Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Cbi-2-2011.pdf
PDF · 75.2 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cbi/2/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I. v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci navrhovateľa: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005 proti odporcovi: JUDr. PaeDr. Jozef Malich, Mlynské Nivy 61, Bratislava správca konkurznej podstaty úpadcu Telemonst, a.s., Trnavská cesta 102, Bratislava, IČO: 35 824 620 zast. Mgr. Ľuboš Jurčo, advokát, Pribinova 25, Bratislava na určenie pohľadávky vo výške 2.169,10 EUR za pohľadávku proti podstate takto
rozhodol:
Súd určuje, že pohľadávka navrhovateľa v sume 2.169,10 EUR je v konkurznom konaní 4K 36/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I, týkajúcom sa úpadcu Telemont, a.s., Trnavská cesta 102, P.O.BOX 88, 820 09 Bratislava 29, IČO: 35 824 620 pohľadávkou proti podstate a bude uspokojená z konkurznej podstaty úpadcu.
Navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Pôvodný navrhovateľ Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, IČO: 30 807 484 sa domáhal žalobou doručenou súdu dňa 13.1.2011 určenia právneho dôvodu pohľadávky vo výške 2.169,10 EUR titulom uplatnenia popretej pohľadávky, ktorá vznikla výplatou dávok garančného poistenia.
Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 4K/36/2010 zo dňa 28.6.2010 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a za správcu konkurznej podstaty ustanovil odporcu.
Svoj nárok odôvodnil tým, že pôvodný navrhovateľ v zmysle ust. § 148, ods. 3 Zákona č. 461/2003 Z.z. vyplatil za úpadcu dávky garančného poistenia, čím sa úpadca ako zamestnávateľ stal dlžníkom pôvodného navrhovateľa a pôvodný navrhovateľ veriteľom úpadcu. Navrhovateľ v zákonnej lehote uplatnil voči úpadcovi u odporcu pohľadávku v celkovej výške 2.169,10 EUR spočívajúcu v vyplatených dávkach garančného poistenia. Odporca poprel pohľadávku navrhovateľa v celej výške z dôvodu, že pohľadávka nevznikla po vyhlásení konkurzu a nepovažuje ju za pohľadávku proti podstate v zmysle ust. § 87, ods. 1,2 ZKR.
Návrhom zo dňa 8.9.2011 požiadal pôvodný navrhovateľ o pripustenie zmeny účastníka na strane navrhovateľa.
Uznesením zo dňa 10.5.2013 súd pripustil aby do konania na miesto pôvodného navrhovateľa vstúpil ako nový navrhovateľ Slovenská konsolidačná, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok.
Podľa ust. § 2, písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu sociálne poistenie podľa tohto zákona je garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej
neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
Podľa ust. § 12 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu zamestnávateľ je na účely tohto zákona platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu.
Podľa ust. § 18, ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 písm. a) a d) a v § 4 ods. 2 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa ust. § 148, ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Odseky 1 a 2 platia rovnako.
Podľa ust. § 87, ods. 1 ZKR pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výživné pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon; pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.
Podľa ust. § 87, ods. 2 ZKR pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ak správca prevádzkuje podnik úpadcu alebo jeho časť, tieto pohľadávky sa považujú za pohľadávky z prevádzkovania podniku.
Základnou a jedinou spornou otázkou medzi účastníkmi bolo, či pohľadávka z titulu vyplatenia garančného poistenia je pohľadávkou proti podstate v zmysle ust. § 87, ods, 1,2 ZKR.
Odporca sa vo veci vyjadril vyjadrením zo dňa 1.8.2013, v ktorom uviedol, že poprel pohľadávku navrhovateľa z dôvodu, že si túto mal uplatniť prihláškou v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu ako podmienenú pohľadávku nakoľko sa netýka správy ani speňažovania majetku, ktorý podlieha konkurzu a teda nie je pohľadávkou proti podstate. Namietal, že kvalifikácia pohľadávky navrhovateľom ako pohľadávky proti podstate má špekulatívny charakter a je snahou navrhovateľa dostať svoj nárok do privilegovaného právneho režimu pohľadávok proti podstate a vyhovením žalobe pri prišlo k neprípustnému zvýhodneniu navrhovateľa pred ostatnými veriteľmi. Namietol aj špekulatívnosť konania oboch navrhovateľom, kedy ich konanie ( návrh podá Sociálna poisťovňa ako subjekt oslobodený od poplatkov a následne prevedie pohľadávku na navrhovateľa ) ohľadom poplatkovej povinnosti označil ako získanie nezákonnej výhody účastníka. V závere namietol aj nedostatok príslušnosti konajúceho súdu nakoľko mal za to, že jediným súdom oprávneným ukladať odporcovi povinnosti je súd v konaní 4K/36/2010.
Navrhovateľ vo vzťahu k argumentácii odporcu o tom, že pohľadávka navrhovateľa je podmienenou pohľadávkou v zmysle ust. § 28 ZKR uviedol, že súčasťou prihlášky podmienenej pohľadávky je vyhlásenie veriteľa o evidencii pohľadávky v účtovníctve. Pôvodný navrhovateľ však nemal možnosť určiť výšku pohľadávky, ani okruh osôb, ani účtovne preukázať pohľadávku a teda by musela byť správcom ako prihlásená podmienená pohľadávky popretá ako aj všetky ostatné pohľadávky, ktoré vznikli a vzniknú titulom vyplatenia dávok garančného poistenia. K argumentu odporcu o špekulatívnosti konania navrhovateľov ohľadom poplatkovej povinnosti uviedol, že podľa ust. § 4, ods. 2, písm. r zák. č. 71/1992 Zb je oslobodený od poplatkovej povinnosti každý navrhovateľ v konaní o určení popretej pohľadávky a teda aj navrhovateľ v tomto konaní.
Navrhovateľ v konaní predložil na podporu svojich tvrdení rozhodnutia NS SR 5 MObdo/6/2008, 4Obdo 3/2010, 5Obdo 2/2010 kde NS SR v rámci dovolacích konaní rozhodoval o skutočnosti, či nárok vzniknutý z vyplatenia dávok garančného poistenia je pohľadávkou proti podstate.
Konajúci súd sa pri rozhodnutí vo veci stotožnil s názormi NS SR keď konštatoval, že sa nestotožňuje s právnym názorom odporcu, podľa ktorého ust. § 87, ods. 1,2 obsahuje taxatívny výpočet pohľadávok voči podstate. V ustanovení § 87, ods. 2 ZKR po texte „pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu“ nasleduje spojka „ako“, z čoho možno usudzovať, že v tomto ustanovení sú pohľadávky proti podstate uvedené príkladmo a ZKR nevylučuje možnosť považovať v zmysle tohto ustanovenia za pohľadávky proti podstate aj iné pohľadávky. Keďže pohľadávka pôvodného navrhovateľa vznikla z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia po vyhlásení konkurzu, má súd za to, že je pohľadávkou voči podstate.
Na základe uvedeného teda súd vyhodnotil aj argumentáciu odporcu, že pohľadávka navrhovateľa je ako budúca pohľadávka podmienenou pohľadávkou a mala byť teda uplatnená v zmysle ust. 29 ZKR ako účelovú a nedôvodnú.
Súd pri rozhodovaní vo veci interpretoval ustanovenia § 148 a 87 ZKR z hľadiska ich účelu a zmyslu a bral do úvahy skutočnosť, že rozhodnutie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti.
Je teda nesporné, že uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bolo uverejnené v obchodnom vestníku dňa 8.7.2010 a dávky garančného poistenia boli pôvodným navrhovateľom vyplatené zamestnancom úpadcu dňa 7.12.2010 a teda pohľadávka z nich vyplývajúca vznikla po vyhlásení konkurzu a je v zmysle ust. § 87 ZKR pohľadávkou proti podstate.
Súd tiež námietku odporcu o nedostatku právomoci súdu konať v prejednávanej veci vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú nakoľko konštatoval, že právo navrhovateľa žalovať odporcu vyplýva priamo zo zákona ( § 32, ods. 6 ZKR ) a teda konanie nemožno kvalifikovať ako nezákonný zásah súdu do prebiehajúceho konkurzného konania úpadcu.
S poukazom na horeuvedené a skutočnosť, že odporca nepreukázal dôvodnosť svojho postupu pri popretí pohľadávky mal súd za to, že navrhovateľ v celom rozsahu žalovaného nároku uniesol dôkazné bremeno, čím preukázal celý nárok a preto súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Navrhovateľovi nevznikli trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na Okresný súd Bratislava I, dvojmo.