Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/131/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom Mgr. Milošom Kolekom, v právnej veci žalobcu: K.. O. Z., G. K. J. I., Š. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, advokát, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2, o zaplatenie 5.795,41 Eur s prísl., takto

rozhodol:

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5.795,41 Eur s 8,75 %-ným úrokom z omeškania ročne od 12. 04. 2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 200,82 Eur s 8,75 %-ným úrokom z omeškania ročne od 12. 04. 2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 20,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.254,77 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 12. 04. 2013 domáhal sa žalobca, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 5.795,41 Eur a s 8,75 %-ným úrokom z omeškania ročne od 12. 04. 2013 do zaplatenia a 200,82 Eur s 8,75 %-ným úrokom z omeškania od 12. 04. 2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania. V žalobe uviedol, že uznesením vyšetrovateľa prezídia policajného zboru ČVS: PPZ-54/BPK-S-2004 z 11. 05. 2005 mu bolo vznesené obvinenie pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. zo 07. 04. 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov, sp. zn. zo 16. 05. 2012 bol spod obžaloby oslobodený. V jeho trestnej veci ho obhajoval advokát a trovy obhajoby predstavujú 5.795,41 Eur. Listom z 08. 10. 2012 požiadal žalovanú v rámci predbežného prerokovania nároku o náhradu škody vo výške 5.795,41 Eur a trovy predbežného prerokovania nároku vo výške 500,28 Eur. Žalovaná obdržala jeho podania 11. 10. 2012. Žalovaná jeho návrh odmietla listom z 27. 03. 2013. Šesťmesačná lehota na uspokojenie nároku žalobcu uplynula 11. 04. 2013 a od 12. 04. 2013 je žalovaný v omeškaní. Uviedol, že žalobu podáva podľa zákona Uplatňuje si náhradu škody vo výške 5.795,41 Eur a podľa , náklady spojené s uplatnením pohľadávky v súvislosti s uplatnením náhrady škody z hodnoty 5.795,41 Eur, čo podľa vyhlášky predstavuje 200,82 Eur a 7,63 Eur paušál. Za žalovaného žalobca označil Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom vnútra SR.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že po vznesení obvinenia žalobcovi vyšetrovateľ policajného zboru postupoval v súlade so záväzným pokynom dozorujúceho prokurátora VOP v Banskej Bystrici zo 04. 05. 2005, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že doteraz vykonané úkony a zabezpečené dôkazné prostriedky dostatočne odôvodňujú záver, že trestné činy spáchal žalobca. Prokurátor VVP Trenčín

v danom prípade sťažnosť žiadateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietol ako nedôvodnú, čím vyjadril svoj súhlas s postupom vyšetrovateľa PZ, ako aj prokurátora VOP v Banskej Bystrici. Vzhľadom na vyššie uvedené, teda skutočnosť, že prokurátor uznesenie o vznesení obvinenia nezrušil ako nezákonné a sťažnosť voči nemu smerujúcu vyhodnotil ako nedôvodnú, ako aj s poukázaním na skutočnosť, že vyšetrovateľ vzniesol obvinenie na základe záväzného pokynu prokurátora, má žalovaný za to, že v danom prípade neboli splnené základné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú vyšetrovateľom PZ pri výkone verejnej moci. Poukázal, že v danom prípade by za štát mala konať Generálna prokuratúra SR. Taktiež poukázal na skutočnosť, že nezákonnosť rozhodnutia vyšetrovateľa v konaní nebola preukázaná.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné to, že žalovaný na svoju obhajobu v trestnom konaní vynaložil sumu 5.795,41 Eur.

Súd vykonal dokazovanie uznesením prezídia PZ úradu boja proti korupcii z 11. 05. 2005, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 07. 04. 2011, uznesením KS Prešov zo dňa 16. 05. 2012, listom žalobcu z 08. 10. 2012, odpoveďou žalovaného z 27. 03. 2013, príjmovým pokladničným dokladom a zistil tento skutkový stav:

Uznesením prezídia PZ, úradu boja proti korupcii z 11. 05. 2005 podľa , je stíhaný žalobca pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa písmeno a) . Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že proti tomuto uzneseniu bola podaná sťažnosť a táto bola prokurátorom zamietnutá a vo veci bola následne podaná obžaloba na súd.

Okresný súd Prešov, ktorý vo veci rozhodoval pod sp. zn. , rozsudkom zo 07. 04. 2011 oslobodil obžalovaného spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, za ktorý bol stíhaný. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením zo 16. 05. 2012 zamietol odvolanie prokurátora podanej v tejto veci.

