Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5T-165-2005.pdf
PDF · 134.82 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/165/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Petrom Šuťakom na hlavnom pojednávaní dňa 7.4.2011 takto
rozhodol:
Podľa § 226 písm.a) Tr. poriadku účinného do 31.12.2005 súd o s l o b o d z u j e obžalovaného W.. Q. F., nar. XX.X.XXXX v W.Š., trvale bytom W.Y. N. M., Š. XX, bývalého príslušníka PZ, služobne zaradeného ako starší referent špecialista, oddelenia odhaľovania na Prezídiu policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej trestnej činnosti, odbor M. K., spod obžaloby vojenského obvodného prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica, pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť tak, že ako príslušník Policajného zboru v tej dobe služobne zaradený ako operatívny pracovník na Prezídiu policajného zboru, Správy kriminálnej a finančnej polície, Úrad organizovanej trestnej činnosti, Odboru organizovanej trestnej činnosti M., oddelenie W., v presne nezistených dňoch v období od januára do júla roku 2000 v priestoroch Ústavu na výkon väzby W. nútil M. B., nar. XX.X.XXXX a H. B., nar. XX.X.XXXX počas ich umiestnenia vo vyšetrovacej väzbe, zneužívajúc tak ich tieseň, pod hrozbou predĺženia trestu, vykonštruovania nových trestných činov, ktoré nespáchali, ako aj ďalších sankcií, ktoré by mali negatívny dopad pre M.Í. B. a H. B. počas ich umiestnenia vo vyšetrovacej väzbe a následného dokumentovania ich trestnej činnosti, k nepravdivým výpovediam pred orgánmi činnými v trestnom konaní, pri ktorých vypovedali v neprospech M. K., tohto označili ako kriminálne závadovú osobu, organizátora a zosnovateľa rôznych trestných činov v W.Y. teritóriu a jeho okolí, ktoré boli vykonané na jeho podnet a pokyn, čím vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu v úmysle spôsobiť inému škodu a svojím konaním porušil ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a/, f/ zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru a § 8 ods.1 zák. č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 15.12.2005 obžalobu na mjr. W.. Q. F. pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona účinného do 31.12.2005.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného W.. Q. F., poškodených H. B., M. B. a M. K. a svedkov Z. B. T.. S., Q.. A.C. M., N., Q.. V. X., W.. J.. W. H., V.. M. V., Q. S., Ľ.L. M., V.. Q. K., Q. K., prečítaním výpovede svedkyne Q. B., V.. J.. Q. X., W.. Q.. F. W., W.. Z. K., W.. Q. X., K.. V.. V. X., V.. Q. Q.P., T. W., Q. R., W.. J.. V. X. a oboznámením listinných a ďalších dôkazov a zistil nasledovné:
Obžalovaný W.. Q. F. spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a uviedol, že v tej dobe pracoval ako príslušník PZ na Úrade boja proti organizovanej kriminalite a svoje právomoci vykonával v súlade s
právnymi normami a v žiadnom prípade nekonal v úmysle niekomu uškodiť a zabezpečiť sebe alebo iným osobám akýkoľvek prospech v rámci organizovanej skupiny, ktorej členmi boli aj M. B., H. B. a M. K.. Jeho cieľom bolo odhaliť latentnú trestnú činnosť a vec odovzdať vyšetrovateľovi na ďalší procesný postup. Po smrti T. S. sa vytvoril priestor na ďalšiu vedúcu osobu trestnej činnosti a spomínalo sa meno A. a začal sa boj najmä o okolie B. a R.. Situácia v tomto regióne už bola neúnosná, zatvárali sa reštaurácie, ľudia odchádzali z domu a všetko vyvrcholilo výbuchom nástražného výbušného systému v reštaurácii A. K. na autobusovej zastávke R.. Operatívnou činnosťou bolo zistené, že sa formuje skupina vedená M. K., vymáhali výpalné a bolo následne realizovaných 14 osôb z 11 trestných činov a všetci boli väzobne stíhaní a strávili vo väzbe dva roky. S procesnou stránkou nemali nič spoločné, lebo túto zabezpečoval okresný úrad vyšetrovania. Vychádzali najmä z nariadenia ministra vnútra o výkone operatívno- pátracej činnosti. Na tomto prípade pracoval s ďalšími kolegami, ale je obvinený iba on sám a teda ide o jeho osobu, lebo rovnakým rozsahom na odhaľovaní sa podieľali minimálne ďalší traja ľudia.
Základnou metódou bolo operatívne vyťažovanie osôb, účelovo uvedený rozhovor policajta s osobami, ktoré mohli poskytnúť informácie operatívneho významu. Bolo zadokumentovaných 11 skutkov, ale to je iba časť činnosti B. a K.. Boli využité rôzne metódy, formy a prostriedky operatívno-pátracej činnosti a boli realizované odposluchy, sledovania. B. boli zadržaní a pri rozhodovaní o väzbe dovolili policajti im telefonovať a títo ovplyvňovali svedkov, čo vyplýva zo zabezpečených prepisov hovorov. M. B. volal svojej manželke, kde má ísť a za kým a ovplyvňovať ich, aby nevypovedali, mala zlikvidovať marihuanu a nejakú tašku s vecami. Podanie trestného oznámenia z ich strany je účelové a trestné oznámenia na vyšetrovateľov boli odmietnuté. Ohľadne tejto trestnej činnosti existuje aj videonahrávka, na ktorej B. odovzdávali samopal a granáty spolu so spoluobvineným W.. Sťažovali sa aj na Q.. N., ktorá podala následne trestné oznámenie a všetky podania boli zákonne prešetrené.
Na prelome rokov 2003/2004 sa začala snaha o kriminalizáciu jeho osoby a to vznesením obvinenia pre ublíženie na zdraví S. a bol vytvorený špecializovaný tým, ktorý obchádzal osoby, ktoré realizoval. V jeho neprospech sa realizoval aj otec poškodeného Károlyho, ktorý zabezpečil ľudí, aby vypovedali v jeho neprospech a urobili oznámenie, z dôvodu obnovy konania poškodeného K.. Existuje aj prepis hovorov medzi otcom poškodeného K. a manželkou, z ktorého vyplýva, že dúfa, že nenájde zbraň a spomína nejakého vyšetrovateľa alebo prokurátora a otec poškodeného navštevoval ľudí za účelom ovplyvňovania. Nebol orgánom činným v trestnom konaní a ničoho protiprávneho sa nedopustil.
Časť jeho návštev bola za účelom, že obvinený M. B. vypisoval listy, kde žiadal o návštevy a vždy bol spoločne s ním niekto iný alebo bol za ním s prokurátorkou Q.. N. a evidencia o tom musí v base existovať. Nikto nevyvíjal žiaden nátlak na poškodených a B. pri konfrontácii vykrikoval, že prokurátorka naňho vykonštruovala nejaké obvinenie a to zo znásilnenia. Pokiaľ by mal záujem poškodiť B., tak by nebol vyšetroval trestný čin, kde B. sa z obvinených stali poškodenými. Poškodený H. B. používal luxusné auto poškodeného K. a všetky výpovede poškodených sú účelové v snahe pomôcť K. a poškodený K. zvážal všetkých svedkov na výpovede.
Nikdy nerobil žiaden nátlak a ide o účelové tvrdenia, lebo po prepustení B. z väzby ho ako policajta kontaktoval T. P., podľa ktorého sa mali dohodnúť ako majú vypovedať a budú intrigovať voči jeho osobe. M. B. sa sťažoval aj na vyšetrovateľa. Na presný počet návštev vo väzbe si už nespomenul a na týchto bol čisto z pracovného dôvodu a stále sa snažil tam ísť s ďalšou osobou a žiadny predpis mu nezakazoval, aby v rámci operatívno-pátracej činnosti navštívil tieto osoby aj sám. Chodieval tam na základe výslovných žiadostí poškodeného M. B.. Bol tam stále na základe súhlasu svojho nadriadeného resp. vyšetrovateľa. Žiadnym spôsobom nenútil M. B., aby mu tieto listy posielal. Pokiaľ ide o stretnutie poškodených s manželkou resp. priateľkou uviedol, že nebol oprávnenou osobou na umožnenie takého úkonu a tento akt riadil vyšetrovateľ H., bol oboznámený s tým, že sa má dostaviť do väznice a on aj predvolával svedkyne a aj on spísal úradný záznam. B. mohli nadobudnúť dojem, že je to moja zásluha, ale nebolo to tak a súviselo to s prípadom zabezpečenia videokazety o odovzdaní samopalu, na čo dal súhlas aj vyšetrovateľ a sudca. Určite na každej žiadanke bol súhlas vyšetrovateľa alebo nadriadeného, lebo bez toho mu väzňa vo väznici nevydajú.
Bola prečítaná aj výpoveď obžalovaného z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že 12.12.1999 boli zadržaní bratia B. a F. A., ktorí boli obvinení z trestného činu hrubého nátlaku formou spolupáchateľstva. Nemal dosah na vykonávanie úkonov, lebo tie realizoval príslušný vyšetrovateľ za účasti obhajcov.
Obdobné pozývacie listy aké dostával on, poškodený M. B. písal aj prokurátorke Q.. N., ktorú niekoľkokrát sprevádzal pri návšteve poškodeného vo väznici.
Svedok poškodený H. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol predvedený dňa 12.12.1999, kedy ho zobralo prepadové komando a hodili ho do auta, kde sa mu vyhrážali, že ho zoberú na pole a potom ho previezli na OO PZ. Tam mu dali kuklu a potom ho začali biť. Potom ho previezli do W.Y., kde keď ho viedli, buchol hlavou o každú zárubňu a potom začali K. biť. Obžalovaný mu povedal, že keď sa nepriznajú, budú mať smolu. Najvyšší z prítomných policajtov ho začal biť bejzbolkou a bili ho po nohách a bol celý čierny. Predviedli ho na súd pred Q.. Č., kde mu uviedol, že sa priznal pod nátlakom a vyzliekol sa do pol pása a ukázal mu jeho modriny. Obžalovaného poznal predtým ako futbalového rozhodcu a K. dostal najviac bitky. Do väzby za ním chodieval len obžalovaný a nejaký pán v okuliaroch. Obžalovaný bol za ním asi 5-6 krát a hovoril, že nejde o neho, ale chcú dostať K. a že brat už spolupracuje a vybaví mu návštevu manželky, čo aj sa stalo a manželka ho navštívila. Obžalovaný mu pomohol, keď mal na izbe cigána, ktorý neustále onanoval a toho preložili preč. Návšteva manželky sa uskutočnila na základe oznámenia obžalovaného a návštevy prebiehali tak, že obžalovaný mu povolil sa rozprávať s bratom a po povedaní hesla začal si vymýšľať. Keď povedal, že bude rozprávať až pred súdom, obžalovaný reagoval, ako chceš a potom mal zakázané listy a návštevy a následne napísal list na Generálnu prokuratúru, ktorí prišli do väzby a tam sa to poriešilo. Keď ho prepustili z väzby, stále ho predvádzalo prepadové komando, aj keď mal predvolanku. Bol vypočutý aj v prípravnom konaní a niečo si spomenie. Obžalovaný stále hovoril, že mu ide o K. a urobí všetko pre to, aby išli z väzby von a ak budú spolupracovať, vybaví im nižšie tresty. Obžalovaný ho taktiež nútil vymeniť si obhajcu Q.. K., ktorý ho upozorňoval, či si chce zničiť život a potom ho zastupovala nejaká pani. Pri rozhodovaní o väzbe ho predvádzali radoví uniformovaní policajti a hovoril o bitke aj vo väzbe, ale tam je to jedno. O nútení na výpoveď nikomu nepovedal.
Bola prečítaná aj jeho výpoveď z prípravného konania a na skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní si nejaké skutočnosti pamätá lepšie, uviedol, že už uplynulo 11 rokov a na jednu skutočnosť si spomenie pri jednom výsluchu a na druhú pri inom, lebo sa aj bál. V prípravnom konaní uviedol, že si nespomína, či nútenie k výpovedi povedal sudcovi, alebo iným osobám. Utrpel aj úraz pri dopravnej nehode a preto si na niektoré skutočnosti nespomína. Obhajcom mal byť Q.T.. K. a preto chcel obžalovaný, aby ho vymenil. Taktiež Q. B., Z. S. a J. B. navštívili Q.. K., aby mu odovzdali finančnú čiastku za účelom hradenia trov obhajoby. Pri výsluchoch nebol obžalovaný prítomný a niekedy pri návštevách obžalovaného mala byť prítomná aj nejaká žena.
Svedkyňa Z. B., rod. S. uviedla, že v tom čase bola priateľkou H.K. B., terajšieho manžela a keď ho zobrala zásahová jednotka a nevedela, kde je, tak mama jej povedala, že má známeho, ktorý by mohol zistiť, kde sa nachádza a tým známym bol obžalovaný. Už nevedela uviesť, či dostala predvolanku alebo jej volali, ale ráno o 7.00 sa stretli pre väznicou spolu s Q. B., kde obžalovanému dali občianske preukazy a boli prevedené cez vrátnicu a dali ju do miestnosti, kde bol iba stôl a potom došiel jej priateľ a obžalovaný ich nechal samých asi po dobu 10 minút. Ďalšie návštevy už boli riadne za sklom. Nespomenula si, či bola spísaná nejaká písomnosť ohľadne jej návštevy vo väznici a taktiež bližšie okolnosti návštevy u obžalovaného. S manželom sa o tomto nebavia a ani sa jej nikdy nesťažoval na obžalovaného.
Poškodený M. K. uviedol, že obžalovaného pozná a prvýkrát ho stretol dňa 12.12.1999, keď sa vracal zo Š. a v Š. V. ho zablokovali kukláči a zobrali ho na OR PZ W., kde bol zbitý a požadovali od neho výpovede. O mesiac bol zobratý znova a bolo navrhnuté jeho väzobné stíhanie. Potom ho navštevoval vo väzbe, kde sa mu vyhrážal, že keď nebude spolupracovať, bude vo väzbe dlhšie a bol vydaný trestný rozkaz, ktorý bol zrušený v rámci obnovy konania a potom bol spod obžaloby oslobodený. Návštevy obžalovaného vadili aj jeho vtedajšiemu obhajcovi. B. spoznal 30.11.1999, keď na Š. hľadali P.. Vo väzbe bol od 12.1.2000 do 26.9.2001. Po prepustení podával oznámenia na Vojenskú obvodovú prokuratúru, ale boli zdokladované a dohodnúť so B. sa nemohol, lebo títo boli prepustení až v decembri 2001 a jeho podania sú z obdobia pred ich prepustením. So B. po prepustení sa stretol náhodne a to s H.K. na benzínovej pumpe a o ich ovplyvňovaní sa dozvedel od H. B. pri náhodnom stretnutí a potom ich stretol na KR PZ pri výsluchu príslušníkmi zo Ž.. Ich ovplyvňovanie preukazuje list od B. a o tom sa dozvedel od otca, ktorý doniesol skopírovaný list od B.. Mal ich ovplyvňovať, že pokiaľ nebudú vypovedať ako on chcel a zariadil, že boli spolu vypočúvaní a M.T. B. sa vyhrážal, že mu podhodí drogy. Taktiež obžalovaný chcel od neho, aby mu predal chatu. S H.K. B. sa stretol vo februári 2002. B. mal o
ovplyvňovaní informovať vyšetrovateľa, prokuratúru a písali list aj na Generálnu prokuratúru. Jeho otec Q.. K. ho obhajoval asi od roku 2001 a obhajoval aj M. B., ale nevedel presne uviesť obdobia.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok M. B., ktorý uviedol, že vo väznici sa mu mal niekto vyhrážať, ak bude vypovedať proti F. a ani po opätovnom poučení o povinnosti svedčiť nevypovedal a preto bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania.
Z prečítanej výpovede svedka M. B. z prípravného konania vyplynulo, že dňa 12.12.1999, keď bol zadržaný, tam videl obžalovaného a tento ho mal ovplyvňovať a vyvíjať nátlak na jeho osobu. Obžalovaný sa ho pýtal na kontakty na W. a jeho syna na A. a potom ho so spútanými rukami nechali stáť na chodbe. Potom bol daný do CPZ a na druhý deň vzatý do väzby. Vo väzbe za ním došiel obžalovaný spolu s kolegom, o ktorom vedel, že je z X.. Otvorene mu povedal, že mu ide o K. a pokiaľ bude s ním spolupracovať, dostanem nižší trest a keď nie, tak že dostane 12 rokov basy a môže sa stať, že v jeho byte nájdu drogy a preto sa rozhodol pristať na jeho hru. V ten istý deň prišli za ním opätovne a odviedli ho do kancelárie riaditeľa, kde mu povedali, že má zavolať manželke, aby vydala kazetu, na ktorej bol C.Á. W. mladší, ako drží samopal a preto volal manželke, kde jej povedal, že po kazetu si prídu dvaja policajti, aby ju dobrovoľne vydala. Potom obžalovaný spolu s kolegom a jedným z funkcionárom spísali zápisnicu a boli mu kladené otázky formou, ktoré mali usvedčiť K.. Zápisnica bola prečítaná, ale myšlienky vnášal do zápisnice aj obžalovaný. Obžalovaného mal kontaktovať prostredníctvom vyšetrovateľa S., aby kamuflovali jeho časté návštevy vo väznici. V ďalšom období ho obžalovaný často navštevoval a navádzal ho, ako má vypovedať proti K. a on tak následne vypovedal pred vyšetrovateľom H. a X.. Taktiež ho presvedčil, aby si vymenil obhajcu. Následkom toho následne napísal list okresnému prokurátorovi X., kde všetko opísal a o dva týždne prišli za ním obžalovaný spolu s prokurátorkou Q.. N. a pýtali sa ho, čo to má znamenať, že môže mať z toho problémy. Spolu ho navštívili viackrát, ale pritom ako ho F. navádzal na výpovede, nikdy prítomná nebola. Požadovali od neho, aby na prokuratúru napísal ďalší list, v ktorom by obžalovaného očistil, ale s tým nesúhlasil. Pri prvotných výsluchoch dňa 12.12.1999 nebol ešte navádzaný na krivú výpoveď. O nátlaku nepovedal svojim právnikom z dôvodu, že nemal k nim dôveru a pred ostatnými orgánmi činnými v trestnom konaní to neuviedol, lebo sa bál vplyvu obžalovaného. Navádzal ho, že K. mali mesačne odovzdávať určitú sumu peňazí a mal mu aj vyhrážať a toto dali do jeho výpovede. Pred každým výsluchom ho navyše obžalovaný počkal na chodbe a povedal mu, ako má vypovedať. F. ho nútil vypovedať vyhrážkami o dvanásťročnom treste a o stretnutí so synom v krimináli. Taktiež požadoval od neho, aby uviedol, že mávali stretnutia na chate Š.Y. a v listoch, ktoré písal, mal nadávať na svojich kamarátoch.
Obžalovaný F. mu mal po jednej z takýchto návštev vybaviť mimoriadnu návštevu jeho manželky Q. B. v priestoroch ÚVV a to vo výsluchových miestnostiach a nie v miestnosti návštevnej. Taktiež mu obžalovaný uviedol, že kedy má kontaktovať pána S., ktorý ho mal volať, aby to nevyzeralo, že chce on rozprávať so mnou, ale ja potrebujem jeho a taktiež ho nahovoril, aby ho písomne žiadal o návštevy a teda tieto listy boli písané na podnet obžalovaného. V liste adresovanom na Okresnú prokuratúru uviedol, že výpoveď voči K. bola nepravdivá a k tejto ho donútil F. svojimi praktikami. Nikdy pri tom ako ho nahováral na krivú výpoveď, nebol prítomný nikto iný a iba v jednom prípade mal byť prítomný kolega, o ktorom uviedol, že má byť z X.. Po jeho liste z júna 2000 už ho obžalovaný neovplyvňoval a na základe uvedeného po napísaní listu na Okresnú prokuratúru, kde odvolal svoj list z júna 2000. Druhý list napísal z toho dôvodu, že chcel mať konečne pokoj a nevedel presne ohraničiť, kedy a koľkokrát ho F. vo väzbe navštívil.
Bola vypočutá svedkyňa Q.. A.C. M. N., ktorá uviedla, že obžalovaného pozná z pracovnej činnosti a taktiež pozná poškodených, nakoľko dozorovala ich trestnú vec, kde sa nachádzali v postavení obžalovaných a bolo to v rokoch 2000-2001 a išlo o trestné činy útlaku alebo vydierania. Dostávala listy od M.T. B., aby ho navštívila v ÚVV W. alebo zabezpečila účasť pracovníka kriminálnej polície a návštevy vykonávala so súhlasom okresného prokurátora a o každej návšteve bol spísaný úradný záznam. Bola za poškodeným aj v prítomnosti obžalovaného F., kedy bol prítomný aj ďalší pracovník polície M. a o počte jej návštev musia byť záznamy vo väznici. S poškodeným B. sa pri návštevách bavili o bežných veciach, ktorý rozprával vo všeobecnosti, ale jeho rozprávanie nebolo využiteľné pre ďalšie konanie a počas návštev stále za dverami stál príslušník ZVJS, ktorý pravidelne nahliadal do miestnosti. Poškodený B. podal trestné oznámenie aj na jej osobu z dôvodu, že mu mala nechať peniaze a poukázala zároveň na skutočnosť, že pri odchode eskorty sa robí prehliadka a kontrolujú sa aj prípadné písomnosti. Bola podaná obžaloba pre ohováranie na Okresný súd W., ale doposiaľ o
nej nebolo rozhodnuté. Taktiež nikdy neovplyvňovala poškodeného B., aby zobral svoju sťažnosť na obžalovaného späť. Poškodeného nikdy nežiadala, aby písal pozývacie listy a tento ich písal z vlastnej iniciatívy. Poškodený písal sťažnosti aj na iných príslušníkov PZ, ktoré preverovala inšpekcia, ale všetky sťažnosti boli odložené ako neopodstatnené. V čase skutku obžalovaný nemal oprávnenie ovplyvňovať korešpondenciu, lebo kontrolu korešpondencie vykonával vyšetrovateľ alebo prokurátor. Taktiež nemá vedomosť o vykonštruovaní trestného stíhania voči poškodenému B. pre trestný čin znásilnenia. Taktiež ho nikdy nekontaktovala, aby ju navštevoval v mieste bydliska a iba raz jej telefonicky volal a žiadal o stretnutie, o čom informovala svojho nadriadeného. Poškodený B. písal veľa sťažnosti a uviedla, že tieto boli podané po uplynutí časového odstupu dvoch rokov a pokiaľ došla nejaká písomnosť, tá bola riadne zadokumentovaná a uvedený list bol adresovaný pravdepodobne okresnému prokurátorovi. Uviedla, že v tom čase došiel na prokuratúru obhajca Q.. K., ktorý sa dožadoval stretnutia s okresným prokurátorom a následne navštívil ju a sľúbil jej, že ak syn bude prepustený, poskytne jej protislužbu, o čom spísala záznam. Po obdŕžaní listu s požiadavkou o návštevu, toho navštívila, kedy jej to pracovné možnosti umožňovali a často aj s odstupom niekoľkých dní a na bližšie časové súvislosti nevedela poukázať.
Ďalší vypočutý svedok Q.. V. X. uviedol, že mená poškodených mu niečo hovoria, lebo viedli trestné stíhanie voči ním. V prípade záujmu prokurátora o návštevu vo výkone väzby ho podriadený prokurátor o tejto skutočnosti informuje a súhlas s jeho strany nie je potrebný. Pokiaľ Q.. N. navštívila tieto osoby vo väzbe, vždy to bolo iba z pracovných dôvodov. Pokiaľ došli nejaké sťažnosti, resp. podania, tieto boli zapísané v dozorovom denníku, ale uviedol, že títo boli notorickí sťažovatelia. Taktiež ho navštívil Q.. K., bolo to kvôli tomu, že mal syna vo väzbe. Pokiaľ list bol zaslaný, musí sa nachádzať v dozorovom denníku a nie je možné, aby sa nejaká písomnosť na prokuratúre stratila a všetky písomnosti s dozorovým denníkom sa predkladajú dozorujúcemu prokurátorovi. Bola prečítaná aj výpoveď svedka z prípravného konania, z ktorej naviac vyplynulo, že pracuje ako okresný prokurátor na Okresnej prokuratúre W.Y. a obžalovaného pozná iba zbežne. Ako okresný prokurátor chodieval vykonávať dozor na väzbu, ale nespomenul si, aby prišiel do kontaktu priamo so B. a nakoľko Q.. N. vykonávala dozor v ich trestnej veci, dával viackrát súhlas, aby ich mohla navštíviť. Dával súhlas na návštevy, lebo prokurátor sa musí týmto preukázať pri žiadosti na vydanie väzňa. Pokiaľ ide o list M. B., uviedol, že tento list bol doručený na Okresnú prokuratúru dňa 14.6.2000, kde bol zaevidovaný a založený do dozorového denníka pod X W. XXX/XX a následne dozorový denník bol vyžiadaný Krajskou prokuratúrou. Nakoľko v tejto veci bola podaná obžaloba dňa 26.6.2000, list bol spolu s obžalobou a vyšetrovacím spisom predložený Okresnému súdu W. ako vyjadrenia obvineného resp. jeho obrana. List od M. B. bol považovaný ako súčasť obhajoby a takto s ním bolo naložené. Súhlas na návštevy poškodeného M. B. dal len Q.. N. potom akosi poškodený výslovne žiadal jej návštevu.
Svedok pplk. J.. H. uviedol, že obžalovaného pozná, ako aj všetkých poškodených, kde viedol vyšetrovania a v jeho prítomnosti nikto nikdy nikoho nenavádzal na žiadnu výpoveď a pokiaľ vykonával úkon, boli tam vždy prítomní aj advokáti a nespomínal si, či bol niekedy pri úkone prítomný aj obžalovaný a pokiaľ boli prítomní obhajcovia, tak títo by určite jeho prítomnosť ako inej zložky polície namietali. Vyšetrovanie robila najprv Q.. K. a vyšetrovanie bolo ukončené v júni 2000 s návrhom na podanie obžaloby. Určite dával súhlas na návštevu aj iným zložkám policajného zboru a mohol medzi nimi byť aj obžalovaný a nemá vedomosť po podaní súhlasu, či ho obžalovaný navštevoval sám alebo ako prebiehali návštevy. Neexistuje norma, ktorá by v prípade operatívneho vyťažovania ukladala povinnosť príslušníkom PZ chodiť vo dvojici. Počas konania nikto nenamietal, že bol robený nejaký nátlak. Ďalej uviedol, že na zázname z 31.1.2000 je jeho podpis a tieto ženy boli predvolané ako svedkyne a došlo aj k ich stretnutiu s obvinenými, ale nevedel uviesť, či bol prítomný aj obžalovaný. Obvinení boli predvádzaní postupne a dospel k záveru, že ženy nie je možné vypočuť a neboli s nimi robené žiadne procesné úkony. Nevedel uviesť, či niekto podával nejaké sťažnosti a pokiaľ ide o podanie z č. l. 830, reagoval na nejaký podnet, ale už nevedel, uviesť aký. Určite sa nestalo, aby obžalovaní boli s uvedenými ženami v miestnosti samé a nič také by neumožnil a obhajcovia volaní neboli, lebo úkony neboli vykonávané.
Svedok V.. M. V. uviedol, že obžalovaného pozná, ktorý bol jeho podriadený na odbore organizovanej trestnej činnosti W. a poškodení boli v tom čase obvinení a súhlas na návštevy dával buď vyšetrovateľ alebo sudca a navštívil jedného z poškodených a už nevie, či M. alebo H. B., ktorý uviedol, že chce vydať zbraň a mali pri tom súhlas riaditeľa ústavu a sudcu. Úkon bol vykonávaný v kancelárii riaditeľa a úkon bol vykonávaný podľa zákona o policajnom zbore. Do väzby chodievali väčšinou dvojičky, ale mohlo sa stať, že tam bol policajt sám a podriadení
spisovali vždy záznam a to buď o podaní vysvetlenia, ktorý podpisoval obvinený, alebo iba záznam z vyťaženia osoby. Bol vo väznici ohľadne samopalu, ale potom B. neustále vypisoval, ale pre odstup času si už nespomína a dokonca niektoré písomnosti môžu už byť aj skartované.
Q. S. ako svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná zo služobnej činnosti, rozprával sa aj so B. a pozná aj K., lebo jeho otec neoprávnene nahliadol do spisu, keď sa vydával za advokáta. Obžalovaný bol tam raz aj s jedným príslušníkom a keď prišli z kriminálnej polície, on skontroloval, či majú súhlas a boli za B. viackrát vo vyšetrovacej miestnosti, ale predmet rozhovoru nevie a potom hovoril, že ho mali nachytať na slovíčku. Nikdy sa nesťažoval na nejaký nátlak, iba slangovo povedal, že sú prefíkaní. Mal vedomosť, že mal aj návštevu a veliteľ smeny si to overoval, kde on uviedol, že pokiaľ majú súhlas prokurátora alebo sudcu, tak to môžu uskutočniť. B. mal klasický režim väzby. Úkony sa uskutočňovali vo vyšetrovacích miestnostiach a návštevy na miestach na to určených a mimoriadna návšteva mohla byť aj inde a jeden úkon sa uskutočnil aj v kancelárii riaditeľa, kde on namietal, že úkony sa tam uskutočňovať nemajú a zúčastnil sa toho obžalovaný F. a ešte jeden príslušník a bol tam aj súhlas prokurátora na to, aby obžalovaný mohol zavolať svojej manželke. Z výpovede z prípravného konania vyplynulo, že sa B. mu rozprávali, že F. ich mal ojebať, lebo im nasľuboval, že keď zoberú trestnú činnosť na seba, dostane ich z basy, ale nespomínali nič o fyzickom nátlaku. O výsluchu M.Í. B. v administratívnej budove spísal záznam, ktorý odstúpil na generálne riaditeľstvo. Nikdy sa nesťažoval na nejaký nátlak a uviedol, že nejakú trestnú činnosť zobral na seba a páchatelia sú na slobode t.j. K.. Ohľadne rozhovorov mal vedený zošit s osobnými poznámkami, ktorý je buď archivovaný v ÚVV W. alebo vzhľadom na odstup času môže byť aj skartovaný. Také tvrdenia obvinených, že niekto niekoho nútil, ani si to nepoznával, lebo takmer každý obvinený je podľa vyjadrení vo väzbe nevinne a je k výpovediam nútený. Nemal žiadne poznatky ohľadne nútenia výpovedí a B. sa na F. sťažoval iba v tom smere, že nesplnil to, čo mu nasľuboval. Nemá vedomosť, aby B. niekto nútil meniť obhajcu a nemalo to žiaden súvis s F. a taktiež mu nikto nebránil návštevám psychológa a registroval aj meno B., ale na konkrétne skutočnosti už si nespomínal. Osobne kontaktoval na požiadanie B. obžalovaného F. a kontakt obžalovaného mal zo služobnej činnosti. Príslušníci polície nemajú žiaden dosah na sťažovanie resp. zvýhodňovanie väzobného stíhania. Návštevy orgánov činných v trestnom konaní boli väzni vydávaní na úkony, ale žiadna evidencia návštev sa neviedla, iba žiadanky, ktoré boli čitateľne vypísané, sa zakladali do osobitnej obálky na konci osobného spisu.
Svedok Ľ. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že uvedená vec sa realizovala v roku 2000, kde sa robili úkony a v jari 2000 M. B. niekoľkokrát písomne požiadal obžalovaného o návštevu a na základe týchto žiadostí sa minimálne trikrát zúčastnil uvedenej návštevy a podnetom bolo vždy napísanie listu obvineným B., ale nikdy sa nič podstatné nedozvedeli, iba popierali svoju činnosť a sťažovali sa, že K. pochádza z dobre situovanej rodiny a preto sa z toho dostane. Rozprávali to iba takto, neformálne. Nikdy počas jeho prítomnosti vo väznici sa nestalo, aby sa B. rozprával s F.- Q. osamote a pri jednej návšteve bola prítomná aj prokurátorka Q.. N.. Sťažovali sa na všetkých, kto s tým niečo mal.
Svedok V.. Q. K. vypovedal, že obžalovaného ako aj poškodených pozná a jeho nadriadeným bol pán V. a priamo pri zadržaní nebol a B. boli vypočúvať alebo vyťažovať v priestoroch ÚVV W. a chodieval tam stále s obžalovaným a presný počet návštev už nevedel a taktiež nemal vedomosť, aby obžalovaný bol ostal sám so B. a vyjadrovali sa výlučne iba k veciam, ktoré potrebovali riešiť a určite neboli použité žiadne metódy fyzického alebo psychického nátlaku.
Svedok Q. K. uviedol, že v roku 2000 pracoval na uvedenom prípade spolu s obžalovaným a K. a B. boli vyšetrovaní a boli aj vo vyšetrovacej väzbe a pri týchto výsluchoch sa zúčastnil spolu s obžalovaným a žiaden psychický alebo fyzický nátlak vykonávaný nebol. Vždy sa spisoval zápis o výpovedi a boli vykonávané so súhlasom vyšetrovateľa aj vo väznici. Pri každom výsluchu bola spracovaná zápisnica o výpovedi a nové skutočnosti boli predložené vyšetrovateľovi. Jedno zo stretnutí sa uskutočnilo na prvom poschodí a bolo po pracovnej dobe a vypočúval ho obžalovaný a bol tam prítomný aj pracovník z väznice a on s V. sedeli u riaditeľa väznice a pri tomto výsluchu nebol prítomný a potom podpísal zápisnicu, že sa zúčastnil. Poškodení v tom čase obvinení sa k režimu väzby nevyjadrovali a vždy boli prítomní pri výsluchu dvaja a iba v jednom prípade ostal F. so B. sám a B. odpovedal iba na otázky, ktoré mu boli položené a nič iné neuvádzal. Z výpovede z prípravného konania vyplynuli podrobnosti a v čase výsluchu B., tomuto bol umožnený telefonát jeho manželke a následne sme išli po videokazetu
do K.. Jedného vyťažovania sa zúčastnil spolu s K.K. bez prítomnosti F. a nemá vedomosť, aby niekto obžalovaného F. bol akýmkoľvek spôsobom nútil k jeho výpovediam.
Boli prečítané so súhlasom prokurátora a obžalovaného ďalšie svedecké výpovede a z týchto vyplynulo, že svedkyňa Q. B., že F. pozná ako policajta od zadržania jej bývalého manžela a prvýkrát bola s ním v kontakte, keď jej volal vtedajší manžel asi mesiac po vzatí do väzby a uviedol jej, že príde za ňou vyšetrovateľ a má mu vydať videokazetu, ktorá sa nachádza u nich v byte. Vydala aj nejaký zápisník a nevie, čo sa malo v ňom nachádzať. Následne sa s policajtom F. stretla pred vchodom do väznice, kde bola aj Z. S. a všetci traja vošli dnu a nespomína si, či ukazovala niekomu občiansky preukaz a cez aké miestnosti išli. Bol jej umožnený 5-10 minútový rozhovor s manželom a následne rozhovor ukončil policajt F.. Bola ešte aj na ďalších návštevách, ale tieto boli v klasických návštevných miestnostiach za sklom. Ohľadne väzby jej obžalovaný o nátlaku nič nespomínal a nepamätá sa, či bola spísaná nejaká písomnosť ohľadne jej návštevy vo väznici.
Z ďalších prečítaných výpovedí a to mjr. J.. X. vyplynulo, že obžalovaného pozná a viedol vyšetrovanie v danej veci. Pri úkonoch vykonávaných vo väznici nikdy neboli prítomní príslušníci kriminálnej polície a nemá ani žiadnu vedomosť, aby niekto nútil poškodených k výpovedi, pokiaľ by k takému niečomu došlo a poškodení by sa boli sťažovali, bol by to oznámil príslušným orgánom a nemá vedomosť, či sa vykonávali návštevy ohľadne príslušníkov kriminálnej polície. Taktiež nikdy nebolo umožnené oboznámiť sa so spisom pracovníkom kriminálnej polície, lebo títo na to nemali žiadne oprávnenie. Svedok Q.. F. W. uviedol, že B. vypočúval, keď už boli na slobode a bol tam prítomný aj obhajca Q.. K. a bolo zaprotokolované to, čo vypovedali a na bližšie okolnosti si už nepamätali. Svedkyňa pplk. Q.. Z. K. uviedla, že taktiež nebola svedkom žiadneho fyzického ani psychického nátlaku zo strany akéhokoľvek príslušníka PZ a nikdy nebola prítomná pri ich návšteve a pri procesných úkonoch nikdy neumožnila prítomnosť pracovníkom polície.
Svedok W.. Q. X. uviedol, že bol riaditeľom ÚVV W. a obžalovaného poznal iba ako policajta a nevedel uviesť žiadne konkrétne okolnosti ohľadne tejto trestnej veci a vyjadroval sa iba ku skutočnostiam ohľadne režimu návštev obvinených vo väzbe. Umožnil maximálne kontakt obžalovaného v priestoroch preventívno-bezpečnostnej služby, ale nikdy nie v jeho kancelárii a taktiež nemám vedomosť o nejakom nátlaku zo strany obžalovaného F.. Svedok kpt. V.. V. X. vypovedal, že bol prizvaný do kancelárie, kde bol prítomný obvinený B. a bol aj vypočúvaný, ale k obsahu výsluchu sa vyjadriť nevedel a počas jeho prítomnosti neregistroval akýkoľvek nátlak resp. nútenie B. k výpovedi a nemá žiadne vedomosti ohľadne sťažnosti obvineného B. a následne sa vyjadroval iba k otázkam režimu väzby. Podobným otázkam vypovedal aj svedok mjr. Q. a ohľadne skutku podrobnosti nevedel.
Z oboznámených listinných dôkazov súd zistil nasledujúce skutočnosti:
Poškodený M. K. si uplatnil škodu vo výške 216.787,-Sk, o čom predložil aj presnú špecifikáciu jednotlivých položiek. Zo správy Krajskej prokuratúry v W. vyplýva, že listy boli poškodenému H. B. doručované oneskorene z dôvodu, že bola podaná obžaloba pre inú trestnú činnosť a z toho dôvodu pracovníčka ÚVV odosielala listy na cenzúru na Okresný súd W., aj keď vo väzobnej veci bola obžaloba podaná s odstupom zhruba mesiaca. Boli oboznámené taktiež evidenčné karty návštev a osobné korešpondencie obvinených H. B. a M. B.. Súčasťou spisu boli aj sťažnosti poškodených a následne aj odpovede príslušných orgánov na tieto sťažnosti. Taktiež boli predložené a oboznámené zápisnice o výsluchu poškodených v trestnej veci, v ktorej boli stíhaní pre prečin hrubého nátlaku, ku ktorým mali byť nútení zo strany obžalovaného F..
Zo správy z Ústavu na výkon väzby v W. boli zaslané žiadosti o vydanie poškodených B. a následne vydané žiadanky, ktoré sú podpísané vyšetrovateľom kpt. J.. Q. X. a taktiež verifikované vedúcim oddelenia V. a vyplýva z nich, že úkonov sa zúčastňoval obžalovaný spolu s ďalšími spolupracovníkmi a iba súhlasy na dni 18.4.2000 a 17.5.2000 sú výlučné na obžalovaného a týchto sa zúčastnil sám. Súčasťou spisu je aj rozhodnutie o odložení podozrenia zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mali dopustiť príslušníci ZVJS z dôvodu, že títo mali umožniť návštevu príbuzných poškodených M. B. a H. B.. Zo záznamu spísaného 31.1.2000 vyplýva, že na predvolanie vyšetrovateľa pplk. J.. H., sa na jeho predvolanie dostavili Q. B. a Z. S., kde ku stretnutiu došlo a uvedený postup bol potrebný z taktického hľadiska. Z predloženého zoznamu návštev vyplýva, že poškodeného H. B. navštívil obžalovaný celkove 8-krát a M. B. celkove 14-krát, ako to vyplýva z č. l. 488-491.
Boli aj oboznámené prílohy 1-3, kde v prílohe č. 1 je zberný hárok č.p. W.-X/KFP-Ú.-M.-W.-XXXX. Príloha č. 2 oboznamuje záznam a žiadosti ÚOTČ-Východ na KRP PZ PPÚ W. a je vedená pod ČVS: W.-XX/BOK-B.-XXXX a v prílohe č. 3 sa nachádzajú uznesenia a návrh na podanie obžaloby na obžalovaného F. a Ľ. M., V. A. a J.. V. K..
Bol oboznámený rozsudok Okresného súdu W., sp. zn. X C. XX/XX, z ktorého vyplýva, že poškodený M. K. bol oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora pre trestný čin vydierania formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 235 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Bol oboznámený taktiež rozsudok Okresného súdu T.Ž. sp. zn. X C. XX/XX, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa a tento bol rozsudkom Krajského súdu v Ž. zmenený, nakoľko skutok nie je trestným činom.
Na základe uvedených dôkazov a ich zhodnotení jednotlivo a v ich súhrnne súd dospel k záveru, že tento skutok sa nestal, lebo z vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že skutok sa vôbec nestal. Pokiaľ ide o trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ide o trestný čin, ktorý možno spáchať iba úmyselne a navyše zákon vyžaduje, aby tento trestný čin mohol spáchať iba špeciálny subjekt, t.j. verejný činiteľ.
Z vykonaného dokazovania súd nezistil žiadne okolnosti, z ktorých by vyplývali skutočnosti zakladajúce podozrenie, že sa jedná o trestný čin. Boli produkované dve skupiny dôkazov a to v prospech obžalovaného W.. F. ako aj v neprospech obžalovaného. V neprospech obžalovaného vypovedali najmä výpovede poškodených H. B., M.T. B. a M. K.T., ktorí a to najmä M. B. a H. B. vypovedali, že ich vo vyšetrovacej väzbe nútil, aby vypovedali v neprospech spoluobvineného M. K. a toho konania sa mal dopúšťať, keď boli spolu s obžalovaným sami. Taktiež mu bolo kladené za vinu, že im mal zamedziť možnosť prijímať a odosielať korešpondenciu, brániť prijímaniu návštev a zabezpečiť prítomnosť manželky resp. priateľky obvinených. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný bol s poškodenými sám, čo bolo preukázané iba v jednom prípade a to dosvedčil aj svedok K.. Súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný vykonával operatívno-pátraciu činnosť v zmysle zákona o policajnom zbore a špecifikovanú internými inštrukciami v rámci policajného zboru a teda nemal ani postavenie orgánu činného v trestnom konaní a preto nemohol zasahovať priamo do procesných úkonov a nebolo jednoznačne preukázané, že sa zúčastňoval daných úkonov, čo vyvrátili aj vypočutí príslušníci PZ, ktorí pôsobili ako vyšetrovatelia v tejto veci.
Obžalovaný navyše nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvňovať prijímanie resp. neprijímanie korešpondencie, čo nebolo v jeho právomoci, lebo nakoľko išlo o kolúznu väzbu v zmysle terajšieho § 67 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku účinného v čase skutku a korešpondencia podliehala cenzúre, ktorú vykonával vyšetrovateľ alebo prokurátor a v konaní pred súdom príslušný sudca. Obžalovaný taktiež nemal dosah na povoľovanie návštev, čo nebolo v jeho kompetencii. Pokiaľ obžalovanému M. B. bola umožnená návšteva manželky Q. B. a poškodenému H. B. návšteva priateľky Z. S. z vykonaných dôkazov vyplýva, že túto návštevu organizoval vyšetrovateľ pplk. J.. H. a bol spísaný o tom úradný záznam, že to bolo potrebné z taktického hľadiska a obžalovaný bol pri tomto prítomný.
Obžalovaný zo správania trestného činu je usvedčovaný iba výpoveďami poškodených M. B. a H. B., kde ide o tvrdenie proti tvrdeniu a preto súd nemal jednoznačný dôkaz o tom, že sa skutok stal. Výpovede vyššie spomínaných poškodených súd považoval za účelové v snahe zabezpečiť svoju beztrestnosť, čo navyše bolo viac-menej odôvodnené aj odoprením výpovede poškodeným M. B., keď sa odvolával na nejaké riziko, ktoré však bližšie nebolo špecifikované a je taktiež nanajvýš nepravdepodobné, aby poškodený H. B. si skutok po 11 rokoch pamätal lepšie a vo väčších podrobnostiach ako bezprostredne po spáchaní činu. Vierohodnosť ich výpovedí spochybňuje aj skutočnosť, že trestné oznámenie podali až po svojom prepustení z výkonu väzby a taktiež tieto skutočnosti, že mali byť nútení obžalovaným W.. F. na krivé výpovede proti poškodenému M. K., neoznámili ani príslušnému vyšetrovateľovi, dozorujúcemu prokurátorovi, zástupcovi ÚVV, prípadne sudcovi pri rozhodovaní o väzbe a taktiež ani túto skutočnosť neoznámili prostredníctvom svojich obhajcov. Ďalej je síce zrejmé, že jedna návšteva sa uskutočnila mimo výsluchových miestností v administratívnej budove ÚVV W., čo bolo v rozpore s prepismi ZVJS, ale taktiež obžalovaný nemal dosah na túto skutočnosť, lebo miesto vykonania úkonu bolo výlučne v pôsobnosti príslušníkov ZVJS. Vypočutí svedkovia K., K., M., Q.. N. zhodne vypovedali, že neregistrovali
žiaden nátlak zo strany obžalovaného na poškodených a obdobne vypovedal aj svedok S., kde uviedol, že B. sa mu na nejaký nátlak nesťažovali.
Ako už bolo spomínané vyššie, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa sa dopustí ten, kto v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech a v tomto prípade je nepochybné, že obžalovaný bol špeciálnym subjektom, t.j. verejným činiteľom, ale musí byť naplnená aj subjektívna stránka t.j. konanie na strane obžalovaného a nebol preukázaný ani objekt a objektívna stránka. Je síce záujmom spoločnosti, aby verejní činitelia vykonávali svoje právomoci v súlade s právnymi predpismi, ale v tomto prípade, žiadnym dôkazom nebolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku, t.j., aby bol konal v rozpore s povinnosťami policajta, uloženými mu zákonom č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov PZ, lebo žiaden právny predpis mu neukladá povinnosť zúčastňovať sa úkonov v rámci operatívno-pátracej činnosti vo dvojici a neporušil ani žiadne iné ustanovenia citovaného zákona.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je mu kladený za vinu, sa nestal a preto obžalovaného podľa § 226 písm. a/ Tr. poriadku spod obžaloby vojenského obvodného prokurátora v Banskej Bystrici oslobodil v celom rozsahu.
Na základe vyššie uvedených skutočností a záverov rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 8 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.