, má partnera, ktorý je zodpovedný, nepije, pracuje.

Svedkyňa N. I. P. na hlavnom pojednávaní (č.l. 633) uviedla, že bola susedou poškodenej. Bola svedkom hádky, z ktorej urobila zvukový záznam. Poškodená vtedy prišla s dcérou k nim. Ona bola s dieťaťom a jej mama bola s poškodenou. Potom prišla záchranka a starí rodičia, ktorí si zobrali malú. Z bytu poškodenej počula hádky, lebo steny sú veľmi tenké. Počula, ako poškodená kričala a žiadala o pomoc. Nevie uviesť, čo hovorila poškodená, keď prišla k nim. Malá veľmi plakala a bola holá, tak ju zobrala do izby a dala jej svoje tričko. Videla, že poškodená mala hrču na čele. Nežila v Banskej Bystrici, pracovala v Bratislave a domov chodila len na víkendy, takže tie hádky neboli časté, ale keď prišla aj na víkend, tak hádky niekedy počula cez stenu. Poškodenú stretávala veľmi sporadicky, tak sa nevie vyjadriť, či mala nejaké zranenia. Mama (svedkyňa L. P.) jej spomínala, že volala niekedy políciu a tiež že volala pánovi M.. Nahrávku poslala policajtovi, ktorý ju vypočúval.

Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k obdobiu, počas ktorého obžalovaný býval s poškodenou. Nevie o tom, že by obžalovaný chodil na turnusy do zahraničia. Poškodenú nestretávala. Obžalovaného stretla možno dva – trikrát, bývala v Bratislave.

L. O. D., znalkyňa z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a Klinická psychológia dospelých, sa na hlavnom pojednávaní odvolala v plnom rozsahu na závery svojho znaleckého posudku č. 58/2021. Súd preto v zmysle veta druhá prečítal predmetný znalecký posudok.

Zo znaleckého posudku z psychologického vyšetrenia poškodenej vyplýva, že intelektová úroveň poškodenej sa pohybuje v pásme priemeru populačnej normy, jej pamäťové schopnosti sú o niečo slabšie, ale bez patologických kvalít. Percepčno – kognitívne schopnosti fungujú spoľahlivo, aktívna, extrovertovaná osobnosť s rozhodnejším životným štýlom rešpektuje realitu aj svoje okolie konvenčným spôsobom, ale nadhodnocuje vlastné postoje, neberie do úvahy názor iných. Nezrelá osobnosť je menej diferencovaná v emočnej oblasti, nevyvážená, disharmonicky formovaná, s akcentovanými rysmi teatrality, zameraná na seba, so subjektivistickým pohľadom, málo rozvinutou empatiou a plytšími,

neosobnými vzťahmi. V životnom štýle prevládajú momenty vlastného záujmu, sleduje svoje potreby a záujmy. Správanie podlieha neuspokojeným túžbam a nezdarom, neúspech ťažšie toleruje. Známky psychopatológie svedčiace pre závažné duševné (psychotické) ochorenie nie sú prítomné, rovnako ukazovatele poukazujúce na traumatizáciu osobnosti a jej aktuálnu duševnú nepohodu. Prejavy neurotickej symptomatiky nie sú zvýraznené, vystupujú stenické, sebapresadzujúce sa osobnostné charakteristiky egocentrickejšej osobnosti s dlhodobo nerovnomerným vývinom, ktorý vyústil do akcentovaných osobnostných rysov teatrality, u ktorej subjektívne dojmy prevládajú nad skutočnou podstatou. Ťažšie prijíma dospelú rolu. Jej vzťah k opačnému pohlaviu je nevyrovnaný, problematický, infantilný, bez ukazovateľov závislosti na ňom. Jej aktuálny postoj k životu je pasívnejší, imponuje skôr ako „divácky“ „participujúci“, akoby vydala príliš veľa energie. Snaží sa nájsť východisko z problémovej situácie, resp. samu seba, svoje miesto v živote. Schopnosť poškodenej primerane vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať prežité udalosti je u nej v plnej miere zachovaná. Výkon percepčno – kognitívnych schopností, procesu spracovania informácií je bez patologických kvalít, kontakt s realitou primeraný. Sklony k skresľovaniu skutočnosti napriek subjektivistickej akcentovanej osobnostnej štruktúre poškodenej nemožno u nej potvrdiť. Poškodená je subjektivisticky, egocentrickejšie zameraná, menej podliehajúca vplyvom z okolia a skôr nezávislá na mienke iných. Vidí veci cez seba, pozná iba vlastné hľadisko, koná podľa svojho uváženia v záujme napĺňania svojich potrieb a cieľov, preto jej správanie je ťažšie ovplyvniteľné. Možnosť ovplyvnenia výpovede poškodenej je skôr nepravdepodobná. Neberie do úvahy názory iných, nadhodnocuje vlastné postoje. Sklony k fantazijnému spracovaniu skutočnosti a sugestibilite sa u poškodenej nepreukázali. Klamstvo, alibistické spracovanie situácie a účelové spracovanie jednotlivých údajov ako na vedomej, tak na nevedomej rovine u nej vo všeobecnosti nemožno jednoznačne vylúčiť práve vďaka nevyrovnanej akcentovanej osobnostnej štruktúre smerujúcej k aktívnemu presadzovaniu si svojich potrieb a napĺňaniu vlastných cieľov. Psychodiagnostický nález však t.č. nenachádza u poškodenej tendenciu javiť sa v lepšom alebo horšom svetle, ku sklonom k zveličovaniu, preháňaniu ťažkostí, alebo naopak disimulácii – ich zakrývaniu. Objektivita poskytovaných údajov, jej kritičnosť a pravdovravnosť sa napriek subjektivistickému zameraniu a orientácii na seba, javí byť t.č. zachovaná. Sklony ku konfabulácií sa u poškodenej neprejavujú. Výpoveď poškodenej z hľadiska všeobecnej a špecifickej hodnovernosti možno považovať za vierohodnú. Tendencia k možnému vedomému skresleniu údajov – zvýšenej kritičnosti alebo naopak disimulácii – zastieraniu, nie je u nej potvrdená, jej jednotlivé výpovede vykazujú konzistentnosť. Udalosti popísané poškodenou v súvislosti so skutkom t.č. nemajú významnejší vplyv na jej psychiku a nezanechali na jej osobnosti badateľné následky. Jej osobnostné rysy sú už vyformované, trvalejšie, aktuálne nepodliehajú zmenám v súvislosti s predmetným trestným činom v zmysle prejavov traumatizácie alebo zvýraznenia psychických ťažkostí. Jej akcentovaná osobnostná štruktúra je stenická, odolná a ďalší vývin s najväčšou pravdepodobnosťou nezaznamená v súvislosti s posudzovaným skutkom zásadnejšiu zmenu. Príznaky poukazujúce na traumatizáciu osobnosti a duševnú nepohodu poškodenej vplyvom popisovaného konania expartnera nie sú prítomné. Nemožno potvrdiť ani psychopatologické ukazovatele v smere príznakov posttraumatickej stresovej poruchy, preto vyšetrenie poškodenej znalcom z odvetia psychiatrie znalkyňa neodporúča. Psychický stav poškodenej je t.č. kompenzovaný, nemožno ho ale hodnotiť ako úplne priaznivý. Nevyváženosť nesúvisí s predmetným skutkom, ale s emočnou nevyrovnanosťou vyplývajúcou z osobnostných charakteristík poškodenej s dlhodobo nerovnomerným vývinom, ktorý vyústil do akcentovaných osobnostných rysov, bez vzťahu s popisovaným konaním expartnera.

Znalkyňa na hlavnom pojednávaní (č.l. 624) doplnila, že pri vypracovávaní znaleckého posudku mala k dispozícii spisový materiál a teda aj prepis prvej výpovede poškodenej. Poškodená situáciu neprežívala priaznivo, subjektívne to aj udáva, avšak stopy na jej osobnosti v zmysle psychotraumatizácie nezaznamenala v súvislosti s týmto skutkom a udalosťami, ktoré opisovala. Poškodenej vzťah k obžalovanému bol po emočnej stránke intenzívny, okolnosti vo vzťahu neprežívala príjemne, ale dokázala sa z nich pomerne ľahko otrepať s tým, že keď bolo všetko v poriadku dokázala vytesniť a zabudnúť na to nepríjemné, ale v momente, kedy sa diali veci, ktoré jej príjemné neboli, reagovala v tej situácii emočnejšie, avšak s odstupom času pomerne ľahko dokázala na to znovu zabudnúť. Podľa znalkyne si poškodená nedokázala uvedomiť, čo sa vlastne deje v tej situácii, ktorá sa diala, pretože reagovala viac emočne. Emočné zaangažovanie z jej strany je tam pomerne silné, ale tak rýchlo ako ona dokáže vzplanúť, tak toto konanie dokáže tak rýchlo aj striasť zo seba. Vzhľadom na osobnosť poškodenej, nezanechalo to na nej také stopy, ako by to možno zanechalo na niekom inom. Čo sa týka vierohodnosti poškodenej, tak vzhľadom na jej osobnosť a vzhľadom na to, že poškodená si vie ísť za svojím, znalkyňa nevylúčila, že môže klamať, ale nemyslí si, že v podstatných veciach. Niektoré veci

mohla vedome, alebo nevedome poupraviť. V konfliktnom spolužití môžu obaja partneri poňať veci iným spôsobom. Pohľad jedného aj druhého môže byť skreslený.

Pri vypracovávaní znaleckého posudku je pre ňu najdôležitejšie psychologické vyšetrenie, všetky ostatné veci viac menej dokresľujú celkový obraz. Pozorovanie, v rámci ktorého spadá aj verbálna aj neverbálna komunikácia, je dôležité, je to súčasťou psychologicko-diagnostického vyšetrenia. Osobnosť poškodenej je istým spôsobom už deformovaná a na základe psychologického vyšetrenia sa neobjavili žiadne reaktívne momenty, ktoré by boli psychologicky podmienené, to znamená, že nie je neurotická, nie sú tam zvýraznené úzkostné a depresívne prejavy, ktoré bývajú reakciou pri rôznych adaptačných ťažkostiach, ktoré sú prejavom aj pri posttraumatickej stresovej poruche alebo pri akejkoľvek inej poruche, to znamená, že psychodiagnostický nález je nález vlastne nevyváženej nerovnomerne vyvinutej osobnosti, ktorá je takýmto spôsobom formovaná, takýmto spôsobom funguje v živote. Všetky metódy, ktoré pri vyšetrení použila sú uvedené v znaleckom posudku. U poškodenej ide o disharmonický vývoj osobnosti a to čo prežila, nemá na ňu až taký vplyv. Jej osobnostná štruktúra toto dokázala zvládnuť, iný človek by to možno nezvládol. Disharmonická štruktúra jej osobnosti ju istým spôsobom chránila.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal zápisnice o výsluchu svedkov L. L. Q., K. R., H. B., L. F., E. B., L. H. R., ako aj odborné vyjadrenia a znalecké posudky.

Poškodená L. L. Q. v prípravnom konaní (č.l. 132 – 142) uviedla, že poisťovňa DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. sa ako poškodená strana pripája k trestnému konaniu a navrhovala, aby súd uložil povinnosť obžalovanému uhradiť náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenej vo výške 113,46 €. V dôsledku zavineného konania voči poškodenej, ktorá je poistencom zdravotnej poisťovne, im boli fakturované náklady vo výške 113,46 €, avšak táto suma nie je konečná, pretože doteraz neboli vyfakturované všetky náklady. Poškodená následne svoj návrh modifikovala (č.l. 143 – 155) a voči obžalovanému si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 897,92 € za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenej v dňoch 28.06.2021 a 25.08.2019.

Svedok K. R. v prípravnom konaní (č.l. 181 – 183) uviedol, že je sused poškodenej. Obžalovaného pozná z videnia, začal ho stretávať, keď obžalovaný žil s poškodenou. V ten deň (28.06.2021) sa zobudil ráno o 05:00 hod. a šiel do práce ako každý deň. Keď vyšiel z bytového domu, stretol obžalovaného, ktorý od neho chcel, aby mu otvoril dvere, pretože si zabudol kľúče. Nezdalo sa mu, že by bol obžalovaný opitý. Dvere mu teda otvoril a viac už neriešil. Keď sa potom vrátil domov, už tam boli policajti. Býva o poschodie vyššie a poškodenú pozná od detstva. K spolužitiu medzi obžalovaným a poškodenou sa svedok nevedel vyjadriť. K dverám do bytu uviedol, že tieto vyzerali poškodené už predtým, teda v čase keď tam býval L. F. (bývalý manžel poškodenej). Rovnako zranenia na poškodenej sa jej stávali pri L. F., ale odvtedy ako sa s ním rozišla, tak si nič nevšimol. Nevie, čo bolo dôvodom rozvodu poškodenej s L. F.. Môže sa len domnievať, že ak ju on párkrát preplieskal, tak požiadala o rozvod.

Svedok H. B. v prípravnom konaní (č.l. 184 – 185) najskôr využil svoje zákonné právo podľa a vo veci odmietol vypovedať. Obžalovaný je totiž jeho syn. Následne už vo veci vypovedal (č.l. 186 – 188) a v prípravnom konaní uviedol, že nie je pravda, že by obžalovaný poškodenú nejakým spôsobom týral. Oni veľa času trávili u nich, bývajú od nich asi 200 metrov a keď potrebovali, tak u nich nechali dcéru, aby mali čas na seba. Nikdy nebol svedkom toho, že by obžalovaný udrel poškodenú. To skôr ona ho ničila rečami, že je „neschopák“ a strašne ho urážala. Takto sa k nemu správala, keď mala vypité. Pripustil, že obžalovaný si išiel niekedy aj zahrať, ale nikdy neminul všetky peniaze. Počul, že keď obžalovaný nebol doma, že k nim chodili nejakí díleri. Vie, že poškodená bola asi dva mesiace v nemocnici, pretože mala žltačku. Má vedomosť aj o tom, že obžalovaný našiel poškodenej nejaké správy v mobile, ktoré ona písala nejakému chlapovi, že obžalovaný odchádza, že môže prísť. Obžalovaný mu aj tie správy čítal a preto mu aj potvrdil, že jej dal facku. K incidentu zo dňa 05.05.2018 nevedel svedok nič bližšie uviesť. O incidente zo dňa 25.08.2019 vie asi len to, že obžalovaný jej našiel nejakú správu v mobile. Ku skutku zo dňa 28.06.2021 uviedol, že v ten deň mal ísť po dcéru obžalovaného o 08:00 hod. Poškodená mu však telefonovala, že obžalovaný sa ku nej dobíja. Keď prišiel k poškodenej, stretol len N. M., ktorý mu povedal, že obžalovaný tam už nie je. Obžalovaného stretol pri škole spolu s dcérou. Obžalovaný bol hotový, nešťastný, ani nechcel ísť do auta. Potom sa vrátil ešte

pred bytový dom. Vtedy vyšla poškodená pred dom a stáli tam aj policajti. Poškodená mala modrinu na ľavom líci, ale normálne rozprávala.

Vychádzali spolu normálne, nevie prečo si to poškodená na obžalovaného povymýšľala. V minulosti sa stalo, že poškodená vyhodila obžalovaného z bytu a potom po dvoch dňoch ho volala naspäť. Nikdy nebol svedkom toho, že by obžalovaný poškodenej vulgárne nadával, vyhrážal sa jej, alebo že by ju fyzicky napadol. Zranenia na poškodenej videl len pri tých dvoch incidentoch, inak nikdy žiadne zranenia nemala. Poškodená sa pred ním na obžalovaného nesťažovala, len niekedy šomrala, že by jej mohol kúpiť auto. Pripustil, že sa niekedy medzi sebou pourážali, ale hádka to nebola. Obžalovaný bol do poškodenej zaľúbený. V súčasnosti sa s poškodenou nestretáva. Po prepustení z väzby sa obžalovaný lieči od závislosti na alkohole.

Svedok L. F., bývalý manžel poškodenej, v prípravnom konaní (č.l. 196 – 198) uviedol, že k spolužitiu poškodenej a obžalovaného vie uviesť len toľko, že raz videl poškodenú dobitú, keď si bol u nej po ich spoločného syna. Vie, že vtedy bola aj v nemocnici, mohlo to byť asi pred dvoma rokmi v lete. Bol ju zobrať u K. M., matky poškodenej a odviezol ju domov. Všimol si, že má monokle na tvári a niečo mala aj s rebrami. Taktiež niekedy cez Vianoce 2019 okolo 23:00 hod. prišiel k nemu domov syn bez predchádzajúcej dohody. Potom neskôr volal s K. M. a počul, že syn sa môže vrátiť, že už je všetko v poriadku. Syn mu nič konkrétne nepovedal, len sa domnieva, že rodičia poškodenej boli obžalovaného vyhodiť z ich bytu. Taktiež má vedomosť, že obžalovaný raz vykopol dvere do bytu, tak tri – štyri roky dozadu. S poškodenou priamo nekomunikuje, všetko rieši cez syna.

Svedkyňa E. B. v prípravnom konaní (č.l. 226 – 227) využila svoje zákonné právo podľa a vo veci odmietla vypovedať. Obžalovaný je totiž jej syn.

Svedkyňa L. H. R. v prípravnom konaní (č.l. 230A – 230B) uviedla, že poškodenú pozná od 30.08.2019, kedy sa prihlásila k nej ako k všeobecnej lekárke. Doniesla si so sebou aj lekársku správu zo dňa 25.08.2019 a lekársku dokumentáciu. Prišla na vstupnú prehliadku, pričom jej povedala, že ju dobil jej priateľ, že ide z nemocnice a popísala jej, že ju obžalovaný inzultoval, búchal jej hlavu o stenu a keď spadla, tak do nej kopal. Mala mať hematómy po tele. Uviedla, že predtým vážne chorá nebola. Po vstupnej prehliadke bola v jej ambulancii na preventívnej prehliadke, aj na vyšetrení, ale žiadne iné úrazové zranenia neuviedla. Poškodená sa jej nesťažovala na spolužitie s obžalovaným. Na poškodenej si nevšimla žiadne zranenia, nemá to ani uvedené v chorobopise.

Zo znaleckého posudku L. L. C., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria (č.l. 254 – 274) vyplýva, že obžalovaný je závislý od požívania alkoholu, táto závislosť je rozvinutá, aktívna, pričom bola aktívna aj v čase skutku. Závislosť od iných psychoaktívnych látok bola v minulosti u obžalovaného zistená, ale v súčasnosti sa nejaví aktívna. O obžalovaného sa jedná o rozvinutú, aktívnu závislosť od alkoholu, ktorá sa v čase skutku prejavila opilosťou stredne ťažkého stupňa, v dôsledku ktorej sa u obžalovaného demaskovali osobnostné črty v zmysle agresitivy a nezdržanlivosti, čo sa podieľalo na jeho konaní v čase skutku. U obžalovaného nedošlo k takej degradácii osobnosti, ktorá by znižovala alebo celkom potláčala jeho schopnosť zdržať sa svojho konania. U obžalovaného sa jedná o alkoholizmus v zmysle choroby. Znalec odporučil obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Obžalovaný sa v minulosti liečil od závislosti od alkoholu, ale nevykonal riadnu protialkoholickú liečbu, ďalej pokračoval v požívaní alkoholu čo vyústilo až do rozvoja závislosti od alkoholu.

Zo znaleckého posudku KEÚ (č.l. 249 – 252) bolo zistené, že DNA profil krvných stôp zaistených v byte poškodenej, po incidente zo dňa 28.06.2021, je zhodný s DNA profilom poškodenej.

Z odborného vyjadrenia L. L. S., znalca v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Traumatológia č. 27/2021 (č.l. 300 – 333) vyplýva, že poškodená dňa 28.06.2021 utrpela podľa lekárskej dokumentácie zranenia:

- tržnú ranu na koreni nosa veľkosti 1,5 cm ošetrenú zašitím v lokálnej anestézie

- otvorenú zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov

- pomliaždenie tváre s viacpočetnými krvnými podliatinami

- zlomeninu spodiny očnice vpravo s posunom úlomkov do pravej čeľustnej (prínosovej) dutiny

- pomliaždenie pravej očnej gule bez poruchy zraku

- pomliaždenie ľavého ramena s odreninou dlhou cca 23 cm

- pomliaždenie pravého kolena s krvnou podliatinou na vnútornej strane kolena

- odreninu ľavého nadlaktia. Zranenia, ktoré poškodená utrpela, mohli vzniknúť tak, ako vo výpovedi uviedla poškodená a to opakovanými údermi päsťou druhou osobou do tváre a hlavy poškodenej aj do horných končatín, ako aj pri fyzickom zápase poškodenej s obžalovaným. Zranenia poškodenej a to zlomenina nosových kostí s miernym posunom a zlomenina spodiny očnice mohli vzniknúť úderom päsťou druhou osobou do tváre poškodenej skôr strednou až vyššou intenzitou. Obžalovaný mal poškodenú aj udrieť do horných končatín – ramien, pričom údery v tomto prípade boli vzhľadom na charakter zranení – len viacpočetné hematómy na horných končatinách aj na pravom kolene skôr nižšej až strednej intenzity. Poškodená bola v dôsledku predmetných zranení ošetrená na traumatologickom urgentnom príjme dňa 28.06.2021. Zranenia, ktoré boli poškodenej spôsobené, si vyžiadali dobu liečenia 4 – 5 týždňov. Bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia poškodenej po tomto úraze je 160 bodov, pričom hodnota bodu v roku 2021 je vo výške 22,66 €.

Z odborného vyjadrenia L. L. S., znalca v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Traumatológia č. 33/2022 (č.l. 350 – 379) vyplýva, že poškodená dňa 05.05.2018 utrpela podľa lekárskej dokumentácie zranenia:

- zlomeninu IX. rebra vpravo

- pomliaždenie viacerých častí tváre. Zranenia, ktoré poškodená utrpela, mohli vzniknúť tak, ako vo výpovedi uviedla poškodená, a to tak, že ju obžalovaný zobral do vchodu, tam jej mal dať facku, potom ju začal ťahať za vlasy a v byte si na poškodenú sadol a začal ju biť. K zlomenine IX. rebra vpravo mohlo dôjsť pri tom, ako mal poškodenú obžalovaný kopnúť do oblasti pravého hrudníka. Pomliaždenie viacerých častí tváre s opuchom obidvoch jarmových oblúkov a spodnej čeľuste mohli vzniknúť v dôsledku úderov skôr otvorenými dlaňami pri tom, ako mal obžalovaný sedieť na zemi na poškodenej a mal ju opakovane udierať rukami do tváre. Podľa charakteru zranení na tvári, boli údery na tvár vedené skôr strednou intenzitou. Zlomenina IX. rebra vpravo mohla vzniknúť s najväčšou pravdepodobnosťou pri tom, ako ju mal obžalovaný kopnúť do oblasti pravého hrudníka, pričom kop bol vedený skôr strednou až vyššou intenzitou. Zranenia, ktoré boli poškodenej spôsobené, si vyžiadali dobu liečenia 4 – 5 týždňov. Bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia poškodenej po tomto úraze je 40 bodov, pričom hodnota bodu v roku 2018 je vo výške 19,08 €.

Z odborného vyjadrenia znaleckej organizácie PEMMO spol. s r.o. č. 97/2021 (č.l. 335 – 348) bolo zistené, že výška škody poškodených vchodových dverí v oblasti uzamykacieho mechanizmu a kovovej zárubne je 46,25 €.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní prečítal listinné dôkazy a oboznámil zvukovú nahrávku na technickom zariadení:

Zo zvukovej nahrávky (č.l. 409) predloženej svedkyňou N. I. P. (susedou poškodenej) je možné identifikovať ženský hlas. Žena na nahrávke kričí a opakuje „ja som ti nič nespravila“, „prečo“. Zároveň žiada osobu, oslovujúc ju menom Peter, aby prestal. Svedkyňa N. I. P. uviedla, že nahrala incident, ktorý sa odohral v byte poškodenej.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu, vrátane fotodokumentácie (č.l. 236 – 247) mal súd preukázané, že dňa 28.06.2021 o 08:05 hod. boli vstupné dvere do bytu poškodenej pootvorené, poškodené, dolný a stredný pánt je poškodený, dvere visia len na hornom pánte. Pred prahom dverí na spoločnej chodbe je na ľavej strane škvrna tekutiny červenej farby v nepravidelnom tvare. Rám dverí je v oblasti zámku prasknutý, zámok je poškodený. Závora zámku je ohnutá smerom von. Zárubňa v oblasti zámku je vyhnutá smerom dolu. Na podlahe v chodbe sa pred vstavanou skriňou nachádzajú škvrny červenej farby. V kuchyni na kuchynskej linke sa nachádza úlomok zákazníckej karty.

Z výpisu z LV č. XXXX (č.l. 418) vyplýva, že vlastníkmi bytu, v ktorom bývala poškodená s obžalovaným sú N. M. a K. M. (rodičia poškodenej).

Z rozkazu o uložení sankcie na priestupok (č.l. 434 – 439) mal súd preukázané, že obžalovaný bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa

dopustil dňa 25.08.2019 voči poškodenej tak, že jej vulgárne nadával a následne ju fyzicky napadol tak, že keď sa pred ním snažila schovať v priestoroch toalety, opakovane búchal do dverí až sa dostal dnu a minimálne dvakrát ju udrel otvorenou dlaňou ruky do oblasti tváre, kopal ju a udieral jej hlavu o nábytok, čím jej spôsobil pomliaždenie hlavy a tváre s krvnými podliatinami okolo ľavého oka, na čele vpravo a na temene vpravo, pomliaždenie chrbta a brucha ľahkého stupňa, pomliaždenie horných aj dolných končatín obojstranne ľahkého stupňa s viacpočetnými krvnými podliatinami a zakrvácanie do spojovky ľavého oka, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 80,- €. Predmetné rozhodnutie bolo na základe protestu prokurátora zrušené, keďže daný skutok môže byť posudzovaný ako trestný čin (č.l. 440).

Z návrhu poškodenej (č.l. 509 – 514E) bolo zistené, že poškodená si voči obžalovanému uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 4.388,80 € z titulu škody na zdraví (spočívajúcu v bolestnom) a vo výške 10.000,- € z titulu nemajetkovej ujmy (spôsobenej zásahom do práva na ochranu osobnosti).

Zo správy Centra pre liečbu drogových závislostí, v spojení s lekárskou správou (č.l. 515, 535) vyplýva, že obžalovaný je evidovaný v ambulancii centra. Obžalovaný od 12.10.2021 dobrovoľne absolvuje ambulantnú liečbu.

Zo správy ÚPSVR Banská Bystrica (č.l. 521) bolo zistené, že obžalovaný je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

Zo správy Mestského úradu Banská Bystrica (č.l. 526) vyplýva, že obžalovaný nespáchal žiadny priestupok, ktorého prejednanie je v kompetencii miestnej samosprávy.

Zo správy probačného a mediačného úradníka (č.l. 527) bolo zistené, že obžalovaný dodržiava podmienky probačného dohľadu po tom, ako bol prepustený z väzbu na slobodu.

Z lustrácie v evidencii priestupkov (č.l. 611) vyplýva, že obžalovaný v minulosti spáchal päť priestupkov na úseku cestnej premávky.

Z lustrácie GP SR (č.l. 617) mal súd preukázané, že voči obžalovanému nie je vedené žiadne iné trestné konanie, ktoré by nebolo skončené.

Z lustrácie Sociálnej poisťovne (č.l. 620) bolo zistené, že obžalovaný bol v rokoch 2018 – 2022 samostatne zárobkovo činnou osobou.

Z odpisu registra trestov (č.l. 621) na obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný bol doteraz trikrát súdom trestaný, z toho jedenkrát v zahraničí. Odsúdenia má už zahladené.

Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.

Spáchanie žalovaného skutku mal súd spoľahlivo preukázané výpoveďou poškodenej, ako aj ďalších svedkov, a to mal. L. F., K. M., L. P. a N. I. P.. Výpovede poškodenej a uvedených svedkov súd vyhodnotil ako hodnoverné a majúce logickú súvislosť. Súd dôkladne preskúmal všetky vykonané dôkazy, pričom pri analýze a porovnaní výpovedí poškodenej a svedkov, súd nevzhliadol také rozpory, pre ktoré by musel skonštatovať, že či už poškodená alebo uvedení svedkovia vypovedali o skutočnostiach, ktoré sú predmetom obžaloby lživo. Skutočnosti uvádzané poškodenou a svedkami sú potvrdené aj ďalšími dôkazmi a to najmä odbornými vyjadreniami ohľadom zranení, ktoré obžalovaný pri svojich fyzických útokoch poškodenej spôsobil.

Poškodená vo všetkých troch svojich výpovediach pomerne podrobne opísala spolužitie s obžalovaným. Ako partneri začali spolu žiť od konca roka 2017, pričom prvé fyzické útoky zo strany obžalovaného voči poškodenej nastali už po krátkom čase od začiatku vzťahu. Prvýkrát obžalovaný poškodenú fyzicky napadol po dvoch až troch týždňoch vzťahu, a to vo Schwechate, keď prišla za obžalovaným na návštevu. K ďalšiemu fyzickému útoku došlo v Talianku v čase, keď poškodená bola tehotná (maloletá dcéra sa narodila XX.XX.XXXX), pričom obžalovaný jej vtedy kopol do knihy, ktorú čítala a ktorú mala položenú na bruchu. Poškodená ďalej poukázala na ďalšie útoky obžalovaného, pri ktorých jej

spôsobil rôzne zranenia, a to zlomeninu rebra, pomliaždenie hlavy a tváre, viacpočetné krvné podliatiny, zlomeninu nosa, ktoré si vyžiadali aj lekárske ošetrenie.

Poškodená uviedla, že obžalovaný často prichádzal domov pod vplyvom alkoholu, kedy opakovane rozbil (vykopol) dvere a začal ju fyzicky napádať. Poškodená v rámci všetkých troch výsluchov pri opise konania obžalovaného používala výrazy ako „začal ma mlátiť“, „mlátenica“, „zabil mi“, „stále ma mláti“. Obžalovaný poškodenú fyzicky napádal aj počas jazdy v aute, kedy poškodená šoférovala a obžalovaný ju „mlátil hlava nehlava“. Obžalovaný ju pri fyzických útokoch kopal, bil ju päsťami a rukou po rôznych častiach tela, ťahal ju za vlasy. Pri tom jej vulgárne nadával. Obžalovaný často brával poškodenej mobilný telefón a zamykal ju v byte.

Poškodená s obžalovaným žili v spoločnej domácnosti od konca roka 2017 zhruba do mesiaca máj 2021. Dňa 07.02.2019 sa im narodila dcéra A.. Obžalovaný pracoval v Nemecku, kde chodil na trojtýždňové turnusy a na jeden týždeň sa vracal domov. Počas toho ako bol obžalovaný doma, medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo ku konfliktom, pri ktorých obžalovaný poškodenú fyzicky napádal. Poškodená sa veľakrát s obžalovaným rozišla, avšak po sľuboch a prosbách zo strany obžalovaného, opakovane dávala vzťahu s obžalovaným šancu a obnovovala spolužitie. Takýto postoj odôvodnila tým, že obžalovaného mala rada, mala s ním dieťa a verila, že sa dokáže zmeniť. Obžalovaný mal kľúče od bytu, v ktorom bývali a ktorý je vo vlastníctve rodičov poškodenej (N. M. a K. M.). Keď poškodená chcela s obžalovaným ukončiť vzťah, kľúče od bytu mu zobrala, avšak keď s obžalovaným obnovila spolužitie, kľúče mu vrátila. Naposledy ukončila vzťah s obžalovaným asi pred dvoma mesiacmi od spáchania posledného útoku (28.06.2021).

Fyzické útoky obžalovaného voči poškodenej vyplývajú aj z ďalších vykonaných dôkazov.

Svedok L. F., maloletý syn poškodenej, ktorého má z predchádzajúceho vzťahu a ktorý s obžalovaným a poškodenou žil v spoločnej domácnosti potvrdil, že medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo k hádkam, počas ktorých dochádzalo aj k fyzickým útokom. Stalo sa, že obžalovaný sa na poškodenú „naštval“, pretože jej našiel v telefónne číslo na kuriéra a vtedy ju „dobil a skoro jej zlomil nohu“ tak, že poškodenú hodil na gauč a vykrúcal jej ju. Svedok taktiež potvrdil, že incidenty medzi obžalovaným a poškodenou vznikali od začiatku vzťahu. Poškodená mala aj zlomené rebrá. K frekvencii fyzických útokov svedok uviedol, že „s napadnutiami to bolo skoro dosť často...“. Obžalovaný, keď bol opitý, poškodenej vulgárne nadával, čo bolo asi trikrát do týždňa. Keď bol obžalovaný opitý, dochádzalo k slovným urážkam a dosť často to vyvrcholilo až na fyzické násilie. Svedok spomenul incident, keď videl, ako si obžalovaný umýva krv z ruky a ďalej v tejto súvislosti uviedol „tak to väčšinou bolo“. Videl ako poškodená krváca a vie, že po incidente s obžalovaným mala aj zlomené rebro. Po incidente zo dňa 25.08.2019 mala poškodená monokel, bola celá dolámaná a bola v nemocnici. Obžalovaný bral často poškodenej mobil a bol svedkom, ako ju zamkol v byte. S obžalovaným mal neutrálny vzťah.

Výpoveď poškodenej a svedka mal. L. F. potvrdila aj ďalšia svedkyňa K. M., matka poškodenej. Táto potvrdila, že jej vnuk L. F. jej často telefonoval, že sa bojí o mamu. Volávala jej aj suseda poškodenej, L. P., že sa niečo deje. Svedkyňa síce nebola prítomná pri žiadnom incidente medzi obžalovaným a poškodenou, ale na poškodenej videla modriny, čo poškodená odôvodnila tým, že spadla, alebo sa udrela. Až keď ju susedia upozornili na správanie obžalovaného, poškodená sa priznala. Poškodená sa jej zdôverila, že prvýkrát ju „zmlátil“, keď boli v Taliansku v čase, keď bola tehotná. Raz bola za poškodenou aj v nemocnici, vtedy po útoku s obžalovaným mala opuchy a modriny na tvári, rukách, hlave a sťažovala sa na rebrá. Rovnako si pamätá aj na útok po oslave v Laskomeri, po ktorej obžalovaný poškodenú „zmlátil“. Poškodenej odporúčala, aby od obžalovaného odišla, ale ona jej hovorila, že ho má rada. Počas vzťahu s obžalovaným sa poškodená začala meniť, bola roztrasená, vyplakaná, nešťastná.

To, že obžalovaný poškodenú fyzicky napádal potvrdzujú ďalšie svedkyne, a to susedy poškodenej, L. P. a N. I. P.. Osobitne svedkyňa L. P., ktorá býva v byte priamo susediacom s bytom poškodenej, uviedla, že počula ako sa obžalovaný s poškodenou hádali, aj keď to išlo do extrému. Asi trikrát zavolala políciu aj N. M. (otcovi poškodenej). Nebolo jej to jedno. Po incidente prišla poškodená ku nej dobitá. Rovnako si svedkyňa pamätá na incident zo dňa 25.08.2019, ktorý si jej dcéra (N. I. P.) nahrala. Vtedy volala policajtov, „lebo ju zabije“. Poškodená bola dobitá, mala opuchnutú hlavu. Hádky medzi obžalovaným a poškodenou boli časté, počula aj bitky. Nikdy nebola priamym svedkom udalostí, všetko počula cez stenu. To, že išlo o bitku usúdila z toho, že poškodená kričala o pomoc a hovorila „nerob, bolí ma to“.

Poškodená ku nej aj prišla, buď s dcérou alebo aj sama. Na poškodenej videla zranenia, mala na rukách modriny, hlavu opuchnutú zozadu tak, že sa jej nedalo dotknúť. Poškodená sa jej po týchto udalostiach zdala zmätená, bola dobitá, bola akoby v strese.

Čiastočne výpoveď svedkyne L. P. potvrdila aj jej dcéra N. I. P., ktorá sa vyjadrila len k jednému útoku, z ktorého si urobila zvukový záznam. Keďže svedkyňa väčšinu času trávila v Bratislave, viac sa k spolužitiu obžalovaného a poškodenej nevedela vyjadriť. Potvrdila však, že keď prišla na víkend domov, počula z bytu poškodenej hádky.

Fyzické útoky sú preukázané aj odbornými vyjadreniami znalca L. L. S. ohľadom zranení, ktoré boli poškodenej spôsobené pri incidentoch zo dňa 05.05.2018 a 28.06.2021

Dňa 05.05.2018 obžalovaný pri fyzickom útoku spôsobil poškodenej zranenia, a to zlomeninu IX. rebra vpravo a pomliaždenie viacerých častí tváre, ktoré si vyžiadali dobu liečenia 4 – 5 týždňov. Zlomenina IX. rebra vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou pri tom, ako obžalovaný poškodenú kopol do oblasti pravého hrudníka, pričom kop bol vedený skôr strednou až vyššou intenzitou.

Dňa 28.06.2021 obžalovaný poškodenú fyzicky napadol a spôsobil jej zranenia, a to tržnú ranu na koreni nosa veľkosti 1,5 cm ošetrenú zašitím v lokálnej anestézie, otvorenú zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, pomliaždenie tváre s viacpočetnými krvnými podliatinami, zlomeninu spodiny očnice vpravo s posunom úlomkov do pravej čeľustnej (prínosovej) dutiny, pomliaždenie pravej očnej gule bez poruchy zraku, pomliaždenie ľavého ramena s odreninou dlhou cca 23 cm, pomliaždenie pravého kolena s krvnou podliatinou na vnútornej strane kolena a odreninu ľavého nadlaktia. Tieto zranenia si vyžiadali dobu liečenia 4 – 5 týždňov, pričom zranenia, a to zlomenina nosových kostí s miernym posunom a zlomenina spodiny očnice vznikli úderom päsťou do tváre poškodenej skôr strednou až vyššou intenzitou.

Rovnako súd nemá pochybnosť ani o útoku zo dňa 25.08.2019. Tento incident mal súd preukázaný z rozkazu o uložení sankcie za priestupok, ktorý nadobudol právoplatnosť a ktorý bol zrušený na základe protestu prokurátora len z dôvodu, že sa jedná o čiastkový útok trestného činu. V tento deň obžalovaný poškodenú fyzicky napadol a spôsobil jej zranenia, a to pomliaždenie hlavy a tváre s krvnými podliatinami okolo ľavého oka, na čele vpravo a na temene vpravo, pomliaždenie chrbta a brucha ľahkého stupňa, pomliaždenie horných aj dolných končatín obojstranne ľahkého stupňa s viacpočetnými krvnými podliatinami a zakrvácanie do spojovky ľavého oka. Napokon fyzický útok z roku 2019 potvrdil aj samotný obžalovaný.

Súd sa pri hodnotení jednotlivých dôkazov osobitne zaoberal vierohodnosťou poškodenej, ktorú obžalovaný spochybňoval. Je pravda, že poškodená si na niektoré podrobnosti nepamätala a opakovane sa nevedela vyjadriť k počtu fyzických útokov zo strany obžalovaného. V tejto súvislosti je však potrebné vziať do úvahy závery znaleckého posudku znalkyne L. O. D. z psychologického vyšetrenia poškodenej, v zmysle ktorých o.i. výpoveď poškodenej z hľadiska všeobecnej a špecifickej hodnovernosti možno považovať za vierohodnú. Intelektová úroveň poškodenej sa pohybuje v pásme priemeru populačnej normy, jej pamäťové schopnosti sú o niečo slabšie, avšak bez patologických kvalít. Sklony k skresľovaniu skutočnosti napriek subjektivistickej akcentovanej osobnostnej štruktúre poškodenej nemožno u nej potvrdiť. Klamstvo, alibistické spracovanie situácie a účelové spracovanie jednotlivých údajov ako na vedomej, tak na nevedomej rovine u nej vo všeobecnosti nemožno jednoznačne vylúčiť práve vďaka nevyrovnanej akcentovanej osobnostnej štruktúre smerujúcej k aktívnemu presadzovaniu si svojich potrieb a napĺňaniu vlastných cieľov.

To, že poškodená si na niektoré podrobnosti zo vzťahu s obžalovaným nepamätala odôvodňuje skutočnosť potvrdená znalkyňou L. O. D., ktorá v tejto súvislosti uviedla, že vzťah poškodenej k obžalovanému bol po emočnej stránke intenzívny, okolnosti vo vzťahu neprežívala príjemne, ale dokázala sa z nich pomerne ľahko otrepať s tým, že keď bolo všetko v poriadku dokázala vytesniť a zabudnúť na to nepríjemné, ale v momente, kedy sa diali veci, ktoré jej príjemné neboli, reagovala v tej situácii emočnejšie, avšak s odstupom času pomerne ľahko dokázala na to znovu zabudnúť.

Je nepochybné, že poškodená v prípravnom konaní trikrát vypovedala o spolužití s obžalovaným takmer totožne. Súd vzhliadol len dva rozpory v jej výpovediach, a to ohľadom zhodnotenia vzťahu jej syna L.

s obžalovaným, keď pri prvom výsluchu dňa 28.06.2021 uviedla, že jej syn L. obžalovaného nenávidí, pričom pri ďalšom výsluchu dňa 12.08.2021 už uviedla, že obžalovaný mal s jej synom „vzťah v pohode“. Druhý rozpor v jej výpovediach súd vzhliadol v označení prvého fyzického útoku. Kým v prvých dvoch výpovediach poškodená uviedla, že k prvému fyzickému útoku malo dôjsť už po dvoch, troch týždňoch vzťahu vo Schwechate, pri treťom výsluchu učinenom dňa 06.07.2022 už uviedla, že to bolo asi po troch mesiacoch vzťahu. Súd však tieto rozpory nepovažuje za tak závažné, ktoré by spochybňovali celú jej výpoveď.

Výpovede poškodenej v ostatných častiach súd považuje za totožné, bez rozporov. Poškodená opakovane (aj na výsluchu s jednoročným odstupom) uvádzala, že fyzické útoky zo strany obžalovaného, keď bol na Slovensku, boli časté. Obžalovaný častokrát vykopol dvere, fyzicky ju napadol, vulgárne jej nadával, „facky boli časté“. K fyzickým útokom obžalovaného voči poškodenej dochádzalo aj v aute počas toho, keď poškodená šoférovala.

Vezmúc do úvahy výpovede ďalších svedkov, a to syna a matky poškodenej (mal. L. F. a K. M.), susedy L. P. v kontexte s odbornými vyjadreniami, súd môže skonštatovať, že obžalovaný v podstate už od začiatku vzťahu s poškodenou, t.j. od decembra 2017 túto opakovanej fyzicky napádal, vulgárne jej nadával, zamykal ju v byte a brával jej mobilný telefón. Poškodená po niektorých útokoch zo strany obžalovaného vyhľadala lekársku pomoc.

Súd sa zaoberal aj výpoveďou svedka N. M., otca poškodenej, ktorý sa v podstate ku konkrétnym útokom obžalovaného nevedel vyjadriť. Aj keď tento svedok tvrdí, že nemal vedomosť o násilníckom konaní obžalovaného voči poškodenej, z iných dôkazov je zrejmé, že takú vedomosť musel mal. Svedkovia L. P., K. M. a mal. L. F. totiž zhodne potvrdili, že opakovane telefonovali (informovali) svedka o správaní obžalovaného s tým, aby prišiel vzniknutú situáciu riešiť. Súd síce nevie uviesť dôvody, na základe ktorých svedok N. M. tieto preukázané skutočnosti nepotvrdil, avšak výpoveď svedka nijako neznižuje výpovednú hodnotu dôkazov, na základe ktorých súd vyslovil, že obžalovaný je vinný zo spáchania trestného činu.

Pokiaľ ide o naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. je potrebné uviesť, že na naplnenie znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu je potrebná existencia týrania blízkej alebo zverenej osoby, ktoré možno považovať za zlé zaobchádzanie s blízkou alebo zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť pritom o sústavné alebo dlhšie trvajúce konanie. Taktiež sa nevyžaduje, aby u takejto osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie (R-20/1984-I). Pod pojmom „fyzické alebo psychické utrpenie“ treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas.

V danom prípade má súd za to, že vyššie opísané konanie obžalovaného napĺňa znaky zločinu „Týranie blízkej osoby a zverenej osoby“ podľa § 208 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák. Správanie obžalovaného voči svojej partnerke (matke spoločného dieťaťa), ktorá pre účely trestného činu podľa § 208 Tr. zák. je považovaná za blízku osobu (§ 127 ods. 5 Tr. zák.) objektívne možno vyhodnotiť ako zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, ktoré sa vyznačovalo vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti. Obžalovaný najmä pod vplyvom alkoholu takto konal voči poškodenej od decembra 2017 do 28.06.2021, kedy ju pravidelne, vždy v týždni, keď sa vrátil domov z práce zo zahraničia, fyzicky napádal rôznym spôsobom a po rôznych častiach tela a opakovane jej spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali aj lekárske ošetrenie, vulgárne jej nadával, zamykal ju v byte a brával jej mobilný telefón. Takéto konanie obžalovaného možno označiť za trvalé a sústavné. Poškodená pritom správanie obžalovaného voči nej považovala za fyzické a psychické týranie, pričom objektívne to takto vnímať mohla. Zo záverov znaleckého posudku síce nevyplýva, že by poškodená mala syndróm týranej osoby, avšak tieto skutočnosti nezbavujú obžalovaného trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Súd nemá pochybnosti o tom, že konanie obžalovaného voči poškodenej sa skončilo len vďaka odhaleniu trestnej činnosti, zadržaniu obžalovaného a jeho následného vzatia do väzby.

Celkový postoj poškodenej a znášanie konania obžalovaného voči nej, ktoré na jej duševnom zdraví v skutočnosti nezanechalo vážnejšie stopy, odôvodňuje jej duševný stav. Znalkyňa L. O. D. v tejto

súvislosti uviedla, že poškodená sa disharmonicky vyvíjala a jej psychický stav nie je úplne priaznivý a je nevyvážený. To však neznamená, že takáto osoba nemôže byť týraná a že páchateľ nemôže byť za svoje konanie potrestaný v zmysle trestnoprávnych noriem. V opačnom prípade by to znamenalo, že zákon by chránil len osoby s priaznivým vývinom a duševným stavom, na ktorých by rovnaké správanie obžalovaného s najväčšou pravdepodobnosťou zanechalo viditeľné stopy.

Obhajoba obžalovaného na hlavnom pojednávaní bola zameraná na popieranie konania, ktoré poškodená opisovala. Obžalovaný pripustil, že v ich vzťahu boli výkyvy a že dvakrát zlyhal, keď poškodenú dvakrát udrel, čo ho veľmi mrzí. Poškodená mu bola neverná, brala drogy a stretávala sa s narkomanmi. Prvýkrát poškodenú udrel v roku 2019, kedy bola ukrytá na toalete, na ktorej rozbil dvere, vytiahol ju a dal jej facky. Druhýkrát ju napadol dňa 28.06.2021, chcel ju nachytať s novým priateľom. Potvrdil, že vyrazil dvere na jej byte, udrel ju do nosa a dal jej dve facky. Do nosa ju udrel dverami ako ich tlačil a ona ich nechcela otvoriť. Vzájomne si vulgárne nadávali. V byte ju nezamykal, to poškodená ho vyhadzovala z bytu. Asi desaťkrát sa stalo, že sa pobalil a z bytu odišiel a neskôr sa vrátil a obnovili spolužitie.

Obžalovaný teda priznal, že poškodenú dvakrát fyzicky napadol, a to prvýkrát v roku 2019, kedy jej dal facky a druhýkrát dňa 28.06.2021, kedy ju udrel dverami do nosa a dal jej dve facky. Súd sa teda zaoberal verziou obžalovaného a porovnal ju so všetkými vykonanými dôkazmi.

Je nepochybné, že dňa 25.08.2019 poškodená po fyzickom napadnutí to strany obžalovaného utrpela pomliaždenie hlavy a tváre s krvnými podliatinami okolo ľavého oka, na čele vpravo a na temene vpravo, pomliaždenie chrbta a brucha ľahkého stupňa, pomliaždenie horných aj dolných končatín obojstranne ľahkého stupňa s viacpočetnými krvnými podliatinami a zakrvácanie do spojovky ľavého oka. Za tento útok bol obžalovaný pôvodne (právoplatne) postihnutý za spáchanie priestupku. Ak by teda súd zobral do úvahy vyjadrenie obžalovaného, ktorý tvrdil, že v roku 2019 ju fyzicky napadol tak, že jej dal facky, ťažko by (hoc aj po viacerých fackách) boli poškodenej spôsobené takéto zranenia.

Pri útoku zo dňa 28.06.2021 obžalovaný spôsobil poškodenej tržnú ranu na koreni nosa veľkosti 1,5 cm ošetrenú zašitím v lokálnej anestézie, otvorenú zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, pomliaždenie tváre s viacpočetnými krvnými podliatinami, zlomeninu spodiny očnice vpravo s posunom úlomkov do pravej čeľustnej (prínosovej) dutiny, pomliaždenie pravej očnej gule bez poruchy zraku, pomliaždenie ľavého ramena s odreninou dlhou cca 23 cm, pomliaždenie pravého kolena s krvnou podliatinou na vnútornej strane kolena a odreninu ľavého nadlaktia. Podľa vyjadrenia obžalovaného, mal poškodenú udrieť dverami do nosa a dať jej dve facky. Podľa názoru súdu, vezmúc do úvahy verziu obžalovaného, k takým rozsiahlym zraneniam by po úderu dverami a dvoch fackách taktiež pravdepodobne nedošlo.

Ďalej súd uvádza, že pokiaľ by tvrdenia obžalovaného boli pravdivé, je veľmi málo pravdepodobné, že by o týchto dvoch útokoch, pri ktorých podľa obžalovaného malo dôjsť „len“ k niekoľkým fackám, mali vedomosť susedy N. I. P. a L. P.. Rovnako by musel súd dôjsť k záveru, že aj ostatné svedecké výpovede, K. M. a mal. L. F. boli vymyslené, pričom súd by musel vysloviť pochybnosť aj o záveroch odborných vyjadrení znalca L. L. S..

Obžalovaný ďalej poukazoval na skutočnosť, že poškodená brala drogy a bola mu neverná. Súd k tomuto uvádza, že hoc by aj poškodená brala drogy a bola obžalovanému neverná, čo sa nepreukázalo, obžalovaný nemá absolútne žiadne právo týrať poškodenú a byť voči nej násilnícky.

Ani argumentáciu obžalovaného, ktorý spochybňoval závery odborného vyjadrenia ohľadom zranení poškodenej, súd neakceptuje. Obžalovaný v tejto súvislosti poukazoval na to, že znalec L. L. S. pri vypracovávaní odborných vyjadrení osobne nevyšetroval poškodenú. Znalec pri vypracovávaní odborných vyjadrení vychádzal najmä z lekárskych správ a nie výlučne z výpovedí poškodenej a svedkov. Súd nemá absolútne žiadnu pochybnosť o objektívnosti lekárskych správ, ktoré boli podkladom na vypracovanie odborných vyjadrení.

Napokon obžalovaný poukazoval na skutočnosť, že poškodená mala psychické problémy a veľa si zažila so svojím expartnerom. Aj v tomto smere súd môže len zopakovať, tak ako v prípade užívania drog,

resp. nevery, ani psychické problémy, ani negatívne zážitky z predchádzajúceho vzťahu obžalovaného neoprávňujú, aby poškodenú pravidelne fyzicky napádal a ponižoval ju.

Výpoveď (verziu) obžalovaného azda potvrdzuje len jediný dôkaz, výpoveď svedka H. B., otca obžalovaného. Tento svedok uviedol, že nie je pravda, že by obžalovaný poškodenú týral. To skôr poškodená obžalovaného ničila rečami, že je „neschopák“ a strašne ho urážala a všetko si na obžalovaného povymýšľala. Obžalovaný sa mu jedenkrát priznal, že dal poškodenej facku. Dňa 28.06.2021 poškodenú po incidente stretol a táto mala modrinu na ľavom líci a normálne rozprávala.

Súd nepovažuje výpoveď svedka H. B. za hodnovernú. Je zrejmé, že tento svedok chce pomôcť svojmu synovi zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Súd síce pripúšťa, že svedok nemusel mať vedomosť o všetkých fyzických útokoch, avšak to, že v skutočnosti zľahčuje konanie obžalovaného potvrdzuje fakt, že k zraneniam poškodenej zo dňa 28.06.2021 uviedol, že mala „modrinu na ľavom líci“. Objektívne však poškodenej obžalovaný spôsobil závažnejšie zranenia ako modrinu na ľavom líci, a to tržnú ranu na koreni nosa veľkosti 1,5 cm ošetrenú zašitím v lokálnej anestézie, otvorenú zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, pomliaždenie tváre s viacpočetnými krvnými podliatinami, zlomeninu spodiny očnice vpravo s posunom úlomkov do pravej čeľustnej (prínosovej) dutiny, pomliaždenie pravej očnej gule bez poruchy zraku, pomliaždenie ľavého ramena s odreninou dlhou cca 23 cm, pomliaždenie pravého kolena s krvnou podliatinou na vnútornej strane kolena a odreninu ľavého nadlaktia, ktoré si vyžiadali dobu liečenia 4 – 5 týždňov.

Je zrejmé, že obžalovaný sa svojim postojom, zo spáchanej trestnej činnosti chcel vyviniť. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní tvrdil, že poškodená si veľmi veľa vecí vymyslela z dôvodu, že pravdepodobne chce od neho získať finančný prospech. Súd zdôrazňuje, že konanie obžalovaného nemá preukázané len na základe výpovede poškodenej, čo nie je pri takýchto trestných činoch neobvyklé, avšak v danom prípade je obžalovaný usvedčovaný aj ďalšími svedkami a inými vykonanými dôkazmi.

Súd teda má za to, že konanie obžalovaného voči poškodenej naplnilo znaky týrania.

Súd však na základe vykonaných dôkazov upravil opis priebehu skutku uvedený v podanej obžalobe tak, aby tento lepšie zodpovedal preukázanému priebehu ( ) a zároveň, aby totožnosť skutku zostala zachovaná ( ). Okresný súd pri posudzovaní totožnosti skutku vychádzal z judikovaných rozhodnutí iných súdov (ZSP č. 7/2012; I./XXXX; I./XXXX; I./XXXX; I./XXXX), v zmysle ktorých podstatu skutku tvorí konanie páchateľa a následok týmto konaním spôsobený, ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Totožnosť skutku je zachovaná v prípade:

- úplnej zhody konania a následku

- zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku

- zhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní

- ako aj v prípade, ak konanie alebo následok, príp. oboje budú zhodné aspoň čiastočne, avšak za predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných okolnostiach.

Teória ani prax teda nechápe totožnosť skutku len ako úplnú zhodu medzi skutkovými okolnosťami uvedenými v obžalobe a výrokom rozsudku súdu. Stačí zhoda medzi podstatnými skutkovými okolnosťami. Súd totiž musí prihliadať na tie zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci dokazovania. Súdna prax teda pripúšťa odchýlky od skutkového stavu uvedeného v obžalobe či už tak, že sa k nemu pripoja nové skutočnosti (v obžalobe neuvedené) alebo sa vynechajú niektoré skutočnosti v obžalobe uvedené, ak sa ukázali nesprávne alebo sa skutočnosti určitým spôsobom len modifikujú, pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku (rozh. NS SR č. – ZSP č. 7/2012).

Súd teda upravil skutok tak, že v označení obžalovaného vypustil výraz „ako bývalý partner“, pretože obžalovaný bol počas spáchania skutku partnerom poškodenej a doplnil k čiastkovému útoku zo dňa 05.05.2018 zranenia a spôsob ich spáchania, ktoré boli poškodenej spôsobené, pričom vychádzal z odborného vyjadrenia.

Súd teda konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin „Týranie blízkej osoby a zverenej osoby“ podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák. Z vykonaných dôkazov mal súd spoľahlivo preukázané, že obžalovaný týral svoju t.č. už bývalú partnerku a konal tak po dlhší čas. Skutočnosť, že obžalovaný pracoval v zahraničí a domov sa vracal v trojtýždňových

intervaloch, nijako neznižuje závažnosť konania obžalovaného a vzhľadom na frekvenciu a intenzitu konania mu možno pričítať aj kvalifikačný znak „po dlhší čas“. Súdna prax považuje za „dlhší čas“ páchanie trestného činu počas minimálne šiestich mesiacov. Táto doba môže byť v závislosti od charakteru spáchaného trestného činu iná. V danom prípade je však preukázané, že obžalovaný páchal trestnú činnosť cca tri a pol roka, a teda obžalovanému možno pričítať tento kvalifikačný znak.

Súd sa však nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku uvedenou v podanej obžalobe vo vzťahu k prečinu podľa § 194 Tr. zák. Podľa názoru súdu obžalovaný svojim konaním nenaplnil zároveň znaky prečinu „Porušovanie domovej slobody“ podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e) Tr. zák. tak ako uviedol prokurátor. Je síce nepochybné, že obžalovaný vstúpil do bytu vo vlastníctve rodičov poškodenej (N. M. a K. M.) bez ich súhlasu a teda súd pripúšťa, že obžalovaný formálne naplnil znaky tohto prečinu. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že na základe vykonaných dôkazov je nepochybné, že počas spoločného spolužitia poškodená sa mnohokrát s obžalovaným rozišla, tomuto vzala kľúče od predmetného bytu, s obžalovaným sa následne udobrila a kľúče mu vrátila, pričom často učinila tak aj potom, ako obžalovaný vylomil dvere a fyzicky ju napadol. Ako uviedla poškodená, táto situácia sa viackrát opakovala. Súd síce v žiadnom prípade neospravedlňuje konanie obžalovaného, ktorý sa opätovne „vlámal“ do bytu poškodenej, avšak vzhľadom na to, že k takejto situácii dochádzalo opakovane, súd nevzhliadol úmysel obžalovaného spáchať tento trestný čin.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Súd však pri ukladaní trestu zisťoval, či existujú dôvody na tzv. mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. V zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. totiž možno mimoriadne znížiť trest s prihliadnutím buď na okolnosti prípadu alebo na pomery páchateľa.

Pokiaľ ide o existenciu mimoriadnych skutkových okolností prípadu, možno pod nimi rozumieť také okolnosti, ktoré majú podstatný vplyv na spáchanie trestného činu a ktoré majú objektívny súvis s trestným činom. Tieto skutkové okolnosti teda významnou mierou pôsobia na charakter trestnej činnosti konkrétneho páchateľa, inými slovami ide o okolnosti, ktoré pôsobili na páchateľa trestného činu a ktoré odôvodňujú úvahu konajúceho súdu o uložení trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby.

Obžalovaný bol uznaný za vinného z násilia dlhodobo páchaného na žene a teda niet žiadneho ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý tak obžalovaný konal. Súd neakceptuje žiadnu formu násilia páchaného na ľuďoch a pokiaľ sa takéto násilie preukáže, je nevyhnutné ho trestať v zmysle trestnoprávnych noriem. V danom prípade neexistuje žiadny dôvod, ktorý by oprávňoval obžalovaného pravidelne fyzicky napádať poškodenú a správať sa k nej tak ako je uvedené v obžalobe. Súd nemôže prihliadať ani na závislosť obžalovaného od alkoholu, pod vplyvom ktorého obžalovaný páchal trestnú činnosť. Nič nebránilo obžalovanému liečiť sa od svojej závislosti skôr a eliminovať tak svoje násilné konanie voči poškodenej. Súd má teda za to, že na strane obžalovaného neexistujú žiadne mimoriadne okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu.

Do úvahy tak teoreticky prichádzalo len mimoriadne zníženie trestu s prihliadnutím na pomery páchateľa. Tu však treba uviesť, že v konaní pred súdom (na hlavnom pojednávaní) nebol vykonaný žiadny taký dôkaz, ktorý by preukazoval mimoriadnosť (výnimočnosť) pomerov na strane obžalovaného, vo vzťahu ku ktorým by uloženie trestu v zákonom určenom rozpätí bolo pre neho neprimerane prísne a pre zabezpečenie ochrany spoločnosti nadbytočné.

Pod mimoriadnymi (výnimočnými) okolnosťami daného prípadu treba rozumieť také okolnosti (pomery) páchateľa, ktorých mimoriadnosť (výnimočnosť) je zjavná na prvý pohľad a nie je potrebné na ňu osobitne upozorňovať. Malo by ísť o také okolnosti (pomery), ktoré sa obvykle nevyskytujú, keďže sú niečím mimoriadnym.

Obžalovaný bol v minulosti trikrát súdne trestaný (odsúdenia má už zahladené), pričom skutočnosť, že je otcom dvoch detí, nie je ničím výnimočná. Nemožno prehliadať, že obžalovaný bol násilný k svojej partnerke za prítomnosti dvoch maloletých detí, konal po dlhší čas, pričom obžalovaný od

ďalšieho pokračovania v páchaní tejto závažnej trestnej činnosti upustil nedobrovoľne len preto, lebo bol odhalený, zadržaný a vzatý do väzby.

Obžalovaný napokon na žiadne mimoriadne okolnosti prípadu, resp. svoje pomery ani nepoukazoval, keďže trestnú činnosť popieral.

Súd teda pri ukladaní trestu neaplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák.

Na strane obžalovaného možno konštatovať, že neexistuje žiadna poľahčujúca ani priťažujúca okolnosť. Súd preto ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v zmysle trestnej sadzby uvedenej v § 208 ods. 3 Tr. zák. (7 rokov – 15 rokov). Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici do úvahy pripadajúcej trestnej sadzby (8 rokov a 6 mesiacov), keďže takýto trest považuje na nápravu obžalovaného za dostatočný. Ako už súd uviedol vyššie, súd neakceptuje žiadnu formu násilia páchaného na ľuďoch. Uložený trest odňatia slobody má teda nielen pozitívne vplývať na obžalovaného, ktorého je potrebné prevychovať, aby sa takého konania v budúcnosti vyvaroval, ale má preventívne pôsobiť aj na ostatných páchateľov a prípadne ich odradiť od páchania ďalšej trestnej činnosti.

Súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Súd ďalej rozhodoval o uložení ochranného opatrenia obžalovanému, keďže obžalovaný spáchal trestný čin násilnej povahy voči blízkej osobe, pričom zo záverov znaleckého posudku mal súd preukázané, že obžalovaný je závislý od požívania alkoholu v klinicky rozvinutom štádiu. Z tohto dôvodu súd v súlade s návrhom znalca uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Je zrejmé, že závislosť obžalovaného od požívania alkoholu je v takom štádiu, že jedine prostredníctvom uloženého ochranného liečenia obžalovaný bude (po jeho vykonaní) schopný v budúcnosti abstinovať.

O náhrade škody súd rozhodol tak, že uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. škodu vo výške 897,92 €, ktorá pozostáva z vynaložených nákladov na liečbu zranení poškodenej, ktoré jej spôsobil obžalovaný.

Napokon súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej škodu vo výške 9.388,- €, ktorá pozostáva zo sumy 4.388,- € z titulu bolestného a 5.000,- € z titulu nemajetkovej ujmy. Pri priznávaní bolestného súd vychádzal z bodového ohodnotenia znalcom v odborným vyjadreniach, a to za zranenia spôsobené dňa 05.05.2018 vo výške 763,- € (40 bodov) a za zranenia spôsobené dňa 28.06.2021 vo výške 3.625,- € (160 bodov).

Poškodená si do skončenia vyšetrovania uplatnila voči obžalovanému aj nárok na náhradu škody z titulu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- €. Pri rozhodovaní o náhrade škody v adhéznom konaní súd teda rozhodoval aj o uplatnenom nároku použijúc pritom ustanovenie § 11 Obč. zák. Je nepochybné, že fyzickými útokmi a iným ponižujúcim správaním obžalovaný zasiahol do práv poškodenej na ochranu jej osobnosti. Poškodená dlhodobo znášala útoky zo strany obžalovaného, bola nútená vyhľadať lekársku pomoc. Výšku náhrady zadosťučinenia určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Súd pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy pritom nie je viazaný žiadnym právnym predpisom, ale prihliada na okolnosti konkrétneho prípadu. Súd priznal poškodenej nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- €, ktorá je zhruba na úrovni priznaného bolestného. Aj keď osobnostné práva, ktorým poskytuje ochranu ustanovenie § 11 Obč. zák. sú hodnoty, ktoré v podstatne nemožno vyjadriť v peniazoch, súd má za to, že priznaná výška nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- € je primeraná a to s poukazom na dĺžku páchania trestného činu ako aj skutočnosť, že v zmysle záverov znaleckého posudku z psychologického posúdenia poškodenej, správanie obžalovaného nemalo vplyv na duševný stav poškodenej. Súd vo zvyšnej časti odkázal poškodenú s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.