V uvedenom trestnom konaní žalobcu zastupoval JUDr. Igor Šafranko, advokát. Žalovaný JUDr. Šafrankovi za poskytnuté právne služby zaplatil sumu 5.795,41 Eur dňa 05. 10. 2012.

Listom zo dňa 08. 10. 2012 právny zástupca žalobcu, adresovaným Ministerstvu vnútra SR, si vyúčtoval trovy právneho zastúpenia ako náhradu škody v súvislosti s uznesením PPZ Banská Bystrica. Celková vyúčtovaná suma s DPH činí 5.795,41 Eur. V tomto liste si žalobca uplatňuje podľa aj náhradu odmenu za právne služby v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody ako odmenu za jeden úkon právnej pomoci zo sumy 5.795,41 Eur v sume 200,82 Eur a 7,63 Eur režijný paušál.

Žalovaný na jeho výzvu odpovedal listom z 27. 03. 2013 tak, že orgány policajného zboru postupovali v súlade so záväzným pokynom dozorujúceho prokurátora. Uviedol teda, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú vyšetrovateľom policajného zboru, a preto žiadosti nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že podľa písmeno f) zákona v znení novely, vo veci náhrady škody v danom prípade má konať v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj „“): Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho , pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa , písm. b, f účinného do 31.12.2012:

(1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru,

f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa , písm. b, f, m účinného od 1.1.2013:

(1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora,

f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa : Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa , :

1/ Ak tento neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

2/ Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa :

Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa :

Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať popri plnení úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1,2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z:

1/ Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

2/ Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa príslušenstvom pohľadávky sú okrem iného náklady spojené s jej uplatnením.

V danej veci bolo preukázané, že žalobcovi vznikla škoda konaním orgánov verejnej správy a to vydaním nezákonného rozhodnutia. Žalobca sa v žalobe domáha nároku vyplývajúceho z nezákonného rozhodnutia - uznesenia o začatí trestného stíhania. Je pravda, že v konaní nebolo preukázané, že toto uznesenie bolo príslušným orgánom pre nezákonnosť zrušené. V konaní však bolo taktiež preukázané, že žalobca bol spod tejto obžaloby oslobodený právoplatným rozhodnutím súdu z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, za ktorý bol stíhaný. Súdy SR už viackrát judikovali, že rovnaké účinky ako zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť má aj iné rozhodnutie v trestnom konaní, napríklad zastavenie trestného stíhania preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným alebo postúpenie veci podľa inému orgánu, ktorý prejednáva priestupky alebo iné správne delikty alebo ktorý vykonáva disciplinárne konanie (rozhodnutia NS SR , ). Rovnako aj v tomto prípade oslobodenie spod obžaloby má podľa názoru súdu tie isté účinky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania pre nezákonnosť. Vo všeobecnosti platí, že štátne orgány sú povinné štátnu moc uplatňovať zákonne súladným spôsobom. Pokiaľ teda orgány štátu začnú trestné stíhanie určitej osoby a neskôr sa vina takejto osoby nepreukáže, je nevyhnutné, ak by orgány štátu niesli zodpovednosť za škodu, ktorá takto stíhanej osobe následkom trestného stíhania vznikne.

V danom prípade je nepochybné, že nezákonným stíhaním vznikla žalobcovi škoda - ujma v majetkovej sfére spočívajúca v odmene advokáta, ktorý ho zastupoval v trestnom konaní. Výška tejto odmeny bola 5.795,41 Eur a ako taká bola medzi účastníkmi nesporná. Súd má teda za to, že táto suma je vyčíslením škody, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku nezákonného rozhodnutia.

Žalobca v súvislosti s predbežným prerokovaním svojho nároku vyzval žalovaného na úhradu tejto škody. Žalovaný na jeho výzvu odpovedal listom z 27. 03. 2013 tak, že orgány policajného zboru postupovali v súlade so záväzným pokynom dozorujúceho prokurátora. Uviedol teda, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú vyšetrovateľom policajného zboru, a preto žiadosti nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že podľa písmeno f) v znení novely, vo veci náhrady škody v danom prípade má konať v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.

Keďže zákonná polročná lehota na uspokojenie nároku žalobcu uplynula 11. 04. 2013, je pohľadávka žalobcu splatná týmto dňom a od 12. 04. 2003 začalo omeškanie žalovaného, preto od tohto dňa sa pohľadávka žalobcu zvyšuje o úroky z omeškania. Príslušenstvom pohľadávky žalobcu sú aj náklady spojené s jeho uplatnením - odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 200,82 Eur a 7,63 Eur režijný paušál.

K otázke orgánu konajúceho za štát, súd predovšetkým poukazuje na znenie žaloby a na tvrdenie, na ktorom je založená žaloba, teda že to bolo uznesenie vyšetrovateľa PZ, ktoré spôsobilo žalobcovi škodu. V čase, keď žalobca adresoval žalovanému svoju výzvu na predbežné prerokovanie nároku, orgánom konajúcim v mene štátu bolo nepochybne Ministerstvo vnútra SR podľa písmeno b) Ministerstvo vnútra SR aj na žiadosť žalobcu reagovalo listom z 27. 03. 2013, nepostúpilo vec inému orgánu. Potom, ako žalobca požiadal o predbežné prerokovanie svojho nároku, došlo k zmene a Ministerstvo vnútra SR od 1.1.2013 už nekonalo v mene štátu v situácii, keď proti rozhodnutiu orgánu policajného zboru bola podaná sťažnosť a táto nebola prokuratúrou zamietnutá. Súd je však toho názoru, že v nároku, ktorý je predmetom tohto konania nedošlo k zmene orgánu konajúceho v mene štátu, pretože Ministerstvo vnútra SR bola žiadosť doručená v čase, keď

ešte bol oprávnený zastupovať štát pri uplatnení takéhoto nároku. Keďže Ministerstvo vnútra SR žiadosť žalobcu aj vybavila, súd má za to, že je aj orgánom príslušným konať za štát v súdnom konaní a to podľa písmeno m) , ako orgán, u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku.

Súd poukazuje na to, že aj keď sa zmenili podmienky, za ktorých Ministerstvo vnútra SR zastupuje štát, avšak zodpovedajúcim spôsobom sa nezmenila úprava postavenia Generálnej prokuratúry SR ako orgánu konajúceho za štát. Ministerstvo vnútra SR od účinnosti novely už nekoná za štát v situácii, keď proti rozhodnutiu orgánu policajného zboru bola podaná sťažnosť a prokurátor túto sťažnosť zamietol. Súčasne však nebola zavedená úprava, podľa ktorej v takejto situácii za štát bude konať Generálna prokuratúra SR (ako by to zodpovedalo logike veci). Generálna prokuratúra za štát koná vtedy, ak sa jedná o škodu spôsobenú orgánmi prokuratúry - v danom prípade sa však uplatňuje škoda spôsobené orgánmi policajného zboru. Súd má za to, že pri škode uplatnenej po účinnosti novely (od 1.1.2013), v takýchto situáciách bude nevyhnutné, aby za Slovenskú republiku konalo Ministerstvo spravodlivosti SR podľa .

Z uvedeného vyplýva, že Generálna prokuratúra nemôže v danej veci konať za štát, a teda na túto námietku žalovaného nemožno prihliadať. V danom konaní je orgánom zastupujúcim štát Ministerstvo vnútra SR.

Napokon súd uvádza, že účastníkovi konania by nemalo byť na ujmu spornosť orgánu konajúceho za štát, keď je nepochybné, že žalovaným subjektom je Slovenská republika. V súvislosti s trestným stíhaním môže byť osobe spôsobená škoda rozhodnutiami viacerých orgánov, napríklad polície, prokuratúry ako aj súdov. V takom prípade by orgánmi konajúcimi za štát boli Ministerstvo vnútra SR, generálna prokuratúra, prípadne Ministerstvo spravodlivosti SR, povinný subjekt by bol jediný - Slovenská republika.

Čo sa týka rozhodnutí, ktoré predložil súdu zástupca žalovaného, kde súdy pri taktom uplatnenom nároku konali so štátom zastúpeným Generálnou prokuratúrou SR, súd uvádza, že takéto uznesenie prvostupňového súdu, ktoré nebolo preskúmané v odvolacom konaní nie je judikatúrou, z ktorej by bolo možné vychádzať. Je potrebné, aby judikatúra bola ustálená a aby bola oprávneným orgánom ako judikatúra publikovaná.

O trovách konania rozhodol súd podľa . Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, má preto právo na náhradu trov konania. Žalobcovi vznikli trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 20,- Eur a trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci po 210,78 Eur (prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaniach 21. 10. 2013 a 25. 11. 2013). K týmto úkonom patrí 4 x 7,81 Eur režijný paušál. V súvislosti s účasťou na pojednávaniach má právny zástupca žalobcu právo na cestovné výdavky a náhradu za stratu času vo výške 33,60 Eur a 52,04 Eur (v súvislosti s pojednávaním 21. 10. 2013) a 33,60 Eur a 52,04 Eur (v súvislosti s pojednávaním 25. 11. 2013). Trovy právneho zastúpenia činia 1.045,64 Eur a sú ďalej zvýšené o 20 %-nú DPH v sume 209,13 Eur, pretože advokát žalobcu je platiteľom DPH. Trovy právneho zastúpenia spolu s DPH činia 1.254,77 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného .